Videokanál poslanca

Pán Galko, ja mám problém s hlasom, ale na vás sa nedá nereagovať, veď vy ste úplne uleteli. Vy ste úplne uleteli, tak ako odlietate pomaly postupne, ale (povedané s pobavením) viete, vy hovoríte o parlamentnej matematike, ale ja musím povedať, že tak, ako ste nevedeli spočítať cenu za samopaly (smiech v sále), tak zjavne neviete počítať ani počty poslancov, lebo ak bolo 85 prítomných poslancov, 76 hlasovalo za a deviati kollárovci sa zdržali, tak keby tí deviati kollárovci aj vysublimovali, aj tak by to bolo schválené, pán Galko. Čiže poprosím vás, nájdite si čas, prejdite si matematiku základnej školy a bude vám to vychádzať.
A, pán Galko, chcem vám povedať jednu vec, pán Galko, toto, čo ste tu predviedli, tak na to sa dá dať iba jedna reakcia, jedna otázka: čo vám vadí na tom, že konečne, aj keď neskoro, ale konečne budú mať ľudia ten dôchodok? Čo vám na tom vadí? Ja chápem, že už si možno počítate rozpočet, ale o čo viac sa dá dôchodcom, o to menej sa bude dať rozkradnúť bez ohľadu na to, aká vláda bude, pán Galko.

Vážený pán predseda Národnej rady, vzhľadom na naozaj zvláštny priebeh začiatku tejto schôdze aj štýl jej vedenia vás žiadam, aby ste ako predseda Národnej rady dali vykonať dychovú skúšku na prítomnosť alkoholu u všetkých poslancov, vrátane vedenia Národnej rady, ktorí sa tomu ochotne podrobia, a výsledky tejto skúšky zverejnili. Ďakujem pekne.

Vážená pani kolegynka, ďakujem za naozaj vecnú a kultivovanú diskusiu alebo teda príspevok, reakciu. Ja si myslím, že naprieč politickým spektrom by sme mali nájsť nejakú dohodu v tejto veci. Kľudne to môže byť na nejaký iný návrh, kľudne to môže byť na nejaký pozmeňovák. My sme za to všetkými hlasmi, ktoré vieme dať, aby sme teda v čo najširšej skupine ľudí umožnili naozaj neplatiť minimálne za tie lieky, lebo je to aj protiústavné, je to nespravodlivé, je to neetické. A myslím si, že sa zhodneme, veľmi pekne vám ďakujem.
Pán kolega, to, čo sa včera stalo, to bolo nad rámec chápania každého normálneho človeka. Som rád, že ste to takto povedali. My nemusíme mať na všetky veci rovnaký názor, každý tu sme nejaký poslanec za nejakú stranu s nejakým názorom, s nejakou myšlienkou, môže to medzi nami iskriť, ale naozaj včera to, si myslím, že bolo cez čiaru. A aj keď tento bod programu sa týka nášho návrhu o tom, že skupiny obyvateľstva by naozaj nemali platiť za lieky, tak možnože, ako vy ste povedali, niektorým ľuďom, ktorí nezvládajú svoju životnú alebo politickú situáciu, by tie lieky mali byť asi na predpis dávané zadarmo. Čiže asi sa aj v tomto zhodneme. Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, tento náš návrh vychádza z čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí jasne o tom, že každý, kto si platil zdravotné odvody, má mať zdravotnú starostlivosť úplne zadarmo. Žiaľ, dnes po 26 rokoch existencie Slovenskej republiky sme sa dostali do stavu, keď tí, ktorí celý život poctivo pracovali, platili si dane aj tie spomínané odvody, dnes z tých svojich, veľmi skromných, niekedy až smiešnych dôchodkov najprv musia pozerať na to, aby si odpočítali sumu, ktorú potrebujú mesačne na zdravotnú starostlivosť, na lieky, potom na bývanie a potom im zostanú peniaze na jedlo a nejaké radosti možno pre vnukov. Pokladáme za absolútne nespravodlivé, aby nielen v rozpore so zdravým rozumom, ale aj so samotnou ústavou, ľudia, naše ma, ľudia, naše mamy, otcovia, staré mamy, starí otcovia si platili za zdravotnú starostlivosť, si platili za lieky, keď si za to platili formou odvodov celý svoj život a keď v ústave v čl. 40 je jasne napísané, že platiť nemajú a nesmú.
Preto prichádzame na začiatok aspoň s takouto miernou úpravou, aby tie najohrozenejšie skupiny obyvateľstva za lieky už platiť vôbec nemuseli. Je to úplne prirodzené a v každom normálnom štáte by to tak malo byť. Keď raz si platia, platili zdravotné odvody, boli plnohodnotnými členmi spoločnosti, presne takými, o ktorých rozpráva čl. 40 ústavy, tak predsa nemôžme na dôchodku za to, že sa tu zmenil systém na nejaký chaotický, od týchto ľudí driapať peniaze. A potom sme svedkami toho, že rôzne lekárne a zdravotné poisťovne si robia v médiách reklamu, poďte ku nám, my vám poradíme lieky s najnižšími doplatkami. To kde sme?! To kde sme?!
My jasne hovoríme, že odmietame, aby zo zdravotnej starostlivosti sa robil biznis, aby zo zdravia ľudí sa robila nejaká komodita, s ktorou sa dá obchodovať. Áno, to je agenda liberálov a fanatikov z potratového Slovenska a iných bláznov. Ale normálny človek, o to viac zodpovedný politik to predsa nemôže pripustiť a nemôže s tým súhlasiť. A v tejto chvíli hovoríme, že je najvyšší čas, aby sme aspoň začali s nápravou tohto chorého systému, ktorý ako prvý potrebuje liečenie, a to je zdravotníctvo a jeho financovanie. Veď nebudú si predsa ľudia platiť za to, za čo si platia celý život, len preto, že nejakí blázni dovolili sprivatizovať zdravotníctvo. A máme tu vo vzduchu debatu o ďalšej privatizácii zdravotníctva, ktorá bude znamenať iba jedno: zase drahšie lieky, zase drahšia zdravotná starostlivosť a zase len pre vyvolených a pre tých, ktorí si to budú môcť zaplatiť.
Na druhej strane tá nespravodlivosť, ktorá sa dnes práve v systéme zdravotníctva ukazuje, je do neba volajúca. Slušný človek nechá u zubára 60, 80 eur za jeden zub, príde asociál, ohlási sa za akútny prípad a má to zadarmo, má to zadarmo. Ale veď predsa solidarita. Ale keď ide o solidaritu s dôchodcami, s našimi rodičmi a starými rodičmi, tak vtedy už nie, lebo však to už nejako prežijeme. A ja si myslím, že v tomto pléne je viac poslancov, ktorým to vadí, nielen našej strane. Len ja chápem, že máte nejaké koaličné dohody a že na to treba aj nejakú odvahu. Ale poďme konečne robiť poriadky v oblastiach, kde tie poriadky treba začať robiť! A za peniaze, ktoré dnes štát k dispozícii má, vláda k dispozícii má. Tak kľudne si dajte, kolegovia z koalície, pozmeňovák v druhom čítaní, že sa to bude týkať iba poistencov, ktorí budú v štátnej zdravotnej poisťovni, aspoň ľudia budú mať konečne, konečne dôvod na to, aby pochopili, že jediná silná štátna zdravotná poisťovňa je riešenie pre to, aby to znova začalo fungovať. Ale hlavne poďme niečo spraviť, poďme niečo spraviť!
My sme už zvyknutí, že naše návrhy nech sú akékoľvek dobré, nech prinášajú spravodlivosť, nech prinášajú zlepšenie života ľudí, nech prinášajú čokoľvek pozitívne, sú tu odmietané, ale potom niektoré myšlienky sú preberané a schvaľované. Nemáme s tým nejaký zásadný problém, pretože nám ide o to, aby tie veci pre Slovensko, pre ľudí jednoducho sa do života dostávali a či to bude pod farbou a hlavičkou našej strany alebo nejakej inej, na to sa my nehráme. To pre nás neni podstatné, to pre nás nie je prvoradé. Prvoradý a podstatný je pre nás ten výsledok. Aby sa pomohlo tým ľuďom. V tomto prípade naozaj tým najslabším, najnevinnejším, najohrozenejším. Ktorí sa previnili voči tomuto systému čím? No iba tým, že dosiahli dôchodkový vek, iba tým, že namiesto, namiesto výplaty majú dôchodok a, žiaľ, že ten dôchodok nie je slušnou odmenou za ich celoživotnú prácu a život a možno vychovávanie detí, ale akýmsi, akousi almužnou alebo v mnohých prípadoch dokonca výsmechom.
Invalidní dôchodcovia, niektorí, majú situáciu podobnú. Na druhej strane je tam obrovská skupina s umelo priznaným invalidným dôchodkom. Slušný človek, ktorému sa stane úraz, príde o polku nohy, má problém sa dožiadať, vybojovať si invalidný dôchodok, ale bruchatý asociál za pár úplatkov na Mercedese si príde na poštu po svoj invalidný dôchodok, lebo to má naplno. Veď toto je úplne celé zlé. A viete o tom všetci veľmi dobre, poznáte tú situáciu a nič. A nič.
To isté v našom návrhu rozširujeme zrušenie doplatkov za lieky pre deti. Prečo by deti, ktoré nič zlé neurobili, ktoré nemali ešte ani možnosť sa prejaviť v tom, že či chcú alebo nechcú prispievať do systému, pretože do systému za nich prispievajú rodičia, prečo by deti mali platiť za lieky? Povedzte mi, čo je toto za chorý systém masarykovský, aby deti platili za lieky? Nejaké dieťatko ochorie, proste čokoľvek a teraz, keď jeho rodičia nemajú na tie lieky, tak čo teraz to dieťa necháme sa trápiť s tou chorobou o dva mesiace dlhšie, lebo mu nemôžme zaplatiť lieky? Čistý Masaryk, čistý Masaryk. A ja sa pýtam, či chceme sa dostať, naozaj znova tu budeme písať Čenkovej deti? Viem, že aj tu v pléne sú mnohí, ktorí stále zbožňujú Havla, Masaryka a všetkých týchto nepriateľov všetkého normálneho a slovenského a národného, ale predsa nebudeme hádam chorý masarykovský model uplatňovať na nevinných deťoch len preto, že niekomu to vyhovuje! A náš návrh nie je o ničom inom, len o tom, aby aj tie deti naozaj za tie lieky platiť nemuseli a nemali.
A znova, kolegovia z koalície, dobre, odmietnite to, v pozmenenej forme si to dajte ako vlastný návrh alebo dajte si nejaký pozmeňovák, ale spravte niečo v tejto oblasti, spravte niečo v tejto oblasti! A keď tu bolo pred chvíľkou spomínané, že máme stretnutia s Ficom a neviem čo všetko, tak chcem znova zopakovať v tejto chvíli, ja najviac Robertovi Ficovi vyčítam to, že keď mal samostatnú jednofarebnú vládu, tak mohol pre Slovensko spraviť zázraky. Naozaj mohol využiť ten obrovský mandát, ktorý dostali od ľudí vtedy, a spraviť obrovské veci pre Slovensko. A toto sa nenaplnilo a to je moja najväčšia výčitka. To je moja najväčšia výčitka. Ale nestrácam nádej, nevešiame hlavu a verím, že proste dôjde k tomu, že vláda, táto, možno tá ďalšia, ak nebude zložená z nejakých psycholiberálnych fanatikov, si uvedomí, že treba začať konečne robiť pre normálnych ľudí tú politiku. Že ten štát tu má byť pre nich a že dôchodcovia a deti jednoducho nesmú platiť za lieky, nesmú platiť za lieky. Nesmú platiť za lieky, či sa to, či sa to tým lobistom farmaceutickým a zdravotno-privatizačným páči alebo nie.
Zopakujem to na záver, dôchodcovia a deti za lieky a zdravotnú starostlivosť platiť nesmú.

Pán podpredseda Národnej rady, ďakujem za slovo. Keď už pán Poliačik sa tu hrá na princípy demokracie a rešpektovanie a neviem čo a obviňuje ma tu, tak by som vás chcel upozorniť na jeho odznačik potratového Slovenska na saku, za ktoré nám bolo hrozené disciplinárnym konaním. Čiže dávam to na vedomie vedeniu Národnej rady a zachovajte sa tak, aby zákon platil pre všetkých rovnako. Ďakujem.

Milan, ja chápem, že sa ťa dotkla naša vecná kritika prelietavých poslancov. To je úplne, úplne prirodzené a si z toho podráždený a bledý a na nervy. Ale tá spŕška primitívnych útokov, čo si tu teraz vyprodukoval, tá jednoducho ukázala, že asi sme trafili do čierneho a že je veľmi dobré, že sa o tomto začalo rozprávať a že, verím tomu, v ďalšom volebnom období sa možno spraví nejaká zmena, ktorá zabráni tomu, aby ľudia za nejakú stranu boli zvolení a potom zrazu sa tvárili, že oni sú Alenka z ríše zázrakov alebo Majka z Gurunu a že teda sú s tým nespojiteľní a úplne z iného cesta a z iného sveta. Ale to všetko chápem.
Ale jednu vec ti chcem povedať a poviem ti to do očí aj na chodbe, kamarát. Ty nebudeš rozprávať o tom, že ja sa v súkromí stretávam potajme s Ficom. To nebudeš rozprávať. A nebudeš rozprávať ani to, že koľko sme za nejaké hlasovania zobrali peniaze. My hlasujeme vždy zásadne len podľa toho, či si myslíme, že daný zákon je dobrý pre Slovensko alebo nie je. Ak si myslíme, že dobrý je, budeme hlasovať vždy za taký zákon bez ohľadu na to, či to dáme my, či to dá opozícia, či to dá vláda, či to dá nejaký nezaradený poslanec, pretože my sa nepozeráme na politické tričká. Pozeráme sa vždy a zásadne iba na výsledok zákona a jeho dopad na Slovensko a na jeho obyvateľov. Ale neviem, či takéto niečo dokážeš pochopiť.

Ďakujem pekne. Pán kolega Poliačik, ja som hovoril o jednotlivých členoch v poslaneckom klube. Takže nieže ja neovládam fungovanie Národnej rady, ale vy ste ma zase nepočúvali, hlava v oblakoch.
Ale chcem povedať alebo reagovať na tú poslednú myšlienku, čo ste povedali, že teda ak sa zmení situácia v Národnej rade natoľko, že viac ako, viac ako pätina, viac ako pätina poslancov zmení svoju politickú príslušnosť alebo sa stane nezaradenými, že teda chcete, aby mali možnosť sa zúčastňovať napríklad grémia. No ja si myslím, že práve naopak, je naozaj veľmi podivuhodné, ak nejaká strana, ktorá v tomto volebnom období do Národnej rady zvolená nebola a vďaka týmto politickým šachom a možno korupčnému správaniu, ťažko povedať, teraz to možno odmietnete, ale o pätnásť rokov sa ukáže, že to tak bolo, zrazu vytvorí skupinu poslancov, ktorí chcú tu založiť poslanecký klub. A táto strana sa vlastne bez volieb, bez volieb sa dostane do Národnej rady? Tak to je totálne popretie princípov parlamentnej demokracie a volebného systému ako takého. A na základe toho, že by aj vznikol možno poslanecký klub bez volieb a v proti nejakom, v protiklade s tým, ako voľby fungujú a fungovať majú, sa dožadovať, sa dožadovať toho, aby takíto ľudia mali prístup do orgánov Národnej rady a bolo s nimi zaobchádzané ako s ľuďmi, ktorí sa do Národnej rady dostali normálne legálnymi politickými zvolenými stranami, tak mi príde naozaj také zaujímavé a zvláštne a nemôžem s tým súhlasiť, pán kolega.
A inak ďakujem, ďakujem za kultivovaný príspevok, lebo nestáva sa to často.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, ja teraz len veľmi stručne. Tento náš návrh v podstate sleduje jediný cieľ. Posilniť skutočný charakter a výkon parlamentnej demokracie v Národnej rade Slovenskej republiky, pretože vidíme, kolega to tu kvantifikoval, 35 poslancov vystúpilo z politických klubov strán, za ktoré boli do Národnej rady zvolení. To znamená, viac ako jedna pätina, viac ako jedna pätina Národnej rady proste sa vysmiala svojim voličom a jednoducho si povedala, že nejaký záväzok voči voličom je nič a idú si robiť, idú si robiť z toho anarchiu a nejakú osobnú, osobnú politickú dráhu.
Keď si uvedomíme, aké postavenie dnes v Národnej rade majú poslanecké kluby oproti, povedzme, napríklad nezaradeným poslancom, pričom nezaradený poslanec ako taký, nikto nebol za nezaradeného poslanca zvolený do Národnej rady, pretože vidíme, aj v ústave je to jasne napísané, že prostredníctvom politických strán vykonávajú, vykonávajú občania svoju vôľu, tak keď si teda porovnáme poslanecké kluby a nezaradených poslancov, tak vlastne vidíme, že poslanecký klub ako taký nemá v podstate, až na pár výnimiek, žiadne nejaké, povedal by som, výraznejšie práva alebo možnosti, a že členstvo poslanca v poslaneckom klube tomu poslancovi neprináša, neprináša, nieže nejaké výhody, ale nejakú spolupatričnosť alebo inú komparatívnu porovnateľnú vlastnosť, nenazvem to výhoda, ale vlastnosť, oproti poslancom, ktorí v poslaneckom klube v akomkoľvek, akomkoľvek nie sú.
Myslíme si, že ak by boli sprísnené pravidlá na to, akým spôsobom sa poslanci zaraďujú a vyraďujú z poslaneckých klubov, akým spôsobom to bude previazané so stratou poslaneckého mandátu, tak by to v každom prípade pomohlo znížiť mieru korupcie v radoch poslancov, znížiť mieru korupcie v radoch Národnej rady Slovenskej republiky. A o tej korupcii, to nie sme my, kto o tom hovorí, o tej korupcii sa dnes rozpráva verejne. O kupovaní poslancov, o kupovaní poslancov sa dnes hovorí verejne, hovorí sa o nej v súvislosti s tými najvážnejšími rozhodnutiami, v súvislosti s tými najdôležitejšími legislatívnymi aktami na Slovensku. Čiže asi na tej korupcii aj v radoch Národnej rady niečo bude.
A tým, že budú úplne jasne nastavené pravidlá aj v oblasti poslaneckých klubov, a aj v oblasti toho, kedy, kto a ako získava, stráca mandát v súvislosti s činnosťou alebo členstvom v poslaneckom klube, tak tým si myslím, že tej korupcii môžme iba skomplikovať situáciu. Jasne skomplikovať situáciu. A tí poslanci, ktorí to korupčné volanie budú chcieť využiť, budú ho chcieť vypočuť, tak budú mať omnoho ťažšiu, omnoho ťažšiu situáciu.
Nevidím dôvod, prečo by sme nemali naplniť naozaj ústavu do detailu aj v oblasti politickej reprezentácie občanov. Keď raz je to v ústave napísané a tá ústava platí a rešpektujeme ju a ja dúfam, že ju teda všetci rešpektujeme, tak potom ju treba rešpektovať celú, aká je. Celú, aká je. A to aj v súvislosti s tým, akým spôsobom sa reprezentuje vôľa občanov, akým spôsobom sa má vykonávať mandát poslanca Národnej rady.
Jedna vec je sloboda poslaneckého hlasovania, sloboda výkonu poslaneckého mandátu a druhá vec je príslušnosť ku strane a politickým myšlienkam a hodnotám, s ktorými a za ktoré bol poslanec do Národnej rady zvolený. Asi nie je totiž celkom v poriadku, ak sa z liberála stane konzervatívec alebo z konzervatívca liberál a tvári sa, že je to všetko v poriadku, ale tie hlasy tých ľudí, tých voličov mu, tomu človeku, konkrétne poslancovi išli s tými pôvodnými, pôvodnými hodnotami. Asi nie je celkom v poriadku, keď niektorá strana pred voľbami rozpráva niečo iné a po voľbách má zas úplne iný program. A podobne, podobne analogicky by sme to mohli prispôsobiť aj na správanie a hodnoty a hlasovanie jednotlivých poslancov.
Keď to poviem tak skrátene, trošku viac disciplíny by v radoch Národnej rady asi nezaškodilo. Hlavne v tom prípade, ak by tá disciplína súvisela s odstraňovaním korupčného správania a s minimalizovaním priestoru na to, aby akýkoľvek poslanec takýmto pokusom bol vôbec vystavený. Pretože ak by poslanci neboli vystavení korupčným pokusom, tak by tým pokusom nemohli ani podľahnúť. A ak by im nepodľahli, tak by sa dnes v médiách nerozprávalo o tom, že v Národnej rade sa dá za, neviem koľko, stotisíc eur kúpiť poslanecký hlas pre nejakú vec.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, my opakovane dávame tento návrh zákona, ktorého cieľom je posilniť práva poškodeného v trestnom konaní v Slovenskej republike. A viete prečo? Ten dôvod je veľmi jednoduchý. Nie je totiž nikto viac motivovaný na spravodlivom a patričnom odsúdení páchateľa ako práve ten poškodený človek, ktorému bola spôsobená konaním páchateľa ujma, či už majetková alebo na zdraví alebo na živote jeho blízkych. Jednoducho neexistuje, neexistuje žiadny prokurátor, neexistuje ani žiadny sudca, neexistuje akýkoľvek zástupca alebo zamestnanec, zamestnanec štátu, ktorý by bol motivovanejší ako samotný poškodený. Je pre nás nepochopiteľné, ako doteraz nemohla vzniknúť nejaká iniciatíva občanov poškodených trestnými činmi práve k tomu, aby zvýšili postavenie, svoju moc v trestnom konaní.
Asi najvypuklejšie je možnosť, alebo je teda tú situáciu bezmocnosti poškodeného v trestnom konaní, možnosť vidieť pri poškodení zdravia, teda pri násilných trestných činoch. Mnohokrát, a bolo to tu už dnes spomenuté, a ja považujem za potrebné to zdôrazniť, tí samotní poškodení s nemým údivom, s úžasom ako Alenka z ríše divov sledujú proces uzatvorenia dohody o vine a treste medzi páchateľom, ktorý im zničil zdravie a mnohokrát do konca života poznačil celý ich život, a zástupcom štátu, prokurátorom, ktorý by mal čo najviac sa snažiť teda hľadieť na to, aby páchateľ bol spravodlivo potrestaný. A títo poškodení iba bez akejkoľvek možnosti aktívne do procesu zasiahnuť sledujú, ako možno vďaka aj nejakému korupčnému správaniu, prokurátori súhlasia nieže s trestom, s dohodou o vine a treste, ale s výsmechom do očí samotných poškodených. Za trvalé následky finančná pokuta, za ťažké ublíženie na zdraví podmienka a podobné, podobné nezmyselné dohody.
Potom sa nemôžme čudovať, že takíto ľudia, poškodení, nevinní ľudia odchádzajú zo súdov totálne frustrovaní, totálne sklamaní, znechutení a povedia: ako má ten štát, ako ma ten štát chráni? No a my tu dnes stojíme a hovoríme, že my nie sme naivní a nechceme, aby zrazu všetci tí prokurátori boli zapálení úplne za každú vec toho poškodeného, za každého jedného a bojovali ako levy. Práve naopak, my túto možnosť bojovať sám za seba chceme dať tým ľuďom. A veľmi rýchlo, veľmi rýchlo by sme všetci zistili, veľmi rýchlo by sa aj na tých súdoch ukázalo, kto v skutočnosti lepšie zastupuje práva poškodeného. Či sú to prokurátori alebo je to samotný poškodený.
Myslím si, že aj tu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky je odpoveď úplne jasná, je úplne odpoveď jasná. Však zoberme si príklad, stiahnime si akúkoľvek modelovú situáciu priamo na seba. Bude sa za ublížení na zdraví komukoľvek z vás biť viac prokurátor alebo vy samotní? Jednoduchá odpoveď. O to viac, že ak sú aj prípady, že okresný dozorový prokurátor naozaj si spis naštuduje do detailu a naozaj, ako sa hovorí, sa do toho vloží a snaží sa dokázať a v tom konaní nejako presvedčiť aj toho sudcu potom, aby tí páchatelia boli spravodlivo potrestaní a aby jednoducho ten poškodený mal ten pocit tej spravodlivosti, lebo aj takí sú prokurátori, tak keď ide odvolanie na krajský súd, tak viete veľmi dobre, že máloktorý krajský prokurátor sa už do prípadu tak osobne vloží. Máloktorý krajský prokurátor naozaj tak podrobne si naštuduje celý ten spis, podrobne si naštuduje tú vec, podrobne si naštuduje dôsledky, povedzme, toho ublíženia na zdraví, trvalé následky, dopady na život, na prácu, na spoločenské uplatnenie daného poškodeného človeka, aby sa ako lev bil za jeho práva pred krajským súdom. Málokedy, výnimočne, naozaj veľmi vzácne. Ale ten poškodený človek so zničeným zdravím, s trvalými následkami, ten príde aj na krajský súd bojovať za svoje práva. No ale dnes, keď je odkázaný alebo je vylúčený iba na tú časť, aby ako poškodený mohol sa vyjadriť k náhrade škody, tak si sám povie, že načo, tak si sám povie, že načo.
A tieto prípady, o ktorých rozprávam, tie máme my priamo z praxe. Pomáhame poškodeným rodinám, dávame im právnu pomoc a je to veľmi, veľmi ťažké, aby ste mohli aj formou zástupcu poškodeného sa nejakým spôsobom zapojiť do diskusie, do debaty o spravodlivom treste pre konkrétnych páchateľov. Sú to veľmi výnimočné prípady, hoci tí ľudia, hoci tí samotní poškodení majú naozaj motiváciu, chuť, energiu, dajú aj peniaze, pricestujú aj na krajský súd možno úplne aj z iného kraja. Niekedy, keď je to vecne príslušná alebo miestne príslušná vec, tak aj z iného kraja. Prídu, lebo im na tom záleží.
Prečo, prečo im nechceme dať takúto príležitosť? Prečo im nedáme možnosť naozaj využiť, využiť to vnútorné volanie po spravodlivosti a získať procesné postavenie pred tými súdmi. Veď je to absolútne prirodzená vec. Nikomu by sa tým neublížilo, štát by to v podstate nič nestálo a mnoho, mnoho ľudí by pocítilo zlepšenie legislatívneho prostredia na Slovensku. Tejto iniciatíve, nechápem, z akého dôvodu je možné sa brániť. Komu by mohlo vadiť to, že poškodení ľudia na Slovensku budú mať od účinnosti tejto nami navrhovanej novely Trestného poriadku väčšie a účinnejšie práva a budú mať efektívnejšie možnosti na obhajovanie spravodlivosti na súdoch. Spravodlivosti konkrétnej, nie nejakej všeobecnej, nejakej virtuálnej, nejakej legislatívnej, ale konkrétnej spravodlivosti v každom jednom konkrétnom prípade, prečine, zločine.
Však ak my dnes v súdnom konaní, v trestnom konaní vyznávame rovnosť strán, tak predsa nemôžme povedať, že ten poškodený človek, na ktorom sa ten zločin udial alebo trestný čin, že vlastne nie je stranou tohto procesu. Však vlastne on tam ani neni. Prokurátor bude dve hodiny rozprávať o ňom, polícia si na tom robí, ja neviem, niekedy niekoľkomesačnú robotu a nakoniec keď, keď dôjde vec pred súd, tak ten, na kom sa celá tá vec stala, spáchala, tak vlastne ten tam ani nie je. Toho tam úplne vygumujeme len preto, aby sme mu nemuseli priznať procesné postavenie strany v trestnom konaní.
Takže, kolegyne, kolegovia, týmto, touto novelou naozaj nikomu neublížime, nič to štát stáť nebude. Jediné, čo tým dosiahneme, bude totálne prehĺbenie práva na spravodlivý súdny proces a priznanie práva procesnej strany aj pre poškodených. Tí, ktorí žijete na východe, tí, ktorí žijete na strednom Slovensku, viete, aká je problematická situácia aj s útokmi agresívnych asociálov a aké smiešne a nízke tresty sa potom za takéto útoky vynášajú. A títo ľudia, ktorí sú napadnutí a zmrzačení, jednoducho potrebujú pomoc.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, kým prejdem k nejakému môjmu pohľadu na tento náš návrh, že čo, prečo a kvôli čomu, chcem vás, pán podpredseda, poprosiť, že ak by náhodou sem znova prišiel ten pán kolega zo SaS na nejakom matroši, alebo na čom je, a posielal tu ľudí do plynu, aby ste zasiahli, lebo naozaj nechcem zbytočne ísť do konfliktu s takýmto človekom. Ďakujem pekne.
Tak teda ešte raz, vážené kolegyne, kolegovia, tento náš návrh je vlastne veľmi jednoduchá vec, ako zaviesť princíp zásluhovosti do sociálneho systému. Dnes aj vďaka návrhom iných kolegov z iných poslaneckých klubov, resp. politických strán tu naozaj popoludní v podstate dosť dlho rozprávame o princípe solidarity v rámci nastavenia prostredia na Slovensku, o princípe súdržnosti medzi tými, ktorí majú možnosti, majú prostriedky, a tými, ktorí potrebujú nejakú pomoc a potrebujú proste potiahnuť v nejakej zlej životnej alebo zdravotnej situácii, a tento náš návrh je vlastne úplné konkretizovanie, konkretizovanie takéhoto princípu vzájomnej pomoci, princípu vzájomnej súdržnosti a solidarity v pracovnom možno prostredí alebo pracovnom práve, jednoducho v oblasti zamestnanosti a v oblasti podpory štátu pre tých, ktorí poctivo pracovali, snažili sa, ale z nejakého dôvodu prišli o prácu.
Bolo tu už povedané veľa o tom, že aké sú rôzne deformácie pracovného trhu, čo sa týka uplatnenia mladších a starších ľudí, čo sa týka možno nie celkom že diskriminácie, ale možnosti nájsť uplatnenie na trhu práce v dnešnom pseudokapitalistickom systéme, ktorý tu vládne a ktorý spôsobuje najviac zo všetkého chaos a utrpenie mnohým, mnohým ľuďom a rodinám. A práve preto, že sa nachádzame v čase, keď naozaj tí starší ľudia, naozaj tí, ktorí celý život poctivo pracovali alebo veľkú časť svojho produktívneho veku poctivo pracovali v nejakom stabilnom pracovnom prostredí, tak práve títo ľudia dnes mnohokrát bez absolútne žiadneho vlastného pričinenia alebo zavinenia prichádzajú o prácu a sú z toho úplne zúfalí. Mnohí sú živiteľmi rodín ako jediní v rodine, prinášajú nejaký príjem, mnohí z týchto ľudí majú ešte malé deti, školopovinné deti a v momente, v momente sa im mení životná situácia, v momente sa im mení finančné zabezpečenie, v momente sa napríklad hypotéka stáva gilotínou na krku týchto ľudí. A my sme presvedčení, že Slovenská republika má dnes naozaj toľko peňazí a vláda disponuje takým obrovským rozpočtom, že podporiť formou tejto predĺženej lehoty na prijímanie tej podpory v nezamestnanosti práve týchto ľudí, je absolútne prirodzené, sociálne a spravodlivé.
Nejde len o to, že tí ľudia sú starší, ale v kontexte s tým, že aj dlhšie pracovali, že aj dlhšie do tohto štátu aktívne prispievali, tak si myslím, že úplne prirodzene si zaslúžia to, aby aj ten štát im dal pocítiť, že tá pomocná ruka bude pre nich dlhšia, silnejšia, bude im pomáhať po tú dlhšiu dobu.
Keď sa pozriete na technické detaily, na paragrafové znenie nášho návrhu, tak tam vidno úplne jasne, medzi tou najkratšou lehotou a tou najdlhšou lehotou je rozdiel len 6 mesiacov. Šesť mesiacov je z pohľadu vlády, z pohľadu štátu absolútne nič. A z pohľadu takých, ako pán poslanec Baránik. Absolútne nič. Šesť mesiacov ale z pohľadu človeka, ktorý stratí prácu, z pohľadu človeka, ktorý musí živiť rodinu, z pohľadu človeka, ktorý si musel zobrať tú prekliatu hypotéku, lebo však štát byty pre ľudí nestavia, vláda byty pre ľudí nestavia, tak z pohľadu takéhoto človeka, takejto rodiny je možnosť o šesť mesiacov mať viac času na to, aby sa dali dokopy, aby si našiel možno nejakú alternatívnu prácu, aby si možno dal do poriadku svoj zdravotný stav, aby bol pripravený možno vykonávať aj inú prácu, povedzme manuálnu alebo proste akúkoľvek, je podľa nášho názoru obrovská pomoc. Obrovská pomoc. Určite to tým ľuďom, mnohým, tisíckam ľudí každý rok pomôže viac, ako keď nakúpime americké stíhačky. Určite im to pomôže viac, ako keď dáme 60 mil. mimovládkam.
Jednoducho poďme konečne spraviť niečo konkrétne pre konkrétnych ľudí v Slovenskej republike. Naozaj nemôžme, tí, ktorí nechcú podporiť alebo by nechceli podporiť tento návrh, nemôžme predsa závidieť ešte aj tým ľuďom, ktorí prídu o robotu, že ešte budú mať možnosť tí, ktorí až 25 a viac rokov pracovali, získavať tú podporu, nie 6 mesiacov, ale 12. Veď tým, že takýto benefit tým ľuďom alebo takúto barličku, lebo to nie je benefit, prísť o prácu nie je benefit, žiaľ, v dnešnej spoločnosti je to bežná vec, ale že takúto barličku parlament schváli a poskytne tým ľuďom, tak preto bude dôvod na hrdosť pre nás všetkých. Dôvod na hrdosť pre nás všetkých, že proste naozaj si tých ľudí vážime, naozaj cítime, že tá podporu zo štátu by im mala ísť, by im mala patriť a chceme a vieme im ju dať.
Totiž dnes na Slovensku, na ktorú stranu sa pozriete, nemyslím politickú, ale svetovú, lebo už aby sme tu neriešili iba politické strany, tak vidíme obrovskú nespravodlivosť. Jedným sa dáva všetko zadarmo, úplne všetko zadarmo, pravidlá neplatia, zákony neplatia a pre iných sa vyžaduje do detailu splnenie každej maličkosti, písmenka, sprostosti aj v tých najhlúpejších a zbytočných zákonoch. A, žiaľ, tí pracujúci ľudia, tá stredná trieda, tí obyčajní obyvatelia Slovenskej republiky, čo každý deň pracujú, platia dane, aby sa vláda mohla rozhadzovať, tak tí cítia najviac to, že štát je tu viac-menej len pre tých darmožráčov, len pre tých parazitov, len pre tú skupinu tých oligarchov a horných 10-tisíc s hodinkami za 50-tisíc, a absolútne necítia, že by vláda a štát robili niečo pre nich.
Viete, keď, keď vieme dať 650 mil. eur za totálne zbytočnú fabriku Land Rover Jaguar v Nitre, kde bola nezamestnanosť pred tým 2 % a dnes v tej fabrike robí viac ako 80 % cudzincov a občania Slovenskej republiky sa svojimi daňami vyzbierali na 650 mil. eur pre cudzincov a vieme dať viac ako 3 mil. eur, alebo koľko to presne bolo, na dotáciu pre fabriku Porsche, tak si myslím, že vláda musí nájsť peniaze na podporu pre nezamestnaných ľudí, ktorí po 25 alebo 15 rokoch prišli o prácu, ktorí proste potrebujú tú pomocnú ruku, ruku zo strany štátu a musí im ju vedieť podať. Musí im ju vedieť podať. A keďže to vláda neurobila sama od seba, čo ja sa čudujem, pretože je pred voľbami a takýto, takýto zákon by z pohľadu vlády bol obrovský predvolebný ťah, tak poďme ich k tomu donútiť. Poďme ich k tomu donútiť, poďme im ako poslanci, ako parlament povedať, chceme, aby ste to tým ľuďom dali, chceme, aby ste im dali ten, aspoň ten pocit, že, že vláde na nich záleží a že ich bude podporovať pri takom ťažkom životnom okamihu, pri takom ťažkom životnom momente, ako je strata dlhodobej práce, strata dlhodobého príjmu do rodiny. Neviem si predstaviť ani jeden jediný dôvod, okrem teda možno nejakého príliš veľkého holdovania fetu v klube SaS, ktorý by mal byť dosť vážny na to, aby čo len jeden normálny poslanec Národnej rady odmietol dať týmto ruku, týmto ľuďom pomocnú ruku pri strate práce. Však štátny rozpočet to nebude stáť dokopy nič a tým ľuďom to neskutočne v ich životoch pomôže.
Preto vás prosím, kolegyne, kolegovia, zamyslite sa nad tým, a keď budeme o tejto veci hlasovať, nepozerajte zase na politické tričko, nepozerajte na predkladateľov, že sme to zase my, tí zlí, najhorší na svete, Kotlebovci, a predstavte si za tým tie príbehy tých rodín a pozrite sa na to takto.
Ďakujem pekne.