Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

23.10.2019 o 18:07 hod.

Ing. Mgr.

Marian Kotleba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 23.10.2019 18:07 - 18:17 hod.

Marian Kotleba Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, až na päť ľudí všetko šesť, všetko z našej strany. Obmedzenie možnosti vytvárať a prehlbovať štátny dlh Slovenskej republiky. Máme rôzne orgány, máme Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, máme rôzne komisie, máme proste na každej jednej úrovni x, x kadejakých strážcov toho, aby sme zbytočne viac a viac nezadlžovali štát a s ním všetkých obyvateľov Slovenska a žiaľ vidíme, že od 93 roku kontinuálne, neustále a bez prerušenia štátny dlh rastie, rastie, rastie a v súčasnosti dosiahol už viac ako 45 miliárd eur. Ono by to možno nebolo až také zlé ale je to zlé kvôli tomu, že ľudia obyvatelia občania to bezbrehé zadlžovanie nepociťujú na zlepšení kvality svojich životov. Každoročné navýšenie štátneho dlhu nevnímajú a necítia úplne objektívne ako niečo čo by im malo prispieť k tomu, alebo prispeje k tomu aby na Slovensku mohli žiť so svojimi rodinami nejako lepšie. Kým ak si teda oni požičajú niekde, že musia si požičať, tak aspoň momentálne vyriešia nejakú potrebu ktorú proste považujú za nevyhnutnú. Štát sa zadlžuje, štát si požičiava, štát hospodári na dlh a ľudia to necítia a treba v tejto chvíli povedať, že to v skutočnosti nie je štát, lebo štát sme my všetci, štát sme my všetci obyvatelia Slovenskej republiky ale v skutočnosti sú to vlády a ich nezodpovední politici, ktorí proste nedokážu, nedokážu racionalizovať narábanie s peniazmi ľudí a to sa naozaj potom premieta do toho že každý človek, každý obyvateľ má dnes dlh bez toho aby si požičal čo i euro viac ako 8500 eur. Každé jedno malé bábätko, každý jeden jednoducho narodení aj možno storočný starý človek, má ten dlh v prepočte zo štátneho dlhu. My sme s týmto návrhom prišli preto, lebo sa nám zdá absolútne nezodpovedné, nezodpovedné aby aj v týchto časoch hojnosti, keď to môžme tak povedať, ale však iba kopírujeme vyjadrenia predstaviteľov vlády ....
===== má ten dlh v prepočte zo štátneho dlhu.
My sme s týmto návrhom prišli preto, lebo sa nám zdá absolútne nezodpovedné, aby aj v týchto časoch hojnosti, keď to môžme tak povedať, ale však iba kopírujeme vyjadrenia predstaviteľov vlády, aby aj v týchto časoch narastal štátny dlh. Veď predsa vieme veľmi dobre, že v časoch, keď sa darí, tak sa majú dlhy splácať, má sa človek alebo jednoducho každý nejaký subjekt oslobodzovať od závislosti od dlhov, aby potom, keď prídu tie časy horšie bol pripravený a mal to svoje mikroprostredie nastavené lepšie a nebol zaťažený ďalšími a ďalšími balvanmi v podobe mnohých a mnohých dlhov. Žiaľ, súčasná vláda nedokáže pretnúť ten nešťastný kolobeh zadlžovania Slovenskej republiky a tak sme aj tento rok svedkami navýšenia štátneho dlhu a schválenia deficitného návrhu štátneho rozpočtu. Ak by totiž štát hospodáril ako občania, tak by si to nikdy nemohol dovoliť. Žiadny živnostník, ktorý sa stará sám o seba a štát sa o ňho naozaj nestará, žiadny takýto človek si predsa nemôže povedať, že tento rok skončím s dlhom, budúcim rok skončím s ďalším dlhom, teda, tretí s ďalším dlhom, atď., atď., lebo by jednoducho nevyžil. By jednoducho nevyžil. Nemohol by si donekonečna požičiavať a musel by si to nastaviť tak, aby aspoň v roku XY sa dostal na nulu a postupne možno, aj keď len do minimálneho, ale zisku. To je tá zodpovednosť.
A my dnes týmto návrhom len chceme, aby keď štát núti živnostníkov sa správať zodpovednosť a najprv platiť odvody a rôzne poplatky a licencie a neviem čo všetko, tak aby aj tá vláda, ktorá to celé vymyslela, ktorá to presadzuje, ktorá hľadá bič na všetkých ľudí, aby tá vláda začala tiež ísť konečne príklad a ukazovať, že dá sa hospodáriť a že vedia hospodáriť s vyrovnaným štátnym rozpočtom. Nič iné nechceme. Náš návrh zákona nie je nič iné ako volanie po rozpočtovej zodpovednosti, volanie po tom, aby sme konečne prestali Slovensko a jeho obyvateľov nezmyselne zadlžovať, a to takým spôsobom, že tí obyvatelia z toho absolútne, ale absolútne nič nemajú. Situácia je veľmi jednoduchá. Tu sú príjmy, tu sú výdavky. Vieme, čo si z tých príjmov môžme dovoliť. Vieme, čo potrebuje, aké funkcie štátu potrebujeme zaplatiť. Jednoducho nič z toho na čo peniaze nemáme, predsa realizovať nemôžme. A nemôžme sa pozerať v prvom rade na to, čo chcú napríklad naši americkí spojenci alebo iné nezmyselné spoločenstvá, v ktorých je Slovenská členom a až potom na vlastných obyvateľov. Predsa potreby obyvateľov Slovenskej republiky musia byť na prvom mieste. A kým štát nemá alebo dnes vláda hovorí, že nemá peniaze na to, aby sa postarala o všetkých bezdomovcov, o všetkých chorých, len pred chvíľkou sme to tu počúvali, aby sa postarala o deti, o mnohodetné rodiny, tak predsa nemôže sa starať potreby zločineckej organizácie NATO alebo Američanov, nakupovať nezmyselné stíhačky, nakupovať transportéry. Ešte ani nie u slovenských výrobcov. Presne o tomto je náš návrh zákona. Nemíňajte na hlúposti, nekupujte zbytočnosti. Začnite sa ako vláda starať o potreby ľudí a tých peňazí, tých peňazí tí ľudia zaplatili aj tento požehnane. Tých peňazí je naozaj dosť. Len problém je v tom, že proste z cudzie krv netečie. Miliarda tam, 500 mil. tam, 1,5 mld. len tak, ako nič. A potom sa čudujeme, že znova a znova rastie štátny dlh.
Ja si myslím, že to čo týmto návrhom sledujeme nie je nič extrémne, nič nezdravé. Práve naopak, je to volanie po zavedení zdravého sedliackeho rozumu aj do štátneho rozpočtu. Načo máme všetkých tých profesorov, docentov, všetky tie rady, všetky tie poradné orgány, celý zbor poradcov premiéra, keď nedokážu jednoducho spoločne všetky tie múdre hlavy navrhnúť a zrealizovať vyrovnaný štátny rozpočet. Keď si to dokáže robotník vo svojej domácnosti, tak to musí vedieť aj fundovaná a akademickými titulmi preplnená vláda Slovenskej republiky. A ak to nechce, ak to nechce, potom to treba povedať úplne nahlas a jasne všetkým občanom. Nechcem štátny rozpočet, lebo chceme míňať, chceme proste zadlžovať, chceme rozhajdákať všetky vaše dane, a to že vy trpíte, to, že niektoré nemocnice vyzerajú ako mäsiarne a nie ako nemocnice. To, že je stále je tu iks problém s dopravnou dostupnosťou niektorých okresov, kde ľudia ako keby boli za trest, len to, že sú ďalej od Bratislavy, tak to nás proste netrápi, lebo na to peniaze nemáme. Máme peniaze na stíhačky, máme peniaze na nezmyselné projekty a školenia. Máme peniaze na to, aby sme dotovali protislovenské a protinárodné mimovládne organizácie na to všetko peniaze máme. Ale na naplnenie potrieb občanov štát, vláda peniaze nájsť nevie. A preto treba konečne začať s tým, aby sa zákonom stanovilo, že nemôžu míňať na veci, na ktoré vláda peniaze nemá. Musia sa najprv starať o potreby občanov a až potom o to, o čo by chceli. V prvom rade vždy musia ísť povinnosť až potom nejaké radosti. O tom to celé je. A ja si myslím, že každý jeden zodpovedný poslanec Národnej rady musí tento návrh podporiť, lebo keď my tento štát, my túto vládu nedonútime sa správať zodpovedne, tak kto iní, kto iní. Nás si predsa ľudia zvolili ako zástupcov tu do Národnej rady, aby sme presadzovali ich záujmy, strážili ich práva a snažili sa ako pilier demokracie, parlamentnej demokracie vplývať čo najviac na vládu, aby naozaj robila čo najlepšie pre tých občanov. Takže priatelia, poprosím vás všetkých bez ohľadu na politické tričko o podporu a poďme začať odlžovať Slovenskú republiku a poďme začať robiť pre ľudí. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.10.2019 18:07 - 18:17 hod.

Marian Kotleba Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, až na päť ľudí všetko šesť, všetko z našej strany. Obmedzenie možnosti vytvárať a prehlbovať štátny dlh Slovenskej republiky. Máme rôzne orgány, máme Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, máme rôzne komisie, máme proste na každej jednej úrovni x, x kadejakých strážcov toho, aby sme zbytočne viac a viac nezadlžovali štát a s ním všetkých obyvateľov Slovenska a žiaľ vidíme, že od 93 roku kontinuálne, neustále a bez prerušenia štátny dlh rastie, rastie, rastie a v súčasnosti dosiahol už viac ako 45 miliárd eur. Ono by to možno nebolo až také zlé ale je to zlé kvôli tomu, že ľudia obyvatelia občania to bezbrehé zadlžovanie nepociťujú na zlepšení kvality svojich životov. Každoročné navýšenie štátneho dlhu nevnímajú a necítia úplne objektívne ako niečo čo by im malo prispieť k tomu, alebo prispeje k tomu aby na Slovensku mohli žiť so svojimi rodinami nejako lepšie. Kým ak si teda oni požičajú niekde, že musia si požičať, tak aspoň momentálne vyriešia nejakú potrebu ktorú proste považujú za nevyhnutnú. Štát sa zadlžuje, štát si požičiava, štát hospodári na dlh a ľudia to necítia a treba v tejto chvíli povedať, že to v skutočnosti nie je štát, lebo štát sme my všetci, štát sme my všetci obyvatelia Slovenskej republiky ale v skutočnosti sú to vlády a ich nezodpovední politici, ktorí proste nedokážu, nedokážu racionalizovať narábanie s peniazmi ľudí a to sa naozaj potom premieta do toho že každý človek, každý obyvateľ má dnes dlh bez toho aby si požičal čo i euro viac ako 8500 eur. Každé jedno malé bábätko, každý jeden jednoducho narodení aj možno storočný starý človek, má ten dlh v prepočte zo štátneho dlhu. My sme s týmto návrhom prišli preto, lebo sa nám zdá absolútne nezodpovedné, nezodpovedné aby aj v týchto časoch hojnosti, keď to môžme tak povedať, ale však iba kopírujeme vyjadrenia predstaviteľov vlády ....
===== má ten dlh v prepočte zo štátneho dlhu.
My sme s týmto návrhom prišli preto, lebo sa nám zdá absolútne nezodpovedné, aby aj v týchto časoch hojnosti, keď to môžme tak povedať, ale však iba kopírujeme vyjadrenia predstaviteľov vlády, aby aj v týchto časoch narastal štátny dlh. Veď predsa vieme veľmi dobre, že v časoch, keď sa darí, tak sa majú dlhy splácať, má sa človek alebo jednoducho každý nejaký subjekt oslobodzovať od závislosti od dlhov, aby potom, keď prídu tie časy horšie bol pripravený a mal to svoje mikroprostredie nastavené lepšie a nebol zaťažený ďalšími a ďalšími balvanmi v podobe mnohých a mnohých dlhov. Žiaľ, súčasná vláda nedokáže pretnúť ten nešťastný kolobeh zadlžovania Slovenskej republiky a tak sme aj tento rok svedkami navýšenia štátneho dlhu a schválenia deficitného návrhu štátneho rozpočtu. Ak by totiž štát hospodáril ako občania, tak by si to nikdy nemohol dovoliť. Žiadny živnostník, ktorý sa stará sám o seba a štát sa o ňho naozaj nestará, žiadny takýto človek si predsa nemôže povedať, že tento rok skončím s dlhom, budúcim rok skončím s ďalším dlhom, teda, tretí s ďalším dlhom, atď., atď., lebo by jednoducho nevyžil. By jednoducho nevyžil. Nemohol by si donekonečna požičiavať a musel by si to nastaviť tak, aby aspoň v roku XY sa dostal na nulu a postupne možno, aj keď len do minimálneho, ale zisku. To je tá zodpovednosť.
A my dnes týmto návrhom len chceme, aby keď štát núti živnostníkov sa správať zodpovednosť a najprv platiť odvody a rôzne poplatky a licencie a neviem čo všetko, tak aby aj tá vláda, ktorá to celé vymyslela, ktorá to presadzuje, ktorá hľadá bič na všetkých ľudí, aby tá vláda začala tiež ísť konečne príklad a ukazovať, že dá sa hospodáriť a že vedia hospodáriť s vyrovnaným štátnym rozpočtom. Nič iné nechceme. Náš návrh zákona nie je nič iné ako volanie po rozpočtovej zodpovednosti, volanie po tom, aby sme konečne prestali Slovensko a jeho obyvateľov nezmyselne zadlžovať, a to takým spôsobom, že tí obyvatelia z toho absolútne, ale absolútne nič nemajú. Situácia je veľmi jednoduchá. Tu sú príjmy, tu sú výdavky. Vieme, čo si z tých príjmov môžme dovoliť. Vieme, čo potrebuje, aké funkcie štátu potrebujeme zaplatiť. Jednoducho nič z toho na čo peniaze nemáme, predsa realizovať nemôžme. A nemôžme sa pozerať v prvom rade na to, čo chcú napríklad naši americkí spojenci alebo iné nezmyselné spoločenstvá, v ktorých je Slovenská členom a až potom na vlastných obyvateľov. Predsa potreby obyvateľov Slovenskej republiky musia byť na prvom mieste. A kým štát nemá alebo dnes vláda hovorí, že nemá peniaze na to, aby sa postarala o všetkých bezdomovcov, o všetkých chorých, len pred chvíľkou sme to tu počúvali, aby sa postarala o deti, o mnohodetné rodiny, tak predsa nemôže sa starať potreby zločineckej organizácie NATO alebo Američanov, nakupovať nezmyselné stíhačky, nakupovať transportéry. Ešte ani nie u slovenských výrobcov. Presne o tomto je náš návrh zákona. Nemíňajte na hlúposti, nekupujte zbytočnosti. Začnite sa ako vláda starať o potreby ľudí a tých peňazí, tých peňazí tí ľudia zaplatili aj tento požehnane. Tých peňazí je naozaj dosť. Len problém je v tom, že proste z cudzie krv netečie. Miliarda tam, 500 mil. tam, 1,5 mld. len tak, ako nič. A potom sa čudujeme, že znova a znova rastie štátny dlh.
Ja si myslím, že to čo týmto návrhom sledujeme nie je nič extrémne, nič nezdravé. Práve naopak, je to volanie po zavedení zdravého sedliackeho rozumu aj do štátneho rozpočtu. Načo máme všetkých tých profesorov, docentov, všetky tie rady, všetky tie poradné orgány, celý zbor poradcov premiéra, keď nedokážu jednoducho spoločne všetky tie múdre hlavy navrhnúť a zrealizovať vyrovnaný štátny rozpočet. Keď si to dokáže robotník vo svojej domácnosti, tak to musí vedieť aj fundovaná a akademickými titulmi preplnená vláda Slovenskej republiky. A ak to nechce, ak to nechce, potom to treba povedať úplne nahlas a jasne všetkým občanom. Nechcem štátny rozpočet, lebo chceme míňať, chceme proste zadlžovať, chceme rozhajdákať všetky vaše dane, a to že vy trpíte, to, že niektoré nemocnice vyzerajú ako mäsiarne a nie ako nemocnice. To, že je stále je tu iks problém s dopravnou dostupnosťou niektorých okresov, kde ľudia ako keby boli za trest, len to, že sú ďalej od Bratislavy, tak to nás proste netrápi, lebo na to peniaze nemáme. Máme peniaze na stíhačky, máme peniaze na nezmyselné projekty a školenia. Máme peniaze na to, aby sme dotovali protislovenské a protinárodné mimovládne organizácie na to všetko peniaze máme. Ale na naplnenie potrieb občanov štát, vláda peniaze nájsť nevie. A preto treba konečne začať s tým, aby sa zákonom stanovilo, že nemôžu míňať na veci, na ktoré vláda peniaze nemá. Musia sa najprv starať o potreby občanov a až potom o to, o čo by chceli. V prvom rade vždy musia ísť povinnosť až potom nejaké radosti. O tom to celé je. A ja si myslím, že každý jeden zodpovedný poslanec Národnej rady musí tento návrh podporiť, lebo keď my tento štát, my túto vládu nedonútime sa správať zodpovedne, tak kto iní, kto iní. Nás si predsa ľudia zvolili ako zástupcov tu do Národnej rady, aby sme presadzovali ich záujmy, strážili ich práva a snažili sa ako pilier demokracie, parlamentnej demokracie vplývať čo najviac na vládu, aby naozaj robila čo najlepšie pre tých občanov. Takže priatelia, poprosím vás všetkých bez ohľadu na politické tričko o podporu a poďme začať odlžovať Slovenskú republiku a poďme začať robiť pre ľudí. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2019 17:45 - 17:46 hod.

Marian Kotleba Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán kolega Zelník, rozprávali ste veľa o tej miere solidarity, systému ja sa vami musím na 100 % v tomto súhlasiť ale teória systému nám hovorí o tom, že čím väčší je daný systém či viacej entít nejakých v tomto prípade pacientov alebo ľudí všeobecne obsahuje tak tým je ten systém odolnejší voči nejakému výpadku alebo úmyselnej chybe. A preto sa vás čisto filozoficky chcem spýtať ako nám vyslovene v priamej náväznosti na, na tú vašu reč tuná pred chvíľkou, že či si nemyslíte, že by bolo skutočne lepším mať len jednu silnú zdravotnú poisťovňu a to štátnu. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 25.9.2019 11:43 - 11:43 hod.

Marian Kotleba
Ďakujem za slovo. Ja by som len možno chcel vyzvať a poprosiť pána predsedu Národnej rady Danka a pána kolegu Kollára, že či by nechceli zmeniť svoje hlasovanie. Vďaka ich hlasom neprešiel ten posledný návrh na obmedzenie potratov.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.9.2019 9:43 - 9:45 hod.

Marian Kotleba Zobrazit prepis
Pán kolega Poliačik, mňa z klubu sem vytiahli vaše budhisticko-hinduistické myšlienky o tom, že v akej forme sa najbližšie vrátite na tento svet. No tak viete, to je, ja neviem, v tom vašom myslení (povedané so smiechom), že od čoho to závisí, že či sa vrátite ako konvalinka alebo ako vonná tyčinka, ale tak, alebo tak vám želám, aby v tom vašom myslení a v tom vašom hodnotovom svete ste sa vrátili tak, aby ste s tým boli spokojný.
Ale tie myšlienky, ktoré zazneli, povedal by som, tak trošku viac k veci z vašej strany svedčia buď o tom, že vy ste to nepochopili, tie naše, tie naše vystúpenia, alebo to účelovo otáčate a úplne deformujete. Keď ste hovorili o tom, že ochrana obydlia musí byť na prvom mieste, no nie, pán Poliačik, na prvom mieste musí byť ochrana života, lebo keby tí, ktorí žijú v tých obydliach hocijakých, boli potratení potratmi, tak dnes o nich nerozprávate, lebo by tam nežili. Veď to dá logiku. To aj v Progresívnom Slovensku musíte pochopiť.
Druhá otázka, ktorú ste nastolili, čo hovoríme na buldozéry pri búraní nelegálnych obydlí. No ja sa chcem spýtať, čo hovoríte vy na izraelské buldozéry v Palestíne, ktoré to tam proste likvidujú, tých ľudí, nútia ich utekať z vlastného územia, zabíjajú pri tom malé deti, zabíjajú pri tom ženy, zabíjajú pri tom tehotné ženy. Nikdy som nepočul od vás kritiku takéhoto protiľudského izraelského správania. Keď už ste to vytiahli, tak povedzme to celé - áno, myslel som izraelské buldozéry - a aj vám zatlieskame.
A pýtali ste sa, že kde sme boli pri hlasovaní o Istanbulskom dohovore. No boli sme tu a hlasovali sme proti, hlasovali sme proti, lebo podľa nás, ten dohovor, ten dohovor zavádzal LGBT propagandu do našej legislatívy. Tak tu vám, pýtate sa, kde sme boli, tak ja vám hrdo hovorím, hlasovali sme proti.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.9.2019 9:06 - 9:06 hod.

Marian Kotleba
Janka, ďakujem ti aj v mene celého nášho klubu za naozaj pekný, kultivovaný prejav, ale mám taký pocit, že keby tu teraz sedela pani poslankyňa Petríková, tak by aj tebe povedala, že ty tomu nerozumieš, lebo ženy to vnímajú inak. Takže ešte raz ďakujem. A o to viac, že si žena, a že potom naozaj takéto trošku pomýlené feministky nemajú argumenty.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2019 18:55 - 18:56 hod.

Marian Kotleba Zobrazit prepis
Pán kolega Schlosár, ja naozaj oceňujem tvoj výborný prejav aj vecný prejav, ale na to, že je vecný, som si už zvykol, však si člen ústavnoprávneho výboru a ste tam tak zvyknutí, ale bolo tam, bolo tam všetko, čo malo byť povedané. A asi si to hovoril dobre, pretože tu kolegom z potratového Slovenska sa to zle počúvalo a necítili sa pri tom nejako veľmi pohodlne. A teraz keď vidím tú reakciu, ktorú si vyvolal aj tu od kolegu Žarnaya, tak naozaj ešte raz ti ďakujem, lebo aj podľa tých reakcií vidíš, či to malo zmysel, či to malo význam.
Mňa len trošku mrzí, že tá debata, ktorá tu bola naozaj kľudná, kultivovaná, sa príchodom našich liberálnych kolegov mierne zvrhla. Ale musíme byť... (Reakcia z pléna.) My rešpektujeme iný názor, teda ja hovorím za seba, ale si myslím, že aj všetci, ktorí sme tu... (Reakcia z pléna.) No vidíte a už je to tu zase, istý pán Poliačik skáče do reči každému a každému a každému. Ja nevravím, že je naspídovaný, ale môže byť. Pekne reagujem na kolegu Schlosára a Poliačik do toho ide rozprávať.
Pán kolega, môžte si zobrať moju kartičku, môžte za mňa hovoriť, ak máte o to záujem, ale ja, keď vy rozprávate, vám do reči neskáčem. Tak poprosím vás, dobre? Aj v potratovom Slovensku naučte sa rešpektovať rokovací poriadok.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2019 18:43 - 18:44 hod.

Marian Kotleba Zobrazit prepis
Natálka, ten príklad s tým malým dieťatkom pohodeným na chodníku si dala veľmi, veľmi, proste naozaj aktuálny a živý, že zo dňa na deň sa vlastne z ničoho stane skutočné dieťa podľa liberálov. A chcem ťa len poprosiť, nenechaj sa vyprovokovať. Nenechaj sa vyprovokovať. Tu kolega Poliačik po tebe vybľakuje, ale to je jeho vizitka. Nenechaj sa vyprovokovať. Tu môže vykrikovať, to je jeho vizitka.
A čo sa týka toho, že spomínaš vzdelanie pani kolegyne, no, vyštudovala politológiu, tak to, prosím ťa, nespochybňuj.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2019 18:33 - 18:34 hod.

Marian Kotleba Zobrazit prepis
Pani kolegyňka, ja budem len takto, lebo aby ste neobvinili, že ja som ten trol z internetu, keby som vám skomolil priezvisko náhodou. Mňa jedna vec dosť prekvapila v tom vašom príspevku, že vy možnosť vykonať potraty nazvete starostlivosť o reprodukčné zdravie ženy. Ale veď to je masaker. To je masaker, čo ste predviedli, v priamom prenose. A po tomto by ste si tú skratku PS mali zmeniť na potratové Slovensko. Lebo nemôžte predsa možnosť zabíjať deti v lone ženy nazývať starostlivosť o reprodukčné zdravie. To sa proste nedá. To je moja výčitka.
A jednu otázku mám na vás. Začali ste tým, že nerovnosť medzi mužmi a ženami. Ja to počúvam v tomto parlamente, viackrát som to počul a ja som sa s tým nestretol, ani keď som robil učiteľa, a nestretávam sa s tým ani teraz. Povedzte mi, v čom sme tu ako poslanci muži zvýhodnení oproti vám ako poslankyniam ženám? To nerozumiem, kde stále vidíte tú nerovnosť, v čom je strašne Slovensko tak zaostalé a tak vás diskriminuje. A viete, lebo vy to takto poviete, ako keby to bola pravda, naozaj, že ženy sú tu diskriminované a my sme tu nejakí mačovia a iba sa po vás vozíme.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2019 18:10 - 18:11 hod.

Marian Kotleba Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Verešová, no, mrzí ma, že ste svojím vystúpením trošku zdegradovali dnešnú skutočne vecnú, slušnú, kultivovanú debatu na túto tému. Mohli ste si to odpustiť, asi vás ženie nejaká vnútorná sila, s ktorou nie ste vysporiadaná. Ale aby som vás uspokojil a boli by ste kľudná, pokojná a neodchádzali s nejakým strachom vo vašom vnútri, my nemáme, poviem vám to do očí a zapíšte si to, prosím vás, niekde, kde to budete stále vidieť, aby ste sa na to už nemuseli pýtať, buď na papierik, do telefónu, na ruku, kde chcete, my nemáme so žiadnym nacizmom nič spoločné a sme za ochranu všetkých detí bez akýchkoľvek rozdielov, pani Verešová. Pozerám sa vám do očí, aby ste to chápali, aby ste sa už takéto hlúpe otázky nepýtali a aby ste v tom mali jasno a zbytočne neznižovali úroveň tejto debaty.
Ďakujem.
Skryt prepis