Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.5.2018 o 14:14 hod.

Ing. Mgr.

Marian Kotleba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.5.2018 14:14 - 14:15 hod.

Marian Kotleba Zobrazit prepis
Pán kolega Marček, tak ja budem reagovať na vašu zmienku alebo poznámku o manželstve, že teda je to zväzok muža a ženy a že teda chcete, aby to predkladatelia takto vnímali. No verte mi, že my sme nikdy vo svojich životoch predtým ani teraz, keď sme v parlamente, a ani nikdy o hocikoľko rokov neuvažovali nad tým, že by manželstvo mohlo byť niekedy niečo iné ako zväzok muža a ženy. My určite (povedané so smiechom), my určite sme tí poslední, sme tí poslední, ktorí niečo také pripúšťajú, lebo pre nás je to nepredstaviteľné, neakceptovateľné a jednoducho nemysliteľné. Čiže v tomto sa naozaj nemusíte báť, pre nás, keď sa hovorí manželstvo, manželstvo je len posvätný zväzok muža a ženy za účelom založenia rodiny, detí a tak ďalej, nič viac, nič iné nemôže byť manželstvo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.5.2018 13:51 - 13:52 hod.

Marian Kotleba Zobrazit prepis
Tiež si na začiatku alebo v začiatočnej časti svojho prejavu hovoril o tom, že keby vláda našla 600 alebo 100 mil. eur na to, aby mohla buď postaviť alebo zlepšiť detské domovy, alebo nejakým spôsobom zlepšiť tie podmienky pre tú náhradnú starostlivosť pre deti, ktoré nie sú chcené, ale teda by sa narodili a neboli by zabité, potratené, tak že by to bol obrovský príspevok. Obrovský príspevok zo strany štátu.
Ja ale hovorím, že tie peniaze vláda nemusí hľadať, pretože napríklad my sme tie peniaze za vládu našli. Však úplne by stačilo, keby včera prešla naša novela zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, kde by sa tých 27 mil. ušetrených rozdelilo pre všetky tie deti. A vychádzalo by to viac ako 380 eur na každé jedno dieťa, ktoré dnes je potratené, zabité, by mohlo žiť a mohlo by byť z toho financované. V domovoch to vychádza úplne s prehľadom za tie peniaze a ja si myslím, že keby tie peniaze išli aj do rodín, tak mnoho tých mamičiek si povie, vďakabohu, nemusím ísť na potrat, a to by bolo obrovské víťazstvo.
Čiže keď sa chce, keď sa chce nájsť, tak tá cesta, ten spôsob, ako tým deťom namiesto istej smrti dať možnosť života, by sa určite našla a povedal by som, že tie peniaze, tie peniaze by v tomto prípade by boli až na poslednom mieste.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.5.2018 13:19 - 13:20 hod.

Marian Kotleba Zobrazit prepis
Ja ďakujem za reakcie, kolegovia. Ale, Miňo, teraz si, Mazurek, úplne zbytočne sa snažil ju ospravedlňovať tým, že ona možno myslela teba, lebo je príčetná a vie, kto sú predkladatelia tohto zákona. Teda ja dúfam, že je príčetná. A brať vinu na seba, síce pekné, že to tak vnímaš, že ju chceš ako gentleman ženu ospravedlniť, ale odtiaľ potiaľ. Ja som tiež veľmi tolerantný človek, ale odtiaľ potiaľ, a niekedy sa to nedá.
A možno teraz, keď sme mali pred chvíľkou možnosť zažiť aj predsedu Národnej rady v akcii a porovnať to aj s tým, čo bolo včera, tak ja musím povedať, že pani podpredsedníčka, ktorá teraz vedie rokovanie Národnej rady, je síce liberálka, je z toho tábora, kde sa najviac nezhodneme, ale asi sa v tomto so mnou zhodnete, že aj včera, aj dnes ona to rokovanie vedie najprofesionálnejšie a úplne bez konfliktov. A ja sa jej chcem za takýto férový prístup poďakovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.5.2018 13:01 - 13:10 hod.

Marian Kotleba Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, ľudia, ktorí majú záujem o tému, prišli nás podporiť, pozrieť sa na balkón, ja len veľmi stručne zareagujem na informáciu, ktorá sa teraz ku mne dostala online, keď to musím tak povedať, keď som hovoril v tom predošlom vystúpení o tom, že viac a viac ľudí nám hovorilo, že tento zákon spustí rôzne procesy na Slovensku, nielen v parlamente, ale aj v spoločnosti medzi obyvateľmi, aj proste všade, tak ako som povedal, my sme tomu až tak nechceli veriť, neprikladali sme tomu až takú váhu.
A teraz som dostal informáciu, že televízia TA3 na dnešný deň na celý deň vypla, vypla vysielanie prenosov z Národnej rady. To, čo inokedy bežne zaraďujú do programu, tak na dnešný deň to úplne vypli, to znamená, je absolútny odpor voči tomu, aby sa pravda o tejto potratovej politike, pravda o tejto legislatíve vo, v celej svojej obludnosti, aby sa dostala medzi ľudí, a teraz sa už začínajú aj v tých médiách ukazovať tie pravé tváre, že kto je kto. Že jednoducho keď sa niekomu podľa jeho hodnôt a podľa jeho možno presvedčenia v televízii, ktorá je ale súkromná, nepáči, že sa, že by sa mal podieľať na tom, aby tieto názory, ktoré tu zaznejú a ktoré napríklad aj včera zazneli aj z úst koaličných poslancov, síce len dvoch, ale zazneli a boli veľmi, veľmi naozaj hodnotné, aby sa dostali medzi ľudí, tak jednoducho sa vypne televízne vysielanie. Aj to nám dnes ukazuje, v akej obrovskej cenzúre alebo v akom polocenzurovanom mediálnom svete žijeme, kde jedným kliknutím nejakej myši sa úplne zmenia informačné toky, a to, čo nechcú, aby sa ľudia dozvedeli, tak sa nikdy títo ľudia nedozvedia okrem ľudí, ktorí sa aktívne budú o tieto informácie zaujímať a ktorí napríklad ako v dnešnej v dnešnej, v dnešnom rokovacom dni, že majú aktívny záujem o tému ochrany alebo zlepšenia úrovne ochrany týchto malých nevinných nenarodených detí.
V tejto súvislosti si tiež dovolím podotknúť a zvýrazniť jeden blog od jednej našej kolegyne poslankyne, ktorý sa ma veľmi nemilo dotkol a ktorý sa tiež ku mne dostal až dnes. Ide o blog na fóre, ktoré sa nazýva Fórum života.sk, možno to niektorí poznáte, kde píše pani poslankyňa Verešová, poslankyňa za klub OĽANO, aj keď ťažko nazývať klubom tento ich klub, lebo to je zhluk, naozaj to je zhluk, zhluk náhodne poskladaných ľudí, ktorých veľmi ťažko spája nejaká myšlienka spoločná. No ale táto pani poslankyňa v záujme ospravedlniť to, že prečo nemôže podporiť náš návrh zákona na sprísnenie interrupcie, na sprísnenie potratov, na zmenšenie, obmedzenie, minimalizáciu zabíjania tých nevinných detí, použila v poslednej časti svojho blogu argument, ktorý má doslova postavil zo stoličky a s ktorým ju budem osobne z očí do očí konfrontovať, som zvedavý, čo mi na to povie, a síce, že, budem citovať: „Dodnes sme z úst predkladateľov novely interrupčného zákona nepočuli jasné a úprimné odsúdenie režimov, ktoré pred takmer 80 rokmi mimoriadne krutým spôsobom pripravili o život milióny nevinných ľudí -“, pomlčka - dám aj ja pomlčku, pauzu. Keby tu pani poslankyňa včera sedela, tak by takéto niečo napísať nemohla, keby počúvala našich kolegov poslancov aj kolegyne poslankyne, tak by takéto niečo napísať, pri plnom vedomí a s čistým svedomím napísať nemohla. Ale ideme ďalej, čo je za pomlčkou, to je ešte zaujímavejšie - „mužov, žien, detí, áno, aj tehotných žien. Navyše predkladatelia zákona ešte aj dnes nazývajú tehotné ženy či deti v rómskych osadách parazitmi a hádžu kamene do možno tehotnej moslimskej ženy a jej rodiny.“
A tu, priatelia, končí každá sranda. Ja sa budem z očí do očí pýtať poslankyne Verešovej, kedy niekto z predkladateľov tohto zákona hodil kamene do akejkoľvek rodiny. To je jedno, či moslimskej, alebo akejkoľvek inej. Dovolím si upozorniť, že predkladateľmi tejto novely zákona sú poslanci Marián Kotleba, Rastislav Schlosár, Stanislav Drobný a Milan Uhrík. Všetci štyria tu teraz sedíme. Všetci štyria sme tu. A toto už prekračuje všetky medze, všetky medze. Keby bola pani poslankyňa Verešová chlap, tak by sme sa o tom mohli rozprávať inak. Je žena, budeme to rešpektovať, ale ani žena, poslankyňa Národnej rady si nemôže dovoliť takto bohapusto klamať, osočovať a zavádzať a obviňovať poslancov len preto, že si chce nájsť pre svoje vnútro výhovorku na to, prečo nemá zahlasovať za tento zákon. Teraz keď sa mi dostal ten blog, teraz som ho čít..., dostal, keď som tam sedel ako predkladateľ, a som si to prečítal, ja som nechcel veriť vlastným očiam. Ja som nechcel veriť vlastným očiam, že je to naozaj blog poslankyne Národnej rady, ktorá sedí o dva rady alebo dokonca neviem, či o jeden rad podo mnou. Asi o jeden, tam niekde medzi Beluským a Kolesárom o jeden rad nižšie. A ona povie, že predkladatelia zákona hádžu kocky do ľudí!
Keď, keď som na začiatku hovoril, že sa začnú ukazovať rôzne masky, padať z tvarí a ukazovať sa tá pravda, tak som naozaj netušil, že sa ukáže, že niektorí poslanci sú obyčajní klamári a vedia si vymýšľať neskutočné. Keby to nebolo tak tragické, tak poviem, že rozprávky. Ale poslankyňa Verešová nie je 16-ročné dievča, ktoré proste nevie, čo rozpráva v amoku o nejakom citovom rozpoložení, je to proste zrelá žena, ktorá je poslankyňou Národnej rady, členkou ústavodarného orgánu Slovenskej republiky, keď ona napíše čisté klamstvo, že ja, Uhrík, Drobný a Schlosár sme hádzali kamene, tak to už je naozaj za hranou. To už je naozaj za čiarou. A nedá mi sa k tomu vyjadrovať bez nejakej emócie a bez možno zdvihnutého hlasu, ale, kým o nás viedli, kým o nás viedli také tie všeobecné obvinenie a frázy a trepali a obviňovali nás, ja neviem, zo zodpovednosti dobre že nie za 800-ročnú históriu, tak dobre, dá sa to pochopiť, je to ich propaganda, je to taká, taký pokus o zviditeľnenie sa na náš úkor. Ale keď už napíšu také niečo a napíšu to v téme, ktorá sa týka práve naopak úplne úplne pozitívnej veci, ochrany týchto detí a zlepšenia legislatívy, ktorú, ktorú tu aj ona, mohla ju aj ona sama dať návrh na zlepšenie.
Prečo pani poslankyňa neprišla s návrhom, že chce sprísniť tento zákon alebo že ho chce plne zrušiť, alebo že chce niečo iné, omnoho lepšie vymyslieť? Nie, neprišla s tým návrhom. Ale keď sme s ním prišli my, tak sa zmohla na to, že napíše, že ja, Uhrík, Schlosár a Drobný hádžeme kamene do nejakých ľudí. Pritom Rasťo Schlosár je člen ústavnoprávneho výboru, maximálne, človek, ktorý má maximálnu úctu pred zákonmi, maximálnu úctu pred ústavou, a Stano Drobný je dlhoročný mestský policajt z Piešťan, ktorý nasadzoval svoje zdravie, svoj život mnohokrát pri ochrane ľudí, pri prerušení priestupkov a hlavne trestných činov. A ona toto napíše. Na tu sa nedá bez emócií proste reagovať. Takže toto som chcel povedať.
A ja som zvedavý, koľko ďalších podobných výmyslov a nezmyslov sa dozviem v priebehu toho, ako budeme ďalej pokračovať v rokovaní o tomto programe, aj keď možno sami so sebou, ako sa to píše, plus česť tým koaličným poslancom, ktorí tu ešte stále vydržali sedieť. A koľko, koľko kadejakých špín a koľko kadejakého svinstva doslova sa vyplaví na povrch a ukáže sa na pravde, na svetle za tie dva týždne, ktoré boli dnes odhlasované do hlasovania o našom návrhu zákona?
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.5.2018 12:51 - 12:53 hod.

Marian Kotleba Zobrazit prepis
Nino, ty si na začiatku porovnával socializmus, fašizmus, nejaké ďalšie ideológie a s liberálmi. V podstate mňa tak napadlo pri tých tvojich slovách, že ten liberalizmus bezbrehý západného typu je presne to, pred čím nás varoval už aj Ľudovít Štúr, a vlastne ten liberalizmus, keď sa tak nad tým zamyslíme, tak on si berie tie najhoršie prvky, najhoršie prvky každého jedného toho režimu, to znamená, to najhoršie zo socializmu, to najhoršie z fašizmu, zo sionizmu a zo všetkých tých kadejakých rôznych režimov, tak to všetko sa skry..., sa nejako spája v tom liberalizme, ktorého výsledkom je teda tá degenerácia a likvidácia tradičných hodnôt kresťanských, národných a tak ďalej.
Ale čo je zaujímavé v kontexte týchto režimov alebo týchto, týchto hodnôt, týchto politických presvedčení, je to, že my tu v Národnej rade máme extrémnych liberálov, ktorí sú tu zastúpení stranou SaS, a oni sa na rozdiel od napríklad konzervatívnej alebo tzv. konzervatívnej SNS, Slovenskej národnej strany, nenechali zneužiť na to hlasovanie o odložení hlasovania o našom návrhu zákona. To znamená, ešte aj tí liberáli, ktorí hlboko nesúhlasia s tým, aby sme tie potraty obmedzili, tak ešte aj oni mali v sebe toľko tej parlamentnej kultúry, že sa nenechali zneužiť a nehlasovali za odloženie toho hlasovania. A na druhej strane Slovenská národná strana, ktorá sa hrá na národnú a hrá sa na konzervatívnu, tak svojimi hlasmi toto absolútne podporila a jednoducho sa na tom podieľala.
Čiže toto je ďalší z paradoxov tejto našej politickej scény a parlamentnej demokracie na Slovensku.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.5.2018 12:29 - 12:31 hod.

Marian Kotleba Zobrazit prepis
Natalka, ja ti ďakujem za tú úprimnosť v tejto tvojej rozprave. A to nielen dnes, ale aj včera v tých nádherných vystúpeniach. Ale dnes si jednoducho vytiahla, ty pomaly vyťahuješ tie naše tajné karty a tú našu motiváciu, prečo sme s týmto zákonom vyšli, aby sme naozaj tie deti ochránili a aby sme zabránili mnohým, mnohým ženám, ktoré sa z nevedomosti a pod tlakom rozhodujú pre to najrýchlejšie a zároveň aj najhoršie riešenie. Ty si to veľmi pekne povedala.
Ja si myslím, že po tomto už ani takí odborníci, ktorí sa tu v tomto pléne jednoducho snažia nás obviňovať z akýchkoľvek iných bočných úmyslov a hovoriť o tom, že kto má a kto nemá právo sa tých deti zastávať, jednoducho nebudú mať čo povedať. Nebudú mať čo povedať, lebo s tým, čo si povedala, s tým sa nedá nesúhlasiť.
Natália, tie obete, tie obete, ktoré sme pri tvorbe a predkladaní tohto zákona aj pri jeho obhajovaní, sú obrovské. Však aj včera, viete veľmi dobre, že ani ja to nemám ľahké v tejto chvíľach, ale sme tu, stojíme tu, sedíme tu, ostali sme tu, aby sme proste bojovali, aby sme sa nenechali odradiť od toho, že je potrebné, je potrebné ďalej na Slovensku túto tému živiť, aby sa čo najviac ľuďom otvorili oči, a aj keď možno nielen tu v tomto parlamente, kde dnes okrem nás sedí možno 5 poslancov, ale na celom Slovensku všetkým ľuďom, lebo keď všetci ľudia pochopia, aké je to veľké zlo, keď tie dievčatá a ženy chodia na potrat ako naozaj na nejaké Tic-Tac, tak potom tí ľudia donútia aj tých poslancov, ktorí dnes odhlasovali odloženie hlasovania o tomto návrhu, aby sa k tomu postavili zodpovedne ako chlapi s odvahou čelom voči zrkadlu a aby hlasovali za to, že spoločne tie deti zachránime.
Čiže, Natália, ešte raz ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.5.2018 12:06 - 12:08 hod.

Marian Kotleba Zobrazit prepis
Pani kolegyňka Antošová z SNS, vy ste ma asi nie celkom dobre buď počúvali, alebo pochopili. Ja som hlavne v tom mojom vystúpení, ktoré skutočne bolo motivované tým, že som bol rozčarovaný z toho procedurálneho návrhu , hovoril o tom, že je to absolútne neštandardný postup a že sme tu mali mnohé príklady, keď sa rokovalo aj cez noc, aby sa následne mohlo hlasovať. Ale keď ide o hlasovanie o sprísnení potratovej legislatívy, o tom, že by sme mohli aspoň časť tých detí, ktoré sú dnes svojvoľne len tak proste obetované, zachrániť, tak zrazu je potrebné to hlasovanie odložiť na ďalšiu schôdzu, čo je asi o dva alebo o tri týždne. Toto bolo motto tohto môjho vystúpenia. To, čo ste vy povedali, to boli len tie veci k tomu nabalené ako nejaká nadstavba, ale znova poviem a musím tým na vás reagovať, že keby nebolo tohto úplne zbytočného návrhu, tak si to môžme ušetriť aj ja, aj vy, všetci jednoducho zbytočne úplne.
A, kolegovia, áno, jasné, že týmito obštrukciami, napríklad to, že už druhý deň rokujeme bez prestávky, bez prestávky, alebo to, že sa odsunulo hlasovanie o, na ďalšiu schôdzu, čo je 2 alebo 3 týždne, neviem presne ten dátum, to nás má iba znechutiť. To nás má iba znechutiť, aby sme poľavili v tej našej iniciatíve, v tom našom zápale, ale ja to pripomeniem aj pre poslancov SNS hlavne, Andrej Hlinka bol v maďarskom väzení sedem rokov a po siedmich rokoch, keď ho pustili, tak zasa len pokračoval tam, kde prestal, a nenechal sa znechutiť, odvrátiť, zastrašiť, jednoducho ho nezlomili a aj preto má oprávnene titul otec národa. A ak my ho máme ako vzor, musíme byť takí istí.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.5.2018 11:53 - 11:58 hod.

Marian Kotleba Zobrazit prepis
Ale veď prihláste sa do rozpravy, poďte nám vy k veci niečo povedať. Mohli ste dať, mohli ste dať do toho vášho návrhu zákona o politických stranách, že proste predkladateľ nemôže rozprávať iba to, čo mu predseda Národnej rady dovolí, kľudne. Takže poprosím vás, pán predseda, ten procedurák bol aj s vaším vedomím. Je to veľmi zlá vec, ktorá sa tu stala. Ja som z toho veľmi vytočený, ja ďakujem za vaše upozornenie, ja to vnímam, rešpektujem vašu funkciu predsedu Národnej rady, má u mňa obrovskú autoritu, ale prosím, neskáčte mi do reči.
Čiže ak by sme len túto jedinú vec tým dosiahli, že by sme nikdy v budúcnosti už niečo takéto podpásové pre nikoho z predkladateľov alebo s akýmkoľvek zákonom nespravili, tak to malo význam.
Ja vám ďakujem za pozornosť, aj keď uznávam výčitky aj od pána predsedu, aj od pána kolegu Kéryho, že to nebolo možno celkom k veci, ale musel som to povedať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.5.2018 11:32 - 11:58 hod.

Marian Kotleba Zobrazit prepis
Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, nedá mi, aby som nezareagoval na to, čo sa tu pred chvíľkou stalo.
Z môjho pohľadu absolútne zbytočná obštrukcia s tým odhlasovaním toho, že hlasovanie o našom návrhu novely zákona o umelom prerušení tehotenstva bude posunuté na ďalšiu schôdzu Národnej rady. Ja sa vás chcem všetkých spýtať, ktorí ste za to hlasovali, to znamená poslancov vládnych strán SMER, SNS, MOST - HÍD a poslancov klubu SME RODINA, že vlastne čo vás k tomu vedie, pretože len odkladáte konfrontáciu s realitou a s pravdou, ktorá ukáže, že kto je kto a kto bude akým spôsobom hlasovať za túto novelu, ktorou nemôžme nič pokaziť, práve naopak, ňou môžme veľmi výrazne zlepšiť úroveň ochrany životov nenarodených detí a hlavne môžme výrazne, a poviem to tak matematicky, obmedziť a znížiť ten počet tých zabitých nevinných detí.
Ja to chápem, ľudsky vás chápem, že je vás pre, je pre vás maximálne nepríjemné, keď sa má priblížiť tá chvíľa, keď sa máte rozhodnúť a ukázať, že kto stlačí ktorý ten hlasovací gombík v tejto veci. Ale myslím si aj to, že poslanci a poslankyne Národnej rady sú, sú natoľko zodpovední ľudia, ľudia vykonávajúci mandát, ktorý im bol daný vo voľbách, že by sa nemali báť postaviť sa tvárou zoči voči výzvam aj možno nejakému nie príjemnému zrkadlu. Ale ja hlavne nevidím dôvod na to, aby sme túto novelu a hlasovanie o nej vnímali negatívne, pretože je to maximálne pozitívna vec, a bola tu aj maximálne, si myslím, včera aj s niektorými poslancami, veľmi málo poslancami, ktorí boli tak statoční a charakterní, že tu ostali v pléne a zapájali sa do debaty, tak tu bola podľa mňa konštruktívna a absolútne triezva debata bez akýchkoľvek emócií, ktorej cieľom je len jedna jediná vec, navzájom si vyjasniť postoje, navzájom si vydebatovať pohľady na túto otázku z všetkých možných uhlov, zo všetkým možných kritérií, zo všetkých možných parametrov alebo jednoducho z každej strany tak, aby, aby sme mohli na konci, nepoviem, že dňa, lebo tých rokovacích dní už teraz je viac, a ktovie, koľko ich ešte bude, ale na konci alebo pri ukončení debaty, rozpravy o tejto téme pred hlasovaním si povedať, zazneli všetky pádne a všetky relevantné argumenty, vyjasnili sme si pozície, vyjasnili sme si názory, povedali sme si, čo je za, čo je proti, a môžme s čistým vedomím a svedomím hlasovať o tejto zásadnej novele, ktorá môže pomôcť k záchrane takmer 10-tisíc detí za rok.
Ja vnímam a chápem aj to, že keď sa kluby koalície dohodnú, tak neexistuje sila, ktorá by im, politická sila v tomto parlamente, ktorá by im zabránila zrealizovať takú dohodu, v tomto prípade dohodu o odložení hlasovania o záchrane nenarodených detí. To, že sa pridali k tomu kollárovci, to je už na ich vedomí a svedomí, možnože to je aj v súlade s nejakými hodnotami, ktoré oni vyznávajú. Ale my ich za to nebudeme súdiť, na to sú tu iní, aby súdili.
Ale nerozumiem, čo vládna koalícia okrem toho, že, samozrejme, volajú dovolenky a volajú naplánované voľnočasové aktivity, ktoré sú, samozrejme, pre všetkých poslancov omnoho príjemnejšie, ako tu sedieť v nejakom pléne Národnej rady teraz, keď sa môže ísť niekam na výlet, na dovolenku, a počúvať, počúvať rozpravu o interrupciách, o zabíjaní a ochrane a zachránení týchto detí. Ale dať prednosť, dať prednosť takýmto zábavkám pred prácou v Národnej rade, na ktorú sme boli všetci povolaní a zvolení, mi príde prinajmenšom ako maximálne nezodpovedné, a ak je toto prejav drvivej väčšiny, drvivej väčšiny tohto parlamentu, tak potom sa naozaj nemôžme čudovať, že sa Slovenská republika nachádza v takom stave, v akom sa nachádza, že ten stav vecí verejných je z roka na rok horší, že tu absolútne nikoho netrápi nejaký verejný dlh alebo iné negatíva spojené so správou vecí verejných, lebo však keď už nikoho netrápi ani to, že čo bude s tými malými deťmi, ktoré za nič nemôžu, tak, samozrejme, že potom tých ľudí nemôžu nejakým spôsobom vzrušiť ani podnety nižšej váhy a nižšej úrovne, ako je nehospodárne nakladanie so štátnym majetkom, s financiami, s rozpočtom alebo nespravodlivé procesy na súdoch, alebo uplatňovanie dvojitého metra vo všetkých, takmer všetkých oblastiach spoločnosti a štátu, moci.
Len ak je to takto, tak potom je to veľmi zle. Potom je to veľmi zle. A aké musí mať, aké musí mať, aké musí mať ten človek, konkrétne teraz poslanec Národnej rady, výčitky svojho vlastného svedomia, ak zo strachu, že by sa mal pozrieť do toho zrkadla, ktorým je v tomto prípade hlasovanie o novele zákona o umelom prerušení tehotenstva, sa snaží za každú cenu ujsť. Za každú cenu ujsť, len aby sa do toho zrkadla, aj keď vie, že sa doňho bude musieť pozreť, tak len aby sa do neho pozreť dnes, zajtra, ale čím neskôr, čím neskôr. Ale tie výčitky v tom svedomí, tie sa nedajú odložiť, tie sa nedajú odložiť, tie sa dajú na chvíľku umlčať, aby potom prišli ešte silnejšie. Dajú sa zakryť niečím iným, nejakou inou aktivitou, ale oni si, oni si nájdu to svoje miesto, ten čas, kedy sa vyroja. A vynoria na ten povrch ako taká ponorka a tomu hlasovaniu, tomu hlasovaniu sa aj tak nikto z tých poslancov, ktorí dnes hlasovali za jeho odloženie, aj tak sa nevyhnú, aj tak sa mu nevyhnú. A nič sa tým, nič sa tým nezíska.
Jediné, čo sa tým získalo, je to, že ma to podnietilo k tomuto ďalšiemu vystúpeniu v tejto rozprave, lebo nechcem to nazvať, že to bolo špinavý, naozaj špinavý, taký obštrukčný procedurálny návrh, ale, ale nič pozitívne z toho nešlo, nič pozitívne z toho nešlo, úplne zbytočne, úplne zbytočne. A vo mne osobne to vytvorilo a zanechalo takú pachuť, pachuť tej nejakej negativity alebo takej tej zodpovednosti tých ostatných, alebo snahy tých ostatných proste utiecť pred zodpovednosťou, tak je to lepšie povedané, pachuť tej snahy tých poslancov, ktorí za to hlasovali, utiecť pred tou zodpovednosťou. A bolo to úplne zbytočné, lebo po tom včerajšku, naozaj po tom včerajšku ja som sa stretol s mnohými ľuďmi aj s mnohými aktivistami, a je pre mňa obrovským potešením, že po včerajšej rozprave nás sami títo ľudia vyhľadávajú. Ľudia, ktorí možno do včerajšieho dňa nad nami ani, ani by nemávli rukou. Sami za nami prichádzajú, sami nám píšu. Dokonca tí, paradoxne tí, ktorí stadeto utekali teraz hneď, aby čím najskôr mohli odísť z tejto práce, paradoxne tí narazia vonku na ľudí, ktorým to nie je jedno, že čo bude s tými deťmi našimi maličkými nevinnými, ktorí tam prišli z celého, z celého Slovenska, ktorí sa poskladali na autobusy len preto, aby mohli byť tu v Bratislave dnes, aby mohli svojou účasťou podporiť rokovanie, a dúfali, že aj hlasovanie o tomto návrhu. Žiaľ, nebolo im to dopriate. No ale paradoxne tí, ktorí stadeto utekajú a utekali, tak tí narazia na masu tých ľudí pred parlamentom. A môžu, môžu im povedať, tým ľudom, že teda prečo odchádzajú, prečo im to nestojí za to, aby tu ostali. Prečo si myslia, že ich mandát poslanca už teraz netreba napĺňať a že môžu, môžu ísť niekde na výlet.
Takže tie cestičky, tie cestičky, ktoré Pán Boh naplánoval, majú svoj zmysel a význam. A o to viac si vážim tých pár naozaj poslancov, ktorí ste tu ostali, aj možno keď ste hlasovali za to, aby bolo odložené hlasovanie o našej novele, ale ste tu aspoň ostali, a tak ako som povedal, že včera, teda včera, že to budú historické momenty, ktoré si história zapamätá, keď našli v sebe odvahu aj koaliční poslanci včera a vyjadrili sa za podporu tohoto návrhu zákona. A povedali to veľmi, veľmi jemne a veľmi inteligentne, veľmi apoliticky.
A takisto si myslím, že aj tento druhý rokovací deň o tomto návrhu sa nejakým spôsobom sa zapíše do histórie, keď z tých všetkých poslancov, ktorých tu pri hlasovaní bolo takmer 140, tu zostalo okrem nášho klubu nejakých 7-8 ľudí. A to rátam teda aj vedenie Národnej rady. Toto sú všetko chvíle, ktoré sú možno dneska len takou, len takou sekundovou epizódkou, len takou, takým mihnutím v tom, v tom víre tých udalostí a takým nejakým preblesknutím v celom tom kolotoči, ktorí sa tu rozpútal, ale, ale každá tá udalosť má svoje miesto a každá tá udalosť bude možno niekedy aj v nejakej knižke o úrovni parlamentnej demokracie na Slovensku. Pretože parlamentná demokracia - a ja tejto téme vyhýbam, ale v tejto chvíli asi to musím povedať - to nie je len vtedy, kedy nám to vyhovuje, je to aj vtedy, kedy nám to nevyhovuje, a keď sa majú v pléne Národnej rady alebo všeobecne v pléne parlamentu prerokovávať otázky, ktoré nie sú pre všetkých vítané a pozitívne, a nemajú z nich obrovskú radosť alebo sa z nich netešia vôbec, ale aj o tom je parlamentná demokracia. Ale ak majú poslanci a poslankyne Národnej rady zareagovať na rokovaní o zákone, ktorý im nie je príjemný, o tom, že majú sa postaviť proti tým liberálnym médiám alebo proti tým, tej propagande tých mimovládok, a nie je im to preto príjemné, ako riešenie nájdu spôsob odhlasovať odloženie, odloženie rozhodnutia o tomto návrhu a útek, doslova útek z pléna Národnej rady, tak to je veľmi smutná vizitka úrovne parlamentnej demokracie na Slovensku.
Keď nám v čase, keď sme pripravovali túto novelu, keď nám mnohí nieže aktivisti, ale normálni ľudia so zdravým sedliackym rozumom hovorili, že tento návrh ukáže zrkadlo mnohým a otvorí doteraz mnohé tajomstvá a ukrývané, ukrývané veci niekde hlboko vo vnútri, tak my sme to najprv možno brali tak trošku športovo, že ale veď predsa až také vážne to nebude, no veď čo je na to, čo je na tom také extrémne, že jednoducho chceme, aby tých deti bolo zabíjaných menej, aby to nebolo také jednoduché, dať zabiť dieťatko, ktoré nikomu neublížilo, a nebude to taká veda.
Postupne, ako sme pracovali na jednotlivých verziách tejto novely, a boli to dlhé mesiace, až kým sme sa nedopracovali k tej finálnej, finálnemu zneniu, finálnej verzii, ktorú sme sa rozhodli predložiť do podateľne Národnej rady, bolo tých stretnutí čoraz viac a boli čoraz intenzívnejšie. Mnohí s našimi úpravami, ktoré sme zavádzali, vymýšľali, rozmýšľali, navrhovali, nesúhlasili, mnohí navrhovali iné. Mali sme naozaj vnútrostranícku, vnútroklubovú diskusiu, veľmi búrlivú, ale konštruktívnu a slušnú, ale čo bola spoločná črta všetkých tých ľudí, ktorí sa nejakým spôsobom dotkli nášho procesu prípravy tohto zákona, bolo to, že všetci nám hovorili, bude to búrlivé. Bude to búrlivé a naštartuje to obrovské diskusie, obrovské vášne a ukáže to mnohé veci, a čím sme boli bližšie k tomu rozhodnutiu definitívne to podať do tej podateľne Národnej rady, a k tomu dátumu, ktorý sme sa rozhodli, áno, dáme to a nedáme to potichu, dáme to nahlas, dáme k tomu tlačovku, nebudeme sa hanbiť za to, že ideme s takouto vecou, pretože Pán Boh nám povedal jasne, kto sa hanbí za neho, za toho sa bude hanbiť aj on. Tak vtedy to bolo také najsilnejšie. Vtedy to bolo také najsilnejšie, že čakajte obrovské útoky, obrovskú negativitu, tak sme to čakali. Čakali sme všeličo, však nie sme, nie sme ani LGBT a nie sme ani z cukru a niečo znesieme, sme normálni ľudia z mäsa a kostí, heterosexuáli, proste normálni ľudia a čakali sme nejaké reakcie. Ale ja vám poviem úprimne a no musím sa tu z toho vyrozprávať, lebo to nejdem pochopiť v tej mojej hlave, že naozaj sme jedno..., alebo ja osobne, možnože kolegovia čakali aj to, ale ja osobne nie, a preto tu teraz stojím, naozaj som nečakal, že kvôli hlasovaniu a strachu z hlasovaniu o našej novele štyri pätiny parlamentu alebo päť šestín parlamentu proste ujde zo sály a že podpredseda Národnej rady dá procedurálny návrh, aby sa hlasovanie odložilo. Aby sa hlasovanie odložilo. Veď na to nie je, na to nie je žiadny vecný ani právny argument v zmysle rokovacieho poriadku.
No, kolegovia, na túto myšlienku mi povedzte nejakú odpoveď. Je na takéto, je na takéto rozhodnutie? Ja viem, že to je odhlasované väčšinou v Národnej rade, takže je to, je to platné, účinné, nič s tým nevieme spraviť. Ale je v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady na takéto rozhodnutie legitímny dôvod? No nie je, no nie je. My sme v parlamente nováčikovia, my sme nováčikovia, greenhorni, zelenáči, ale už aj my sme zažili, že sa tu niekoľkokrát opakovane hlasovalo, ale čo hlasovalo, rokovalo do noci, do rána, do tretej, aby sa, alebo aj do ôsmej, Natálka, ďakujem za upresnenie, celú noc až do ôsmej, aby sa následne hlasovalo, aby sa následne hlasovalo o tej veci, o ktorej sa rokovalo celú noc. Ale keď ide o ochranu tých najnevinnejších, malých nenarodených detí, keď ide o to, aby sme sa postavili liberálom, aby sme sa postavili všetkým tým, ktorí v médiách, v televízii, v novinách, na internete propagujú, propagujú zabitie dieťaťa, potrat propagujú ako nejaké právo, ako nejakú vymoženosť, aby sme povedali, že s tým nesúhlasíme a že je nám jedno, čo si budú v tých liberálnych zmätkoch a hnojoch písať a vysielať, tak vtedy poslanci Národnej rady, čo majú byť vzorom pre národ, čo majú byť príkladom pre ostatných ľudí, tak proste zo svojej vlastnej pohodlnosti, zo strachu pred zodpovednosťou, zo strachu pred konfrontáciou si odhlasujú, že tu nemusia byť, a odídu.
Ľudia, ľudia tu, v tých fabrikách, ktoré sme tu nastavali, v tých automobilkách, kde z našich obyvateľov robia otrokov, robia dvanástky, a nemôžu si povedať, už mám toho plné zuby, už ma ten, ten, už ma ten teror nebaví, už ma ten Kórejec v Hnúšti nebaví, ako po mne bliaka, a chcem odísť o tretej, a nie až o šiestej večer, musia tam dreť, my si to tu odhlasujeme, poslanci odídu, nič sa nedeje, dovolenka pred nami, leto sa môže začať, načo si kaziť deň v Národnej rade počúvaním nejakých hlúpych rečí.
Ja sa vám ospravedlňujem, tí, čo ste tu ostali, lebo vás sa to netýka, vy ste naozaj, nieže elita, ale vy ste tí zodpovední, ktorí... Fakt, no koľko ľudí tu ostalo z celého pléna? Čiže ja sa vám aj ospravedlňujem vnútorne, že vy to tu musíte počúvať, ale ja to proste musím povedať, lebo ma ide z toho rozhodiť. Ide ma z toho rozhodiť. Ale je to v zmysle rokovacieho poriadku, plénum to schválilo, už si proste balia dovolenkové náradíčko, a prečo by sme si kazili náladu. Keď sa bude takto pristupovať ku všetkému, tak to tu môžme rozpustiť. Tak nech prezident rozpustí Národnú radu, nech si rozhoduje sám. Však ak máme ustupovať liberálom, máme liberála v prezidentskom paláci, môže to celé riadiť priamo. Nepotrebuje tu 150 poslancov, načo by mu boli. Načo by mu boli. Však nech to rozpustí, Kiska rozpustí parlament. Ak ide o to, aby sme ustupovali tým liberálom aj za cenu strachu z tej konfrontácie. Ja ani neviem, čo..., viem, že chcem ešte niečo povedať, ale ani neviem čo, lebo to je, to je podľa mňa v takom príkrom rozpore s tými demokratickými princípmi, o ktorých sa tu neustále rozpráva a točí a sa zdôrazňujú, že je to až nepochopiteľné.
Nám tu idú mnohí nadávať neustále do fašistov, do extrémistov, ja neviem, do čoho všetkého. Včera tu niektorý kolega dobre povedal, do neoxenofóbov, ale sa pozrite, čo sa tu deje z tých, z tej druhej strany, z tej druhej strany. Keď treba, tak vidíte, vidíte, ako ľudia vnímajú realitu na Slovensku. Že tie paragrafy sú preto takým tým paragrafom, takým tým špeciálnym znakom, aby sa mohli ohýbať z hocijakej strany, ako to tí právnici proste potrebujú, raz tak, potom tak, potom tak. A taký normálny človek, čo chodí, snaží sa uživiť svoju rodinu z poctivej práce, nemá šancu, keď ide o nejaký právny spor, nemá šancu. Jeden advokát ho tak nalomí, druhý tak, tretí ho oklame, proste nemá šancu. No a vidím, že ale veď to je len odraz toho, čo sa robí na najvyšších poschodiach tej politiky, ktorým je, alebo v najvyššom poschodí, ktorým je teda vláda a potom Národná rada. Keď my si tu, vy si tu otáčate, lámete ten rokovací poriadok, ako vám to vyhovuje proste. Viete čo, mohli sme dať iný procedurák. Mohol dať pán podpredseda procedurálny návrh, ukončíme diskusiu k tomuto bodu, držte huby, nerozprávajte sa, však načo, už bolo povedané dosť. Aký problém? Keď vieme, keď vieme odložiť hlasovanie, tak vedeli by sme odložiť aj diskusiu. Alebo mohol byť procedurák, odložíme hlasovanie o 26 rokov. Však Národná rada si môže aj to schváliť, nie? Aj za to mohla väčšina zahlasovať a mohli sme sa na 26 rokov vyhnúť nepríjemnej záležitosti a byť v pohode, byť v pohode, však budeme o tom hlasovať, rokovalo sa, o 26 rokov, možnože keď tu bude nejaký slovenský kalifát, tak potom sa o tom bude hlasovať. Bolo to zbytočné, úplne zbytočné. Nič sme tým, nič sme tým nedosiahli, len to, že teda z nášho pohľadu budeme mať o 2-3 týždne, neviem kedy presne začína ďalšia schôdza, viac priestoru na to, aby sme ľudí presviedčali o tom, že je naozaj správne a nevyhnutné, doslova nevyhnutné zahlasovať za tú novelu, zvýšiť tú úroveň ochrany tých detí, okrem iného úplne jasne zrušiť potratovú turistiku a povedať, vyjadriť sa, že s tým nesúhlasíme, a že ak chceme, aby Slovensko prosperovalo, a chceme, aby sa Slovensko neustále iba nezmietalo v nejakých turbulenciách, či ekonomických, či politických, či sociálnych, tak musíme ísť na to práve takto, a síce zodpovednosťou voči našim vlastným deťom a zodpovednosťou voči tým, ktorí sa sami ešte nijakým spôsobom ani len cez tie prašivé pokrútené paragrafy nevedia brániť, nevedia brániť.
Ale viete, toto hlasovanie, toto hlasovanie o odložení hlasovania to ukázalo, že vlastne ako sú tu tie deti vnímané. Ako je tu celá tá problematika vnímaná. Teraz nám to nevyhovuje, nechceme sa s tým konfrontovať, nemáme náladu a chuť sa pozrieť do toho zrkadla, tak to proste zoberieme a položíme na poličku niekde vysoko, ďaleko, do skladu, kde nás to nebude otravovať. A z tej poličky, z tej poličky sa to na nás bude tam v nejakej krabičke chcieť škeriť, ale nebude môcť, lebo to bude ešte v krabičke zabalené. To sme, to sme, to ste vy, čo ste za to hlasovali, tým vyjadrili. Zase hovorím aj tí, ktorí ste tu a ste za to hlasovali, tak to berte tak, že na vás to nemierim, lebo vy ste tu aspoň ostali.
Ideme k veci, ale viete, ja som povedal na začiatku, pán kolega, že toto sme si mohli celé ušetriť, nebyť toho úplne zbytočného procedurálneho, ja vás úplne chápem. Ja to tiež vnímam, že to nieje k veci, že to je proste môj výlev citový, lenže nevedel som sa tomu ubrániť, lebo ma to jednoducho prekvapilo, znechutilo, úplne som to pocítil ako strašný podraz. Chápem túto vašu výčitku, vnímam to úplne rovnako, sám to vnímam rovnako. Ideme k veci, skrátim to, lebo si vás vá..., vážim si vás za ten včerajšok, tak budem to rešpektovať.
Takže, kolegovia, všetko z mojej strany. Stále to necítim, že bolo povedané dosť na túto tému, ale môže byť priestor pre vás samých v tom, o tom rozmýšľať alebo. alebo niečo k tomu možno povedať, ale ak, viete čo, ak by to malo celé toto aj táto moja od veci, toto moje od veci vystúpenie, ak by malo len ten jediný zmysel a význam, že v budúcnosti pri akýchkoľvek zákonoch by sme sa takýmto obštrukciám vyhli a jednoducho takéto podrazové metódy, podpásovky by sme nepoužívali voči nikomu, voči koalícii, voči opozícii, proste voči nikomu, aby si každý mohol v zmysle rokovacieho poriadku ten svoj bod prerokovať, tak ako sa patrí, bez nejakých mimoriadnych zmien. Veď vnímate sami, že mimoriadne zmeny sú už len to, že druhý rokovací deň fungujeme bez prestávky. Druhý rokovací deň fungujeme bez prestávky, len v preto, lebo asi je nejaký... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pán poslanec, už dosť dlho som vás nechal hovoriť mimo veci. Poprosím vás, k veci.

Kotleba, Marian, poslanec NR SR
Pán predseda, ďakujem za vaše upozornenie. Ja už končím, ja reagujem na pána kolegu Kéryho a ako predkladateľ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Reagujete na procedurálny návrh už asi 20 minút.

Kotleba, Marian, poslanec NR SR
Áno, veď... A čo je s tým nejaký problém? Tak ak chcete i ísť aj vy na dovolenku, pán predseda, choďte. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Skúste, skúste rozprávať k veci, ktorá sa prejednáva. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 29.5.2018 11:25 - 11:25 hod.

Marian Kotleba
Dovoľujem si upozorniť, že keďže je rokovanie, ako bolo povedané, bez prestávky, tak zasadnutie výborov je v rozpore s rokovacím poriadkom, keďže je rokovanie pléna Národnej rady.
Skryt prepis