Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, vážený pán exminister Kaliňák, začnem tak trošku možno netradične, čo bolo, to bolo, terazky som majorom. Čo bolo, to bolo a nič z toho, nič z toho neospravedlňuje žiadnu ani súčasnú vládu v tom, aby pokusy o zastavenie, ktoré tu boli spomenuté, pokusy o zastavenie nelegálnej migrácie použili ako ospravedlnenie na liberalizáciu slovenskej azylovej politiky, ako ospravedlnenie na to, že idú, jednoznačne idú rozširovať možnosti a príležitosti na to, aby Slovenská republika pod tlakom bruselského diktátu, pod tlakom protikresťanskej a protinárodnej Európskej únie liberalizáciou svojho vlastného národného prostredia azylových zákonov umožnila rozbehnúť vyššiu mieru prijímania tých žiadateľov o azyl.
To, že tento zákon je, alebo tento návrh, táto novela je významnou liberalizáciou, významným uvoľnením pravidiel, to asi nepopiera absolútne nikto. Nejde teraz o jednotlivé čiastkové zmeny, či zastupovanie, či je to zastupovanie mimovládkami, či je to predlžovanie lehôt, ide o celkové znenie tejto novely, tohto zákona, o jeho výsledok a ten výsledok je úplne jasný. Európska únia tlačí na členské štáty, aby boli povoľnejšie a ochotnejšie pri prijímaní imigrantov ako pri nástroji na riešenie imigračnej krízy. Lenže v tomto, v tomto je možno ten najväčší problém.
Už ste asi počuli o tom, že len nedávno sme sa vrátili s kolegom z oficiálnej návštevy Sýrii a Libanonu, a z čerstvých skúseností zo štátov Stredného východu vám môžem povedať, že predstavitelia vlád týchto krajín nepožadujú od Európskej únie ani od európskych štátov, aby problémy s utečencami riešili tým, že ich tu budú prijímať. Krajiny alebo vlády týchto krajín od nás nežiadajú, aby sme im pomáhali tým spôsobom, aby sme tu uvoľňovali azylovú politiku a aby sme ľudí, ktorí utekajú z týchto štátov, umiestňovali do našich európskych krajín. Žiadajú úplne niečo iné.
Žiadajú, aby európske štáty a Európska únia prijali zodpovedný postoj, aby zrušili nezmyselné sankcie, ktoré im zabraňujú obnoviť vojnou zničené krajiny, aby zrušili európske štáty, aby Európska únia zrušila sankcie, ktoré zabraňujú nakupovať medicínske vybavenie, ktoré zabraňujú obnoviť zdravotnícku starostlivosť, aby Európska únia zrušila sankcie, ktoré zabraňujú týmto krajinám, najmä Sýrii nakúpiť ťažkú techniku a náhradné diely pre túto techniku, ale nie vojenskú techniku. Bagre, valce, finišery, proste stroje, ktoré sú potrebné na obnovu infraštruktúry, na obnovu ciest, na obnovu nemocníc, na obnovu tovární, na obnovu poľnohospodárstva, aby ľudia, ktorí museli cez vojnu utiecť, sa mohli do týchto krajín vrátiť. Sýria nechce, aby ľudia, ktorí museli utiecť, museli ostať v Libanone, v Turecku alebo v Európe. Sýria nechce, aby Európska únia platila peniaze Turecku, pretože Turecko za tie peniaze nepomáha utečencom. Turecko za tie peniaze trénuje a vyzbrojuje ďalších a ďalších útočníkov, ktorí viac a viac destabilizujú celú, celý región.
Preto si myslím, že je absolútne nevhodné, ak my ideme počúvať o..., alebo reagovať na tlak Európskej únie na riešenie imigračnej otázky tým, že ideme zjemňovať a uvoľňovať azylový zákon. Ak vláda má seriózny záujem, aby Slovensko pridalo ruku k dielu pri riešení azylovej politiky alebo tejto migračnej krízy, čo ja dopredu ich neodsudzujem a nevravím, že takí nie sú, že to nerobia v dobrom, v dobrom záujme, tak nech to spraví tak, ako si to tie štáty, ktoré sú tou migračnou krízou postihnuté, a ako si to želajú. Oni to asi vedia lepšie ako my, čo potrebujú. Je veľmi naivné si myslieť, že my sme tí, ktorí najlepšie vieme, Európska únia, bruselskí úradníci odtrhnutí od reality sú tí, ktorí najlepšie vedia, čo všetci ostatní potrebujú. To je nielenže naivné, to je aj krátkozraké a ja si myslím, že to je jasný výsledok zaslepenia ľudí aj politikou tou dlhotrvajúcou európskou, protinárodnou, protikresťanskou propagandou, ktorá, ktorej cieľom je jednoducho z ľudí aj z vlád spraviť nerozmýšľajúce stádo, ktoré bude slepo nasledovať tie bruselské príkazy. Koniec koncov pre Slovensko, pre Slovensko by to bola aj omnoho jednoduchšia a ľahšia cesta. A nehovoriac o tom, že aj lacnejšia. Pretože oni od nás nechcú žiadne peniaze, žiadne peniaze.
Úplne by stačilo, aby slovenská vláda prestala rešpektovať sankcie, za ktoré žiadny slovenský poslanec nehlasoval, pretože o sankciách sa v Národnej rade Slovenskej republiky nehlasovalo. Preto vláda nemá žiadnu povinnosť dodržiavať akékoľvek sankcie voči týmto krajinám alebo voči Ruskej federácii. Nemá takú povinnosť. Národná rada to neodhlasovala, vláda tým zaviazaná nie je, nie je a toto by bol omnoho významnejší a väčší príspevok súčasnej vlády k tomu, aby sme si mohli povedať, že áno, Slovenská republika sa chce podieľať na aktívnom riešení migračnej krízy alebo otázky. Ale nie takým spôsobom, že my ideme otvoriť azylovú politiku, ideme ju zjemniť, ideme tie, tie pravidlá rozpustiť a predĺžiť lehoty a umožniť mnohokrát pochybným mimovládkam zastávať aktívnu úlohu v tomto konaní, to asi nie je tá správna cesta.
My nespochybňujeme ani to, čo tu pred chvíľkou vo faktickej poznámke povedal bývalý minister Kaliňák, že boli časy, keď, keď policajti na hraniciach stáli, aby cez tie hranice neprešli tí, ktorí cez ne prejsť nemajú, ale Európska únia sa rýchlo vynašla. Tlak ilegálnej imigrácie bol vymenený za sofistikovaný, v oblekoch uhladený režim migrácie legálnej, migrácie požadovanej Európskou úniou a Bruselom. A táto aktivita, o ktorej dnes pojednávame, o ktorej sa bude hlasovať, nie je ničím iným, len logickým následkom a ďalším teda z mnohých logických následkov alebo vynútených následkov tohto bruselského diktátu.
A ja som musel vystúpiť kvôli tomu, lebo videli sme, videli sme na vlastné oči v tej Sýrii, aj v tom Libanone, že tí ľudia potrebujú niečo úplne iné, že tí ľudia potrebujú úplne, úplne iný prístup, že oni sem nechcú ísť, že tie vlády nechcú, aby tí ľudia odišli, tí ľudia tam chýbajú v tých krajinách. V Sýrii dnes okrem tých 6 mil. zhruba Sýrčanov, ktorí sú v exile, chýba ďalších možno 8 mil. ľudí k tomu, aby mohla Sýria využiť všetku tú pôdu, ktorú má, na to, aby mali to poľnohospodárstvo na takej úrovni, ako si sami predstavujú. Oni nechcú, aby, ešte raz to zopakujem, nechcú, aby tí ľudia museli utekať kdekoľvek a už vôbec nie do Európy.
Žiaľ, humanitárna kríza, ktorá tam je spôsobená teraz už nie vojnou, lebo vojna oficiálne skončila pred rokom a pol, priatelia, ale práve sankciami, spôsobuje to, že ak do štyroch rokov nebudú zrušené sankcie v Sýrii, tak spadne nielen celý sýrsky systém, ale spadne aj systém v Libanone, ktorý spôsobí, že vznikne ďalších 4 mil. bezdomovcov a jednoducho ľudí, ktorí budú hľadať nejaký lepší, lepšie miesto pre život, a tak sa stane, že päť a pol, päť a pol roka po vojne namiesto toho, aby jednoduchým zrušením sankcií došlo k náprave pomerov v týchto krajinách, bude o ďalších 4 mil. utečencov v Európe viac. A to nevyriešime. To hádam nikto z vás nie je tak naivný, aby si myslel, že to vyriešime tým, že dáme o 25 azylov viacej. Alebo o 2 500 azylov. Alebo že tak zliberalizujeme ten azylový zákon, že ho môžme nakoniec úplne zrušiť. To asi chápete všetci, že to cesta ani riešenie nie je.
Preto sme tu, aby sme povedali, že nie je riešenie ani táto liberalizácia, ani tento pokus zo strany vlády. A naozaj by bolo dobré, keby ste sa nad tým seriózne a vážne zamysleli.
Ďakujem pekne. (Ojedinelý potlesk.)