Videokanál poslanca

Pán kolega Vašečka, ja som skoro zabudol, čo som chcel povedať v reakcii na vaše vystúpenie, lebo pani kolegynka zo SAS-ky to tu teraz jednoducho dala na pána. (Reakcia z pléna.) Na pani, vidíte, to je tá rodová rovnosť.
No ale, pán kolega Vašečka, dve, dva také moje pocity z vášho vystúpenia. Jedno, naozaj veľmi dobre ste to povedali, nie je čo tomu vytknúť. A si myslím, že v podstate to bolo tak úplne decentne bez emócií, aj keď možno trošku príliš mäkko zhrnuté to, o čo sa tu dnes jedná. Ale druhá vec, čo je smutnejšia, je tá, že tým, že vy ste vlastne odišli z OĽANO, tak vidíme, čo sa deje. Liberálne KDH už aj tak nezachránite, to je proste vybavená vec a, žiaľ, ten duch liberalizmu momentálne prevládol už aj v OĽANO. Veď počuli sme, čo tu Budaj pred chvíľkou rozprával. Čiže z tohto pohľadu to vidím ako problém, ale v každom prípade teda si myslím, že ešte stále tie normálne, racionálne, konzervatívne myšlienky tu prevládajú. Čiže zhrniem to, ďakujem za vaše vystúpenie.

Natálka, ja ťa len chcem doplniť v tom, že ty si sa pýtala, prečo predkladatelia spomínajú tie rozvody alebo za akým účelom to tam zahrnuli. No ja ti poviem, že podľa môjho názoru tam tie rozvody dali úmyselne, pretože chcú vytvoriť nejaké zdanie, že im ide o to, aby bola nejaká stabilita spoločnosti zlepšená, aby sa rodiny nerozpadávali, aby rozvodovosť klesala a tak. V skutočnosti ale sa vlastne predkladatelia týmto krokom len priznali k tomu, že oni vnútorne implicitne porovnávajú homosexuálne a LGBT, CDR partnerstvá s tradičným manželstvom. Takže treba si to naozaj, ako tu bolo povedané, čítať medzi riadkami a nájsť v tom presne to, čo to je, a síce prvý krok salámovej metódy, na ktorej konci, ktorej výsledkom má byť totálny rozklad tradičného manželstva. A to si myslím, že tu ešte napriek tomu, že aj tento parlament má úroveň, akú má, tak tu ešte stále je väčšina ľudí, ktorí stále si myslia, že manželstvo je muž a žena.

Pán poslanec Poliačik, ja skúsim naozaj úplne konštruktívne s vami. Uvidím, aká bude reakcia. Sami ste vo svojom vystúpení povedali, že teda homosexuáli sú iní a že máme rešpektovať tú ich inakosť. Áno, sú iní. A ja to uznávam. Sú iní napríklad v tom, že dvaja muži ani dve ženy nijakým spôsobom nemôžu mať spolu deti. To asi chápeme všetci, čo sme absolvovali základnú školu. A ja sa vás preto, pán Poliačik, pýtam, či vy rešpektujete túto inakosť homosexuálov. Či rešpektujete, že naveky vekov bez ohľadu na to, aké tu bude politické zloženie v tomto parlamente, homosexuáli nemajú právo na to, aby mali deti. Pretože Boh jednoducho im nedal tú možnosť, aby muž a muž alebo žena a žena mohli mať spolu deti. A je to ich inakosť, je to ich vlastnosť, vy ste to povedali. Ja sa len pýtam, či to rešpektujete.
Ďakujem.

Ďakujeme fanúšikovi Štátnej bezpečnosti za nádhernú prednášku o zbožnosti a kresťanstve, to sa určite počíta, naozaj to bolo úprimné. Ale, pán kolega, mali ste tu dvakrát alebo dokonca trikrát pripomienku a teda odsúdenie vraždy talianskeho kňaza mafiou, čo je samozrejme chválitebné a chvályhodné a naozaj dobré, že ste to spomenuli, ale nejako som z vašej strany nepostrehol odsúdenie zavraždenia ďalšieho kňaza, a síce doktora Jozefa Tisa, prezidenta Slovenskej republiky. Ale asi aj v tomto máte dvojitý meter a úplne, úplne inak to posudzujete. Ale v každom prípade, pán kolega Budaj, niekedy by bolo dobré sa pozrieť najprv do zrkadla pred tým, ako vystúpite a až potom rozprávať o totalitatívnych režimoch.

Pán kolega, myšlienka, za mňa, podľa mňa veľmi dobrá. Treba dávať viacej ľuďom a menej tým bankám, ktoré sú nenásytné, aj tak ich máme zbytočne veľa.
Ale mám na vás dve otázky. Že na základe akého mechanizmu ste stanovili tú hornú hranicu toho odkladu, alebo ako by som to nazval, práve na šiesty rok veku dieťaťa, pretože dieťa ide v šiestich rokoch do školy, a to je pre mnohé rodiny ďalšia obrovská finančná záťaž, ktorú dosť ťažko znášajú, hlavne keď majú ten rozpočet natenko stanovený. Čiže taká konštruktívna otázka, ak by ste to vedeli nejako v rýchlosti zdôvodniť, že prečo práve tých šesť rokov.
A druhá možno taká technická otázka. Keby to z vôle božej nejako prešlo do druhého čítania, či ste neuvažovali nad tým, že počas doby toho odkladu, či už na pol roka alebo šesť rokov, teda podľa vášho návrhu, by nebolo dobré to, aby tie úroky proste neplynuli. Aby jednoducho boli pozastavené úroky, aby tí ľudia mali nielen pocit, ale aj naozaj takú vedomosť o tom, že štát mi umožnil na x rokov, povedzme do šesť rokov si to odložiť a zároveň za tých šesť rokov nebudem nejakej banke platiť úroky z tých peňazí. Len toto.
Ďakujem pekne.

110.
Ďakujem za slovo. Pani kolegynka, to, že sú nedostatočné podmienky a že nám rapídne ubúdajú lekári a sestry, to asi vieme všetci. A to je nič iné len odzrkadlenie neschopnosti štátu zabezpečiť aj tvrdými opatreniami to, aby jednoducho ten personál neodchádzal, aby ten systém zdravotníctva bol funkčný, lebo však ľudia si platia dane a odvody a majú právo na to, aby sa štát o nich postaral.
Ale tá vaša pripomienka o rodovej vyváženosti v tejto oblasti, to, ja neviem, či už aj v OĽANO tá liberálna, ten fanatizmus liberálny a tá móda v súčasnosti tak veľmi zasiahla vašu stranu, alebo váš poslanecký klub. Veď predsa riešením toho, že nám ubúdajú lekári a sestričky, nie je robiť zo ženských povolaní mužské a z mužských ženské, čo vždy bolo, však vždy boli sestričky v drvivej väčšine ženy a, naopak, mäsiari napríklad boli v drvivej väčšine muži a nebudeme to predsa otáčať. To nie je riešenie tejto situácie. Riešením je, že, ja viem, že vy ste tak ako my opozičná strana, ale vláda zaujme úplne iné stanovisko k tomu a úplne inak sa pustí do riešenia problému, ale ja len chcem povedať, či naozaj je nutné, aby OĽANO rozprávalo o nejakej rodovej vyváženosti. Lebo odtiaľ je len skok ku LGBT, MTCL, a proste nebudeme riešiť sestričky, ale budeme riešiť, prečo tam nemáme namiesto sestričiek mužov, potom mužov v sukniach, potom kadejakých úchylov. A to nie je cesta. To ma len tak trošku možno naštartovalo. Ak ste to tak nemysleli, ja sa ospravedlňujem, len som to tak poňal.
Ďakujem pekne inak za ten váš príspevok, lebo ten naozaj charakterizoval to, tú situáciu, v akej sa nachádzame.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, ja som sem prišiel, aj keď je nás tu veľmi málo, žiaľ, keď sa prejednáva takáto, si myslím, citlivá záležitosť, kvôli tomu, že keď vaša kolegynka Gaborčáková hovorí o sociálnych témach, tak to väčšinou má vždy hlavu a pätu a dá sa to počúvať a málokedy sa jej dá v tom niečo vytknúť a s niečím nesúhlasiť. Tak aj preto som tu dnes a si myslím, že aj dnes to malo hlavu aj pätu.
Ale vy ste žiadali vo svojom príspevku, aby vládna koalícia porovnávala návrhy alebo posudzovala návrhy podľa toho, či sú dobré alebo zlé a nie podľa toho, kto ich predkladá. A ja sa vás pýtam, pán kolega, že čo vy robíte, keď my tak predkladáme tie návrhy? Vy robíte to isté a teraz žiadate od vlády, aby sa ku vám teda vládni poslanci správali inak. Čiže možno len trošku sa pozrieť do zrkadla a povedať si, že naozaj treba všetky tie návrhy posudzovať podľa toho, či sú alebo nie sú prospešné pre ľudí a nie podľa toho, kto ich predkladá. Lebo je veľmi pekné, keď sa vy tak správate, ale potom asi vám to už nie je také milé, keď sa voči vám tak správajú. Takže z mojej strany len toľko a držím palce vašej kolegynke, aby ďalej bojovala za tieto sociálne témy, lebo si myslím, že s tým treba niečo spraviť.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, 16. mája Národná rada, žiaľ, odhlasovala druhýkrát vyslanie skupiny príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky do tesnej blízkosti hraníc Ruskej federácie ako súčasť nejakej skupiny zločineckej organizácie NATO, pričom všetci jasne chápeme a vnímame, že tí vojaci tam absolútne nemajú čo robiť, nie je tam absolútne žiadne odôvodnenie na to, aby tam boli, a jednoducho išli provokovať a hlavne účel toho vysielania tých našich vojačikov je ukázať svoju neohraničenú lojalitu a vernosť Slovenskej republiky Spojeným štátom americkým. Mysleli sme si, že už nič viac sa nemôže stať a nič viac nás nemôže ešte prekvapiť a hlbšie sa tým Američanom nemôžme ešte viac vopchať do priazne, a vidíme, čo máme dnes na stole. Súhlas, žiadosť o udelenie súhlasu Národnej rady s pôsobením štyroch amerických vojakov v rámci vojenského útvaru v Martine, pričom ale nejde o jednu skupinu amerických vojakov, to tu dnes nezaznelo, ale ide o skupiny dve, ktoré sa navzájom vymenia. To znamená, Národná rada odsúhlasí pôsobenie dvoch skupín príslušníkov americkej armády na území Slovenskej republiky, priamo teda na jednom z útvarov Ozbrojených síl Slovenskej republiky. A ja sa pýtam, že kto toto celé vymyslel, a, pán minister, čo vám za to sľúbili, čo vám za to ponúkli, že ste sa na to nechali nahovoriť.
Spojené štáty americké spolu s Angličanmi a Francúzmi sa dopustili vojnových zločinov, keď v rozpore s medzinárodným právom bombardovali Sýriu celkom nedávno, a my dnes, my ideme oficiálne pozývať a schvaľovať pozývací list pre príslušníkov tejto zločineckej armády na Slovensku. Ja chápem, že je možno zaujímavé stať sa súčasťou histórie, ale, pán minister, neviem, či je práve najlepší spôsob zapísať sa do histórie ako v podstate váš predchodca generál Dzúr, možno, možno vám to meno niečo povie. Generál Martin Dzúr bol minister Národnej obrany Československej socialistickej republiky práve vtedy, keď nás 21. augusta ’68 svojou návštevou poctili okupačné vojská Varšavskej zmluvy, bol generálom Československej ľudovej armády a o rok na to vydal ako minister obrany rozkaz pre armádu, aby brutálnym spôsobom potlačila všetky demonštrácie, ktoré pri príležitosti prvého roku okupácie v Československej socialistickej republike vypukli.
A my sa dnes môžme oprávnene pýtať, že či by rovnakým spôsobom vedenie ministerstva obrany postupovalo, keby dnes ľudia nahlas začali prejavovať svoj nesúhlas s tým, že takýmto tichým a jemným spôsobom sa u nás začínajú rozťahovať americké zločinecké vojenské jednotky alebo vojenská prítomnosť, lebo štyria vojaci síce nie sú jednotka. Ja naozaj, pán minister, nerozumiem, že prečo ste sa rozhodli svoju vojenskú a politickú kariéru ukončiť takýmto spôsobom, pretože keď nedávno končil na pozícií náčelníka generálneho štátu generál Maxim, tak sa s ním bolo rozlúčiť osobne, súkromne mnoho vojakov, poddôstojníkov aj dôstojníkov, ktorí mu ďakovali za jeho prácu pre armádu, potom pre ozbrojené sily, za jeho možno hodnoty, ktoré celý život nejakým spôsobom sa snažil v tej armáde presadzovať, aj keď teda sme nanešťastie už dlho súčasťou zločineckej organizácie NATO, ale ak po tejto veci budete odchádzať z politického života vy, tak odídete ako človek, ktorý predložil do Národnej rady materiál, v podstate pozývací list pre amerických vojakov, ktorí tu nemajú čo robiť. Ešte by som pochopil, ak by sa to stalo predtým, ako Američania v rozpore s medzinárodným právom bombardovali tú Sýriu, ale spraviť to teraz je prejavom absolútnej politickej podľa mňa nejakej naivity, pretože aj keď mnohí si už v histórií mysleli, že žiadny. žiadny ich veľký silný mocenský systém sa nemôže zmeniť.
Ja vám hovorím, že NATO tu nebude navždy. Slovensko už nebude dlho v zločineckej organizácií NATO a veci sa zmenia a jednoducho tí, ktorí sa dnes tak aktívne podieľajú na tom, aby tie americké čižmy mohli dupať po Európe čoraz viac, nebudú za hrdinu, pán minister, nebudú za hrdinu. Nehovoriac už o tom, že presne títo vojaci, alebo teda príslušníci podobných útvarov, nehovorím, že títo štyria, mali v Iraku na svedomí mučenie väzňov, mučenie väzňov a dokonca vedenie tejto americkej väznice alebo Američanmi kontrolovanej väznice bolo odsúdené, medzi nimi aj generálka, za to, že používali neľudské metódy, ktoré začínali tiež takýmto istým štýlom, a síce spoluprácu na vojensko-civilnej úrovni. A vy to veľmi dobre viete, pán minister, veľmi dobre to viete. A ja sa preto znova pýtam, čo vás vedie osobne ako ministra, ako generála, ako dlhoročného, skutočne dlhoročne skúseného vojaka nechať sa zneužívať na takúto špinavú robotu.
A ja sa pýtam, čo, čo vás všeobecne v Slovenskej národnej strane vedie k tomu, aby ste boli tí, ktorí spravíte tú najšpinavejšiu robotu v rámci tejto vládnej koalície a ktorí nielenže predkladáte materiál na vyslanie vojakov na ruské hranice, ale naopak, lebo s tým ešte časť obyvateľstva zmasírovaná možno súhlasila, ale naopak ešte alebo na dôvažok ešte sa podpisujete pod materiál, ktorý sem pozýva Američanov. Keby nejakých amerických pešiakov, delostrelcov alebo amerických lekárov, tak možno by sa to nedalo až tak, až tak kritizovať, ale amerických špecialistov práve na takéto veci. Čo vás k tomu v Slovenskej národnej strane vedie? Ste naozaj s tým vnútorne stotožnení, že áno, to je to správne, čo Slovensko potrebuje. Potrebujeme tu tých amerických špecialistov na vypočúvania, amerických špecialistov na, na tieto, ako to Američania nazývajú, special skills, toto tu potrebujeme, tieto special skills nám chýbajú, lebo inak bez nich by bola naša armáda, bola, alebo ozbrojené sily, alebo to torzo, čo z neho ostalo, by boli nekompletné, boli by sme nejakí hendikepovaní, alebo čím, čím, čím si vás tak získali?
A čo, čo to pre tie naše ozbrojené sily prinesie okrem medzinárodnej blamáže a hanby? Čo to prinesie tým vojakom v Martine, čo to prinesie všeobecne tým ozbrojeným silám? Načo je toto všetko dobré? Nemohla Slovenská národná strana bez tohto by ďalej existovať, žiť, neboli by ste šťastní, neboli by ste vnútorne naplnení, niečo by chýbalo k naplneniu vášho osobného, hodnotového alebo politického života? Lebo podpísať sa ako člen, poslanec, minister Slovenskej národnej strany pod pozývací list pre amerických vojakov na slovenské územie, tak to je, to je z môjho pohľadu nepochopiteľná vec.
Už tu kolega spomínal Martina Rázusa. Rázus, chudák, ten ani nemohol tušiť v tých najvzdialenejších predstavách a snoch, že niekedy sa bude jeho strana podpisovať pod to, aby tu boli akíkoľvek cudzí vojaci. Teraz možno nejde až tak o to, že americkí. A vy to s kľudným svedomím, s chladom Angličanov, s chladom príslušníkov zločineckej organizácie NATO jednoducho dáte na stôl a nič sa nedeje, nič sa nedeje. Komu to, komu to prospeje? Komu z vás to chýba, poslankyne a poslanci za Slovenskú národnú stranu? Už to je obrovský biľag na vašej histórii, že váš minister Sitek bol ten, ktorý tu začal celé tie prístupové rokovania Slovenskej republiky do zločineckej organizácie NATO, no ale my vidíme, že to nebol nejaký, chvíľkové nejaké zaváhanie v rámci Slovenskej národnej strany. To je asi vaša nejaká agenda alebo je to cieľom, alebo je to vaša zahraničnopolitická priorita.
No ale potom mi povedzte, kolegovia, v čom sa líšite od zahraničných agentov typu Dostál a podobných, ktorí tu, žiaľ, nanešťastie tiež v Národnej rade Slovenskej republiky sedia. V čom sa od nich líšite? A myslím si, že máme na týchto zahraničných agentov rovnaký názor, ale vidíte, keď ide o činy, správate sa rovnako.
Ďakujem pekne a premyslite si to.

Ďakujem pánovi poslancovi Kaliňákovi za konštruktívnu, konštruktívnu faktickú poznámku, ale naozaj je pravda, že tento návrh, vládny návrh novely zákona o azyle uvoľňuje, uvoľňuje azylové pravidlá, uvoľňuje pravidlá týkajúce sa samotného azylového procesu, to znamená, že ak ten proces bude voľnejší, tie pravidlá budú voľnejšie, tak je jednoducho logické a nedá sa to nejakým spôsobom vyvrátiť, že tých azylov bude udelených viac, a to je vlastne to, čo od nás Brusel požaduje.
Čo sa týka Líbye a Sýrie, to asi nie je téma teraz na faktickú poznámku za dve minúty, ale môžme si k tomu kedykoľvek sadnúť a budem rád aj, keď sa zoznámim s vaším názorom na vec, a môžme sa porozprávať o tých režimoch.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, vážený pán exminister Kaliňák, začnem tak trošku možno netradične, čo bolo, to bolo, terazky som majorom. Čo bolo, to bolo a nič z toho, nič z toho neospravedlňuje žiadnu ani súčasnú vládu v tom, aby pokusy o zastavenie, ktoré tu boli spomenuté, pokusy o zastavenie nelegálnej migrácie použili ako ospravedlnenie na liberalizáciu slovenskej azylovej politiky, ako ospravedlnenie na to, že idú, jednoznačne idú rozširovať možnosti a príležitosti na to, aby Slovenská republika pod tlakom bruselského diktátu, pod tlakom protikresťanskej a protinárodnej Európskej únie liberalizáciou svojho vlastného národného prostredia azylových zákonov umožnila rozbehnúť vyššiu mieru prijímania tých žiadateľov o azyl.
To, že tento zákon je, alebo tento návrh, táto novela je významnou liberalizáciou, významným uvoľnením pravidiel, to asi nepopiera absolútne nikto. Nejde teraz o jednotlivé čiastkové zmeny, či zastupovanie, či je to zastupovanie mimovládkami, či je to predlžovanie lehôt, ide o celkové znenie tejto novely, tohto zákona, o jeho výsledok a ten výsledok je úplne jasný. Európska únia tlačí na členské štáty, aby boli povoľnejšie a ochotnejšie pri prijímaní imigrantov ako pri nástroji na riešenie imigračnej krízy. Lenže v tomto, v tomto je možno ten najväčší problém.
Už ste asi počuli o tom, že len nedávno sme sa vrátili s kolegom z oficiálnej návštevy Sýrii a Libanonu, a z čerstvých skúseností zo štátov Stredného východu vám môžem povedať, že predstavitelia vlád týchto krajín nepožadujú od Európskej únie ani od európskych štátov, aby problémy s utečencami riešili tým, že ich tu budú prijímať. Krajiny alebo vlády týchto krajín od nás nežiadajú, aby sme im pomáhali tým spôsobom, aby sme tu uvoľňovali azylovú politiku a aby sme ľudí, ktorí utekajú z týchto štátov, umiestňovali do našich európskych krajín. Žiadajú úplne niečo iné.
Žiadajú, aby európske štáty a Európska únia prijali zodpovedný postoj, aby zrušili nezmyselné sankcie, ktoré im zabraňujú obnoviť vojnou zničené krajiny, aby zrušili európske štáty, aby Európska únia zrušila sankcie, ktoré zabraňujú nakupovať medicínske vybavenie, ktoré zabraňujú obnoviť zdravotnícku starostlivosť, aby Európska únia zrušila sankcie, ktoré zabraňujú týmto krajinám, najmä Sýrii nakúpiť ťažkú techniku a náhradné diely pre túto techniku, ale nie vojenskú techniku. Bagre, valce, finišery, proste stroje, ktoré sú potrebné na obnovu infraštruktúry, na obnovu ciest, na obnovu nemocníc, na obnovu tovární, na obnovu poľnohospodárstva, aby ľudia, ktorí museli cez vojnu utiecť, sa mohli do týchto krajín vrátiť. Sýria nechce, aby ľudia, ktorí museli utiecť, museli ostať v Libanone, v Turecku alebo v Európe. Sýria nechce, aby Európska únia platila peniaze Turecku, pretože Turecko za tie peniaze nepomáha utečencom. Turecko za tie peniaze trénuje a vyzbrojuje ďalších a ďalších útočníkov, ktorí viac a viac destabilizujú celú, celý región. Ďakujem pekne. (Ojedinelý potlesk.)