Videokanál poslanca

Stano, dve poznámky k tvojmu vystúpeniu. Prvá, keď si hovoril o tom socializme, ja by som to upresnil, že ani tak nejde o ten socializmus ako taký, ale o bezbrehý liberalizmus, pred ktorým nás varoval už aj Ľudovít Štúr ako pred totálnou skazou najmä slovanského sveta. To musíme mať stále na pamäti a jednoducho je to aktuálny odkaz a hlavne keď dnes vidíme, čo sa dejú za kadejaké politické výrastky, tak nič, nič nie je aktuálnejšie ako slová Ľudovíta Štúra a aj dnes v tejto téme.
A druhá vec, veľmi zaujímavú vec si povedal, ktorá tu možno uniká; na zdravie; rok výroby, rok výroby toho zákona súčasného. 86. Veď z osemdesiateho šiesteho, kolegyňa, kolegovia, dnes už nie sú dobré ani emisné normy pre autá, nieže z osemdesiateho šiesteho, ani z dvetisícšestnásteho dnes auto nemôžte nové kúpiť s emisnou normou z dvetisícšestnásteho roku. Ale norma na ochranu nenarodených detí z osemdesiateho šiesteho vlastne nám v pohode vyhovuje a nechceme ju ani meniť. Veď sa už musíme zobudiť, veď, veď to je naozaj; nie my, čo sme tu, my sme možno tí zobudení, ale národ a hlavne poslancov musíme zobudiť, hlavne tých koaličných, čo mali tie veľké, silné reči, ako to oni idú na jeseň predkladať, a povedať im, že keď im tak záleží na tom modernom a na tom dynamickom rozvoji, tak si porovnajme deti a emisné normy pre autá.
Je to možno hlúpe porovnanie, ale veľmi jasne ukazuje, ako ďaleko sme zaostali s tým, že v takejto citlivej a vážnej otázke sa riadime podľa normy z roku ´86.

Ďakujem, pán podpredseda. Ja som len nestihol s faktickou, tak by som sa takto chcel spýtať, využiť právo predkladateľa a spýtať sa pána poslanca Suchánka ako lekára teda, lebo nebolo mi jasné z tohto jeho vystúpenia, že či on na základe toho, čo povedal, s tým sprísnením tých potratov súhlasí alebo či s tým nesúhlasí. Lebo neviem sa z toho nejako vyčítať.
Takže, pán doktor, poprosil by som vás, ak sa dá, ak nie, však hlasovanie bude verejné, ale aby ste povedali svoj názor teda, že či aj ako lekár, ktorý teraz povedal tú definíciu, takže či teda ste za to, aby tie deti sme chránili viac, alebo či teda si myslíte, že súčasná legislatíva je dostatočná.
A využijem ešte priestor a poviem, že mne sa nezdá celkom, že vy ste mali pravdu v tom, že je to nejaká právna definícia toho, že ako môžme rozprávať o momente, keď vznikne život, hej? O; medicínsky, to sa s vami nehádam, to môžte tu s kolegynkou Grausovou viesť vaše lekárske debaty, ale právne to naozaj nikde definované nie je, že by život začínal tým, že krv začína prúdiť cez mozog. Veď predsa máme tu všetky zákony, máme tu ústavu a nikde to tak napísané nie je. Ak je to v nejakom zákone tak napísané, tak by som vás poprosil, keby ste ma opravili, rád si to doštudujem, rozšírim si obzory, ale do dnešného dňa som to nikde nevidel, nepočul, nikto z kolegov ani v tých predošlých debatách to nikde nepovedali. Príde mi to také trošku nepresné alebo možno zavádzajúce. Čiže z mojej strany len toľko, berte to naozaj konštruktívne aj tie otázky a všetko, lebo mám záujem, mám záujem spoznať váš názor.
Ďakujem pekne.

Pán kolega, ďakujem za tú podporu, ani nie tak mne ako celej tejto iniciatíve a všetkým tým štyrom návrhom, predpokladám, že teda aj vy budete hlasovať za všetky štyri návrhy. A hlavne vám ďakujem za to ozrejmenie účasti kapitána Danka na pochode za život, pretože ja som ho tam nevidel, ale počul som, že tam bol, a nevedel som, ako to bolo a nejako mi to nešlo dokopy. A teraz, keď ste to povedali, tak už, už v tom mám jasno a už mi to je úplne jasné a už to chápem, že to bol proste marketing a že asi ťažko budeme čakať od SNS pod jeho vedením, od SNS pod jeho vedením nejakú skutočnú iniciatívu v tejto oblasti, tak vážnej a závažnej.
Aj keď musím povedať, že ja si myslím, že v tej SNS by sa našli ľudia, ktorí by to podporili. Našli by sa tam normálni poslanci, našli by sa tam aj normálni funkcionári, však poznám aj veľa členov odtiaľ, ale kým bude na čele taký človek ako Andrej Danko, tak neviem, nakoľko je reálne vôbec o takom niečom uvažovať.
Ešte raz ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, ja som pôvodne chcel prečítať našu dôvodovú správu, ale bude tu ešte priestor na to a myslím si, že sú aj možno dôležitejšie veci, ktoré by som mal, a teda aj musím povedať v tejto chvíli k tomu nášmu návrhu zákona na sprísnenie toho zákona o potratoch.
Stojím tu už ako predkladateľ návrhu na sprísnenie liberálneho potratového zákona tretíkrát. Viete veľmi dobre, akú to malo históriu. Ako prví sme to podali v tomto volebnom období, kde sme veľmi jasne obmedzili tie potraty na želanie a nechali sme tam len tie tri výnimky, znásilnenie, veľmi vážne genetické poškodenie alebo teda ohrozenie života matky. Žiaľ, prvýkrát bol náš návrh stiahnutý na návrh, na podnet poslanca Blanára zo SMER-u. Neviem, načo cítil potrebu sa do toho montovať a silou-mocou to jednoducho zastaviť, aj tú debatu, aj celú tú tému. Ak mal vtedy cieľ to nejako celé zastaviť, tak vidíme teraz, že mu to nevyšlo. Skôr naopak, ešte väčší, ešte väčší nejaký politický život to nabralo.
Druhýkrát, keď sme predložili tento istý návrh zákona s tými istými parametrami, veľmi výraznými, tak sme ho stiahli sami, pretože nám bolo sľúbené, že ak ho stiahneme, tak aj poslanci vládnej koalície podporia návrh pána kolegu Vašečku, ktorý nebol taký, povedal by som, úplne detailný ako ten náš v tom čase, ale ak by bol schválený, bol by obrovským pokrokom proti tomu, čo dnes máme. Žiaľ, boli sme úplne nechutne a, dá sa povedať, tak primitívne oklamaní, ale naozaj sme to spravili vtedy v dobrej veci, len sme sa poučili, že netreba veriť, netreba veriť sľubom, netreba veriť ani v takejto vážnej otázke jednoducho nejakým koaličným výmyslom.
To vidíme aj dnes, keď tu sme v podstate sami opoziční poslanci a máme tu štyri návrhy na riešenie, riešenie interrupcií na Slovensku, pričom sme naozaj do začiatku letných prázdnin počúvali o tom, ako vládna koalícia prichystá nejaký komplexný návrh, ktorý to bude komplexne upravovať, túto problematiku, spolu s ďalšími nejakými súvisiacimi témami. A raz sa o tom vyjadroval SMER, potom sa o tom vyjadrovala SNS a naozaj sme oprávnene čakali, že také niečo príde a že to budeme môcť podporiť svojimi hlasmi a nech to je koaličné, nech to je vládne, nech si na tom robia body, ale dôjde k obmedzeniu potratov, k zníženiu počtu zabitých detí a bude to určite pokrok k lepšiemu. Vidíme sami, nestalo sa tak.
Preto tu dnes stojíme aj my s naším tretím návrhom, ktorý ale je odlišný od tých predošlých dvoch a zďaleka tak hlboko neupravuje tú problematiku. A vysvetlím, prečo to tak je. Je to tak preto, lebo jednoducho sme si povedali, že ak chceme tú úroveň ochrany nenarodených detí posunúť aspoň o trošku na vyššiu úroveň, povedzme aj pri tomto rokovaní alebo ešte v tomto volebnom období, tak nebudeme dávať ten istý návrh, ktorý už dvakrát nenašiel podporu v Národnej rade a ktorý sa možno na 20 % líšil od v súčasnosti predloženého návrhu kolegu Vašečku, ale spravíme to inak. Ak neprejde návrh kolegu Vašečku, lebo sa mnohým bude zdať, že je príliš radikálny, že je príliš sprísňujúci povedzme – aj keď nám sa tak určite nezdá, nám sa zdá, že je dosť taký slobodný –, tak je tu k dispozícii náš návrh, ktorý naozaj je prijateľný aj pre úplných liberálov. Je aj prijateľný pre úplných liberálov, ktorí ale majú aspoň trošku v sebe tú úctu k tomu ľudskému životu a ktorí pochopia aj to, že nedá sa na jednej strane rozprávať o ľudských právach a ja neviem multi-kulti spoločnosti a na druhej strane zabíjať nenarodené deti, ako keby to boli nejaké veci.
A preto v tomto našom návrhu upravujeme len dve, dva parametre tohto zákona. Jeden je ten, že teda znižujeme tú možnosť, ten časový interval na vykonanie toho potratu na žiadosť matky, toho svojvoľného potratu, z 12 na 8 týždňov, čiže o tretinu. A druhá vec je, že rušíme úplne túto, túto voľnú časť potratu, teda ničím nevynútený na vlastnú žiadosť vykonaný potrat pre cudzinky. Nevidíme totiž žiadny dôvod. A to nemôže ani najväčšie feministky na Slovensku vzrušovať, že zrušíme možnosť vykonávať potraty u cudziniek. Nevidím dôvod na to, aby Slovensko si ničilo svoj duchovný obraz ešte tým, že tu budeme zabíjať ešte aj deti cudziniek, ktoré sem chodia preto, lebo nemôžu si dať legálne zabiť svoje dieťa vo svojej vlastnej krajine. A toto ak naozaj trápi feministky, tak to musia byť len nejaké už psychicky, psychicky narušené osoby, lebo toto sa nijakým spôsobom netýka slovenskej populácie.
Takže tento doslova voľný, voľný zákon, ktorý tu dnes ponúkame, dávame preto, aby sme ako keby vyplnili miesto na tej šachovnici tých návrhov, a dávame ho s tým vedomím a svedomím, že my síce odmietame potraty úplne a to by bol, samozrejme, aj ideálny stav, keby sa potraty na Slovensku nevykonávali vôbec, ale ak sú poslanci, sú poslankyne, ktoré cítia, že by sa to malo trošku upraviť, ale zdá sa im ten, zdá sa im ten povedzme aj Vašečkov alebo tie iné návrhy buď prísne, alebo nedostatočné, alebo z nejakého dôvodu majú výhrady voči nim, tak sa môžu pozrieť na ďalší návrh a rozhodnúť sa tak, aby uľavili svojmu svedomiu a zároveň nijako výrazne neovplyvnili tie moderné trendy a všetky tie ľudské práva a všetky tie hodnoty, o ktorých tí odporcovia sprísňovania tejto legislatívy tak radi a často rozprávajú.
Naozaj nebude dôvod na paniku, pretože v tom našom návrhu zostáva aj tá možnosť na ten nešťastný svojvoľný potrat, taký ten na požiadanie, len sa jednoducho skráti tá lehota a tá žena sa bude musieť vedieť rozhodnúť, či chce alebo nechce ísť na ten potrat, do toho ôsmeho týždňa.
Prečo sme dali ôsmy týždeň? Ôsmy týždeň bol stanovený na návrh našich odborných spolupracovníkov, gynekológov, pôrodníkov, ktorí povedali, že ak zhruba od šiesteho týždňa vieme jednoznačne stanoviť to tehotenstvo aj u tých žien, ktoré majú tie hormonálne hladiny nižšie a tak ďalej, ja tomu nie celkom rozumiem, samozrejme, nie som lekár, tak od šiesteho do ôsmeho týždňa je tam dva týždne priestor na to, aby každá tá mamička si upratala v hlave a rozhodla sa, čo so sebou vlastne chce. Akú budúcnosť chce pre seba, akú budúcnosť chce pre to svoje dieťatko, či teda naozaj je pre ňu najlepšie riešenie ísť na ten potrat.
Takže neuberáme tu, neuberáme tu nikomu možnosť tej voľby a zároveň, a to znova zopakujem, odmietame krvaviť Slovensko tým, že sa tu budú zabíjať ešte aj deti cudziniek. A túto možnosť teda v tom zákone úplne vypúšťame a keď také dievčatá, ženy chcú svoje deti zabíjať, nech chodia niekde inde, ale nie na Slovensko.
Takže aby som veľmi nenaťahoval čas, sú tu mnohí ďalší rečníci. Je to mozaika naozaj, ja ďakujem všetkým ostatným kolegom zo všetkých strán a skupín, ktoré ste to podali dnes na túto schôdzu alebo na túto schôdzu všeobecne, pretože sme vytvorili takú mozaiku tých návrhov, že len skutočne veľký fanatik do zabíjania detí si povie, že ani jeden z tých návrhov mu nevyhovuje. My podporíme všetky štyri. A veríme a dúfame, že aspoň jeden z nich získa aj pár koaličných hlasov na to, aby mohol byť posunutý do druhého čítania. A bolo by to veľké víťazstvo pre Slovensko bez ohľadu na to, ktorý z tých návrhov by prešiel.
Čiže ja vás chcem poprosiť, priatelia, hlasujme všetci za všetky návrhy. Hlasujme všetci za všetky návrhy, nech sa koaliční ukážu, že ako to mysleli s tými veľkými vyhláseniami, ako to mysleli aj s pochodom, s účasťou na pochode za život a nech pretavia svoje, nech pretavia svoje činy, svoje vyhlásenia do reálnych skutkov. Veď je to také jednoduché, stlačiť za ten zákon. Však za tie návrhy je za ochranu nenarodených detí.
Ďakujem pekne.

Pán kolega Vašečka, my sme v tejto otázke na, povedal by som, v jednej frekvencii, v jednej vlnovej dĺžke. To znamená, my aj váš návrh, samozrejme, podporíme, tak ako podporíme aj všetky ostatné aj tento komplementárny návrh z dielne kolegu Krajčího.
Mňa ale mrzí jedna vec, vy ste tu veľa pekných vecí povedali a viackrát to tu dnes zaznie. A myslím, že aj ostatní kolegovia, ktorí sa zapojili svojimi návrhmi do tejto tak závažnej témy, mnohé veci zopakujú. Ale to, čo ma mrzí, je, že pozrite sa, koľko je tu koaličných poslancov. Pretože koaličná väčšina bude rozhodovať o tom, či to bude schválené, či to bude posunuté, niektorý z týchto návrhov, ktorýkoľvek, do druhého čítania alebo nie. Pretože keby aj všetci opoziční poslanci zahlasovali, vieme veľmi dobre, aká je parlamentná matematika, že to jednoducho nestačí. A pozrite sa na to, aké prázdne sú tie koaličné lavice.
Ešte nedávno boli také snahy rozprávať o tom, že koalícia pripraví na túto schôdzu nejaký vlastný návrh, a vidíme, že proste zase zostalo len pri slovách. Uvidíme, ako to bude pri hlasovaní, lebo ak to bude hlasovanie také, ako je dnes účasť tu v Národnej rade, čo sa týka koaličných poslancov, tak to vidím veľmi, veľmi smutne a veľmi ťažko. Ale to nás nemôže odradiť v tom, aby sme všetci nepovedali tie svoje argumenty, prečo je naozaj podstatné, dôležité a nevyhnutné tú legislatívu upraviť tým smerom, aby tie deti boli chránené viac.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Jana Nehézová, Stanislav Drobný a Peter Krupa.
Cieľom nášho legislatívneho návrhu je upraviť potratovú politiku na Slovensku v oblasti svojvoľných a neodôvodnených umelých tzv. prerušení tehotenstva. Návrh zákona súčasne rieši vágnu, súčasnú vágnu situáciu v oblasti potratovej turistiky na Slovensku.
Legislatívny návrh vychádza z prirodzenej nutnosti chrániť aj životy nenarodených detí. Okrem morálnych argumentov sa opiera aj o samotnú Ústavu Slovenskej republiky, kde sa v čl. 15 priamo uvádza, že ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.
Toľko na úvod. Viac sa vyjadrím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Pán kolega Simon, ja chápem vaše výhrady. Poviem vám, že my máme naozaj veľa maďarských voličov, respektíve voličov maďarskej národnosti, ktorí začínajú chápať, že sa tu musí spraviť poriadok v tomto štáte, a nevnímajú to nejak národnostne. Ale to, čo vy ste hovorili o tej výlučnej komunikácii, to mi pripomína, viete čo, to mi pripomína tie bilbordy na južnom Slovensku, ktoré boli v rámci volebnej kampane len čisto v maďarčine a tí, ktorí po maďarsky nevedia, tak ani pri najlepšej vôli jednoducho nemali šancu zistiť, čo na tých bilbordoch je napísané. A ja neviem, či vy si myslíte, že takéto správanie je správne a je to v poriadku a by to tak malo byť.
Čiže tieto výhrady, ktoré ste vy tu formulovali, podľa mňa vyplývali z nesprávneho pochopenia toho listu v tom bode, že asi sa hovorilo len o takýchto jednoznačných veciach alebo ak nie, skúste to vysvetliť, ale ja to tak vnímam, pretože, samozrejme, keď je strana maďarská, rusínska, tak so svojimi voličmi a členmi rozprávajte sa po maďarsky, po rusínsky, s tým neni absolútne žiadny problém, ale tie, ale tie bilbordy a tie vonkajšie predsa reklamné nejaké výstupy by mali byť zrozumiteľné aj pre ostatných obyvateľov štátu. Aspoň, to neberte ako výhradu, to berte ako môj taký poznatok k tomu, čo som tu vás teraz pozorne počúval.
Ďakujem.

Že teda ďakujem za slovo, nestihol som tú prvú, mal som povinnosti mimo sály.
Ale chcem sa vás spýtať, pani kolegynka, proti tomuto vášmu návrhu sa zdvihla obrovská nevôľa v radoch odbornej verejnosti. Lesníci, poľovníci, proste všetci, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom dotýkajú tých lesov, o ktorých vy rozprávate celý čas a ktorých sa týka vaša úprava práve alebo vaša navrhovaná úprava, majú s tým obrovský problém. Doslova nás prosia, aby sme niečo s tým spravili, aby to náhodou neprešlo. Nepoznajú tie, tie pomery, že, chvalabohu, teraz sú tak nastavené, že to neprejde. Ale chcem sa spýtať, že; lebo ja tie detaily nepoznám a chcem sa vás práve preto spýtať, že v čom vy vidíte ten dôvod, prečo sú tak strašne pobúrení a čo; to skutočne odborná verejnosť, to nie sú žiadni oligarchovia, ktorí ťažia drevo, to sú obyčajní tí zamestnanci, ktorí každý deň s tou prírodou žijú a venujú sa jej a podľa najlepšieho vedomia a svedomia ju aj nejakým spôsobom obhospodarujú alebo teda udržiavajú, v čom podľa vás je ten dôvod ich takého strašného pobúrenia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán kolega, učiteľ Žarnay, ja som vás počúval a mne sa až nechcelo veriť o tom, čo rozprávate o tom, že teda vedenie školy káže falšovať alebo ovplyvňovať priebeh maturitnej skúšky tým primitívnym spôsobom, že by učitelia radili študentom. Ja som bol niekoľko rokov členom maturitnej komisie, ani raz som také niečo nezažil.
A ja vás chcem vyzvať, že keď máte takéto podnety, informácie, poznatky, tak sa obráťte na zriaďovateľov. Obráťte sa na zriaďovateľov s tým, alebo na inšpekciu s tým, že ako je to možné, že ako je možné, že sa vie verejne, povedzme o tom, že na tej a na tej škole učitelia sa takto správajú počas maturity alebo na tej a na tej škole je to dokonca ešte z nejakého pokynu vedenia. Veď to neni akceptovateľné. Len mne sa zdá, že to je trošku také prehnané, až do takej rozprávkovej úrovne ste to dali. A ak to tak nie je, tak potom naozaj robte kroky na to, aby tie veci, o ktorých ste hovorili, sa jednoducho vykynožili... (reakcia z pléna), lebo ak o niečom takom viem, tak predsa musím k tomu zaujať nejaké stanovisko a nepokladám celkom za správne to robiť takýmto spôsobom.
Mňa jedna vec tam vyrušila v tom vašom návrhu alebo aj v tom, ako ste to odprezentovali, a síce, že raz za päť rokov môže nejaký učiteľ ísť na nejakú školu. Veď to sú, no ako externý administrátor, hej? (Reakcia navrhovateľa.) Na tú istú, áno, veď na tú istú školu raz za päť rokov, ja som to pochopil správne. Veď to sú podmienky prísnejšie ako pre verejných funkcionárov, veď to sú podmienky prísnejšie ako pre vedúcich vysokých štátnych úradov. Hej, čiže trošku, či nie sme až príliš iniciatívni, aj keď myšlienka nie je zlá, len išiel by som trošku viacej na zem a ak máte naozaj tie informácie a vedomosti o takomto správaní, napadnite to.
Ďakujem.

Pani kolegynka, s myšlienkou sa v princípe dá súhlasiť. Technické detaily vášho návrhu si naštudujeme a keď tam nebude nič také, s čím by sme mali problém, tak to podporíme, lebo myšlienka je dobrá.
Len mám na vás jednu otázku ako na predkladateľa a asi aj nejakého spoluautora toho návrhu, že a čo s tými deťmi neočkovanými? Že či teda to, čo rozprávate, sa týka aj tých detí, ktorých rodičia ich nedajú očkovať, lebo nás zaujíma váš postoj k tejto veci, keďže vy ste hlasovali za to, aby neočkované deti nemohli ísť do materských škôlok, a ak by prešla táto vec, tak potom aj ony by mali mať garantované to právo na umiestnenie do materskej školy, čo je naozaj dobrá myšlienka, len keby ste mi to mohli naozaj konštruktívne vysvetliť.
Ďakujem pekne.