Ďakujem, pán predsedajúci.
Páni poslanci a občania poslanci, chcela by som povedať, že nemyslím si, že tento zákon č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a tak ďalej, nemyslím si, že je ideálny, ba dokonca si nemyslím ani, že je nejaký veľmi dobrý. Mal by byť oveľa prísnejší. A je mi to veľmi ľúto, že sa tak nestalo. Ale pánboh zaplať, ďakujeme aj za takýto zákon, pretože ako-tak ochráni Slovensko pred...
Ďakujem, pán predsedajúci.
Páni poslanci a občania poslanci, chcela by som povedať, že nemyslím si, že tento zákon č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a tak ďalej, nemyslím si, že je ideálny, ba dokonca si nemyslím ani, že je nejaký veľmi dobrý. Mal by byť oveľa prísnejší. A je mi to veľmi ľúto, že sa tak nestalo. Ale pánboh zaplať, ďakujeme aj za takýto zákon, pretože ako-tak ochráni Slovensko pred výpredajom do zahraničia.
Ja som si dala vypracovať z odboru Parlamentného inštitútu materiál o regulačných obmedzeniach nadobúdania poľnohospodárskych pozemkov v členských štátoch v Európskej únii. Dostala som to 1. augusta 2016. Takže na otázku, aké sú regulačné obmedzenia pri nadobúdaní poľnohospodárskych pozemkov v členských štátoch Európskej únie, je odpoveď: Zmluva o fungovaní Európskej únie neupravuje pravidlá nadobúdania vlastníckeho práva k pôde, k nehnuteľnostiam, a preto každý členský štát môže túto problematiku upraviť samostatným zákonom. Vyplýva to aj z čl. 345 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a z čl. 17 Charty základných práv Európskej únie.
Nebudem tu teraz čítať zákon 140/2014, pretože ho poznáte, ale dovolila by som si prečítať teda medzinárodné porovnanie, ktoré vypracoval tento Parlamentný inštitút. Parlamentný inštitút získal informácie o regulácii nákupu poľnohospodárskej pôdy v jedenástich krajinách: Bulharsko, Francúzsko, Holandsko, Litva, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Slovinsko, Švédsko a Taliansko. Uvedený prehľad poskytuje dostupné fakty o spôsobe riešenia danej témy spolu s informáciami o jej predpokladanom vývoji. Takže ideme.
Bulharsko. V roku 2013 Bulharsko predĺžilo moratórium nákupu poľnohospodárskej pôdy cudzincom až do 1. januára 2020.
Francúzsko. Vo Francúzsku je trh s poľnohospodárskou pôdou rozhodujúcim spôsobom ovplyvnený organizáciou SAFER, SAFER; budem čítať; ktorá sa skladá zo zástupcov poľnohospodárskych profesijných organizácií a regionálnych článkov obcí a jej činnosť je kontrolovaná štátom. Základnou úlohou SAFER je podpora transparentného a funkčného trhu s poľnohospodárskou pôdou, ako aj podpora regionálneho rozvoja a ochrana pôdy. Každý predaj pôdy je potrebné hlásiť notárovi, ktorý pre SAFER spíše návrh kúpnej zmluvy. Následne má SAFER dva mesiace na rozhodnutie o prijatí alebo odmietnutí návrhu. V prípade, že nie je očakávaný špekulatívny účel nákupu pôdy, prevod je akceptovaný. V opačnom prípade je zmluva odmietnutá. V posledných rokoch vzrástol záujem zo strany cudzincov o kúpu vinohradov vo Francúzsku. Francúzsky investičný zákon však všetko posudzuje, teda vo Francúzsku všetko posudzuje organizácia SAFER a schvaľuje všetko ministerstvo poľnohospodárstva. SAFER disponuje aj predkupným právom, ktoré umožňuje získanie pôdy k predaju a následne nájde kupca, ktorý spĺňa predpoklady podľa organizácie SAFER.
Ideme ďalej. Holandsko. V právnej úprave Holandska existujú opatrenia ohľadne nadobúdania poľnohospodárskej pôdy s veľmi prísnym uplatňovaním ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu pred prevodom na iné ako poľnohospodárske účely.
Litva. Hlavné zmeny, ktoré priniesol nový zákon v Litve z roku 2014 o vlastníctve poľnohospodárskej pôdy, sú nasledujúce. Jednotlivci a subjekty alebo príbuzné osoby v oboch prípadoch nemôžu vlastniť viac ako 500 hektárov poľnohospodárskej pôdy dohromady. Jednotlivec, ktorý chce kúpiť poľnohospodársku pôdu v Litve, musí mať minimálne tri roky praxe za posledných desať rokov v poľnohospodárskej výrobe a registráciu poľnohospodárskej pôdy ako poľnohospodár alebo vysokoškolské vzdelanie v poľnohospodárstve. Jednotlivci musia získať štátny súhlas k nákupu poľnohospodárskej pôdy. Subjekt, ktorý chce kúpiť poľnohospodársku pôdu, musí mať najmenej tri roky skúseností za posledných desať rokov v poľnohospodárskej činnosti, musí byť registrovaný, príjmy z poľnohospodárskej činnosti musia byť najmenej 50 % z celkových príjmov a musí byť ekonomicky životaschopný. Po získaní poľnohospodárskej pôdy do vlastníctva musí byť na nej zabezpečená poľnohospodárska činnosť minimálne na päť rokov. Nákup poľnohospodárskej pôdy bude dlhší proces, a preto zákon rozšíril prednostné právo na kúpu poľnohospodárskej pôdy. Prednostné právo nákupu majú spoluvlastníci, nájomníci, priami susedia a v niektorých prípadoch je rozhodujúci rodinný stav.
Ideme ďalej. Náš sused Maďarsko. V Maďarsku zákon o obchodovaní s poľnohospodárskou a lesnou pôdou obsahuje ustanovenia týkajúce sa úradného povolenia nadobudnutia vlastníckeho a užívacieho práva k pôde. Na nadobudnutie vlastníckeho práva je potrebné predbežné úradné povolenie poľnohospodárskeho správneho orgánu. Úradné povolenie je potrebné aj pre platný vznik iných právnych úkonov, ktoré vedú k výsledku rovnajúcemu sa nadobudnutiu vlastníctva využívanej poľnohospodárskej a lesníckej pôdy. Vlastnícke právo, teda užívacie právo na poľnohospodársku pôdu, lesnú pôdu a chránené prírodné územie nemôže nadobudnúť fyzická osoba, ktorá nie je roľníkom, s výnimkou pôdy v pásme určenom zastupiteľským zborom samosprávy obce, mesta a obvodu hlavného mesta. Nemôže byť; vlastnícke právo na poľnohospodársku pôdu nemôže nadobudnúť zahraničný štát, právnická osoba bez právnej subjektivity a občania štátov, ktoré zakazujú maďarským občanom nadobúdať vlastnícke práva k pôde. Maďarskému štátu prináleží na poľnohospodársku a lesnú pôdu predkupné právo pred každým iným záujemcom. Predkupné právo vykonáva v mene maďarského štátu Národný pozemkový fond. Ak Národný pozemkový fond nevyužije predkupné právo na pôdu, toto právo prináleží miestnemu bývalému poľnohospodárskemu nájomcovi, začínajúcemu mladému roľníkovi, bezprostrednému susedovi, ostatným miestnym obyvateľom. Vlastnícke právo na poľnohospodársku a lesnú pôdu vrátane pôdy v meste môžu nadobudnúť blízke osoby na základe zmluvy o vyživovaní, opatrovateľskej zmluvy alebo dedičskej zmluvy, aj keď nie sú roľníkmi. Návrh zákona obsahuje aj ďalšie obmedzenia týkajúce sa povolenej miery, resp. povolenej výmery pôdy, ktorú môže roľník nadobúdať.
Ideme ďalej. Nemecko. Nemecká legislatíva vo vzťahu k pôde spočíva na hlavných federálnych a zemských zákonoch. Základné koncepty predaja a nájmu pôdy, zmluvné vzťahy, ako aj nároky vyplývajúce z vlastníctva pôdy sú upravené v nemeckom občianskom zákonníku. Systematickú agrárnu právnu úpravu obsahuje zákon o poľnohospodárstve a zákon o predaji poľnohospodárskej pôdy. Tieto zákony upravujú vlastníctvo pôdy a reguláciu prevodov vlastníckeho práva k pôde a ich účel spočíva v opatreniach proti drobeniu pozemkov. Pri predaji poľnohospodárskych pozemkov musia byť splnené niektoré základné predpoklady, ktorých účel spočíva v opatrení proti ďalšiemu drobeniu pozemkov. Pri predaji pozemkov musia byť splnené základné predpoklady, a to poľnohospodársky pozemok nesmie byť po predaji menší ako jeden hektár a podnik musí byť sebestačný. Pri predaji poľnohospodárskej pôdy platí predkupné právo obce alebo pozemkových úprav; obce, áno; predkupné právo; pardon; podľa sídelného zákona a predkupné právo platí aj pre potreby obce alebo pozemkových úprav. Predaj poľnohospodárskej pôdy a predaj lesnej pôdy je možné v zmysle sídelného zákona obmedziť alebo odmietnuť záujemcom, ktorí nespĺňajú základné predpoklady, ako napríklad pobyt v obci a záruka jej riadneho obhospodárenia.
Rakúsko. Náš sused. Podľa rakúskej legislatívy majú poľnohospodári prednostné právo pri nákupe pôdy a zároveň sú uplatňované reštriktívne opatrenia vo vzťahu k nadobúdateľom poľnohospodárskych pozemkov k pôvodu ich vlastníctva a formám činnosti. Zákony sú odlišné v jednotlivých spolkových krajinách, ktoré prostredníctvom svojich právnych predpisov upravujú vzťahy súvisiace s poľnohospodárskou pôdou a lesnou pôdou, ako aj s ostatnými nehnuteľnosťami, ku ktorým by mohli vlastnícke právo získať cudzinci. Právny rámec tvorí spolkový zákon o štatúte pôdy, spolkový poľnohospodársky zákon, zákony regionálneho plánovania spolkových krajín, spolkový zákon o štatistike, Občiansky zákonník a iné. Tieto právne predpisy majú za cieľ zamedziť úbytok poľnohospodárskej a lesnej pôdy a zachovanie rodinných poľnohospodárskych prevádzok. Ďalším z cieľov je regulácia vlastníctva pôdy a obmedzenie možností štátov Európskej únie; teda obmedzenie možnosti získania pôdy cudzincami. Právo na získanie povolenia na predaj pôdy cudzincom je možné udeliť len v prípade, že nie sú dotknuté štátnopolitické záujmy, ak získanie pôdy zodpovedá hospodárskym záujmom krajiny alebo ak má nadobúdateľ pôdy v Rakúsku trvalé bydlisko po dobu najmenej desať rokov. Každá zmluva; v Rakúsku existuje komisia pre transfer pôdy, ktorá má prepracovaný kontrolný nástroj pre aktivity zamerané na transfer poľnohospodárskej pôdy. Každá zmluva o nákupe a predaji musí byť zaregistrovaná komisiou. Komisia je zriadená na úrovni obce a pozostáva zo zástupcov farmárov miestnej správy a hospodárskych zväzov. Ak nedôjde k zhode, prípad je posunutý na vyššiu inštanciu. Rakúsky dedičský zákon pozná právo hlavného dediča za účelom udržania stabilnej poľnohospodárskej štruktúry a tak ďalej.
V Slovinsku, v slovinskej právnej úprave existuje predkupné právo, ktoré môže byť nárokované pri predaji poľnohospodárskej pôdy alebo lesnej pôdy. Osoby s predkupným právom môžu byť napríklad spoluvlastník, manžel predávajúceho, farmár susednej plochy, poľnohospodárska organizácia alebo národný poľnohospodársky a lesnícky fond.
V Taliansku čl. 8 zákona č. 590/1965 ustanovuje predkupné právo fyzickej osoby, ktorá obrába pôdu po dobu najmenej dvoch rokov, a čl. 7 zákona č. 819/1971 upravuje predkupné právo vlastníkov poľnohospodárskej pôdy v susedstve. Je to obdobne ako vyššie uvedený SAFER vo Francúzsku. V Taliansku zo zákona existuje podobný verejný ekonomický subjekt ISMEA, ktorý okrem iného reguluje trh s poľnohospodárskou pôdou, a to tak, aby dochádzalo k vzniku funkčných poľnohospodárskych majetkov a zabezpečila sa generačná výmena v poľnohospodárstve vytvorením osobitných podmienok pre nadobúdanie poľnohospodárskej pôdy mladými farmármi.
Parlamentný...; každý; ešte takto na záver z tejto práce. Každý štát si kladie za cieľ ochranu poľnohospodárskej pôdy. Medzinárodné dokumenty zaoberajúce sa pôdou zdôvodňujú význam a funkciu pôdy a vyzývajú verejnosť, ale najmä štáty a ich vlády, aby ochraňovali a zveľaďovali tento pre človeka nenahraditeľný a neobnoviteľný prírodný zdroj. Pôda je spoločným bohatstvom občanov štátu. Súčasne je pôdnym zdrojom Zeme a tým aj predmetom medzinárodného záujmu. Preto je potrebné pôdu všestranne chrániť zabezpečením základnej starostlivosti o jej kvalitu a kvantitu, a to zo strany občanov i zo strany štátu, pretože starostlivosť o pôdu je prejavom vyspelosti štátu a kultúrnej úrovne jeho obyvateľstva a jej zveľaďovanie, zúrodňovanie a ochrana parí k existenčným povinnostiam človeka a spoločnosti.
Teraz by som; čiže toto je práca, ktorú vypracoval, správa, ktorú vypracoval Parlamentný inštitút.
Teraz ešte pár slov. My sme parlament Slovenskej republiky. Ja chápem, že občania, predkladatelia tohto návrhu, keďže sú platení aj zo zahraničia, pôsobia v Slovenskej republike ako trójske kone, preto ma vôbec neprekvapuje, keď budú podnikať kroky proti Slovenskej republike a budú jej škodiť. Chcem povedať, že naši ľudia sú chudobní, náš človek, nemáme rovnakú štartovacie čiaru. Slovák si nemôže, možnože keby bol taký bohatý ako pán poslanec, občan predkladateľ Osuský alebo niekto podobný, tak možno by si mohol kúpiť, ale bežný občan Slovenskej republiky, bežný Slovák nemá peniaze, aby si kúpil pôdu niekde v Nemecku a ja neviem kde v zahraničí, zatiaľ čo cudzinci si môžu kúpiť na Slovensku, teda môžu kúpiť aj polovicu Slovenska.
Bolo tu povedané, myslím, že pán Zsolt Simon to povedal, hoci s mnohými vecami u neho súhlasím, ale hovoril o znehodnotení hodnoty pôdy. To znehodnotenie tej pôdy spôsobuje nie to, čo spomínal pán Zsolt Simon, ale spôsobuje ho veľký rozdiel v majetkových pomeroch občanov Slovenskej republiky a občanov v Nemecku, Holandsku, Švédsku, Dánsku a tak ďalej. Čiže toto je ten problém, to znehodnocovanie pôdy. Samozrejme, chudobný Slovák, ktorý hľadí na peniaze, kúpi od cudzinca za lacné peniaze, podhodnotené, predá svoju pôdu. A preto hovorím, netýka sa to teda, od občanov predkladateľov ma nič neprekvapí, ale žiadam a apelujem na ostatných poslancov, ktorí používajú zdravý rozum, aby bojovali za slovenskú pôdu.
Pokiaľ si pamätáte, tak slovenské poľnohospodárstvo zničil Ján Čarnogurský, kto si ešte dobre pamätá. Celkom dobre fungujúce družstvá, ktoré tu boli, tak tie boli úplne zničené. Stačí, že vypredali, naši predchodcovia vypredali, rozpredali slovenské strategické podniky, rozpredali, čo sa len rozpredať dalo.
A preto žiadam, chráňme si lesy, chráňme si pôdu, chráňme si lesy, chráňme si vodu! Pôda by nemala byť tovarom. Pôda by mala patriť medzi strategické bohatstvo štátu, tak ako aj voda a ako aj lesy. Pretože keď si vypredáme pôdu do zahraničia, tak budeme žobrákmi a bezdomovcami vo vlastnom štáte.
Vďaka.
Skryt prepis