Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Pani poslankyňa Petrík, na úvod by som si troška dovolil vás citovať z vašej rozpravy. Chodím po Slovensku dennodenne, nikoho Istanbulský dohovor nezaujíma. Takže ja by som sa teda chcel spýtať, či nezaujíma ani tie ženy, ktorých sa to má týkať, a teda v skutočnosti iba ide o nejaký dokument, ktorý nemá reálny význam a potom vlastne načo nám je takýto dokument, keď to vlastne nikoho nezaujíma?
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja si myslím, že či už tí športovci budú živnostníci alebo zamestnanci, tak ten, ten dopad na šport na Slovensku nebude až tak veľký, pokiaľ, bavíme sa teraz o futbale, pokiaľ naše tímy budú diskriminované, čo sa týka toho európskeho futbalu. V súčasnosti slovenské kluby musia podstúpiť niekoľko predkôl, kým sa dostanú do tej určitej hlavnej fáze, teda ak sa tam vôbec dostanú, čo je v porovnaní s tými európskymi klubmi veľká nevýhoda. Takže keď si pozrieme napríklad v NHL-ku v Amerike, tak tam sú nastavené minimálne alebo maximálne finančné prostriedky, ktoré môže za jednotlivý klub utratiť. Takže možnože kolegovia z SNS-ky by sa mali nejak zamerať týmto smerom, aby, aby došlo k tomu zrovnoprávneniu slovenských a európskych tímov a teda aby ten balík peňazí sa dostal viac aj na Slovensko. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán Poliačik, vy ste obvinili tuto pána kolegu Pašku, že nechápe procesy schvaľovania medzinárodných zmlúv, potom ste rovnako obvinili pani Grausovú, že nechápe procesy, minule ste mňa obvinili, že nechápem, ako funguje parlament a tuším, že ste obvinili ešte aj brata z nejakého nepochopenia. Viete, keď si niekto myslí, že všetci naokolo nič nechápu, len on má pravdu, tak možno bude asi niekde chyba, takže na budúce možnože viac sebareflexie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, vy ste spomínali, teda mňa zaujala hneď tá prvá výčitka, čo ste dali, ste spomínali, že pani ministerka vám tento návrh dávala niekedy v piatok poobede s tým, že sa chcela vyhnúť nejakej diskusii. Teda chcem sa spýtať, či máte teda pocit, že sa nejak chce, že sa nejak chce vyhnúť tej diskusii alebo že by tam bolo niečo, o čom by sa nemalo diskutovať, alebo teda že ako to máme chápať. Ďakujem pekne.

Takže ja už by som mal naozaj faktickú poznámku k vystúpeniu pána kolegu. A to na tú jeho časť, kde spomínal, že čo s týmito deťmi, ako buď keď pôjdu na tú základnú školu, alebo teda v tom bežnom živote, že, že ako teda ich odlúčiť od tých detí očkovaných. Takže ja len dúfam, že možnože v budúcnosti nepríde aj ministerstvo zdravotníctva s novelou, kde takéto deti budú musieť byť nejak špeciálne označené alebo podobne. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Rasťo, ty si vo svojom prejave spomínal teda absenciu tej diskusie, že tam chýbajú fakty. Ja by som teda iba spomenul takú jednu príhodu, ktorú som zažil. Ja som totiž bol na tom stretnutí, čo pán Zelník tu dosť spomína, tak dávnejšie už to bolo. A zúčastnila sa ho aj pani Krištúfková zo Slovenskej zdravotníckej univerzity. No a ona teda dostala otázku od už, neviem koho, že či teda je ochotná ísť diskutovať na tému očkovania, na ktorú ona odpovedala, že ona teda hádam nebude diskutovať s niekým, kto je informatik alebo niečo v podobnom štýle. Bolo to troška také komické, keďže vedľa nej sedel pán minister zdravotníctva vtedajší, ktorý vyštudoval informatiku. Takže, takže tá argumentácia je niekedy vážne chabá a možnože, možnože keby tých faktov bolo viacej a nielen takéto, takéto vyhýbanie sa tej diskusie, tak možno by to bolo na prospech veci. Ďakujem pekne.

Takže ďakujem pekne. Ja by som vlastne chcel poslancom poďakovať za ich príspevky. Čo sa týka toho štátneho rozpočtu, tak to je, áno, to je už v podstate typické, že už aj teraz, keď sme na vrchole, tak sme neboli schopní dosiahnuť ten vyrovnaný rozpočet. Takže do budúcna myslím, že každý nápad ako, ako k tomu prispieť, je teda pozitívny.
A čo sa týka faktickej poznámky pána Poliačika, tak viete, pán Poliačik, poslanci, ich hlavnou úlohou je, aby sedeli tu. Akože to, že majú aj nejaké iné povinnosti, to je, to je v podstate akože fajn, ale ich primárna podstata je, aby sedeli tu. A pokiaľ sa jedná o teda nejaké závažné zákony, aby si to vedeli tak zabezpečiť, že tu budú sedieť a tým pádom svojím hlasom rozhodnú o danom zákone alebo nie. Takže asi toľko k tomu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Čiže cieľom každého politika by malo byť efektívne hospodárenie štátu s prihliadnutím na ekonomické podmienky, v ktorých sa štát práve nachádza. Na druhej strane však množstvo politikov sleduje svoj osobný cieľ, ktorým je znovuzvolenie do funkcie. Tieto dva ciele sa tak niekedy dostávajú do kontradikcie. Toto je markantné najmä pred koncom volebného obdobia. Politici majú tendenciu navrhovať takéto zákony v nádeji, že sa takto zapáčia voličom a tí ich znova nominujú do funkcie. Je potrebné poznamenať, že táto forma správania nie je typická pre nejakú politickú stranu alebo frakciu, respektíve slovenskú politickú scénu, ale je možné ju aplikovať na väčšinu politického spektra globálne. Je to dokonca súčasťou teórie verejnej správy.
Aj keď expanzívna fiškálna politika môže mať pozitívne dopady na hospodárenie štátu, túto treba vykonávať rozumne a po zvážení všetkých okolností. V súčasnosti, ak ústava neustanovuje inak, na prijatí uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Ide o relatívnu väčšinu, ktorá predstavuje najmenej 39 poslancov hlasujúcich za návrh pri účasti 76 poslancov. Okrem relatívnej väčšiny vyžaduje ústava v niektorých prípadoch nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov, nie len prítomných. Ide o absolútnu väčšinu, pri ktorej musí hlasovať za návrh najmenej 76 poslancov. Absolútna väčšina je potrebná napríklad pri vyslovení nedôvery vlády alebo jej členovi alebo pri voľbe podpredsedu a predsedu Národnej rady. Prostredníctvom zvýšenia kvóra potrebného na schválenie zákona s negatívnym dopadom na štátny rozpočet na absolútnu väčšinu sa týmto dosiahne vyššia participácia poslancov na diskusii o zákone a týmto sa teda predpokladá zvýšenia, dosiahnutie zvýšenej kvality zákona.
Takže v podstate toľko ako. Tento zákona je, myslím, že úplne jednoduchý a môže do budúcnosti priniesť hlavne pri schyľovaniu sa ku koncu volebného obdobia úsporu prostriedkov štátu, keďže, ako sme vlastne boli svedkom aj v nedávnej minulosti, až možnože aj na tejto schôdzi, niektoré zákony sú fakt dosť odtrhnuté od reality a zvýšením, takýmto zvýšením kvóra by sa tomuto mohlo zamedziť.
Takže ďakujem za podporu a dúfam, že tento zákon bude mať úspech. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Len by som chcel troška to meno, hej, že ak by sa dalo.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Dobre, vidím, Martinovi, áno, ďakujem pekne.

Kotleba, Martin, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Nie je nás tu síce dneska veľa, ale ako sme boli svedkom, aj málo poslancov dokáže vytvoriť dynamickú a emotívnu diskusiu, takže niekedy aj menej je viacej. Takže dovoľte mi uviesť návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/92 Zb. v znení neskorších predpisov. Cieľom tohto jednoduchého návrhu je obmedziť proces schvaľovania zákonov s negatívnym dopadom na štátny rozpočet tesne pred koncom volebného obdobia zmenou kvóra z jednoduchej väčšiny na absolútnu. Viac by som potom povedal v rozprave, do ktorej sa hlásim. Ďakujem pekne.

Stanko, ja by som len poznamenal, že momentálne žijeme v tých takých lepších časoch, lepšie povedané, sme na vrcho..., na vrchole a stále nie sme schopní teda dosiahnuť ten vyrovnaný rozpočet. Vyvstáva tu potom otázka, čo sa, čo sa stane, keď pôjdeme, keď sa zníži ten rast alebo keď pôjdeme dole z kopca, tak to si možnože ani nechcem predstaviť.
A spomínal si ešte tie chybné rozhodnutia, tak neviem, či tie rozhodnutia sú až tak chybné, lebo myslím, že tí ľudia zasa nie sú nejakí hlúpi, tie rozhodnutia, by som povedal, že sú viacej také egoistické, takže v tom je chyba.
Ďakujem pekne.