Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

8.2.2017 o 10:08 hod.

Ing. PhD.

Milan Uhrík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Uvádzajúci uvádza bod 8.2.2017 11:32 - 11:45 hod.

Schlosár Rastislav Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, budem pokračovať v predstavovaní záverov, respektíve argumentov lekárov a vedcov, ktorí majú iný ako oficiálny pohľad na očkovanie.
Skončil som pri štvrtom závere, ktorý hovorí, že očkovanie nie je opodstatnené, pretože je veľká časť chorôb, proti ktorým sa očkuje, sa u nás už buď nevyskytuje alebo nepredstavujú tieto choroby závažné riziko pre naše zdravie. Hovoril som o tom, že práve priaznivá epidemiologická situácia bola tým oficiálnym dôvodom, prečo bolo zrušené od roku 2012 plošné očkovanie už malých detí v pôrodniciach proti tuberkulóze.
A v tejto súvislosti teda zostáva nezodpovedanou otázkou, prečo z rovnakého dôvodu dodnes nebolo zrušené očkovanie proti takým chorobám, ktoré sa na rozdiel od tuberkulózy na Slovensku nevyskytujú už desiatky rokov? Napríklad detská obrna od roku 1960, záškrt od roku 1980 a osýpky od roku 1998. Viaceré choroby, proti ktorým sa u nás očkuje, nie sú natoľko rizikové, obzvlášť pre ľudí žijúcich v uspokojivých životných podmienkach, aby odôvodňovali povinnosť podrobiť sa očkovaniu, a to najmä, ak ich porovnávame so zdravotnými rizikami napríklad fajčenia, ktoré u nás nie je zakázané. Uvediem príklad. Zatiaľ čo podľa Svetovej zdravotníckej organizácie fajčenie tabaku spôsobí ročne smrť šiestim miliónom ľudí... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, kľud v rokovacej sále.

Schlosár, Rastislav, poslanec NR SR
... a zabíja až polovicu jeho užívateľov, vírus detskej obrny je smrteľný pre 0,03 % detí a 0,15 % dospelých, pričom ochrnutie, ktoré je považované za taký ten najväčší strašiak tejto choroby, vyvoláva pol percenta prípadov, pričom v 70 % prípadov tento vírus dokonca nespôsobí žiadne symptómy.
Druhý príklad. Na čierny kašeľ zomrie 0,5 % detí do veku jedného roka, pri starších deťoch je to ešte menej, no napriek tomu sa očkujú aj deti vo veku šesť a trinásť rokov.
A tretí príklad. Osýpky sú smrteľné pre menej ako 0,1 % nakazených, pričom viac ako dve tretiny nakazených nemá žiadne komplikácie.
V Slovenskej republike sa tiež očkuje proti chorobám, ktoré síce predstavujú závažnejšie riziko pre zdravie ľudí, ale len v určitom veku a určitého pohlavia. Napríklad ružienka, inak nazývaná aj rubeola, predstavuje závažnejšie zdravotné riziko len pre tehotné ženy. Napriek tomu sa u nás proti nej očkujú aj 15 až 18-mesačné deti ženského, ale aj mužského pohlavia. A druhý podobný príklad - mumps - predstavuje závažnejšie zdravotné riziko len pre dospievajúcich chlapcov, napriek tomu sa u nás proti nej očkujú opäť aj 15 až 18-mesačné deti a opäť aj mužského aj ženského pohlavia, pričom encefalitída ako jedno z ďalších možných rizík sa pri tejto chorobe vyskytuje veľmi zriedkavo, len menej ako jednom prípade z päťdesiattisíc.
Ďalší, v poradí už piaty záver. Pokles zaočkovanosti populácie v poslednej dobe nemal za následok vznik epidémií, ako sa účelovo uvádza v médiách. Ako príklad možno uviesť všeobecne rozšírenú dezinformáciu o epidémii osýpok v Európe. V skutočnosti vo viacerých štátoch nedošlo k žiadnej epidémii, ale len k obmedzeným ochoreniam, alebo bola úmrtnosť na toto ochorenie mimoriadne nízka, na úrovni porovnateľnej s bežnou chrípkou. Navyše viac ako 70 % postihnutých bolo pri tomuto, boli proti tejto, ochoreniu zaočkovaných, z čoho vyplýva, že rozšírenie ochorenia nebolo spôsobené nízkou zaočkovanosťou populácie.
Šiesty záver. Očkovanie niektorými vakcínami je nezlučiteľné s kresťanskou vierou. Niektoré vakcíny používané aj v Slovenskej republike, napríklad Priorix, obsahujú bunkové kultúry z umelo potratených detí označované ako MRC 5 a VI 38. Túto skutočnosť oficiálne priznávajú nielen samotní výrobcovia vakcín, ale aj Úrad verejného zdravotníctva, ktorý v rozhodnutí o potvrdení pokuty za odmietnutie očkovania, uvediem presne číslo tohto rozhodnutia OLP/7307/2016 z 12. septembra 2016 uviedol, citujem: "Podľa Štátneho ústavu na kontrolu liečiv boli dve bunkové kultúry MRC 5 a VI pripravené v 50. rokoch minulého storočia z dvoch legálnych potratov, lebo použitie materiálu zo spontánneho potratu nezabezpečovalo sterilitu získaného tkaniva. Odvtedy sú komerčne dostupné a používané vo výskume a čiastočne aj pri výrobe očkovacích látok."
Siedmy záver. Očkovanie je veľký biznis farmaceutických firiem. Výroba a predaj vakcín, rovnako ako mnohých iných lekárskych preparátov, nepochybne prináša ohromné zisky farmaceutickým spoločnostiam. Práve z tohto dôvodu majú záujem o udržanie vakcinačných programov, a to bez ohľadu na ich bezpečnosť alebo účinnosť. Preto poskytujú úplatky vedcom, lekárom aj úradníkom zo štátnych orgánov verejného zdravotníctva tak, aby zaujímali k určovaniu pozitívny postoj, alebo aby zamlčiavali možné zdravotné riziká, ktoré sú s ním spojené.
Toľko teda sedem záverov očkovaní, ktorých je natoľko závažných a dobre zdokumentovaných, že existujú prinajmenšom veľmi oprávnené pochybnosti o tom, či očkovanie je naozaj potrebné a bezpečné tak, ako sa oficiálne uvádza. Myslím si, že za týchto okolností naozaj nemožno občana Slovenskej republiky nútiť k podstúpeniu tohto lekárskeho zákroku.
Kolegyne a kolegovia, ak máte aspoň trocha kritické uvažovanie, ak ste schopní uvažovať o problémoch aj z iného uhla pohľadu, ako je ten väčšinový alebo ten oficiálny, ak hľadáte skutočne pravdu bez nejakých predsudkov na poli vedy alebo lekárstva, tak sa zamyslime, o čom je súčasná legislatíva o povinnom očkovaní? Pravda je taká, že povinné očkovanie veľmi nápadne pripomína neľudské experimenty nacistických zločincov. Vykonávanie nebezpečných lekárskych zákrokov na ľuďoch bez ich dobrovoľného súhlasu bolo bežnou praxou napríklad nacistického zločinca doktora Josefa Mengeleho počas jeho pôsobenia v koncentračnom tábore Osvienčim. Svoje neľudské pokusy, ktoré podľa jeho slov konal v záujme vedy, páchal aj na najmenších deťoch, a to dokonca za finančnej účasti niektorých významných farmaceutických firiem, ktoré dodnes pôsobia vo svete.
Podobné zákroky bez súhlasu ľudí a taktiež v mene lekárskej vedy vykonával aj ďalší nacistický zločinec japonský generál a mikrobiológ Shiro Ishii, ktorý po vojne dostal od Spojených štátov amerických imunitu výmenou za výsledky týchto experimentov. A jeho kolegovia zasa získali vysoké funkcie vo významných farmaceutických firmách.
Čo sa teda očkovanie v dnešnej Slovenskej republike odlišuje od týchto nacistických zverstiev? Rovnako ako ich úkony, aj očkovanie je dnes občanom nanútené bez ich súhlasu. Bez ohľadu na to, aký je náš osobný názor na očkovanie a bez ohľadu na to, či veríme oficiálnym alebo alternatívnym zdrojom, musíme si byť vedomí toho, že lekárska veda rovnako ako každá iná veda sa vyvíja. Historické skúsenosti presvedčivo dokazujú, že lekári a vedci sa veľakrát mýlili a na ich omyly doplatili zničeným zdravím či smrťou ich pacienti. To, čo bolo v minulosti považované za štandardné lekárske zákroky či najlepšiu možnú lekársku starostlivosť, je dnes nielen nepoužívané, ale aj tvrdo odsudzované. Stále však platí to, že v žiadnej dobe nemohli lekári ani štát garantovať úplnú bezpečnosť lekárskeho zákroku, ani skutočnosť, že sa po jeho vykonaní nevyskytnú vážne nežiaduce účinky.
Z tohto dôvodu nemožno nikomu, ani občanom Slovenskej republiky upierať právo slobodne a bez nátlaku rozhodovať o tom, či podstúpia akýkoľvek lekársky zákrok, obzvlášť zákrok, o ktorého efektívnosti a najmä bezpečnosti existujú závažné pochybnosti podopreté množstvom odborných argumentov a dôkazov. A to navyše pochádzajúcich od ľudí, ktorí na rozdiel od mnohých zástancov očkovania nemajú žiadnu materiálnu, resp. finančnú motiváciu na to, aby klamali či manipulovali verejnú mienku.
Na záver si dovolím uviesť zoznam zdrojov, ktoré dokazujú, že tieto oficiálne tvrdenia o bezpečnosti a účinnosti očkovania nie sú pravdivé. Spomeniem dvanásť kníh.
- doktor Robert Sears: „Kniha o očkovaní“,
- doktorka Ludmila Eleková: „Očkování, jeho účinky, následky a jejich léčba I. a II.“,
- doktor Alexander Kotok: „Očkovanie v otázkach a odpovediach pre premýšľajúcich rodičov“,
- profesorka doktorka Anna Strunecká: „Varovné signály očkování“,
- profesorka, doktorka Anna Strunecká a profesor doktor Jiří Patočka: „Doba jedová, I. a II.“,
- doktor Gerhard Buchwald: „Očkování – obchod se strachem“,
- doktor Martin Hirte: „Očkování – pro a proti“,
- doktor John Virapen: „Nežiaduci účinok: Smrť“,
- doktor John Virapen: „Kult liekov“,
- Neil Miller: „Čo možno neviete o očkování“,
- doktorka Viera Scheibner: „Očkovanie: 100 rokov poctivého výskumu ukazuje, že očkovanie predstavuje lekársky útok“,
- Mgr. Peter Tuhársky: „Hovorme o očkovaní“.
A spomeniem tiež niekoľko štúdií a analýz:
Prvá, Fine a Chen: „Neuvažované súčasne pôsobiace vplyvy v štúdiách nežiaducich účinkov očkovania“,
- Torch: „Očkovanie proti čiernemu kašľu, tetanu a záškrtu: Možný dôvod syndrómu náhleho úmrtia dieťaťa“,
- Cody a kolektív: „Povaha a výskyt nežiaducich účinkov DTP a DT očkovania bábätiek a detí“,
- Trollfors a Rabo: „Čierny kašeľ u dospelých“,
- Cohn a kolektív: „Zlyhanie očkovania proti osýpkam: nedostatok trvalých odpovedí imunoglobulínu G špecifického pre osýpky u preočkovaných dospievajúcich a mladých dospelých“,
- Frasch, Hiner a Gross: „Ochorenie na Haemophilus b po očkovaní polysacharidovou alebo konjugovanou očkovacou látkou proti Haemophilovi b“,
- Briss a kolektív: „Trvalý obeh vírusu príušníc v silne zaočkovanom obyvateľstve: zhodnotenie prvotného zlyhania očkovania a úbytok očkovaním vyvolanej imunity“,
- Ammari, Bell a Hodinka: „Druhotné zlyhanie očkovania proti osýpkam u zdravotníkov, ktorí prišli do styku s nakazenými pacientmi“,
- Poland a Jacobson: „Nezdar pri pokuse o vyhubenie osýpok. Očividný paradox nákazy osýpkami u zaočkovaných osôb“,
- Sutter a kolektív: „Epidémia paralytickej detskej obrny v Ománe; dôkazy rozsiahleho prenosu medzi plne zaočkovanými deťmi“,
- a posledná štúdia – Yuan: Epidémia osýpok na 31 školách: rizikové faktory pre zlyhanie očkovania a vyhodnotenie stratégie selektívneho preočkovania.
Podobne by som mohol pokračovať menovaním ďalších možno stoviek štúdií, ktoré hovoria v podstate o tom istom.
Zatiaľ ďakujem.
Skryt prepis
 

8.2.2017 10:33 - 10:49 hod.

Schlosár Rastislav Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko uviedol návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom nášho legislatívneho návrhu je vytvoriť podmienky pre slobodné rozhodovanie sa občanov Slovenskej republiky o podstúpení tak citlivého lekárskeho zákroku, akým je nesporne aj očkovanie.
Očkovanie sa u nás v súčasnosti vykonáva masovo aj na najmenších deťoch, pričom so sebou prináša značné zdravotné riziká a súčasne je vykonávané v drvivej väčšine prípadov na zdravých ľuďoch len ako prevencia, keď nie je bezprostredne ohrozený ich život a zdravie. Podľa súčasne platnej legislatívy za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu možno uložiť pokutu v súhrnnej výške až 331 euro. V súčasnosti sa v zmysle vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky vykonávajú povinné očkovania osôb, ktoré dosiahli určený vek, povinné pravidelné očkovania osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz a povinné pravidelné očkovania osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz.
Občania Slovenskej republiky sú tak pod hrozbou pokuty nútení podstupovať očkovanie celkom proti desiatim chorobám: proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, prenosnej detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, invazívnym hemofilným nákazám, pneumokokovým invazívnym ochoreniam, osýpkam, mumpsu a ružienke. Už v prvom roku svojho života dostanú celkom tri dávky vakcín. Toto všetko sa deje bez ohľadu na to, či s týmto významným lekárskym zákrokom vyslovia súhlas alebo nie. Vykonávanie lekárskych zákrokov bez informovaného súhlasu dotknutej osoby alebo jej zákonného zástupcu je pritom v rozpore so základnými ľudskými právami a preto je porušením medzinárodného práva, ktorým je Slovenská republika viazaná.
Konkrétne ide o čl. 5 a čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, o čl. 3 Charty základných práv Európskej únie a o body 4 a 5 Európskej charty práv pacientov. Napríklad v čl. 5 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne sa vyslovene uvádza, citujem: "Zásah v oblasti zdravia sa môže vykonať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa týka, bola informovaná a so zásahom vyjadrila súhlas." A podľa čl. 6 ods. 2 tohto dohovoru, citujem: "Na maloletom, ktorý podľa zákona nie je spôsobilý vyjadriť súhlas so zákrokom, sa môže zákrok vykonať jedine so súhlasom jeho zástupcu, inštitúcie alebo osoby či orgánu ustanoveného zákonom."
Skutočnosť, že očkovanie musí byť dobrovoľné a teda nemožno ho vynucovať zákonom, uznávajú v mnohých štátoch Európskej únie aj sveta. V tomto smere by teda Slovensko nebolo žiadnou výnimkou, ak by zaviedlo očkovanie na báze dobrovoľnosti. Z 28 členských štátov Európskej únie je očkovanie povinné len v 14 štátoch, pričom v siedmich z nich sa povinne očkuje proti menšiemu počtu chorôb, ako je tomu u nás. Spomedzi iných európskych štátov nie je očkovanie povinné napríklad vo Švajčiarsku, Nórsku, Rusku alebo Islande. Mimo Európy nie je povinné napríklad v Kanade, Austrálii, Novom Zélande a Japonsku. V Spojených štátoch amerických sa dá odmietnuť z náboženských dôvodov takmer vo všetkých štátoch, čiže tiež nie je povinné.
Je nesporné, že udeľovanie pokút za odmietnutie očkovania je významným zásahom do základných ľudských práv, osobnej slobody, ako aj súkromia jednotlivca. Udeľovanie pokút za odmietnutie očkovania je však aj vysoko nebezpečné a krajne neetické, pretože núti občanov Slovenskej republiky podstupovať také lekárske zákroky, ktoré nielenže predstavujú významné riziko pre ich život a zdravie, ale môžu odporovať aj slobodnej vôli. Existuje totiž niekoľko stoviek odborných štúdií, množstvo dokumentov či literatúry, v ktorých lekári, vedci, akademici a iní nezávislí odborníci zaoberajúci sa problematikou očkovania dokazujú, že očkovanie nie je zďaleka také efektívne a bezpečné, ako sa oficiálne tvrdí.
Rozoberme si teraz tieto argumenty, rozmýšľajme a urobme si vlastný úsudok. Tieto argumenty sa dajú zhrnúť do takých siedmich záverov. Prvý záver. Očkovanie so sebou prináša celý rad závažných zdravotných rizík pre ľudí. Spôsobuje alebo je spúšťačom takých chorôb a poškodení zdravia, ako je napríklad autizmus, detská cukrovka, meningitída, rakovina mozgu, rakovina centrálneho nervového systému, rakovina kostí, rakovina lymfatického systému, rakovina pľúc, neurologické ochorenia, poškodenia mozgu a nervovej sústavy, epilepsia, poruchy štítnej žľazy, skleróza, poruchy správania a pozornosti, alergie, poruchy imunity, dislexia, alebo astma. Výsledkom očkovania môže byť aj smrť. V prípade najmenších detí je najčastejšie v podobe tzv. syndrómu náhleho úmrtia dojčiat, na ktorý len v Spojených štátoch amerických zomrie ročne 2 500 až 5 000 detí. Príčinou týchto fatálnych následkov očkovania môže byť masívna záťaž imunitného systému, najmä pri očkovaní najmenších detí a vpravovanie nebezpečných, hoci oslabených alebo inaktivovaných vírusov do ľudského tela.
Okrem toho vakcíny obsahujú jedovaté pridané látky, ako sú ortuť, hliník, formaldehyd či iné konzervanty a rozpúšťadlá v nebezpečnej koncentrácii, alebo sú kontaminované inými nebezpečnými vírusmi a baktériami. Počet závažných nežiaducich účinkov očkovania pritom nie je vôbec zanedbateľný. V USA, kde je jedna z najväčších zaočkovaností populácie na svete, dostane tzv. systém hlásenia nežiaducich účinkov očkovania ročne 11-tisíc hlásení o takýchto účinkoch očkovania, z čoho okolo jedného jeho percenta sú úmrtia spôsobené očkovaním. Skutočný počet je však ešte omnoho väčší, pretože americký úrad pre kontrolu potravín a liečiv odhaduje, že len 10 % nežiaducich účinkov je hlásených.
Nízky počet hlásení nežiaducich účinkov očkovania v Slovenskej republike oproti hláseniam, o ktorých som hovoril v Spojených štátoch amerických, môže byť spôsobený viacerými faktormi. Na prvom mieste to je nedostatočné povedomie rodičov a lekárov o rizikách očkovania a neochota lekárov zaznamenávať ich do zdravotnej dokumentácie pacientov. Ďalej to je zásadné odmietanie lekárov, že mohli byť spôsobené očkovaním a z toho vyplývajúca neochota ich hlásiť, často aj zo strachu pred možno osobnou zodpovednosťou. A napokon veľakrát zamietavé stanovisko Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý tvrdošijne odmieta uznať i súvislosť s očkovaním, a to aj v tých prípadoch, keď je táto súvislosť celkom zjavná. No nebezpečnosť očkovania sa nepreukázala len v rámci vedeckého výskumu a v lekárskej praxi, ale aj v rámci dokazovania na súdoch či pred inými kompetentnými orgánmi.
Opäť použijem príklad zo Spojených štátov amerických, kde existuje od roku 1988 tzv. federálny program pre odškodňovanie obetí, teda pre odškodňovanie očkovaní spôsobených poškodení zdravia, ktorý doposiaľ vyplatil viac ako 3 mld. dolárov vyše päťtisíc obetiam očkovania. O tom, že neočkované deti sú dokonca všeobecne zdravšie, ako deti očkované, hovorí celkom zaujímavý otvorený list stodvadsiatich talianskych lekárov z októbra 2015 adresovaný štátnemu zdravotnému ústavu v Ríme. Citujem z tohto listu: "Neočkované deti sa javia byť nepochybne a všeobecne zdravšie, menej náchylné na prenosné choroby dýchacích ciest, menej náchylné na žalúdočno-črevné ochorenia a na chronické choroby, menej náchylné na neurologické a behaviorálne poruchy, rovnako tak tieto deti len zriedka užívajú lieky a zriedka podstupujú chirurgické zákroky."
Pochybnosti o bezpečnosti očkovania vyslovujú viacerí lekári aj na Slovensku. Niektorí otvorene, iní anonymne. Napríklad MUDr. Stanislava Tóthová, praktická lekárka pre deti a dorast z Trstenej sa vyjadrila nasledovne, citujem: "Som lekárka s pätnásťročnou praxou a doteraz som bola presvedčená o tom, že očkovanie je účinné, bezpečné a nutné pre blaho celej spoločnosti. Toto tvrdenie nám bolo vštepované nielen počas štúdia medicíny, ale aj v klinickej praxi. Je to axióma, o ktorej sa nedebatuje. Po narodení môjho dieťaťa som však začala hľadať potrebné informácie ohľadom očkovania a svoj doterajší postoj som značne prehodnotila. Hliník podaný injekčne sa pri opakovanom očkovaní v tele kumuluje. A čo spôsobuje? Dlhodobú stimuláciu imunitného systému a nielen toho. Hliník je neurotoxický, dostáva sa v nezmenenej forme prakticky do všetkých orgánov, aj do mozgu, kde môže spôsobiť zápal. Jeho akútnou formou je tzv. postvakcinačná encefalitída, ktorá sa prejavuje vysokým, neutíchajúcim plačom, dieťa totiž neznesiteľne bolí hlava. Chronické dráždenie mozgových štruktúr sa dáva do súvisu s degeneratívnymi ochoreniami nervovej sústavy, diskutuje sa o autizme či o Alzheimerovej chorobe. Príčina SIDS, náhleho úmrtia dojčiat sa taktiež dáva do súvisu s očkovaním. Doteraz nebola spoľahlivo vysvetlená. Za povšimnutie stojí fakt, že Japonsko zaznamenalo dramatický pokles dojčenskej úmrtnosti, keď povinné očkovanie presunulo do vyššieho veku dieťaťa nad dva roky."
Teraz taký najlepší príklad o nebezpečnosti očkovania možno ilustrovať na tzv. BCG vakcíne proti tuberkulóze, ktorou sa na Slovensku plošne očkovalo od roku 1953 až do roku 2012. Bola dokonca prvou detskou vakcínou, nakoľko sa očkovala už na štvrtý deň po narodení dieťaťa. Táto vakcína spôsobovala vysoký počet závažných nežiaducich účinkov, no pred tuberkulózou deti nedokázala dostatočne ochrániť. Práve to bolo hlavným dôvodom vyradenia tejto vakcíny z očkovacieho kalendára. Škodlivosť BCG vakcíny pre novorodencov potvrdil v roku 2010 dokonca vtedajší hlavný hygienik Českej republiky Michael Vít, ktorý povedal, citujem: "U novorodencov môže očkovanie závažne poškodiť zdravie. V minulých rokoch dokonca došlo k niekoľkým úmrtiam."
Štátne zdravotnícke orgány a väčšina lekárov aj napriek týmto skutočnostiam u nás očkovanie proti tuberkulóze desaťročia obhajovali. Vyhlasovali ho za účinné a bezpečné rovnako, ako to dnes robia v prípade ostatných vakcín. To potom vyvoláva mnohé otázky. Možno považovať názory štátnych orgánov a provakcinačných lekárov za objektívne, neskreslené, nezávislé a nezaujaté? Tieto orgány a lekári sa mýlili, alebo verejnosti roky poskytovali nepravdivé informácie vedomo a účelovo. Do akej miery im potom možno dôverovať v prípade, že vyhlasujú za bezpečné ostatné vakcíny?
Druhý záver.
a) Očkovanie nie je dostatočne efektívne a častokrát je kontraproduktívne. Existujú mnohé prípady, analýzy a štatistiky, ktoré dokazujú, že zaočkovaní ľudia ochoreli na choroby, proti ktorým boli zaočkovaní, resp. dané choroby sa vyskytovali aj v stopercentne zaočkovanej populácii.
b) Očkovanie vyvolalo chorobu, či dokonca epidémiu choroby, proti ktorým malo ľudí chrániť;
c) Úmrtnosť na dané choroby bola menšia v nezaočkovanej, resp. v menej očkovanej populácii, ako v populácii plne zaočkovanej;
d) Choroba prenesená na človeka očkovaním spôsobila väčší počet úmrtí, ako tá istá choroba prenesená na človeka iným spôsobom.
Tretí záver. Očkovanie nie je pravou príčinou ústupu infekčných chorôb. Neexistuje totiž žiadny dôkaz, že zavedenie vakcinačných programov malo zásadný vplyv na pokles infekčných chorôb. Tento pokles, ako aj pokles smrteľnosti a iných závažných následkov totiž začal desiatky rokov pred zavedením plošného očkovania. Pravým dôvodom vymiznutia týchto chorôb sú predovšetkým zásadne lepšie životné podmienky a lekárska starostlivosť.
V tejto súvislosti už spomínaná MUDr. Stanislava Tóthová uviedla, citujem: "Napriek tvrdeniu viacerých expertov, že očkovanie prispelo k vyhubeniu niektorých infekčných chorôb, neexistuje na to evidentný dôkaz. Výskyt mnohých ochorení začal dramaticky klesať už pred zavedením očkovania vďaka výraznému zlepšeniu životných podmienok najmä v civilizovaných krajinách. Prakticky od druhej svetovej vojny v Európe neexistuje hlad a podvýživa, nie sú problémy so zásobovaním pitnou vodou, je dobre rozvinutá kanalizačná sieť, prevažná časť obyvateľstva býva v suchých a teplých bytoch, potraviny skladujeme vo vyhovujúcich podmienkach, zlepšila sa hygiena či osveta v oblasti zdravotníctva. V našich krajinách už nenájdeme nielen niektoré choroby, proti ktorým sa masovo očkuje. Mor či týfus, ktoré v minulosti zabíjali tisíce ľudí, by sme v civilizovaných spoločnostiach len ťažko hľadali napriek tomu, že sa proti nim nikdy plošne neočkovalo."
Štvrtý záver. Očkovanie nie je opodstatnené, pretože veľká časť chorôb sa už u nás nevyskytuje alebo nepredstavuje závažné riziko pre populáciu. Priaznivá epidemiologická situácia bola oficiálnym dôvodom, prečo bolo od roku 2012 zrušené očkovanie proti tuberkulóze. Nezodpovedanou otázkou potom zostáva, prečo z rovnakého dôvodu nebolo dodnes zrušené očkovanie proti chorobám, ktoré sa na Slovensku na rozdiel od tuberkulózy nevyskytujú už desiatky rokov. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2017 10:29 - 10:30 hod.

Kecskés Ján Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán poslanec, spomínali ste, že súčasná legislatíva upravuje určité limity, kedy si chovatelia môžu doma chovať teda tieto domáce zvieratá. Áno, je to tak, lenže pri súčasných limitoch každý druhý chovateľ svojím spôsobom porušuje zákon a beriem vaše pripomienky ako v pohode, poďme sa o nich baviť v druhom čítaní, podporte náš návrh zákona, vyšperkujeme to tak, aby aj občania boli spokojní a tým pádom sa kŕmili zdravými domácimi potravinami. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2017 10:28 - 10:29 hod.

Uhrík Milan Zobrazit prepis
Pán poslanec Kvorka, ďakujem veľmi pekne za fundovaný a odborný príspevok, takto nejako si to predstavujem. Čo sa týka vašich nejakých právnych alebo legislatívnych pripomienok, tak samozrejme, môže to byť v budúcnosti v druhom čítaní skorigované, aby boli naozaj ošetrené všetky prípady. Tak isto, čo sa týka aj tých počtov alebo výmer napríklad tých rybníkov, my sme vychádzali zo skúseností, ktoré nám dali naši odborníci. Je to samozrejme na ďalšiu diskusiu.
Čo sa týka toho dopadu na štátny rozpočet, že prijatie tohto zákona, respektíve zvýšenie chovu, domáceho chovu povedie k zníženiu nákupov v supermarketoch a tým pádom aj k zníženiu príjmov štátneho rozpočtu, áno, bude to mať negatívny vplyv na štátny rozpočet. Otázka je, že či chceme napĺňať štátny rozpočet až naozaj takto násilím a druhá vec je, že väčšina potravín na Slovensku je momentálne zo zahraničia, o tom svedčí aj tých takmer 4 mld. eur, za ktoré potraviny ročne Slovensko dováža a štatisticky vychádza väčší predpoklad, že ľudia, keď prestanú kupovať mäso, tak prestanú kupovať práve to zahraničné mäso. Čiže ja si myslím, že v konečnom dôsledku to povedie len k pozitívnym vplyvom a k zlepšeniu potravinovej sebestačnosti Slovenska.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.2.2017 10:15 - 10:18 hod.

Kecskés Ján Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, jedným z impulzov, prečo sme sa rozhodli s kolegom Kotlebom a Uhríkom novelizovať zákon o veterinárnej starostlivosti, bol pán z obce Palárikovo, ktorý nám porozprával svoje skúsenosti s inšpektormi z veterinárnej inšpekcie. Porozprával nám o postupe inšpektorov a dôvodoch, prečo nielen on bol pokutovaný za chov oviec v obci.
Pre občanov Slovenskej republiky je vlastný domáci chov hospodárskeho dobytka a domácich zvierat prirodzený, avšak prirodzenejší je pre starších ľudí. Tejto generácii ľudí, ktorá zažila časy, kedy Slovensko bolo úplne sebestačné, čo sa potravín týka, ktorá si častokrát z nízkeho dôchodku nemôže dovoliť ani základné potraviny zo supermarketu, zostali len oči pre plač. Nevydá im na základné potraviny, ako sú mlieko, vajíčka či kvalitné mäso, o zelenine a ovocí ani nehovorím. Vďaka vysokým cenám za nekvalitné produkty sa znovu uchyľujú k chovu domácich zvierat vo vlastných dvoroch a záhradách. Áno, sme v dobe, kedy ponovembrové takzvané sociálne vlády spravili zo starých ľudí doslova žobrákov. Títo ľudia, či už je to starenka z horného konca dediny alebo aj človek v produktívnom veku, ktorý rád vie, čím kŕmi svoju rodinu, si doma chovajú ošípané, ovce, sliepky alebo zajace. Niektorí si z oviec spravili ekologické kosačky, ktoré celoročne spásajú pastviny a po sezóne ich zabijú na mäso. Iní chovajú jednu - dve kozičky na mlieko. Absolútne prirodzená vec, ktorá patrí k životu na dedine.
V roku 2007 sa tie isté ponovembrové vlády rozhodli, že občania na Slovensku si už doma nemôžu chovať a zabíjať domáce zvieratá, ako sa im zachce. Pod tlakom väčšej byrokracie si musia riadne zaregistrovať chov v registri na to určenom, musia podliehať pravidelným veterinárnym kontrolám zvierat, prepravu vlastných zvierat im môže vykonať len spoločnosť s príslušnou certifikáciou. Riadne absolvovanie týchto zákonných povinností výrazne predražuje chov domácich zvierat na vlastnom dvore či záhrade. Mnoho domácich chovateľov nemá ani vedomosť, že svojím chovom porušujú zákon a hrozí im zaň pokuta. Toto v súčasnosti využívajú inšpektori z veterinárnej správy, ktorí snoria po dedinách a veselo rozdávajú pokuty domácim chovateľom. Hold, aj pokuta je príjem do štátnej kasy a preto nemajú problém pokutovať starenku, ktorá si z ostatkov chová kozičku na mlieko. Inšpektori nemajú problém obehávať obce, vyhlasovať svoje kontroly v obecných rozhlasoch a pokutovať veselo, ako sa im zachce. Pri pokute to však nekončí. Automaticky zaregistrujú domáci chov, čím strpčia vyššie spomínanou byrokraciou domáceho chovateľa.
Cieľom našej novely je zvýšenie počtu domácich a hospodárskych zvierat, ktoré môžu domáci chovatelia bez pokuty na svojich či prenajatých pozemkoch chovať. Zároveň chceme aj súčasných chovateľov upozorniť, aké limity a sankcie im platný zákon ukladá.
Ďakujem a žiadam vás o podporu našej novely.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 8.2.2017 10:13 - 10:15 hod.

Krupa Peter Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 370. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8.2.2017 10:08 - 10:13 hod.

Uhrík Milan Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám teda v krátkosti predstavil našu navrhovanú novelu zákona č. 39/2007 o veterinárnej starostlivosti, ktorú sme pripravili spolu s kolegami Marianom Kotlebom a Jánom Kecskésom za účelom zrušenia pokút pre domácich chovateľov. Primárnym cieľom tejto našej predkladanej novely zákona je uľahčiť život drobným domácim chovateľom odbyrokratizovať ich a oslobodiť ich od nezmyselných pokút. Súčasná legislatíva je totiž, bohužiaľ, našitá viac v prospech supermarketov, viac v prospech dovozcov, importérov mäsa a v prospech veľkovýrobcov, ako v prospech domácich chovateľov. Drobní domáci chovatelia sú povinní registrovať svoje chovy, sú povinní viesť záznamové knihy, prepravovať zvieratá certifikovanou firmou, skrátka, sú na nich kladené nesplniteľné byrokratické nároky, ktoré ich demotivujú od domáceho chovu a doslova ich naháňajú nakupovať mäso radšej zo supermarketov.
Sekundárnym cieľom tohto návrhu zákona je naša snaha o opätovné obnovenie potravinovej sebestačnosti Slovenskej republiky. V minulosti bola potravinová sebestačnosť Slovenskej republiky zabezpečovaná najmä výrobou v jednotlivých roľníckych družstvách, na štátnych majetkoch, domácou produkciou. Žiaľ, kvôli nečinnosti všetkých doterajších predchádzajúcich vlád túto domácu slovenskú výrobu časom nahradili najmä potraviny z dovozu. Vieme veľmi dobre, že tieto potraviny z dovozu sú často pochybnej kvality, niekedy druhotriednej až treťotriednej a z vlastnej skúsenosti mnohí potvrdíte, že sú veľmi nevýraznej chuti.
Podľa najnovšej ročenky Štatistického úradu Slovenskej republiky bolo zistené, že v roku 2011 pripadalo na jedného obyvateľa Slovenskej republiky v priemere 22 kg vyprodukovanej živej hmotnosti jatočných zvierat. V roku 2015 to bolo už len 13 kg. To znamená, že za štyri roky poklesla hmotnosť vyprodukovaných jatočných zvierat takmer na polovicu.
A takáto situácia je aj v celom slovenskom poľnohospodárstve. Podľa slov predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory dosiahol deficit alebo saldo zahraničného obchodu v oblasti potravinárstva a poľnohospodárskych produktov za uplynulý rok 1,3 mld. eur. To je rekord. A oproti roku 2015 je to zhoršenie o ďalších 26 %. Skrátka, neustále dovážame viac a viac potravín. Ročne na Slovensko dovezieme potraviny už za takmer 4 mld. eur. Štyritisíc miliónov eur skončí v rukách zahraničných výrobcov potravín.
Na túto nezmyselnú politiku, na túto nezmyselnú praktiku doplácajú najmä ľudia v poľnohospodársky zameraných regiónoch, ľudia v Nitrianskom kraji, v Trnavskom kraji, ale aj v iných krajoch, najmä teda v južných regiónoch Slovenska. Pritom jediné, čo treba začať robiť, je, že namiesto nepriaznivých podmienok pre slovenských poľnohospodárov, potravinárov a domácich chovateľov začneme vytvárať priaznivé podmienky. A medzi tieto priaznivé podmienky patrí aj zrušenie pokút pre domácich chovateľov. Väčšina z týchto domácich chovateľov predsa nechová, nechová tieto zvieratá kvôli nejakému biznisu. Chovajú ich na vlastnom pozemku pre vlastnú spotrebu alebo pre spotrebu vlastnej rodiny, chovajú ich s čestným úmyslom buď preto, že si z finančného hľadiska nemôžu dovoliť nakupovať mäso, kvalitné mäso u mäsiara, alebo preto, že radšej uprednostňujú mäso z overeného, s overeným pôvodom, ako nejaké dovezené mäso, ktoré vyrobil nejaký anonym. Alebo jednoducho preto, že ich chovanie baví, že hľadajú zmysluplné využitie svojho voľného času, že hľadajú zmysluplné využitie voľných pozemkov, svojich skúseností alebo nejakých znalostí.
Nie je pravda, že zrušenie pokút za domáci chov by prispelo k zvýšeniu nejakých zdravotných rizík, pretože je v prirodzenom záujme týchto domácich chovateľov, aby si dávali pozor na to, čím svoje domáce hospodárske zvieratá kŕmia, aby dbali na dodržiavanie hygienických a veterinárnych štandardov.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, schválením tejto novely zákona zrušením pokút pre drobných domácich chovateľov veľmi výrazne pomôžeme bežným drobným ľuďom najmä na dedinách a takisto pomôžeme naštartovať obnovu potravinovej sebestačnosti Slovenska. Pokiaľ vám aspoň trošku, aspoň trošku záleží na riešení problémov bežných ľudí, na obnove strategickej potravinovej sebestačnosti, tak vás prosím o podporu tohto návrhu. Tento návrh nie je politický, je to vyslovene vysoko praktický návrh. Pokiaľ vám na tom nezáleží, tak sa kľudne zdržte alebo hlasujte proti a my aspoň do budúcna budeme vedieť, odkiaľ vietor fúka.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2017 10:06 - 10:07 hod.

Grausová Natália
Ďakujem. Považujem tento návrh za veľmi dobrý, pretože demografická kríza na Slovensku, vôbec stav pôrodnosti je katastrofálne nízky a o niekoľko rokov nebude kto mať robiť na dôchodky. A toto v podstate považujem naozaj za spravodlivé riešenie, čo sa týka prístupu ku všetkým občanom našej Slovenskej republiky. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.2.2017 10:01 - 10:06 hod.

Uhrík Milan Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, kolega Martin Beluský je spoluautor tohto zákona. Predniesol alebo predstavil účel tohto zákona z takého technického pohľadu. Ja sa to pokúsim odprezentovať skôr z takého - nazvime to - ideologického pohľadu, že prečo sa snažíme podporovať práve pôrodnosť pracujúcich rodín a nie všetkých rodín.
Viete veľmi dobre, že na Slovensku máme rôzne či už etnické skupiny alebo aj spoločenské skupiny. Časť z nich je pre spoločnosť väčším prínosom, časť menším. Nehovorím, že niekto nie je nežiaduci, ale ako, Slovenská republika ako štát sa musíme zamyslieť nad tým, ktorú pôrodnosť chceme do budúcna podporovať.
Všeobecne vo svete štáty na podporu štátotvorného národa používajú rôzne nástroje populačnej politiky. Medzi tieto nástroje patria rôzne formy prídavkov, rôzne formy finančnej podpory rodinám, ktoré, ktoré by mali dosahovať nejakú pôrodnosť. Vo všeobecnosti platí, že žiadny demokratický štát nemôže zabrániť nejakej rodine mať deti. To je pravidlo, ktoré by malo byť dodržané, snáď, snáď s výnimkou incestu, štát skutočne nemôže niekomu brániť, nejakému páru muža a ženy brániť mať deti.
Na druhej strane ale žiadny štát nie je a priori povinný podporovať rodiny, dávať im nejaké finančné prostriedky. Tým chcem naznačiť to, že žiadny finančný príspevok od štátu pre rodinu nie je nárokovateľný. Je potešujúci, je povzbudzujúci, ale nie je nárokovateľný. Štáty by sa teda v rámci svojich populačných politík mali sústrediť najmä na finančnú podporu tých častí obyvateľstva, tých skupín obyvateľstva, ktoré predstavujú do budúcnosti najväčší potenciál, ktorý, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou zabezpečia budúci kultúrny a hospodárskych rozmach daného štátu.
Pracujúca časť obyvateľstva nepochybne patrí medzi skupiny hodné takejto podpory, pretože veľmi dobre viete, že pracujúci rodičia s veľkou pravdepodobnosťou budú mať deti, ktoré budú opäť mať pozitívny vzťah k práci. A ako Aristoteles vo svojej Rétorike písal: "dobrí rodičia vychovajú dobré deti a dobré deti majú dobré vlastnosti".
Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky bol v roku 2015 prirodzený prírastok populácie na Slovensku na úrovni 0,3 %. Podobne nízka miera prírastku bola zaznamenaná aj v predchádzajúcich rokoch a len tak pre zaujímavosť, prirodzený prírastok obyvateľstva vyšší ako 2 % bol naposledy zaznamenaný v roku 1994. V rokoch 2001 až 2003 prišlo dokonca k úbytku populácie Slovenskej republiky. Slovenská republika pri súčasnom nastavení systému, v súčasnej legislatíve podporuje pôrodnosť viacerými spôsobmi. Teraz nepočítam rôzne jednorazové príspevky pri narodení dieťaťa alebo rôzne príspevky od samospráv, ale systematické dlhodobé príspevky. Je tam prídavok na deti a je tam daňový bonus. Prídavok na deti považujeme za nesystémovú a zlú formu podpory pôrodnosti, pretože prídavok na deti predstavuje nezásluhovú formu finančného príspevku. To znamená, že tento prídavok dostane absolútne každý a, bohužiaľ, veľká časť asociálov na tom postavila svoj tzv. rodinný biznis, rodinný biznis.
Takúto, o takéto zvyšovanie pôrodnosti my záujem nemáme. Preto sme sa sústredili radšej na podporu zvyšovania pôrodnosti pracujúcej časti obyvateľstva, pracujúcich rodín, a to práve vo forme zvýšenia daňového bonusu. Ale nejde tu len o také obyčajné zvýšenie, ale ako povedal kolega Martin Beluský, keď predstavoval návrh zákona, tak zavádzame aj závislosť výšky uplatniteľného daňového bonusu od počtu vyživovaných detí. Systém sme nastavili tak, aby bolo optimálne mať v rodine tri deti, aby bolo jednoducho finančne najvýhodnejšie mať tri deti, pretože práve tri deti predstavujú z hľadiska nejakého populačného rastu a udržateľnosti populácie to optimálne číslo.
Ja vás takisto prosím o podporu tohto návrhu, pokiaľ nám skutočne záleží na tom, aby v budúcnosti na Slovensku prevládala slušná a pracujúca časť obyvateľstva a nie tá neslušnejšia a nepracujúca časť obyvateľstva, tak toto je jeden z nástrojov, ako to môžeme dosiahnuť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 8.2.2017 9:59 - 10:01 hod.

Kotleba Martin Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 17. marca 2017 a gestorský výbor do 20. marca 2017.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skryt prepis