Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

15.5.2019 o 14:48 hod.

Ing. PhD.

Milan Uhrík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie 15.5.2019 14:48 - 14:50 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, takže k materiálu č. 76, tlač 1466, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom finančného výboru za spravodajcu k tomuto návrhu zákona. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 17. júna 2019 a gestorský výbor do 18. júna 2019.
Čo sa týka vystúpenia spravodajcu k druhému bodu, č. 77, čiže tlač 1469, tak rovnako som bol predsedom výboru určený za spravodajcu k danému bodu. Tento návrh zákona takisto spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a pravidiel tvorby zákonov. Je z jeho znenia zrejmý účel navrhovanej úpravy.
V súlade s oprávneniami; vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, teda odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 17. júna 2019 a gestorský výbor do 18. júna 2019.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému návrhu; uvedeným návrhom zákonov.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 3.4.2019 10:21 - 10:34 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Ďakujem. Milé dámy, vážení páni, vážení občania, ktorí to sledujú, v čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je napísané, že "právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky". Čo táto veta znamená v praxi?
V praxi táto veta znamená to, že je úplne jedno, čo schváli Národná rada Slovenskej republiky, je úplne jedno, na čom sa uznesú poslanci Národnej rady, dôležité je vždy v prvom rade to, čo chce Európska únia, Európsky parlament alebo, respektíve Európska komisia. Jednoducho orgány Európskej únie. Je absurdné, že ako poslanci Národnej rady pri predkladaní návrhov zákonov do Národnej rady musíme všetci vypĺňať takzvanú doložku vybraných vplyvov. A to len potvrdzuje to, že tá Európska únia skutočne je nadradená zákonom Slovenskej republiky, kde v tejto doložke každý z nás musí zaškrtnúť, že áno, predložený návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie. Pretože ak nie je, tak automaticky máme ako predkladatelia problémy a takýto návrh zákona nemusí byť zapracovaný do legislatívy.
Európska únia naozaj má nadradené právo v rámci aj národnej legislatívy. Potvrdilo sa to v predchádzajúcich dňoch, kedy Európska komisia pozastavila účinnosť zákona o odvodoch pre obchodné reťazce. Nech je tento návrh zákona akýkoľvek, ja nebudem teraz hodnotiť, či dobrý, alebo zlý, ale jednoducho pravda je taká, že Národná rada Slovenskej republiky prostredníctvom vládnej koalície schválila návrh zákona, schválila návrh zákona, zákon a Európska komisia povedala, že tento zákon proste nebude platiť. A neplatí to, čo povedala Národná rada, ale platí to, čo si povedala Európska komisia. To len svedčí o tom, že Európska únia prostredníctvom Komisie rozhoduje naozaj vo všetkom.
A to sa netýka len nezmyselnej byrokracie na čele so smernicou o ochrane osobných údajov, GDPR. Ale veď si len spomeňme na časy, keď sme vstupovali do Európskej únie, Európska únia vtedy mala viacero požiadaviek ešte pred tým, ako nás prijala za členov. V prvom rade sme dostali ako Slovenská republika kvóty na jednotlivé komodity, dostali sme kvóty na cukor, to znamená, koľko ton cukru sa môže v rámci Slovenskej republiky vyrobiť, aby, božechráň, neboli náhodou diskriminovaní zahraniční potravinári, zahraniční poľnohospodári, ktorí sa sem plánovali natlačiť. V rámci dotácií na poľnohospodárstvo slovenskí poľnohospodári dostali oveľa nižšie dotácie a stále aj dostávajú v porovnaní so západnými krajinami Európskej únie.
Keď sme vstupovali do Európskej únie, Európska únia mala požiadavky, takzvanú bájnu liberalizáciu trhov. V skutočnosti to znamenalo likvidáciu strategických odvetví a privatizáciu týchto podnikov. Spomeňme si, že sme v rámci, v rámci prestupových rokovaní museli súhlasiť. že odstavíme časť jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice, čím sa z energeticky sebestačnej krajiny stala razom krajina energeticky závislá. Dostali sme povinnosť zliberalizovať strategické odvetvia, v praxi to znamenalo sprivatizovať slovenské strategické podniky do zahraničia. Museli sme sprivatizovať elektrárne, plynárne, vodárne, všetky tieto podniky, ktoré kedysi plnili štátnu kasu Slovenskej republiky, z ktorej sa financovalo slovenské školstvo, slovenské zdravotníctvo, prešli do rúk západných investorov a dnes sa s viac ako miliardou eur na dividendách na ziskoch vynášajú zo Slovenska peniaze na Západ a nefinancuje sa slovenské školstvo, slovenské zdravotníctvo z týchto strategických podnikov, ale financuje sa nemecké zdravotníctvo alebo talianske školstvo, lebo napríklad elektrárne patria Talianom.
Európska únia rozhoduje tak isto aj o zahraničnej politike. Všetci dobre vieme a mnohí nesúhlasíme s tými protiruskými sankciami, nebol to výmysel Slovenskej republiky, bol to výmysel práve Európskej únie, Európskej komisie. Ale čo je najhoršie? Na jednej strane tu máme politikov, ktorí rozprávajú o tom, že ako nebudú podporovať protiruské besnenie, konkrétne Robert Fico vo videu na Slavíne, ale následne ten istý Robert Fico potom v Európskej rade hlasoval za predĺženie protiruských ekonomických sankcií. To isté aj Peter Pellegrini, ktorý tiež povedal, že on nepodporuje protiruské sankcie, ale následne, keď sa dostal do, keď teda rokovala Európska komisie, tak tiež hlasoval za predĺženie, opakované predĺženie protiruských sankcií. A keď sa ho novinári pýtali, že, pán Pellegrini, prečo ste hlasovali za predĺženie protiruských sankcií, keď s nimi na domácej slovenskej pôde oficiálne nesúhlasíte, tak povedal, že on nechcel rozbíjať jednotu Európskej únie. Čiže pod zámienkou nejakej servilnosti opäť hlasoval za niečo. Jednu vec robí v Bruseli a druhú vec rozpráva, bohužiaľ, mnohým naivným občanom Slovenskej republiky, ktorí nemajú čas alebo záujem sledovať politické dianie detailne a potom uveria, uveria aj sladkým rečiam.
Čo je ale horšie, Európska únia prostredníctvom svojich nariadení pretláča na Slovensko aj prvky sociálneho inžinierstva. Netýka sa to len tej gender ideológie, kde už pojem muž a žena nie sú viazané fyziologicky, ale sú to len nejaké sociálne konštrukty. Netýka sa to len pretláčania LGBT agendy do legislatívy, do médií, do zábavného priemyslu prostredníctvom dokonca už aj kvót, ale týka sa to napríklad aj imigračnej krízy, imigrantov. Veď si len spomeňme na hlasovanie o povinných kvótach pre prijímanie imigrantov, boli to imigranti z Afriky a z Ázie najmä, z Blízkeho východu, do jednotlivých členských Európskych štátov a hlasovali opäť za to aj slovenskí europoslanci. Teraz nedávno, minulý týždeň bola v Európskom parlamente bolo schválené uznesenie o Afričanoch v Európe. Európsky parlament prostredníctvom svojho uznesenia usúdil, počúvajte dobre, usúdil, že Afričania, 15 miliónov Afričanov už, černochov žijúcich v Európe, údajne nemá, nemá dostatočné práva, že sú diskriminovaní, sú zastúpení málo v médiách, sú zastúpení málo v politike, sú zastúpení, majú menší alebo zlý prístup k bývaniu, nežijú v dôstojných podmienkach, ich deti dokonca dostávajú v školách horšie známky, neviem, prečo, ale teda údajne preto, že asi sú diskriminovaní alebo čo, a teda Európsky parlament prišiel s návrhom uznesenia, že toto všetko treba zmeniť a vyzval Európsku komisiu a členské štáty, aby pracovali na vypracovaní stratégií, plánov ako ešte viac týchto Afričanov, teda černochov konkrétne, zaradiť do, do svojich národných štruktúr. To znamená, že má sa vytvoriť napríklad na školách takzvaný mesiac černošskej histórie, kde sa Slováci, slovenské deti budú učiť menej o slovenskej národnej histórii, ale viac sa budú venovať práve histórii Afričanov. Má sa vytvoriť eurofond v nejakej výške, minimálne za miliardu eur, lebo menšie eurofondy sa nevydávajú, nevytvárajú, pre podporu bývania obyvateľov Afriky, teda Afričanov žijúcich v Európe. Majú sa zaviesť mnohé opatrenia na to, aby bolo viac černochov zastúpených v médiách, v politickom živote, skratka, vo všetkých, vo všetkých významnejších funkciách, aby mali aj slovenské deti dostatok černošských vzorov. Tieto všetky nariadenia, tieto všetky nariadenia sú platné aj pre Slovensko aj práve vďaka tomuto nešťastnému čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že sú nadradené zákonom Slovenskej republiky, sú nadradené zákonom Slovenskej republiky. V praxi to platí, to znamená, že Slovensko musí nielenže prijímať opatrenia, s ktorými samé súhlasí, ale musíme prijímať, a čo je horšie, opatrenia, aj tie, s ktorými nesúhlasíme. A čo je úplne najhoršie, dokonca aj tie, ktoré nám škodia, ktoré sú v priamom rozpore so záujmami Slovenskej republiky, priamom rozpore so záujmami obyvateľov Slovenska.
Miera zvrchovanosti Slovenskej republiky v súčasnej Európskej únii, mnohí to nevedia, je ale oveľa nižšia, než aká bola napríklad v Československej socialistickej republike. V orgánoch Európskej únie má Slovenská republika zastúpenie, v orgánoch Európskej únie, tým myslím Európsku komisiu, Európsky parlament, Radu Európskej únie alebo Európsku radu, má Slovenská republika zastúpenie jedno až tri percentá. Úplne marginálne zastúpenie, z ktorého je evidentné, je evidentné, že nedokážeme nič presadiť a na základe väčšinového princípu dokážeme byť veľmi prehlasovaní prakticky v akýkoľvek otázkach. Týka sa to najmä otázok, ktoré patria do takzvanej výlučnej právomoci Európskej únie, to je napríklad colná politika alebo nastavenie pravidiel hospodárskej súťaže. Alebo sa to týka potom právomocí, ktoré patria takzvanej spoločnej právomoci Európskej únie, to je napríklad poľnohospodárstvo alebo oblasť sociálnej politiky.
Kvôli článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa zo Slovenskej republiky stala de facto kolónia západných krajín, ktorá už nemá ani len vlastnú suverenitu, zákonodarnú moc, pretože naozaj platí to, čo sa povie v Bruseli. Kvôli tomuto článku máme zničenú suverenitu, máme, potláča sa národná hrdosť, národná identita, poľnohospodárstvo je zničené. Slovenské podniky, slovenský priemysel je v troskách. Veď sa len pozrite, prosím vás, okolo seba! Už nevidíte vo svojom okolí ani jeden, ani jeden väčší významnejší podnik, ktorý by bol v slovenských rukách. Všetko je buď sprivatizované zahraničným investorom, zahraničným podnikateľom, alebo sú to už priamo zahraničné podniky, ktoré sem, ktoré sem prišli zo Západu.
Zavedenie čl. 7 ods. 2, čo je na tomto ale najviac také tragické, by som povedal, je to, že tento vlastizradný článok bol do Ústavy Slovenskej republiky zavedený nie kvôli tomu, že by to od nás chcela Európska únia, ale kvôli tomu, že naši ctení "páni poslanci" v tom čase sa jednoducho chceli zalíškať Európskej únii, zalíškať Bruselu a toto, túto vetu do Ústavy Slovenskej republiky zaviedli dobrovoľne. A to dokonca dva roky, viac ako dva roky pred tým, než Slovensko vstúpilo do Európskej únie. Ja tu mám pri sebe výpis hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky, kedy sa zavádzala, zavádzala táto veta o nadradenosti európskych zákonov nad zákony Slovenskej republiky. Bolo to 23. februára v roku 2001, hlasovanie o 18.00 hodine 43 minúte a za hlasovalo 90 poslancov, proti 57. Za hlasovali napríklad, celý klub SDK, pán poslanec Budaj, ktorý tu pred chvíľou rozprával o ochrane štátnosti a demokracie, hlasoval celý klub SDĽ na čele s pánom poslancom napríklad Maňkom. Hlasoval za to klub SMK, Béla Bugár. Hlasovala za to Strana občianskeho porozumenia, SOP, Peter Kresák. Hlasoval za to klub KDH, Hrušovský, Mikloško, Palko, Záborská. Hlasoval za to pán poslanec Osuský, pán poslanec Šebej a mnohí ďalší, ktorí sedia aj v súčasnosti v Národnej rade Slovenskej republiky. Čiže z tohto pohľadu je to absolútne nepochopiteľné, prečo dva roky pred tým, než Slovensko vôbec vstúpilo do Európskej únie, chcel byť niekto pápežskejší ako pápež a dobrovoľne, dobrovoľne si do Ústavy Slovenskej republiky zaviedol vetu o vlastnej podradenosti Bruselu, bez toho aby Slovensko ešte bolo členským štátom Európskej únie.
My preto žiadame odstránenie tejto vety z Ústavy Slovenskej republiky, lebo naozaj je to hlava chobotnice, hlava ryby, z ktorej smrdí všetko ostatné. Kým je tento článok v Ústave Slovenskej republiky, tak nemôže byť ani reči o tom, že Slovenská republika je suveréna, hrdá a môže byť aj ekonomicky sebestačný prosperujúci štát. Táto veta jednoznačne svedčí o tom, a dokazuje to, že v rámci Európskej únie sme sa dostali len na úroveň a na pozíciu akejsi kolónie. A preto žiadame odstránenie tejto vety z Ústavy Slovenskej republiky. Túto vetu nemajú ani zďaleka, ani zďaleka všetky štáty Európskej únie vo vlastných ústavách, má ju len Slovenská republika a niekoľko iných štátov, ktoré sa z nejakých dôvodov chceli zalíškať alebo teda vopchať do priazne Bruselu. Keď to nemajú ostatné krajiny, tak si myslím, že to nemusí mať ani Slovenská republika.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.4.2019 10:19 - 10:20 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Milé dámy a páni, vážená pani predsedajúca, dovoľte, aby som uviedol návrh novely ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Túto novelu ústavy predkladajú poslanci Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Martin Beluský, Milan Mazurek a ja, teda Milan Uhrík.
Cieľom tejto legislatívnej zmeny, tejto novely ústavy je odstránenie druhej vety z čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá znie, že: "Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky." Odstránením tejto vety chceme zvýšiť suverenitu Slovenskej republiky a vrátiť, vrátiť rozhodovanie o kľúčových kompetenciách v maximálnej možnej miere naspäť národnému parlamentu.
Toľko, toľko na úvod, ďakujem pekne a poprosím, do rozpravy by som sa prihlásil potom ako prvý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.3.2019 10:06 - 10:20 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, témou dnešného rokovania je tzv. Istanbulský dohovor, ktorého hlavnými obsahom je predchádzanie násiliu a domáceho násilia na ženách a všetkých slabších jedincoch spoločnosti. Myslím si, že s týmto cieľom každý z nás súhlasí a že tieto, toto predchádzanie, táto prevencia je dostatočne už aplikovaná a zapracovaná aj v súčasnom trestnom právnom poriadku Slovenskej republiky, pretože všetky formy násilia, či už na ženách, na deťoch, ale aj dokonca na mužoch, sú trestnými činmi, za ktoré ľudia sú odsudzovaní a môžu ísť do väzenia. Samozrejme, niektoré, niektoré trestné činy sa nepodarí odhaliť a vždy je čo zlepšovať.
Ale na to, aby sme zlepšili vymožiteľnosť práva v tejto oblasti, nie je nutné prijímať a ratifikovať celý Istanbulský dohovor. Istanbulský dohovor v tomto ponímaní sa snaží ako keby vykopnúť otvorené dvere, to znamená, snaží sa zabrániť násiliu, alebo teda legalizácii násilia na ženách, na, hlavne na deťoch, pričom, ako som povedal, všetky tieto veci sú už podľa súčasnej legislatívy trestné.
Takisto čo sa týka zrovnoprávňovania žien s mužmi, ja súhlasím, zrovnoprávňujme ženy s mužmi v možnostiach príležitostí, v možnostiach pracovných podmienok a hlavne vo výške platu za rovnako odpracovanú prácu, pretože iste mnohí mi dáte za pravdu možno aj z osobných známostí, že poznáte nejaké ženy, nejaké mladé dievčatá, ktoré pracujú a zarábajú na svojich pozíciách menej ako rovnakí, rovnako pracujúci chlapi, alebo teda muži. Ja sám poznám jednu, jednu mladú ženu, ktorá zarába v maloobchode o 300 eur menej ako jej kolega, dokonca aj ten kolega je lenivší. Ale jednoducho len preto, že je chlap, tak ten majiteľ spoločnosti má nejakú nepochopiteľnú vnútornú tendenciu zaplatiť tomu, tomu mužovi viac.
V Nemecku to vyvrcholilo kvótami pre ženy najmä v oblasti manažérskych pozícií. Ak si pamätáte, pred pár rokmi to bola medializovaná téma. Jednoducho Nemci prišli na to, že ženy sú diskriminované vo vyšších pracovných pozíciách v oblasti manažmentu, a tak prijali kvóty, že koľko žien musí byť na jednotlivých manažérskych pozíciách. Tak strašne sa Nemci snažili bojovať proti diskriminácii na základe pohlavia, až nakoniec o tom, či sa niekto stane manažérom, alebo nestane manažérom v danej firme, rozhoduje práve to pohlavie, práve to sa stalo kľúčovým argumentom. Ak nemáte správne pohlavie, tak na manažérsku pozíciu v istých prípadoch jednoducho môžte zabudnúť. A pritom je úplne jedno, či ste muž, alebo žena.
Problém Istanbulského dohovoru nie je to, čomu sa snaží predchádzať, to znamená to domáce násilie, násilie na ženách, deťoch. Problém Istanbulského dohovoru je tá, to podsúvanie gender ideológie, ktorú sa nenápadne snaží popri tej dobrej veci vsunúť do spoločnosti. Je to ako s nejakou, prirovnám to k nejakej vitamínovej tabletke, ktorá síce je plná vitamínov, ale zároveň v tej tabletke je aj nejaký toxický jed a ľudia, ktorí pretláčajú tento Istanbulský dohovor, nám to podsúvajú, na, dajte tú tabletku svojim deťom, a vy keď poviete, ja tú tabletku svojim deťom nedám, pretože tam je toxický jed, tak oni v médiách, kde majú väčší priestor, vás obvinia z toho, že odmietate deťom dať vitamíny.
A tak vyzerá aj táto spoločenská diskusia, bohužiaľ, aj dnes, že zástancovia tohto, tohto Istanbulského dohovoru rozprávajú o tom, že treba predchádzať násiliu na ženách, a odporcovia ale nehovoria, že to nie je dôležitá téma, odporcovia ukazujú práve na ten toxický jed. Vitamíny v tej tabletke, keď to prirovnám, je predchádzanie násilia na ženách a deťoch, ale ten toxický jed, ktorý je v tej tabletke Istanbulského dohovoru skrytý, je práve tá gender ideológia. Gender ideológia ako taká vychádza z predpokladu, že biologické fyzické pohlavie a rod sú navzájom oddelené a nesúvisiace veci, že jednoducho spoločnosť si len vymyslela isté roly muža a ženy a tieto nijako nesúvisia s tým, či chlap, ale teda či človek je fyzicky chlap, alebo je fyzicky žena. A podľa Istanbulského dohovoru tieto rodové stereotypy, ako to nazývajú, sú zdrojom utláčania aj žien. A preto Istanbulský dohovor v čl. 12 píše, že zmluvné strany prijímajú opatrenia podporujúce zmeny v spoločenských a kultúrnych moduloch správania sa žien a mužov - a toto je dôležité - s cieľom odstrániť predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na myšlienke podradenosti žien alebo na stereotypných roliach mužov a žien.
To znamená, že aj obraz rodiny, kde mama je starostlivá, nežná matka a muž je živiteľ, ochranca rodiny, je v podstate stereotypný obraz. Stereotypný obraz, ktorý podľa Istanbulského dohovoru treba odstrániť, všetky tradície, zvyklosti a stereotypné roly. Nakoniec to vedie presne k tomu, že už nebude muž a žena, ale bude rodič 1 a rodič 2. A začať to má aj podľa zástancov Istanbulského dohovoru práve už na školách, začať to má tou ideologickou indoktrináciou žiakov, najmenších detí. Má byť dokonca zriadený výbor, ktorý má posudzovať to, či jednotlivé štáty, ktoré súhlasili s Istanbulským dohovorom, dostatočne bojujú proti týmto rodinným stereotypom alebo rodovým stereotypom. Na školách majú dokonca pôsobiť špecializovaní učitelia z oblasti rodových štúdií, ktorí majú, ktorí majú učiť deti o tom, že ony sú vlastne rodovo neutrálne a nejaká spoločenská rola muža alebo ženy sa im dostáva až počas ich vývoja, až počas ich spoločenského nejakého života.
Títo ľudia rozprávajú o tom, že transsexualita a transgender je niečo prirodzené, že je to natoľko prirodzené, že preto treba, preto treba týmto ľuďom pichať hormóny opačného pohlavia, pichať im blokátory vlastných hormónov, pichať im blokátory puberty. Je to natoľko podľa nich prirodzené, že desaťročným deťom, dievčatám idú pichať mužské hormóny, aby z nich spravili chlapcov. Je toto, prosím vás, normálne? Je toto normálne, aby sa malým deťom pichali hormóny, deťom, ktoré rodičia neposlúchnu napríklad v tak banálnych veciach, pretože vedia, že žiadajú hlúposti, že čo si má dať na večeru alebo čo si má dať na obed, pretože vždy by chceli nejakú zmrzlinu alebo sladkosti. Rodičia vedia, že tieto deti sa nemôžu rozhodovať samostatne v tak banálnych veciach, ale vo veciach zmeny pohlavia ich rozhodnúť nechajú aj na pokyn štátu a potom kvôli hormonálnym injekciám im zničia prakticky celý budúci život.
Zašlo to tak ďaleko, že, tá gender ideológia zašla tak ďaleko, že vo svete, teda najmä v západnom svete, prirodzene, už neexistuje len pohlavie muža a ženy, ale napríklad v britskom facebooku, keď sa chcete registrovať ako, ako užívateľ tejto sociálnej siete, si môžte vybrať dokonca spomedzi 71 pohlaví. Ja prečítam niektoré z nich, pretože sú naozaj zaujímavé. Keď sa registrujete na tejto sociálnej sieti, tak si môžte vybrať, či ste napríklad asexuál, andgrogín, či ste bez pohlavia, či ste obojpohlavný, či ste transgender muž, či ste transgender žena, či si nerozlišujete pohlavie, či ste hermafrodit, či ste intersexuálny muž, intersexuálna žena, intersexuálna osoba alebo dokonca, ak nie ste muž, žena a osoba, tak môžte byť intersexuálne pohlavie, či ste transgender žena, či transsexuálna žena, či ste dokonca obyčajný muž, či ste viacpohlavný, či ste premenlivé pohlavie, tzv. gender-fluid, to znamená plávajúce aj pohlavie, či ste transsexuálny muž, osoba, či ste transrodový človek, transrodová osoba, či ste obyčajná žena, či ste ani muž, ani žena, či ste nerozhodné pohlavie, či ste ani jedno z uvedených, alebo či ste iné.
Pokračuje to potom tým, že v spoločnosti sa stávajú napríklad také veci, že minulý rok vyhral majstrovstvá sveta v ženskej dráhovej cyklistike chlap prezlečený za ženu. Chlap prezlečený za ženu 14. októbra 2018, biologický muž, ktorý sa identifikuje ako transgender žena, vyhral cyklistické podujatie ženských majstrovstiev sveta vo veku 35 až 39 rokov v Los Angeles. Keď sa ženy, normálne ženy, naozajstné ženy začali sťažovať, že táto súťaž bola jednoducho neférová, pretože medzi nie, že tú súťaž vyhral chlap, ktorý sa jednoducho len prezliekol do ženských tričiek, do ženského úboru, a teda prirodzene, prirodzene ako silnejší v tých cyklistických pretekoch zvíťazil, tak táto žena, alebo tento muž, táto transgender žena to prirovnala k rasovej segregácii. A citujem, doslova povedal alebo povedala, že pokiaľ ide o rozšírenie práv na menšinové obyvateľstvo, prečo by sme sa mali pýtať väčšiny. Jednoducho, že je úplne v poriadku, ak sa chlap prezlečie za ženu a potom vyhrá majstrovstvá sveta v cyklistike.
Viete, keby to nebolo, keby to nebolo smutné, tak by to bolo aj smiešne, ale, bohužiaľ, bohužiaľ, keď, v súčasnosti keď príde chlap k lekárovi a povie o sebe, že som Napoleon alebo že som mimozemšťan, tak prirodzene lekár povie, že, pane, vy nie ste v poriadku, niečo s vami nie je v poriadku. Ale paradoxne, keď príde ten istý muž k lekárovi a povie, že ja som žena, tak ten lekár, hoci vidí, že nie je žena, nemá, bohužiaľ, na výber a musí, musí mu ustúpiť a urobiť všetko pre to, čo si mladý muž alebo starší pán želá, aby sa stal ženou.
Zašlo to tak ďaleko, že v krajinách severnej Európy a západnej Európy - a Milan Mazurek to dosvedčí, keďže tam bol osobne - vznikajú toalety pre tretie pohlavie. To znamená, máte toalety pre mužov, pre ženy a pre tretie pohlavie. Na tie toalety pre mužov, samozrejme, môžu chodiť aj ženy, ktoré si o sebe myslia, že sú muži, na tie toalety pre ženy rovnako môžu chodiť aj chlapi, ktorí sami seba prezentujú ako ženy, a na tie toalety pre tretie pohlavie na tých štadiónoch môžu chodiť všetci tí, ktorí, ja neviem, sa prezentujú ako niečo iné.
Istanbulský dohovor sa práve touto salámovou metódou, to znamená metódou, kedy sa žiada vždy len toľko, nenápadne toľko, koľko je spoločnosť ochotná v danom okamihu zniesť, koľko je spoločnosť ochotná ustúpiť, Istanbulský dohovor sa snaží posúvať nenápadne hranice, až nakoniec spoločnosť akceptuje celú tú ideológiu a ani nebude vedieť ako. A práve preto je potrebné, naozaj je potrebné odmietnuť túto, tento dohovor a celú túto ideológiu už pri najmenších náznakoch posúvania hraníc, už pri zdanlivo malých požiadavkách.
To platí ale, kolegovia, nielen o gender ideológii ako takej, ale platí to napríklad aj o sexuálnej výchove. Sami ste svedkami určite, aj keď máte deti alebo vnukov, na posúvaní vekovej hranice pre sexuálnu výchovu. Najprv sa začala, najprv sa len zaviedla sexuálna výchova. V poriadku, deti treba vzdelávať aj v tejto oblasti, aby, aby jednoducho sa správali v živote zodpovedne. Potom sa začala hranica posúvať sexuálnej výchovy, začala sa posúvať smerom k pätnástim rokom, v západných krajinách dokonca k nižším a k nižším a v niektorých krajinách sa dokonca sexuálna výchova dostala už aj na škôlky, na materské školy. A potom, keď sa takto, keď sa to takto nenápadne rok po roku posúvalo, potom ak malé dieťa sa zapojí do nejakého sexuálneho aktu s dospelým, tak potom už nikto nebude môcť povedať, že to dieťa nevedelo, do čoho ide, pretože už malo sexuálnu výchovu, pretože už vie, čo to je.
Presne takto vyzerá, bohužiaľ, to posúvanie hraníc prostredníctvom tej salámovej metódy. Každá nasledujúca generácia je z nejakého dôvodu viac a viac liberálna.
Vážení kolegovia poslanci, kolegyne poslankyne, ak my ako súčasná generácia, ako súčasní poslanci ustúpime v oblasti LGBTI a v oblasti gender ideológie, tak verte tomu, že generácie po nás ustúpia v oblasti incestu, v oblasti zoofílie, aj v oblasti pedofílie, pretože, bohužiaľ, taký je trend.
Čiže ešte raz hovorím, jednoznačne odmietame Istanbulský dohovor. Nie kvôli tomu dobrému, čo je v ňom napísané, kvôli väčšine dobrých vecí, ktoré sú v ňom napísané, ale práve naopak, kvôli tým toxickým veciam, ktoré sa snaží do spoločnosti nenápadne posunúť, ktoré môžu rozvrátiť celé štáty a celú civilizáciu, na ktorej už tisícky rokov stojí aj Slovenská republika. Odmietame sociálne experimenty, sociálne inžinierstvo, nech už je prezentované pod akoukoľvek dobre a pekne znejúcou zámienkou. Jednoznačne nedovolíme robiť sociálne experimenty a sociálne inžinierstvo na obyvateľoch Slovenskej republiky.
A viete, aj ja by som teraz mohol kritizovať vládu, prečo predkladá tento, toto odmietnutie Istanbulského dohovoru dva dni pred prezidentskými voľbami, či sa nejedná o prezidentskú kampaň alebo o predvolebnú kampaň, alebo prečo to predkladá práve dva mesiace pred voľbami do Európskeho parlamentu, či sa nejedná o kampaň práve do týchto volieb. Mohol by som sa to spýtať, mohol by som vyčítať vláde, že tri roky nič nerobila, že prichádza s tým neskoro, už dávno s tým mohli niečo spraviť, ale tentokrát to neurobím, pretože naozaj pre dobro veci, pre dobro veci by sme sa mali všetci konzervatívni a tradične zmýšľajúci a kresťanskí a národne zmýšľajúci poslanci spojiť, zjednotiť a raz a navždy zmietnuť Istanbulský dohovor zo stola Slovenskej republiky, aby sa o ňom nediskutovalo teraz, aby sa o ňom nediskutovalo v budúcnosti, aby bola táto téma raz a navždy uzatvorená a aby sa Slovenská republika k nej už nevracala.
Čiže za Ľudovú stranu Naše Slovensko môžem prehlásiť, že Slováci môžu s hlasmi našich poslancov pri odmietnutí Istanbulského dohovoru jednoznačne počítať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.3.2019 9:49 - 9:50 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Verešová, vy prvá ste v pléne - a to vám gratulujem - použila nálepkovanie, keď ste hovorili, že tejto témy sa ujali extrémisti a tak ďalej a tak ďalej. A o tri minúty na to ste vyzývali, aby sme ľudí nenálepkovali, aby sme proste, aby sme proste neškatuľkovali. Kritizovali ste vo svojom príspevku vládu, že robí málo, že to robí neskoro, v poriadku, máte na to právo, veď ja mám tiež podobný názor, len potom ste hovorili, že treba mať nejakú integritu skutkov a rečí a že vy máte od roku 2013 v rukách nejakú analýzu, nakoniec ste ju čítali, pána Lipšica, ktorá teda jednoznačne hovorí, že Istanbulský dohovor je negatívna vec.
Ja by som sa chcel spýtať vás, pani Verešová, že čo ste vy ako poslankyňa Národnej rady, nie ako občianka, ale ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky urobili preto, aby Istanbulský dohovor nebol ratifikovaný, či ste urobili preto rovnako veľa ako poslankyňa Národnej rady, ako ste urobili pre obmedzenie potratov, pretože keď vyzývate na integritu činov a skutkov, tak..., a činov a rečí, a činov a skutkov, tak by ste, tak by ste mali byť aktívnejší. Ja sa vás pýtam, ja neviem, možno ste niečo urobili, možno ste tu predložili 20 uznesení, aby Slovenská republika odmietla ratifikáciu Istanbulského dohovoru, neviem o tom, preto sa vás pýtam, a rád by som počul odpoveď, čo urobila poslankyňa Verešová. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.2.2019 20:49 - 20:51 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Ďakujem za reakcie, pani Smolíková aj pán, pán Soboňa, ono, aj, aj všetci vlastne ostatní. Viete, je síce pekné, že Slovenská národná strana tú príručku neschvaľuje, ale ona je na školách. A kto je tu minister školstva, ja som minister školstva, ja tomu mám zabrániť? Skrátka, objavila na školách príručka podpredsedníčky Liberálneho Slovenska (pozn. red.: správne „Progresívneho Slovenska“) a fiktívneho ministra, človeka, čo sa hrá teda na ministra, pána, pána Nagya, kde oni opisujú nejaký extrémizmus a spôsoby, ako treba proti tomu bojovať, ako treba na tých žiakov niektorých volať políciu za ich názory, za ich politické presvedčenie a za to, že si dovolia polemizovať o či už nejakých historických teda skutočnostiach, alebo o, o nedostatkoch liberálnej demokracie, alebo o niečom podobnom. Viete, vy hovoríte, že, že na to nemáte kompetenciu, ale teda naozaj potom, kto iný na to má kompetenciu, ak nie vládna strana, vládna strana a kto, kto, kto tu definuje zákony. Zase Ľudová strana Naše Slovensko schvaľuje zákony alebo vláda, vládna koalícia schvaľuje zákony? A tie zákony navrhuje ministerka školstva. Čiže naozaj nie je nikto kompetentnejší, na koho tá kritika sa môže zniesť ako práve na ministerku školstva.
Ale keď sa teda tak dištancujete, tak naozaj je tu to školenie, ja som to už nestihol povedať, ale je tu ešte jedna vec, ktorú pani Bihariová chodí prednášať po školách. Je to školenie zase podporené ministerstvom školstva, vedy, výskumu, športu, je to školenie s názvom "Aj vy ste to zaznamenali? Zvyšujúci sa extrémizmus, xenofóbia". Irenka Bihariová, 28. novembra 2018, prihlásiť sa môžete, bla bla bla, podporilo ministerstvo školstva, Iuventa a nejaké občianske združenia, združenie Expression.
Čiže zase, kto to podporil? Chcete povedať, že pani Bihariová si vymyslela, že to podpo..., ak áno, tak nech sa páči, nech pani ministerka podá trestné oznámenie na Bihariovú za to, že porušuje školský zákon, že vnáša politiku do škôl, že porušuje, že teda nelegálne zneužíva logá a privlastňuje si nejakú dotáciu, ktorú teda podľa vás nedostala.
Ja neviem, ale niečo robte.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.2.2019 20:31 - 20:41 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Milé kolegyne, kolegovia, na dnešnej schôdzi sa venujeme odvolávaniu pani ministerky školstva. Ako to už bolo povedané, tie dôvody, aj ktoré boli uvedené v dôvodovej správe, sú najmä toho finančného charakteru, či už sa jedná o tých 600 mil. eur, ktoré mali byť, povedzme si rovno de facto rozkradnuté v rámci, v rámci nejakých výskumných projektov, čo nie je, samozrejme, vina súčasnej pani ministerky, aby sme boli objektívni, je to vina predchádzajúceho ministra pána Plavčana, ktorý bol teda všeličo, ale rozhodne nie nejakým dominantným ministrom, ktorý by nejakým pevným spôsobom držal v rukách svoje ministerstvo.
Potom je tu druhý uvádzaný dôvod, o ktorom tu bolo diskutované, tých 100 mil. eur prepadnutých v rámci Operačného programu Výskum a inovácie. A tretí dôvod, ktorým bolo zase to podozrivé prideľovanie dotácií, najmä teda schránkovým firmám a firmám blízkym SNS-ke, opäť sa jednalo o výskumné, vývojové projekty.
Na jednej strane tu teda máme tieto finančné, finančné podozrenia, pochybenia, niekde doslova dokázané rozkrádačky, alebo teda šafárenie, na druhej strane tu máme kritiku najmä zo strany liberálnej opozície, to znamená OĽaNO a SaS, ktorí kritizujú tieto veci najmä preto, že sa im, samozrejme, neušlo a to, to ale, pani ministerka, nie sú všetky dôvody, ktoré, ktoré by mali viesť k vášmu odvolaniu.
My už dlhodobo sa venujeme, venujeme aj problematike školstva v Slovenskej republike a bolo to na jeseň minulého roku, keď sme sa venovali problémom slovenských škôl, nedostatku slovenských tried na území južného Slovenska. Vzniklo to, my sme aj predkladali návrh zákona v tejto oblasti, aby štát povinne zriaďoval základné školy pre slovenských žiakov, ktorí jednoducho, alebo pre slovenských rodičov, ktorí nemali kde na južnom Slovensku umiestňovať svojich žiakov, pretože pre Slovákov nebolo dostatok základných škôl a tá maďarská samospráva na južnom Slovensku im nechcela vytvárať priestor.
Potom tu bola kauza kapitána Danka, z ktorého, z ktorého falošného kapitánskeho titulu sa smejú všetci normálni vojaci a z ktorého falošného JUDr. titulu sa zase smejú všetci normálni právnici, to nie je môj výmysel ale reakcia verejnosti. A tieto, tieto problémy pokračujú.
Ja by som sa chcel ale venovať jednej veci, ktorej som, v ktorej som aj uvádzal interpeláciu na vás pani ministerka, stále som nedostal odpoveď, ale stále je teda v lehote, čiže čakám na to odpoveď a budem na ňu zvedavý. Jedná sa o, o vec, ktorú, z môjho pohľadu absolútne netolerovateľné, aby sa na slovenských školách diala. Jedná sa o príručku s názvom Učitelia proti dezinformáciám II, to znamená, že je to nejaké pokračovanie nejakej predchádzajúcej príručky, ktorý napísala nejaká Zuzana Vatrálová, Lukáš Zorád, ale teraz dôležitý Jaroslav Nagy, Irena Bihariová a Daniel Milo. Samozrejme, táto príručka vyšla ako inak s podporou ministerstva zahraničných vecí, to znamená s podporou Lajčákového ministerstva, ktorý tak štedro dotuje, dotuje mimovládne organizácie na Slovensku. Ja tu mám vytlačené, pár strán z tej brožúrky, musím to prečítať, lebo aby aj ľudia, ale aj vy, kolegovia poslanci, ste videli, že čo sa plížilo na slovenské školy medzi učiteľov, medzi žiakov. Tak v tej príručke Učitelia proti dezinformáciám, pani ministerka, sa napríklad (povedané so smiechom) píše o tom, ako spozná tzv. rizikového žiaka, citujem: Dnes je skutočne... „Dnes skutočne nie je možné rozpoznať rizikových mládežníkov podľa oblečenia, účesov či tetovania. Nie je žiadnym prekvapením, že sú to na výzor úplne bežní mladíci či dievčatá.“ Inými slovami, učitelia si majú dávať pozor na každého a šmírovať, šmírovať deti, šmírovať žiakov a hádzať ich do nejakého vreca, tam boli nejaké kritériá uvádzané, do nejakého, do nejakej zelenej zóny, žltej zóny a červenej zóny, na ktorú treba už volať, na ktorú už treba volať políciu na týchto žiakov.
Ďalšia časť, čo môže byť prvým varovným signálom: „Najlákavejším spojivom medzi extrémistickou scénou a mládežníkmi, ktorí ešte nie sú tak celkom jej členskou súčasťou, sú témy, ktorými extrémna pravica operuje. Ak učiteľ začne u študenta pozorovať súlad postojov s extrémnou pravicou, je to prvý zjavný indikátor, ktorý možno v rámci vyučovania odhaliť. Ide najmä o postoj k Rómom, alebo“ že - a teraz počúvajte -, „že žiak naznačuje nedostatky demokracie.“ To znamená veci, ktoré nefungujú tak, ako by mali. Tomuto naozaj nerozumiem, čo je extrémistické na tom, keď nejaký žiak poukazuje na nedostatky, na zlyhania systému v rámci nejakej konštruktívnej diskusie sa snaží hľadať vylepšenia, pretože aj demokracia, hoci sa to historicky ukázalo ako najlepší, najlepší spomedzi všetkých režimov riadenia spoločnosti, ale stále má svoje nedostatky, ktoré my ako spoločnosť a aj ako zákonodarci musíme nejakým spôsobom odstraňovať. Označovať takéhoto žiaka, ktorý aktívne pristupuje k spoločenskému dianiu, sleduje situáciu a snaží sa hľadať riešenia, ako ešte ďalej zlepšiť tú spoločnosť, za extrémistu a dávať ho zase do nejakej škatuľky a označovať to jeho správanie ako nejaký varovný signál mi príde naozaj ako, ako arbi..., morbídne vyslovene.
Ďalej extrémista, „podozrivý žiak je takisto aj ten, ktorý spochybňuje verifikované javy a vedecké postupy, napríklad sa skepticky vyjadruje o medicínskych dôkazoch a nedôveruje historickým faktom.“ To znamená, že človek, ktorý, alebo žiak v tomto prípade, ktorý povie, že má podozrenie a má pocit, že farmaceutické firmy nevyrábajú lieky len ako charitu, a aby pomohli ľuďom, ale že je to pre ne v prvom rade teda biznis a často tieto lieky vyrábajú buď menej účinné, alebo účelovo do nich možno vkladajú nejaké veci alebo nejaké vedľajšie látky, aby zase spôsobili nejaké iné choroby, skrátka má pochybnosti o tom, že či farmaceutické firmy naozaj robia svoje poslanie len ako nezištnú celospoločensky prospešnú činnosť, alebo to robia ako biznis, tak takýto žiak je označený za, opäť za extrémistu.
A takisto, samozrejme, aj ten, ktorý pochybuje o historických faktoch. Pretože, kolegovia, o historických faktoch sa čo? No predsa nepochybuje. Takisto je extrémista ten, a toto je dobré, má, „ten žiak extrémistický má dojem, že sa niekto neustále pokúša manipulovať ním alebo verejnosťou, vykazuje určitú sociálnu paranoju, formuluje presvedčenie, že niekto sa cieľavedome usiluje manipulovať spoločnosťou alebo sa snaží zamlčiavať pravdu. Tým niekým môžu byť napríklad štandardné médiá, v úvodzovkách slniečkari dotovaní Sorosom, homoloby Brusel, západní sionisti alebo len akýsi anonymný systém.“ To znamená, že človek, žiak, ktorý povie, vysloví podozrenie, vysloví obavu, naozaj úprimnú obavu z toho, že niekto sa prostredníctvom médií snaží manipulovať spoločnosť, je podľa tejto, tohto paškvilu, tejto mimovládnej príručky pani Bihariovej extrémista, ktorého treba pozorne sledovať.
Takisto, pani ministerka, na školách sa hovorí o tom, že extrémista je ten, ktorý sa, ten žiak, ktorý sa pri písomných prácach odvoláva na pochybné zdroje a konšpiračné weby. Ich zoznam je pravidelne aktualizovaný podľa brožúrky na stránke Konšpirátori.sk“, lebo, samozrejme, samozrejme, stránka Konšpirátori.sk hneď vie, čo je pravda a čo nie je pravda, a ako jediná si nárokuje. Podľa tej stránky Konšpirátori.sk sú napríklad konšpiračné vedy Zem a vek, Magnificat, Idemvolit.sk, Infovojna.sk, Slobodný výber.sk, Hlavné správy.sk a mnohé ďalšie. To znamená, že opäť príručka pani Bihariovej si nárokuje, nárokuje monopol na pravdu.
Takisto v brožúrke sa odporúča, aby učitelia vychovávali týchto žiakov, aby rozdali žiakom úlohu, v ktorej (povedané so smiechom) rizikový študent bude musieť pracovať s odporučenými zdrojmi, napríklad dostane za úlohu pripraviť politickú kampaň pre fiktívnu - ako inak - liberálnu stranu, v ktorej má za cieľ predstaviť svojim voličom výhody členstva Európskej únie. To znamená, nemá hľadať objektívne nejaké pozitíva, nejaké nedostatky, nie, len hľadať pozitíva v prospech Európskej únie. Vyslovene politická časť - učiteľ sa má s takýmto extrémistom baviť empaticky, ak sa rozvinie debata o extrémizme. Príklad nevhodne zvolenej reakcie: „Si ešte príliš mladý na to, aby si rozumel politike.“ „S Kotlebom môžu sympatizovať len hlupáci, ktorí nevidia, čo je zač.“ „Tebe sa ešte nedonieslo, že jeho strana je fašistická?“
Pani ministerka, školstvo by malo byť apolitické na všetkých úrovniach, ako je možné, že podpredsedníčka hnutia Progresívne Slovensko a tieňový minister, teda človek, ktorý sa hrá na ministra, za stranu OĽaNO pán Nagy, napísali príručku, ktorú, ktorú distribuujú v školách a kde hovoria, ktorých politikov majú žiaci rešpektovať, ktorých majú voliť a ktorých nemajú voliť.
Takisto pán Nagy sa v tej príručke rozpisuje o kauze Skripaľ, ako keby to niekoho zaujímalo, označuje to za rus..., proruskú propagandu, skrátka tieto veci.
No a na záver v príručke je uvedené, že túto príručku podporilo ministerstvo zahraničných vecí, Severoatlantická aliancia, a teda bola spracovaná v decembri 2018, to znamená, v čase, keď pani Bihariová už bola aktívnou političkou, podpredsedníčkou Progresívneho Slovenska a pán Nagy sa teda hral na ministra za stranu, za stranu OĽANO.
Moja otázka je veľmi jednoduchá, pani ministerka. Čo toto má znamenať? Kto toto do slovenských škôl pustil, či aj my ako politici z Ľudovej strany Naše Slovensko si môžme založiť nejakú mimovládku, nejaké občianske združenie, napísať brožúrku, vysvetľovať tam deťom naše názory a pod bojom proti, pod hlavičkou boja proti liberálnemu extrémizmu to distribuovať medzi školy, chodiť, vysvetľovať deťom a učiť ich.
Pani ministerka, buď pošlite týchto liberálov preč, alebo odstúpte a nechajte voľnú ruku niekomu, kto to spraví za vás.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 12.2.2019 10:49 - 10:51 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s rokovacím poriadkom som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 22. marca a gestorský výbor do 25. marca 2019.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k predloženému návrhu zákona.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 7.2.2019 15:05 - 15:11 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja mám pripravenú interpeláciu na pani ministerku školstva Slovenskej republiky, pani doktorku Martinu Lubyovú.
Vážená pani ministerka, na základe práv, ktoré mi ako poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky a zo zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
Mimovládna organizácia Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku vydala v decembri roku 2018 brožúru s názvom Učitelia proti dezinformáciám II, ktorá mala byť distribuovaná na stredné školy v Slovenskej republike. Vydanie tejto publikácie bolo uskutočnené s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.
Podľa informácií zverejnených v tejto brožúre sa na jej tvorbe podieľali piati autori: pani Zuzana Vatralová, Jaroslav Nagy, Lukáš Zorád, Irena Bihariová a Daniel Milo. Dvaja z týchto autorov boli v čase vydania brožúry a ešte stále aj sú aktívnymi politikmi, konkrétne pán Jaroslav Nagy ako člen strany a tieňový minister obrany strany OĽANO a pani Irena Bihariová ako podpredsedníčka strany Progresívne Slovensko.
Obsahovo sa jedná o metodickú príručku určenú pre učiteľov, ktorá im má pomôcť bojovať proti dezinformáciám, identifikovať tzv. extrémistov medzi žiakmi, vysvetľovať žiakom pozitívna, pozitíva migrácie a podobne.
Podľa tejto príručky by učitelia mali vedieť rozpoznať extrémistických žiakov. To sú podľa tejto príručky najmä takí žiaci, ktorí v diskusii upozorňujú na nedostatky liberálnej demokracie, nečítajú iba médiá hlavného prúdu alebo si dovolia polemizovať o prospešnosti imigrácie pre Slovenskú republiku. Varovným signálom pre učiteľa má byť vraj aj to, ak majú žiaci o daných témach viac informácií ako samotný učiteľ.
V brožúre sa tiež odporúča učiteľom, aby so žiakmi hrali tzv. výchovné hry. V jednej takejto hre majú žiaci pripraviť politickú kampaň pre fiktívnu liberálnu stanu a jej úlohou je vysvetľovať voličom výhody členstva v Európskej únii. Žiaci si pre hre na šéfov liberálnej strany majú osvojiť argumenty v prospech Európskej únie.
Ďalšia časť tejto brožúry vysvetľuje, ako by mal učiteľ vyselektovať žiakov s odlišnými názormi a ako má voči takýmto žiakom postupovať. Ako príklad je uvádzané Nórsko, kde sú žiaci na základe ich názoru selektovaní do troch kategórií. Prvú kategóriu tvoria žiaci, ktorí nevykazujú žiadne znaky radikalizácie, tí patria do tzv. zelenej zóny. Druhú, do druhej, žltej zóny by mali učitelia zaradiť žiakov vykazujúcich len také nepatrné známky radikalizácie. Najhoršia je tretia, červená zóna, do ktorej by učitelia mali vyčleniť tých žiakov, ktorí podľa ich názoru už patria do nejakej extrémistickej skupiny. Na týchto žiakov už treba zavolať políciu, aby na nich žiakov riešila v trestnoprávnej rovine. Počujete dobre, na žiakov treba zavolať políciu kvôli ich názorom. Čiže na deti políciu. Učitelia by tak podľa tohto manuálu mimovládnych organizácií mali selektovať žiakov do vopred určených kategórií.
V inej časti brožúry, konkrétne na strane 45, sa tiež uvádzajú návody na odhováranie žiakov od sympatizovania s Kotlebom a s jeho údajne fašistickou stranou. Autori brožúry, ktorí sú sami aktívnymi politikmi, teda učiteľom radia, aké výrazové prostriedky a aké argumenty zvoliť, aby žiakov odhovorili od sympatizovania s vybraným politikom a prehovorili, presvedčili ich na sympatizovanie s iným vybraným politikom alebo názorovým prúdom.
Asi nie som jediný, komu táto brožúra svojím mimoriadnym silným politickým obsahom a kádrovaním pripomína kádrové posudky z obdobia totality či ten stredoveký hon na čarodejnice. Na základe vyššie uvedeného si teda dovoľujem položiť pani ministerke školstva nasledovné otázky:
Pani ministerka, súhlasíte s tým, aby bola takáto príručka distribuovaná medzi učiteľov stredných škôl?
Kto na ministerstve školstva povolil - a zaujíma ma konkrétne meno alebo názov daného odboru - distribúciu tejto brožúry na stredné školy?
Aký je váš osobný názor na ideologické ovplyvňovanie detí na školách, resp. aký je váš názor na ideologickú indoktrináciu žiakov, ktorá prebiehala na školách napríklad v 50. rokoch minulého storočia?
Súhlasili by ste s tým, aby boli žiaci na školách na základe ich názorov učiteľmi selektovaní do kategórií, ktoré určili mimovládne organizácie?
Stotožňujete sa tým, aby žiakov zaradených do tretej, teda najproblémovejšej skupiny kvôli ich názorom, ale aj politickým názorom preverovala polícia, tak ako to odporúča príručka?
Pani ministerka, zákon č. 245/2008 Z. z., to je školský zákon, vo svojom § 151 jednoznačne stanovuje, že v školách a školských zariadeniach sa zakazuje činnosť politických strán, politických hnutí a ich propagácia. Je podľa vás, pani ministerka, v poriadku, ak aktívni politici ako pani Irena Bihariová a Jaroslav Nagy vytvárajú ideologicky podfarbené príručky, ktoré sú pod hlavičkou mimovládnych organizácií distribuované medzi učiteľov? Nie je to podľa vás zavádzanie politiky do škôl a tým pádom aj porušenie školského zákona?
Teraz najzaujímavejšia otázka. Pani ministerka, môžu aj politickí predstavitelia Ľudovej strany Naše Slovensko pripraviť brožúrku pre žiakov a učiteľov, ktorú by pod hlavičkou nejakého občianskeho združenia bezplatne distribuovali na školách?
A ešte jedna doplňujúca otázka. Akou celkovou sumou prispelo ministerstvo školstva na projekt programu priority s názvom, teraz citujem: „Aj vy ste to zaznamenali? Zvyšujúci sa extrémizmus a xenofóbia.“
Ide totiž o sériu školení určených učiteľom, na ktorých je hlavnou lektorkou opäť podpredsedníčka politickej strany Progresívne Slovensko pani Irena Bihariová. Pozvánka na tieto ministerstvom dotovaná, dotované školenia je tiež distribuovaná, tiež medzi učiteľov na školách a mnohí sa tohto školenia aj zúčastňujú.
Ďakujem pekne za odpovede.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.2.2019 11:11 - 11:12 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Pán poslanec Matovič, ja teda rozhodne nesúhlasím s vašou politikou, obzvlášť nie s tou formou vašej politiky, ale rešpektujem to, máte na to právo, voliči vás sem poslali, robíte si svoju prácu tak, ako to uznávate za vhodné a to je v poriadku, dobre. Poviem rovno, že nesúhlasím, aby vám bol odobratý mandát za takúto vyslovene formálnu prkotinu, ale taktiež ma nahnevalo na tom vašom vystúpení to pokrytectvo, keď ste tu poslancom vyčítali autá s vyhrievanými sedačkami, vy ste hovorili o limuzínach, pritom vy sám, pán Matovič, máte to najdrahšie BMW-čko v garáži odparkované, takisto tam máte 100 % vyhrievané sedačky. Nehovoriac o peniazoch, ktoré máte, ktoré máte v strane a s ktorými nikto nevie, čo sa deje.
Mňa ale zase, to sú všetko vaše veci, vaša vizitka. Ale čo ma naozaj urazilo, je, keď ste hovorili o tom, že poslanci nepracujú, že tu sedia málo, okrem toho nič nerobia. Pán Matovič, to sa nedotklo len mňa, ale možnože aj vašich poctivých kolegov, ktorí naozaj reálne pracujú. Pretože, pán Matovič, vy ste člen finančného výboru. Nikdy ste tam neboli, nikdy som vás tam nevidel, odkedy som tam. V parlamente nechodíte do roboty, takže možno podľa seba posudzujete ostatných poslancov alebo ostatných politikov, ale sú medzi nami aj takí, ktorí naozaj reálne poctivo pracujú, ktorí pripravujú zákony, ktorí si tie zákony čítajú, vystupujú na výboroch, vystupujú v pléne, stretávajú sa s občanmi. Čiže toto si vyprosím.
Skryt prepis