Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, témou dnešného rokovania je tzv. Istanbulský dohovor, ktorého hlavnými obsahom je predchádzanie násiliu a domáceho násilia na ženách a všetkých slabších jedincoch spoločnosti. Myslím si, že s týmto cieľom každý z nás súhlasí a že tieto, toto predchádzanie, táto prevencia je dostatočne už aplikovaná a zapracovaná aj v súčasnom trestnom právnom poriadku Slovenskej republiky, pretože všetky formy násilia, či už na ženách, na deťoch, ale aj dokonca na mužoch, sú trestnými činmi, za ktoré ľudia sú odsudzovaní a môžu ísť do väzenia. Samozrejme, niektoré, niektoré trestné činy sa nepodarí odhaliť a vždy je čo zlepšovať.
Ale na to, aby sme zlepšili vymožiteľnosť práva v tejto oblasti, nie je nutné prijímať a ratifikovať celý Istanbulský dohovor. Istanbulský dohovor v tomto ponímaní sa snaží ako keby vykopnúť otvorené dvere, to znamená, snaží sa zabrániť násiliu, alebo teda legalizácii násilia na ženách, na, hlavne na deťoch, pričom, ako som povedal, všetky tieto veci sú už podľa súčasnej legislatívy trestné.
Takisto čo sa týka zrovnoprávňovania žien s mužmi, ja súhlasím, zrovnoprávňujme ženy s mužmi v možnostiach príležitostí, v možnostiach pracovných podmienok a hlavne vo výške platu za rovnako odpracovanú prácu, pretože iste mnohí mi dáte za pravdu možno aj z osobných známostí, že poznáte nejaké ženy, nejaké mladé dievčatá, ktoré pracujú a zarábajú na svojich pozíciách menej ako rovnakí, rovnako pracujúci chlapi, alebo teda muži. Ja sám poznám jednu, jednu mladú ženu, ktorá zarába v maloobchode o 300 eur menej ako jej kolega, dokonca aj ten kolega je lenivší. Ale jednoducho len preto, že je chlap, tak ten majiteľ spoločnosti má nejakú nepochopiteľnú vnútornú tendenciu zaplatiť tomu, tomu mužovi viac.
V Nemecku to vyvrcholilo kvótami pre ženy najmä v oblasti manažérskych pozícií. Ak si pamätáte, pred pár rokmi to bola medializovaná téma. Jednoducho Nemci prišli na to, že ženy sú diskriminované vo vyšších pracovných pozíciách v oblasti manažmentu, a tak prijali kvóty, že koľko žien musí byť na jednotlivých manažérskych pozíciách. Tak strašne sa Nemci snažili bojovať proti diskriminácii na základe pohlavia, až nakoniec o tom, či sa niekto stane manažérom, alebo nestane manažérom v danej firme, rozhoduje práve to pohlavie, práve to sa stalo kľúčovým argumentom. Ak nemáte správne pohlavie, tak na manažérsku pozíciu v istých prípadoch jednoducho môžte zabudnúť. A pritom je úplne jedno, či ste muž, alebo žena.
Problém Istanbulského dohovoru nie je to, čomu sa snaží predchádzať, to znamená to domáce násilie, násilie na ženách, deťoch. Problém Istanbulského dohovoru je tá, to podsúvanie gender ideológie, ktorú sa nenápadne snaží popri tej dobrej veci vsunúť do spoločnosti. Je to ako s nejakou, prirovnám to k nejakej vitamínovej tabletke, ktorá síce je plná vitamínov, ale zároveň v tej tabletke je aj nejaký toxický jed a ľudia, ktorí pretláčajú tento Istanbulský dohovor, nám to podsúvajú, na, dajte tú tabletku svojim deťom, a vy keď poviete, ja tú tabletku svojim deťom nedám, pretože tam je toxický jed, tak oni v médiách, kde majú väčší priestor, vás obvinia z toho, že odmietate deťom dať vitamíny.
A tak vyzerá aj táto spoločenská diskusia, bohužiaľ, aj dnes, že zástancovia tohto, tohto Istanbulského dohovoru rozprávajú o tom, že treba predchádzať násiliu na ženách, a odporcovia ale nehovoria, že to nie je dôležitá téma, odporcovia ukazujú práve na ten toxický jed. Vitamíny v tej tabletke, keď to prirovnám, je predchádzanie násilia na ženách a deťoch, ale ten toxický jed, ktorý je v tej tabletke Istanbulského dohovoru skrytý, je práve tá gender ideológia. Gender ideológia ako taká vychádza z predpokladu, že biologické fyzické pohlavie a rod sú navzájom oddelené a nesúvisiace veci, že jednoducho spoločnosť si len vymyslela isté roly muža a ženy a tieto nijako nesúvisia s tým, či chlap, ale teda či človek je fyzicky chlap, alebo je fyzicky žena. A podľa Istanbulského dohovoru tieto rodové stereotypy, ako to nazývajú, sú zdrojom utláčania aj žien. A preto Istanbulský dohovor v čl. 12 píše, že zmluvné strany prijímajú opatrenia podporujúce zmeny v spoločenských a kultúrnych moduloch správania sa žien a mužov - a toto je dôležité - s cieľom odstrániť predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na myšlienke podradenosti žien alebo na stereotypných roliach mužov a žien.
To znamená, že aj obraz rodiny, kde mama je starostlivá, nežná matka a muž je živiteľ, ochranca rodiny, je v podstate stereotypný obraz. Stereotypný obraz, ktorý podľa Istanbulského dohovoru treba odstrániť, všetky tradície, zvyklosti a stereotypné roly. Nakoniec to vedie presne k tomu, že už nebude muž a žena, ale bude rodič 1 a rodič 2. A začať to má aj podľa zástancov Istanbulského dohovoru práve už na školách, začať to má tou ideologickou indoktrináciou žiakov, najmenších detí. Má byť dokonca zriadený výbor, ktorý má posudzovať to, či jednotlivé štáty, ktoré súhlasili s Istanbulským dohovorom, dostatočne bojujú proti týmto rodinným stereotypom alebo rodovým stereotypom. Na školách majú dokonca pôsobiť špecializovaní učitelia z oblasti rodových štúdií, ktorí majú, ktorí majú učiť deti o tom, že ony sú vlastne rodovo neutrálne a nejaká spoločenská rola muža alebo ženy sa im dostáva až počas ich vývoja, až počas ich spoločenského nejakého života.
Títo ľudia rozprávajú o tom, že transsexualita a transgender je niečo prirodzené, že je to natoľko prirodzené, že preto treba, preto treba týmto ľuďom pichať hormóny opačného pohlavia, pichať im blokátory vlastných hormónov, pichať im blokátory puberty. Je to natoľko podľa nich prirodzené, že desaťročným deťom, dievčatám idú pichať mužské hormóny, aby z nich spravili chlapcov. Je toto, prosím vás, normálne? Je toto normálne, aby sa malým deťom pichali hormóny, deťom, ktoré rodičia neposlúchnu napríklad v tak banálnych veciach, pretože vedia, že žiadajú hlúposti, že čo si má dať na večeru alebo čo si má dať na obed, pretože vždy by chceli nejakú zmrzlinu alebo sladkosti. Rodičia vedia, že tieto deti sa nemôžu rozhodovať samostatne v tak banálnych veciach, ale vo veciach zmeny pohlavia ich rozhodnúť nechajú aj na pokyn štátu a potom kvôli hormonálnym injekciám im zničia prakticky celý budúci život.
Zašlo to tak ďaleko, že, tá gender ideológia zašla tak ďaleko, že vo svete, teda najmä v západnom svete, prirodzene, už neexistuje len pohlavie muža a ženy, ale napríklad v britskom facebooku, keď sa chcete registrovať ako, ako užívateľ tejto sociálnej siete, si môžte vybrať dokonca spomedzi 71 pohlaví. Ja prečítam niektoré z nich, pretože sú naozaj zaujímavé. Keď sa registrujete na tejto sociálnej sieti, tak si môžte vybrať, či ste napríklad asexuál, andgrogýn, či ste bez pohlavia, či ste obojpohlavný, či ste transgender muž, či ste transgender žena, či si nerozlišujete pohlavie, či ste hermafrodit, či ste intersexuálny muž, intersexuálna žena, intersexuálna osoba alebo dokonca, ak nie ste muž, žena a osoba, tak môžte byť intersexuálne pohlavie, či ste transgender žena, či transsexuálna žena, či ste dokonca obyčajný muž, či ste viacpohlavný, či ste premenlivé pohlavie, tzv. gender-fluid, to znamená plávajúce aj pohlavie, či ste transsexuálny muž, osoba, či ste transrodový človek, transrodová osoba, či ste obyčajná žena, či ste ani muž, ani žena, či ste nerozhodné pohlavie, či ste ani jedno z uvedených, alebo či ste iné.
Pokračuje to potom tým, že v spoločnosti sa stávajú napríklad také veci, že minulý rok vyhral majstrovstvá sveta v ženskej dráhovej cyklistike chlap prezlečený za ženu. Chlap prezlečený za ženu 14. októbra 2018, biologický muž, ktorý sa identifikuje ako transgender žena, vyhral cyklistické podujatie ženských majstrovstiev sveta vo veku 35 až 39 rokov v Los Angeles. Keď sa ženy, normálne ženy, naozajstné ženy začali sťažovať, že táto súťaž bola jednoducho neférová, pretože medzi nie, že tú súťaž vyhral chlap, ktorý sa jednoducho len preziel..., prezliekol do ženských tričiek, do ženského úboru, a teda prirodzene, prirodzene ako silnejší v tých cyklistických pretekoch zvíťazil, tak táto žena, alebo tento muž, táto transgender žena to prirovnala k rasovej segregácii. A citujem, doslova povedal alebo povedala, že pokiaľ ide o rozšírenie práv na menšinové obyvateľstvo, prečo by sme sa mali pýtať väčšiny. Jednoducho, že je úplne v poriadku, ak sa chlap prezlečie za ženu a potom vyhrá majstrovstvá sveta v cyklistike.
Viete, keby to nebolo, keby to nebolo smutné, tak by to bolo aj smiešne, ale, bohužiaľ, bohužiaľ, keď, v súčasnosti keď príde chlap k lekárovi a povie o sebe, že som Napoleon alebo že som mimozemšťan, tak prirodzene lekár povie, že, pane, vy nie ste v poriadku, niečo s vami nie je v poriadku. Ale paradoxne, keď príde ten istý muž k lekárovi a povie, že ja som žena, tak ten lekár, hoci vidí, že nie je žena, nemá, bohužiaľ, na výber a musí, musí mu ustúpiť a urobiť všetko pre to, čo si mladý muž alebo starší pán želá, aby sa stal ženou.
Zašlo to tak ďaleko, že v krajinách severnej Európy a západnej Európy - a Milan Mazurek to dosvedčí, keďže tam bol osobne - vznikajú toalety pre tretie pohlavie. To znamená, máte toalety pre mužov, pre ženy a pre tretie pohlavie. Na tie toalety pre mužov, samozrejme, môžu chodiť aj ženy, ktoré si o sebe myslia, že sú muži, na tie toalety pre ženy rovnako môžu chodiť aj chlapi, ktorí sami seba prezentujú ako ženy, a na tie toalety pre tretie pohlavie na tých štadiónoch môžu chodiť všetci tí, ktorí, ja neviem, sa prezentujú ako niečo iné.
Istanbulský dohovor sa práve touto salámovou metódou, to znamená metódou, kedy sa žiada vždy len toľko, nenápadne toľko, koľko je spoločnosť ochotná v danom okamihu zniesť, koľko je spoločnosť ochotná ustúpiť, Istanbulský dohovor sa snaží posúvať nenápadne hranice, až nakoniec spoločnosť akceptuje celú tú ideológiu a ani nebude vedieť ako. A práve preto je potrebné, naozaj je potrebné odmietnuť túto, tento dohovor a celú túto ideológiu už pri najmenších náznakoch posúvania hraníc, už pri zdanlivo malých požiadavkách.
To platí ale, kolegovia, nielen o gender ideológii ako takej, ale platí to napríklad aj o sexuálnej výchove. Sami ste svedkami určite, aj keď máte deti alebo vnukov, na posúvaní vekovej hranice pre sexuálnu výchovu. Najprv sa začala, najprv sa len zaviedla sexuálna výchova. V poriadku, deti treba vzdelávať aj v tejto oblasti, aby, aby jednoducho sa správali v živote zodpovedne. Potom sa začala hranica posúvať sexuálnej výchovy, začala sa posúvať smerom k pätnástim rokom, v západných krajinách dokonca k nižším a k nižším a v niektorých krajinách sa dokonca sexuálna výchova dostala už aj na škôlky, na materské školy. A potom, keď sa takto, keď sa to takto nenápadne rok po roku posúvalo, potom ak malé dieťa sa zapojí do nejakého sexuálneho aktu s dospelým, tak potom už nikto nebude môcť povedať, že to dieťa nevedelo, do čoho ide, pretože už malo sexuálnu výchovu, pretože už vie, čo to je.
Presne takto vyzerá, bohužiaľ, to posúvanie hraníc prostredníctvom tej salámovej metódy. Každá nasledujúca generácia je z nejakého dôvodu viac a viac liberálna.
Vážení kolegovia poslanci, kolegyne poslankyne, ak my ako súčasná generácia, ako súčasní poslanci ustúpime v oblasti LGBTI a v oblasti gender ideológie, tak verte tomu, že generácie po nás ustúpia v oblasti incestu, v oblasti zoofílie, aj v oblasti pedofílie, pretože, bohužiaľ, taký je trend.
Čiže ešte raz hovorím, jednoznačne odmietame Istanbulský dohovor. Nie kvôli tomu dobrému, čo je v ňom napísané, kvôli väčšine dobrých vecí, ktoré sú v ňom napísané, ale práve naopak, kvôli tým toxickým veciam, ktoré sa snaží do spoločnosti nenápadne posunúť, ktoré môžu rozvrátiť celé štáty a celú civilizáciu, na ktorej už tisícky rokov stojí aj Slovenská republika. Odmietame sociálne experimenty, sociálne inžinierstvo, nech už je prezentované pod akoukoľvek dobre a pekne znejúcou zámienkou. Jednoznačne nedovolíme robiť sociálne experimenty a sociálne inžinierstvo na obyvateľoch Slovenskej republiky.
A viete, aj ja by som teraz mohol kritizovať vládu, prečo predkladá tento, toto odmietnutie Istanbulského dohovoru dva dni pred prezidentskými voľbami, či sa nejedná o prezidentskú kampaň alebo o predvolebnú kampaň, alebo prečo to predkladá práve dva mesiace pred voľbami do Európskeho parlamentu, či sa nejedná o kampaň práve do týchto volieb. Mohol by som sa to spýtať, mohol by som vyčítať vláde, že tri roky nič nerobila, že prichádza s tým neskoro, už dávno s tým mohli niečo spraviť, ale tentokrát to neurobím, pretože naozaj pre dobro veci, pre dobro veci by sme sa mali všetci konzervatívni a tradične zmýšľajúci a kresťanskí a národne zmýšľajúci poslanci spojiť, zjednotiť a raz a navždy zmietnuť Istanbulský dohovor zo stola Slovenskej republiky, aby sa o ňom nediskutovalo teraz, aby sa o ňom nediskutovalo v budúcnosti, aby bola táto téma raz a navždy uzatvorená a aby sa Slovenská republika k nej už nevracala.
Čiže za Ľudovú stranu Naše Slovensko môžem prehlásiť, že Slováci môžu s hlasmi našich poslancov pri odmietnutí Istanbulského dohovoru jednoznačne počítať.
Ďakujem pekne.