Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

3.4.2019 o 10:21 hod.

Ing. PhD.

Milan Uhrík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

26.6.2019 10:55 - 10:57 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Miňo, ďakujem za uvedenie návrhu zákona, teda o označovaní geneticky modifikovaných potravín jasnejším varovaním. V odbornej diskusii, ktorú sme aj s importérmi osív, aj s poľnohospodármi v tejto téme viedli, tak zazneli často argumenty, že tie geneticky modifikované potraviny v niektorých prípadoch sú kontraverzné, ale takisto je samozrejme na úvahu, či je lepšie mať geneticky modifikovanú potravinu alebo, ako tvrdili tí dodávatelia osív, nejakú, v úvodzovkách, nemodifikovanú potravinu, ktorú ale treba päťkrát postriekať nejakými pesticídmi a podobnými vecami. Čiže aj z tohto dôvodu sme sa my neuchýlili k nejakému zatiaľ absolútnemu zákazu geneticky modifikovaných potravín, ale skôr k jasnému označeniu týchto potravín na pultoch predajní, aby ľudia jasne videli, čo si kupujú, čo jedia, čo dávajú jesť svojim deťom, svojim vnúčatkám, a aby sa rozhodli, či teda budú jesť geneticky modifikované potraviny, ktorých účinky ešte stále nie sú úplne preukázané, možno aj nejaké negatívne účinky v dlhodobom ponímaní a pri dlhodobej konzumácii, alebo či budú, či dajú prednosť radšej naozaj kvalitným biopotravinám, vypestovaným doma u nás u osvedčených tradičných poctivých poľnohospodárov a výrobcov.
Čiže chceme, aby tieto potraviny boli jasne označené veľkým varovaním, že sa jedná o geneticky modifikované potraviny a nielen malými písmenkami vzadu, ako je tomu v súčasnosti, niekde nenápadnými, päťpixelovými písmenami, že potravina, výrobok obsahuje geneticky modifikovanú nejakú sóju alebo kukuricu zo Spojených štátov amerických.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 15:34 - 15:35 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Ja len na pani poslankyňu Kaščákovú. Prosím vás, vy mi nerozprávajte o tom, čo má miesto v parlamente alebo nemá miesto. Každý z nás snáď tu má právo povedať svoje argumenty, svoj pohľad na vec. A opäť zase sa uchyľujete k takej tej rétorike, kto so mnou nesúhlasí, nemá zdravý rozum, lebo vy sama ho máte asi jediná.
Obvinili ste ma, že vo svojom vystúpení som nebol faktický a potom, alebo teda že som zavádzal a nejaké podobné obvinenia ste vytiahli, a potom hneď nato ste začali rozprávať o Banskobystrickom kraji, o nejakých eurofondoch, ktoré sme... Pani Kačšáková, vy o tom neviete nič, naozaj nič. Neviete, ako to naozaj bolo, kto komu čo stopol, že my sme žiadne eurofondy nestopli, že to urobila proste vláda nám a tak ďalej a tak ďalej.
Čiže ja len na ten kontrast, že na jednej, v jednej vete poviete, že Uhrík fakticky zavádzal, a potom, potom ukážete, ako to proste robíte aj vy v oveľa horšom meradle.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.6.2019 15:19 - 15:28 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, ctené kolegyne a kolegovia, z dielne strany klubu SaS sa jedná zase o typický ich ďalší návrh zákona. Strana SaS, a teda obzvlášť páni poslanci Osuský a Dostál, sú charakteristickí skutočne tým, že keď sa pozriete na štatistiku ich vystúpení a predkladaných návrhov zákonov, tak systematicky a účelovo, ale zdôrazňujem to slovo systematicky, podporujú všetko, čo oslabuje postavenie či už slovenčiny, alebo slovenského národa a, naopak, posilňuje postavenie, nepoviem, že menšín, ale všetkých ostatných, zahraničného vplyvu alebo nejakých rôznych mimovládnych, tretieho sektoru, skrátka, všetkých ostatných, len nie toho štátotvorného národa.
Táto novela zákona, ktorou chcú vypustiť ustanovenie o tom, že slovenčina ako štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi, je len ďalším dôkazom toho, akú politiku vlastne presadzujú.
Prečo? Pretože skutočne po schválení tohto zákona výsledok by bol taký, že slovenčina by mala slabšie postavenie v porovnaní s tým, aké ho mala v minulosti. Jednoducho by bola, inými slovami, oslabená. A to je dôsledok, na ktorý upozorňovali aj niektorí opoziční, aj koaliční poslanci v odbornej diskusii.
Vypustenie slovenského jazyka, prednosti slovenského jazyka v tom zmysle, že sa nebude musieť používať v úradnom styku napríklad, alebo teda najmä školskej, zdravotnej alebo dokonca aj cirkevnej dokumentácii, no mňa nikto, nehnevajte sa, ale nikto ma nepresvedčí, že zrovna pán Dostál alebo pán Osuský konzultovali túto, tento ich návrh zákona s predstaviteľmi cirkví. Naozaj to nemám, neviem tomu uveriť, nechce sa mi tomu veriť, že práve toto by bol problém, na ktorý by sa predstavitelia cirkví na Slovensku sťažovali, že si nemôžu viesť nejakú dokumentáciu v menšinovom jazyku.
Viete, ja pochádzam z južného Slovenska. Som rodák z Nových Zámkov, z národnostne zmiešaného územia, samozrejme, že mám veľa známych, veľa priateľov, kamarátov, dokonca dobrých známych, ktorí aj vedia po maďarsky, používajú maďarčinu, nikdy sme nemali nejaký konflikt kvôli tomuto. Všetci z nich ale vedia po slovensky a používajú v kontakte s nami, so Slovákmi, prirodzene, slovenský jazyk. Nikto im nebráni a nikdy sme ich, ani ja osobne som ich nikdy nekritizoval za to, že vedia tú maďarčinu, ale vedel by som ich kritizovať za to, keby nevedeli tú slovenčinu, pretože predsa žijú na území Slovenskej republiky a dnes sme na južnom Slovensku, bohužiaľ, často svedkami toho, že mnohí, najmä mladí ľudia, skutočne neovládajú slovenský jazyk a majú obrovský problém nájsť si uplatnenie, nájsť si zamestnanie. A to mám, to mám spätnú väzbu aj od niektorých podnikateľov z južného Slovenska, že keď prijmú do zamestnania takéhoto človeka, tak ten človek je pre nich nepoužiteľný, pretože zavolá nejaký Slovák, niečo potrebuje vybaviť, objedná nejakú dopravu alebo nejakú zásielku a ten mladý človek, ktorý neovláda tú slovenčinu, im jednoducho nerozumie. Nerozumie tým zákazníkom, títo ľudia sú prakticky nepoužiteľní v slovenskom hospodárstve. Bohužiaľ, bohužiaľ, je to ich chyba.
Ale musím povedať, že medzi bežnými Maďarmi žijúcimi na území Slovenska, na tom južnom Slovensku, a bežnými Slovákmi skutočne nie sú nejaké rozpory ohľadne používania jazyka. Áno, prídete na úrad do Nových Zámkov alebo do nejakých potravín a pani sa vás opýta, tešik, prosím. Dobre, pomyslíte si svoje, samozrejme, mohla by to urobiť aj naopak, ale v zásade tam nie sú nejaké vyhrotené vzťahy alebo nejaká, že by tam nebodaj nejaká nenávisť alebo niečo podobné.
Načo je dobrý teda takýto návrh zákona, takéto vyhrocovanie situácie, kedy sa konečne po rokoch podarilo akosi stabilizovať spolužitie aj medzi maďarskou menšinou, aj medzi slovenskou väčšinou práve na južnom Slovensku? Načo je dobré predkladanie takýchto návrhov zákonov, vyostrovanie tej situácie? Sú to zbytočné návrhy, ktoré nikomu nepomôžu, ktoré, naopak, podporujú práve tie, a teraz to musím povedať a možno to vyznie paradoxne, keď sa pán, tuto, Dostál bude pozerať, že podporuje to paradoxne extrémistické snahy, kedy aj nám sa už na južnom Slovensku naozaj stáva, ako to povedal aj kolega v rozprave predtým, že idete po južnom Slovensku a vidíte bilbord, ktorý je iba čisto v maďarčine. Naozaj, čisto v maďarčine, maďarská vlajka, bolo to pred európskymi voľbami, ani slovo po slovensky. Bolo to jasným porušením, samozrejme, jazykového zákona, ale taký bilbord na Slovensku bol a nebolo ich málo. Boli v okolí Nových Zámkov, v okolí Rimavskej Soboty, skrátka, po celej tej kópii, po celom území, ktoré kopíruje hranice južného Slovenska s Maďarskou republikou.
Čiže naozaj takéto niečo je už za hranicou, pretože nie je predsa možné, aby Slovák na Slovensku, nejaký či už z Oravy, alebo aj z Bratislavy, alebo zo Šariša, od hocikadiaľ, nerozumel na vlastnom území, čo je napísané na nejakom bilborde alebo v nejakom obchode, alebo v nejakej dokumentácii, alebo u lekára, alebo kdekoľvek inde. Ten štátny jazyk jednoducho musí mať prednosť, musí mať prednosť, ako to tu kolegovia zdôrazňovali, ako zjednocujúci prvok, ktorý zjednocuje všetkých vrátane menšín.
Viete, tento návrh zákona patrí medzi tie typické nezmysly, ktoré, pri predkladaní ktorých si ľudia musia ťukať na čelo, že čo tí politici naozaj robia. Veď dokonca aj zástupcovia maďarskej menšiny v tomto pléne povedali, že tento návrh zákona je zlý, že je zlý, že im reálne k ničomu nepomôže, paradoxne len ublíži, pretože zase len naštrbí a nejakým spôsobom vyhrotí tú situáciu.
Je to navyše aj zbytočný návrh zákona, ako som povedal, ktorý väčšina ľudí odsúdi ako niečo zbytočné, ako niečo účelové. Musím povedať podobnú analógiu s podobným prípadom, zrovna včera, je to hlas regiónov, zrovna včera bolo zastupiteľstvo Nitrianskeho samosprávneho kraja, kde som tiež poslancom, a zrovna včera sa na zastupiteľstve schválilo 72-tisíc eur na výmenu tých tabuliek v jazyku národnostných menšín, ktorými sú označované obce, za nové tabuľky. Jednoducho modré tabuľky, ktorými boli označené obce doposiaľ, obce teda na južnom Slovensku najmä po maďarsky, sa idú vymeniť za biele tabuľky. Bude na nich napísané presne to isté, čo bolo predtým, len nebudú na modrej farbe, ale budú v bielej farbe. Na toto sa ide minúť 70-tisíc eur z rozpočtu kraja. Absolútny nezmysel, ktoré absolútne nijako, ale skutočne nijako nezlepší život obyvateľov tej maďarskej národnosti v daných obciach ani tie starenky maďarskej národnosti nebudú mať kvôli bielym tabuľkám namiesto modrých lepšiu, dôstojnejšiu starobu. Ani mladým ľuďom sa nebude v tých obciach žiť lepšie, ani nebudú mať lepší prístup k bývaniu, lepšie možnosti založiť si rodinu. Skrátka, nikomu to nepomôže, niekto sa na tom nabalí, je to absolútna hlúposť, pri ktorej si všetci inteligentní ľudia musia trkať na čelo. Ale, bohužiaľ, nebolo to síce schválené v Národnej rade, ale taká je vyhláška ministerstva vnútra, že modré tabuľky sa majú nahradiť bielymi, a teda desaťtisíce eur sa idú míňať len na to, aby sa modré nahradilo bielou.
Naozaj, ja žasnem, ako kolegovia zo SaS-ky si dokážu vymyslieť nepriateľa, problém, ktorý tu neexistuje, na všetkých, ktorí odmietajú tento problém nejakým spôsobom eskalovať, poukazujú, ako tu bolo, ako tu zaznelo v rozprave, že to sú ľudia, ktorí presadzujú ideu jeden národ, jeden jazyk, skrátka, nejakí extrémisti, nebodaj nejakí šovinisti, nacionalisti, fašisti možno dokonca, pretože každý, kto s nimi nesúhlasí, ako povedala pani Kaščáková, parafrázujem, nemá teda ten zdravý rozum podľa ich, podľa ich vnímania. Všetci máme rozum nezdravý, iba oni majú rozum zdravý, pretože nesúhlasíme s ich návrhom zákona.
Dokonca sa tu rozprávalo o nejakom nacionalistickom blúznení. To znamená, že každý zase, kto nesúhlasí s tým, že SAS-ka chce odstrániť prednosť slovenčiny pred ostatnými jazykmi, že vraj, že teda ten človek že nacionalisticky blúzni.
Tento návrh zákona je skutočne dôkazom toho, že strana SaS, a teda obzvlášť poslanci z OKS, ktorí sa tam nejakým spôsobom, spôsobom objavili v tomto poslaneckom klube, nemajú relevantný a reálny program, ako zlepšiť život obyvateľov na Slovensku, a je to dôkazom toho, že keby raz, Pane Bože, chráň, boli títo ľudia pri moci, tak by rozvrátili základné princípy fungovania štátu a neviem si predstaviť, čo by bolo s republikou. Na akých pilieroch, na akých základoch, na akom systéme by vlastne stál, keby všetci si mohli robiť všetko, nič by neplatilo, bola by tu nieže liberálna demokracia, ale vyslovene anarchia, kde by sa ľudia len bezprizorne potulovali a skúšali, že či náhodou nenatrafia na niekoho, na niekoho, kto bude rozprávať rovnakým jazykom, ako rozprávajú oni.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2019 18:52 - 18:53 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Ďakujem za reakcie na faktické poznámky. Teda pán poslanec Paška, ale už tretíkrát tam idú dočasne, to je tá irónia osudu, že malo to byť prvýkrát dočasne, potom druhýkrát dočasne, tretíkrát dočasne a podľa mňa to takto bude pokračovať neustále, pretože jednoducho zo strany, teda najmä Spojených štátov amerických, prípadne iných západných krajín vôbec nie je nejaká snaha o deeskaláciu napätia. Práve naopak, im vyhovuje tá konfrontačná politika s Ruskou federáciou, ten tlak neustály a vyvolávanie tej hrozby, posilňovanie vlastných pozícií. Čiže ja to vnímam ako dočasne naveky, čiže, a ešte keď hovoríte o tom, že my ich tam teda posielať, tých našich slovenských vojakov, nemusíme a že idú tam dobrovoľne, tak to je potom ešte horšie. Pretože ešte viac to zvýrazňuje ten kontrast medzi politikou, ktorú teda Slovenská národná strana verejne hlási, že je za deeskaláciu napätia, je za zlepšenie vzťahov s Ruskou federáciou, čo sú chvályhodné ciele, ale potom na druhej strane, prečo dobrovoľne posielame na ruské hranice našich vojakov a vysielame tým aj do Ruskej federácie signál, že tak až za takých veľkých priateľov ich nemáme, lebo pre istotu (povedané s pobavením) pošleme našich vojakov na tie ich hranice, aby na nich dávali pozor. To je obrovský kontrast medzi tým, čo teda robíte na jednej strane fakticky, reálne, čo robíte, a na druhej strane, čo ľuďom hlásate. A ja teda už som to hovoril, ale mám pocit, že ľudia to už jednoducho si začínajú všímať. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.6.2019 18:39 - 18:48 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, už tretíkrát sa v tomto pléne rozhodujeme o tom, či majú byť slovenskí vojaci súčasťou misie vyslanej na ruské hranice, alebo či majú radšej zostať doma a chrániť Slovenskú republiku. Tie argumenty, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe, ktorú som si tiež veľmi pozorne prečítal, sú dokola tie a tie isté. Ako spomínal aj Milan Mazurek, ale aj ostatní naši poslanci, stále sa tam spomína nejaká, nejaká hrozba. Pričom v celej dôvodovej správe a ani v tejto diskusii nebola jasná odvaha pomenovať, kto je tou hrozbou. Paradoxne to museli urobiť poslanci zo strany SaS, ktorí, a to im ide ku cti, sa aspoň hrdo prihlásia k svojmu presvedčeniu. Ale zo strany SNS, zo strany predkladateľov sme sa o tej hrozbe reálne nedopočuli nič. Kto je tá hrozba, ktorá ohrozuje pobaltské štáty, ktorá ohrozuje aj Slovenskú republiku, keďže my musíme ísť pobaltským štátom pomáhať?
V dôvodovej správe sa píše, že jeden zo základných elementov aliančnej obrannej stratégie je už dlhšiu dobu princíp odstrašenia. Schopnosť obrany a odstrašenia je podporená náležitými spôsobilosťami, nukleárnymi, konvenčnými, ako aj protiraketovými, ktoré sa vzájomne dopĺňajú. Znie toto ako nejaká snaha o zlepšovanie spolupráce, o zlepšovanie vzťahov s východnými partnermi, s tou Ruskou federáciou? Je vyslanie mechanizovanej roty 152 vojakov, 36 kusov kolesovej techniky, 12 kusov pásovej techniky, stovky ručných zbraní, mínometov, granátov, munície snahou o zlepšenie vzťahov s Ruskou federáciou? Načo je to dobré pre Slovensko, aby naši slovenskí vojaci išli pár kilometrov od ruských hraníc s kolesovou a pásovou technikou? Ak sa niečo zomelie na tých hraniciach, ak tam padne nejaký nešťastný výstrel, ako pred mnohými vojnami, pred I. svetovou vojnou, niečo sa zomelie, nejaký konflikt, kto bude prvou obeťou tejto vojny? Budú to Američania, budú to Francúzi? No samozrejme, že to budú zase štáty, ktoré sú na východnej hranici Severoatlantickej aliancie, to znamená medzi nimi aj Slovenská republika.
Neverím tomu, že ako prvý pôjde na východný front bojovať napríklad ten kapitán Danko, ktorý neuniesol ten princíp odstrašenia a po svojom prejave teda naozaj zbabelo z tejto sály ušiel. A pritom je to ten istý kapitán Danko, ktorý chodí do toho Ruska, klania sa tam ruským predstaviteľom, snaží sa údajne nadväzovať dobré vzťahy s Ruskou federáciou, tak to on sám nazýva, a ten istý človek potom o pár dní na to, po návrate z Ruska, predkladá, alebo teda jeho strana, jeho nominanti predkladajú vyslanie slovenských vojakov na ruské hranice. No nie je toto schizofrénia? A robí to preto, lebo Američania povedali, lebo naši spojenci zo Severoatlantickej aliancie povedali.
Bolo tu spomenuté, že sme členmi Severoatlantickej aliancie. Naozaj sme, to je nespochybniteľné. A že Severoatlantická aliancia prijíma rozhodnutia konsenzom, dobre, budiš. Kto nás teda núti poslať tých našich vojakov na tie ruské hranice? Veď predsa môžme povedať, že v rámci konsenzu, v rámci toho demokratického rozhodovania NATO my s tým nesúhlasíme. Nech tam idú Američania, nech tam idú z Orlanda, alebo neviem odkiaľ, ale Slováci môžu zostať doma. Ak je NATO taká demokratická organizácia, za akú sa vydáva, tak by to predsa mali pochopiť.
Sme členmi severoatlantického, ale nedávno, nedávno, je to len pár dní dozadu, ja som bol vtedy v Bruseli, kedy som čítal správy o tom, škandál prvého, I. stupňa medzinárodnej úrovne, kedy americké vrtuľníky vraj nemohli dotankovať palivo na letisku v Piešťanoch. Vraj sme sklamali našich spojencov, našich partnerov v NATO. Pán Klus, pani Cséfalvayová sa rozplývali v médiách, že čo to má znamenať, že akú vizitku toto robí pre Slovensko? Pritom ja nevidím nijaký problém. Keby tu nebolo amerických vrtuľníkov, tak nemusia dotankovávať a nie je tu žiadny problém. Naozaj je to tak jednoduché. Načo sú tu tie americké vrtuľníky? Načo prelietajú deväť, 8-tisíc kilometrov od amerického územia nad slovenským územím? Sú slovenské vrtuľníky nad územím Spojených štátov amerických? Tankujú tam naše helikoptéry? Je tu nejaká vojna alebo je tu nejaká hrozba? Načo sú tu? Na čo je to dobré? Najprv nenatankovali, potom Lajčák zapískal, Slovenská národná strana ustúpila a nakoniec, samozrejme, všetko je zase po starom.
Sme členmi Severoatlantickej aliancie, prekladateľom tohto návrhu je minister obrany pán Gajdoš. Ja si pamätám len mesiac dozadu, alebo pár týždňov dozadu pred európskymi voľbami to bola práve Slovenská národná strana na čele s pánom Paškom, ktorá tak urputne bojovala proti prítomnosti amerických vojsk, proti zriadeniu tej americkej základne na Slovensko. Pán minister Gajdoš starostlivo držal u seba zmluvu o obrannej spolupráci so Spojenými štátmi americkými, aby to pred voľbami tesne mohli SNS-kári vytiahnuť, aby mohli proti tomu bojovať. Na výboroch boli zápasy. Blaha chránil Lajčáka, SNS-ka zasa svojho ministra. Obidvaja vedeli, ako tá zmluva vyzerá, nikto to nechcel zverejniť, pretože keby to ľudia videli, tak by neviem, čo spravili, ale určite by ich teda nepochválili. Pravdepodobne skôr by nabehli na ministerstvo, prípadne sem do Národnej rady a spravili by s tým krátky proces. Ešte pred mesiacom Slovenská národná strana bojovala proti prítomnosti americkej armády na Slovensku a týždeň alebo koľko, pár týždňov po voľbách presne naopak, presne naopak, schvaľuje tankovanie amerických vrtuľníkov na Slovensku v rámci spojeneckej spolupráce a posiela našich vojakov spolu s americkými vojakmi na ruské hranice.
Naši vojaci budú na tých ruských hraniciach skutočne spolu s Američanmi a v tejto súvislosti, keď tu bolo povedané mnoho o Rusku, aké strašná hrozba je pre svet, pre Európu, pre Slovensko, pre pobaltské štáty, Ruská federácia a prečo tam treba teda ich odstrašovať, tak mi nedá povedať, že naši vojaci budú na tej istej hranici, ale na strane Spojených štátov amerických, a len dnes sme svedkami provokačných konfliktov, ktoré Spojené štáty americké vo svete rozdúchavajú.
Len teraz, teraz vrcholia konflikty a provokácie, ktoré Spojené štáty sa snažia vyvolať v súvislosti s Iránom. Ja keď čítam tie správy z Iránu, to je ako cez kopirák, naozaj, s Líbyou, s Irakom, so Sýriou. Vymyslené kadejaké teroristické útoky na nejaké tankery, ktoré popiera Irán, ktoré popiera Japonsko, ale Američania najlepšie vedia, kto je za tým, kto to spôsobil, skrátka ako cez kopirák, americké tajné služby dodávajú informácie nespochybniteľného charakteru, v úvodzovkách, o tom, aký je Irán zlý, všetci ostatní to popierajú a Američania silou-mocou hľadajú zase zámienku, ako kvôli rope napadnúť ďalší štát. A my chceme byť súčasťou po boku týchto vojakov na ruských hraniciach. Veď to je na hlavu postavené absurdne. Kde príde, kde prídu Spojené štáty americké, paradoxne tam vládne vojna, tam vládne totalita.
Spojené štáty, armáda Spojených štátov amerických ešte neodišla zo žiadneho štátu dobrovoľne. Zo žiadneho štátu dobrovoľne. Jedine z Vietnamu odišli, aj (povedané s pobavením) to nebolo dobrovoľne. Čiže ja nemám nič proti americkému ľudu. Ja si myslím, že americký ľud ako taký, ten bežný ľud je v zahraničnej politike Spojených štátov, v tej agresívnej rozpínajúcej sa politike amerických štátov, Spojených štátov amerických rovnako nevinne, ako je napríklad aj slovenský ľud v politike súčasného vyslania slovenských vojakov na ruské hranice. Čiže nič proti americkému ľudu, ale my v našej strane, v Ľudovej strane Naše Slovensko sme naozaj striktnými odporcami tej expanzívnej, agresívnej americkej zahraničnej politiky.
Dobre, môžme byť spojencami s rôznymi krajinami, ale rovnocennými spojencami, ktorí môžu mať a musia mať právo povedať, že s týmto súhlasíme a s týmto nesúhlasíme. A nie ako nejakí mopslíci, ktorí sa budú klaňať a budú robiť všetko to, o čo ich veľký brat zo Spojených štátov amerických požiada. Čiže žiadne konflikty, žiadne provokácie. Naši vojaci majú zostať doma na slovenských hraniciach, majú chrániť Slovákov, môžu byť v slovenských uliciach, pomáhať v oblastiach, kde je naozaj tá bezpečnosť kritická, napríklad na východnom Slovensku, ale, prosím vás, neposielajme ich na ruské hranice, kde naozaj nemajú čo robiť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2019 18:11 - 18:13 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Pán predseda Národnej rady tu dneska naozaj rozprúdil veselú zábavu svojím vystúpením. On bol prvý, ktorý Milanovi Mazurekovi, pričom Milan Mazurek sa celý čas držal témy, rozprával o obrannej stratégii, o hrozbách, o skrátka našom poslaní, o našej obrane. Andrej Danko bol prvý, ktorý mu hovoril, že vraj to je odbáčanie od témy, lebo sa mu nepáčilo počúvať kritiku a potom sa postaví tuto pred rečnícky pult a päť minút nerozpráva o ničom inom, len osobné útoky, srandičky z ľudí kvôli účesom a podobné veci. Neuveriteľné niečo.
Andrej Danko sa chváli tým, že chodí do Ruska. Pritom v tom Rusku, a hovorí teda, že v Rusku by nám nikto nepodal ruku. Pritom z veľkej časti je to, samozrejme všetci vieme, jeho dielo, pretože kade chodí, tade nás ohovára, berie nás ako najväčšiu politickú konkurenciu, ako najväčšiu hrozbu pre upadajúcu Slovenskú národnú stranu a teda usilovne pracuje na tom, aby nás očernil všade, kde môže. Nečudo, že po jeho návšteve v Rusku potom o pár dní úradníci z ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie napíšu nejakú nejasnú správu, alebo čo to bolo, že máme nejaké extrémistické tendencie, to ako keby som čítal normálne Dankove, Dankove vyjadrenia. A pritom na Andreja Danka by sa tiež dalo nájsť kopec vecí, kopec vecí. Veď nedávno behalo po internete video, kde boli porovnávané vyjadrenia Andreja Danka z minulosti so súčasnosťou, kde hovoril o tom, ako je proti islamu a teraz, len nedávno, ako islam, ako sa z islamu netreba vysmievať. Kde hovoril, ako je proti rozširovaniu NATO a teraz hlasoval za rozširovanie NATO. Čiže tiež veľmi veľký kontrast medzi tým, čo pán Danko rozpráva a medzi tým, čo naozaj robí. A naozaj, ako kolegovia povedali, ľudia to už prekukli, ľudia to už vidia a tak aj eseneska teda, také má preferencie a tak aj dopadla vo voľbách a dopadne aj v ďalších.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 15.5.2019 14:48 - 14:50 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, takže k materiálu č. 76, tlač 1466, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom finančného výboru za spravodajcu k tomuto návrhu zákona. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 17. júna 2019 a gestorský výbor do 18. júna 2019.
Čo sa týka vystúpenia spravodajcu k druhému bodu, č. 77, čiže tlač 1469, tak rovnako som bol predsedom výboru určený za spravodajcu k danému bodu. Tento návrh zákona takisto spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a pravidiel tvorby zákonov. Je z jeho znenia zrejmý účel navrhovanej úpravy.
V súlade s oprávneniami; vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, teda odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 17. júna 2019 a gestorský výbor do 18. júna 2019.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému návrhu; uvedeným návrhom zákonov.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 3.4.2019 10:21 - 10:34 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Ďakujem. Milé dámy, vážení páni, vážení občania, ktorí to sledujú, v čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je napísané, že "právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky". Čo táto veta znamená v praxi?
V praxi táto veta znamená to, že je úplne jedno, čo schváli Národná rada Slovenskej republiky, je úplne jedno, na čom sa uznesú poslanci Národnej rady, dôležité je vždy v prvom rade to, čo chce Európska únia, Európsky parlament alebo, respektíve Európska komisia. Jednoducho orgány Európskej únie. Je absurdné, že ako poslanci Národnej rady pri predkladaní návrhov zákonov do Národnej rady musíme všetci vypĺňať takzvanú doložku vybraných vplyvov. A to len potvrdzuje to, že tá Európska únia skutočne je nadradená zákonom Slovenskej republiky, kde v tejto doložke každý z nás musí zaškrtnúť, že áno, predložený návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie. Pretože ak nie je, tak automaticky máme ako predkladatelia problémy a takýto návrh zákona nemusí byť zapracovaný do legislatívy.
Európska únia naozaj má nadradené právo v rámci aj národnej legislatívy. Potvrdilo sa to v predchádzajúcich dňoch, kedy Európska komisia pozastavila účinnosť zákona o odvodoch pre obchodné reťazce. Nech je tento návrh zákona akýkoľvek, ja nebudem teraz hodnotiť, či dobrý, alebo zlý, ale jednoducho pravda je taká, že Národná rada Slovenskej republiky prostredníctvom vládnej koalície schválila návrh zákona, schválila návrh zákona, zákon a Európska komisia povedala, že tento zákon proste nebude platiť. A neplatí to, čo povedala Národná rada, ale platí to, čo si povedala Európska komisia. To len svedčí o tom, že Európska únia prostredníctvom Komisie rozhoduje naozaj vo všetkom.
A to sa netýka len nezmyselnej byrokracie na čele so smernicou o ochrane osobných údajov, GDPR. Ale veď si len spomeňme na časy, keď sme vstupovali do Európskej únie, Európska únia vtedy mala viacero požiadaviek ešte pred tým, ako nás prijala za členov. V prvom rade sme dostali ako Slovenská republika kvóty na jednotlivé komodity, dostali sme kvóty na cukor, to znamená, koľko ton cukru sa môže v rámci Slovenskej republiky vyrobiť, aby, božechráň, neboli náhodou diskriminovaní zahraniční potravinári, zahraniční poľnohospodári, ktorí sa sem plánovali natlačiť. V rámci dotácií na poľnohospodárstvo slovenskí poľnohospodári dostali oveľa nižšie dotácie a stále aj dostávajú v porovnaní so západnými krajinami Európskej únie.
Keď sme vstupovali do Európskej únie, Európska únia mala požiadavky, takzvanú bájnu liberalizáciu trhov. V skutočnosti to znamenalo likvidáciu strategických odvetví a privatizáciu týchto podnikov. Spomeňme si, že sme v rámci, v rámci prestupových rokovaní museli súhlasiť. že odstavíme časť jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice, čím sa z energeticky sebestačnej krajiny stala razom krajina energeticky závislá. Dostali sme povinnosť zliberalizovať strategické odvetvia, v praxi to znamenalo sprivatizovať slovenské strategické podniky do zahraničia. Museli sme sprivatizovať elektrárne, plynárne, vodárne, všetky tieto podniky, ktoré kedysi plnili štátnu kasu Slovenskej republiky, z ktorej sa financovalo slovenské školstvo, slovenské zdravotníctvo, prešli do rúk západných investorov a dnes sa s viac ako miliardou eur na dividendách na ziskoch vynášajú zo Slovenska peniaze na Západ a nefinancuje sa slovenské školstvo, slovenské zdravotníctvo z týchto strategických podnikov, ale financuje sa nemecké zdravotníctvo alebo talianske školstvo, lebo napríklad elektrárne patria Talianom.
Európska únia rozhoduje tak isto aj o zahraničnej politike. Všetci dobre vieme a mnohí nesúhlasíme s tými protiruskými sankciami, nebol to výmysel Slovenskej republiky, bol to výmysel práve Európskej únie, Európskej komisie. Ale čo je najhoršie? Na jednej strane tu máme politikov, ktorí rozprávajú o tom, že ako nebudú podporovať protiruské besnenie, konkrétne Robert Fico vo videu na Slavíne, ale následne ten istý Robert Fico potom v Európskej rade hlasoval za predĺženie protiruských ekonomických sankcií. To isté aj Peter Pellegrini, ktorý tiež povedal, že on nepodporuje protiruské sankcie, ale následne, keď sa dostal do, keď teda rokovala Európska komisie, tak tiež hlasoval za predĺženie, opakované predĺženie protiruských sankcií. A keď sa ho novinári pýtali, že, pán Pellegrini, prečo ste hlasovali za predĺženie protiruských sankcií, keď s nimi na domácej slovenskej pôde oficiálne nesúhlasíte, tak povedal, že on nechcel rozbíjať jednotu Európskej únie. Čiže pod zámienkou nejakej servilnosti opäť hlasoval za niečo. Jednu vec robí v Bruseli a druhú vec rozpráva, bohužiaľ, mnohým naivným občanom Slovenskej republiky, ktorí nemajú čas alebo záujem sledovať politické dianie detailne a potom uveria, uveria aj sladkým rečiam.
Čo je ale horšie, Európska únia prostredníctvom svojich nariadení pretláča na Slovensko aj prvky sociálneho inžinierstva. Netýka sa to len tej gender ideológie, kde už pojem muž a žena nie sú viazané fyziologicky, ale sú to len nejaké sociálne konštrukty. Netýka sa to len pretláčania LGBT agendy do legislatívy, do médií, do zábavného priemyslu prostredníctvom dokonca už aj kvót, ale týka sa to napríklad aj imigračnej krízy, imigrantov. Veď si len spomeňme na hlasovanie o povinných kvótach pre prijímanie imigrantov, boli to imigranti z Afriky a z Ázie najmä, z Blízkeho východu, do jednotlivých členských Európskych štátov a hlasovali opäť za to aj slovenskí europoslanci. Teraz nedávno, minulý týždeň bola v Európskom parlamente bolo schválené uznesenie o Afričanoch v Európe. Európsky parlament prostredníctvom svojho uznesenia usúdil, počúvajte dobre, usúdil, že Afričania, 15 miliónov Afričanov už, černochov žijúcich v Európe, údajne nemá, nemá dostatočné práva, že sú diskriminovaní, sú zastúpení málo v médiách, sú zastúpení málo v politike, sú zastúpení, majú menší alebo zlý prístup k bývaniu, nežijú v dôstojných podmienkach, ich deti dokonca dostávajú v školách horšie známky, neviem, prečo, ale teda údajne preto, že asi sú diskriminovaní alebo čo, a teda Európsky parlament prišiel s návrhom uznesenia, že toto všetko treba zmeniť a vyzval Európsku komisiu a členské štáty, aby pracovali na vypracovaní stratégií, plánov ako ešte viac týchto Afričanov, teda černochov konkrétne, zaradiť do, do svojich národných štruktúr. To znamená, že má sa vytvoriť napríklad na školách takzvaný mesiac černošskej histórie, kde sa Slováci, slovenské deti budú učiť menej o slovenskej národnej histórii, ale viac sa budú venovať práve histórii Afričanov. Má sa vytvoriť eurofond v nejakej výške, minimálne za miliardu eur, lebo menšie eurofondy sa nevydávajú, nevytvárajú, pre podporu bývania obyvateľov Afriky, teda Afričanov žijúcich v Európe. Majú sa zaviesť mnohé opatrenia na to, aby bolo viac černochov zastúpených v médiách, v politickom živote, skratka, vo všetkých, vo všetkých významnejších funkciách, aby mali aj slovenské deti dostatok černošských vzorov. Tieto všetky nariadenia, tieto všetky nariadenia sú platné aj pre Slovensko aj práve vďaka tomuto nešťastnému čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že sú nadradené zákonom Slovenskej republiky, sú nadradené zákonom Slovenskej republiky. V praxi to platí, to znamená, že Slovensko musí nielenže prijímať opatrenia, s ktorými samé súhlasí, ale musíme prijímať, a čo je horšie, opatrenia, aj tie, s ktorými nesúhlasíme. A čo je úplne najhoršie, dokonca aj tie, ktoré nám škodia, ktoré sú v priamom rozpore so záujmami Slovenskej republiky, priamom rozpore so záujmami obyvateľov Slovenska.
Miera zvrchovanosti Slovenskej republiky v súčasnej Európskej únii, mnohí to nevedia, je ale oveľa nižšia, než aká bola napríklad v Československej socialistickej republike. V orgánoch Európskej únie má Slovenská republika zastúpenie, v orgánoch Európskej únie, tým myslím Európsku komisiu, Európsky parlament, Radu Európskej únie alebo Európsku radu, má Slovenská republika zastúpenie jedno až tri percentá. Úplne marginálne zastúpenie, z ktorého je evidentné, je evidentné, že nedokážeme nič presadiť a na základe väčšinového princípu dokážeme byť veľmi prehlasovaní prakticky v akýkoľvek otázkach. Týka sa to najmä otázok, ktoré patria do takzvanej výlučnej právomoci Európskej únie, to je napríklad colná politika alebo nastavenie pravidiel hospodárskej súťaže. Alebo sa to týka potom právomocí, ktoré patria takzvanej spoločnej právomoci Európskej únie, to je napríklad poľnohospodárstvo alebo oblasť sociálnej politiky.
Kvôli článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa zo Slovenskej republiky stala de facto kolónia západných krajín, ktorá už nemá ani len vlastnú suverenitu, zákonodarnú moc, pretože naozaj platí to, čo sa povie v Bruseli. Kvôli tomuto článku máme zničenú suverenitu, máme, potláča sa národná hrdosť, národná identita, poľnohospodárstvo je zničené. Slovenské podniky, slovenský priemysel je v troskách. Veď sa len pozrite, prosím vás, okolo seba! Už nevidíte vo svojom okolí ani jeden, ani jeden väčší významnejší podnik, ktorý by bol v slovenských rukách. Všetko je buď sprivatizované zahraničným investorom, zahraničným podnikateľom, alebo sú to už priamo zahraničné podniky, ktoré sem, ktoré sem prišli zo Západu.
Zavedenie čl. 7 ods. 2, čo je na tomto ale najviac také tragické, by som povedal, je to, že tento vlastizradný článok bol do Ústavy Slovenskej republiky zavedený nie kvôli tomu, že by to od nás chcela Európska únia, ale kvôli tomu, že naši ctení "páni poslanci" v tom čase sa jednoducho chceli zalíškať Európskej únii, zalíškať Bruselu a toto, túto vetu do Ústavy Slovenskej republiky zaviedli dobrovoľne. A to dokonca dva roky, viac ako dva roky pred tým, než Slovensko vstúpilo do Európskej únie. Ja tu mám pri sebe výpis hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky, kedy sa zavádzala, zavádzala táto veta o nadradenosti európskych zákonov nad zákony Slovenskej republiky. Bolo to 23. februára v roku 2001, hlasovanie o 18.00 hodine 43 minúte a za hlasovalo 90 poslancov, proti 57. Za hlasovali napríklad, celý klub SDK, pán poslanec Budaj, ktorý tu pred chvíľou rozprával o ochrane štátnosti a demokracie, hlasoval celý klub SDĽ na čele s pánom poslancom napríklad Maňkom. Hlasoval za to klub SMK, Béla Bugár. Hlasovala za to Strana občianskeho porozumenia, SOP, Peter Kresák. Hlasoval za to klub KDH, Hrušovský, Mikloško, Palko, Záborská. Hlasoval za to pán poslanec Osuský, pán poslanec Šebej a mnohí ďalší, ktorí sedia aj v súčasnosti v Národnej rade Slovenskej republiky. Čiže z tohto pohľadu je to absolútne nepochopiteľné, prečo dva roky pred tým, než Slovensko vôbec vstúpilo do Európskej únie, chcel byť niekto pápežskejší ako pápež a dobrovoľne, dobrovoľne si do Ústavy Slovenskej republiky zaviedol vetu o vlastnej podradenosti Bruselu, bez toho aby Slovensko ešte bolo členským štátom Európskej únie.
My preto žiadame odstránenie tejto vety z Ústavy Slovenskej republiky, lebo naozaj je to hlava chobotnice, hlava ryby, z ktorej smrdí všetko ostatné. Kým je tento článok v Ústave Slovenskej republiky, tak nemôže byť ani reči o tom, že Slovenská republika je suveréna, hrdá a môže byť aj ekonomicky sebestačný prosperujúci štát. Táto veta jednoznačne svedčí o tom, a dokazuje to, že v rámci Európskej únie sme sa dostali len na úroveň a na pozíciu akejsi kolónie. A preto žiadame odstránenie tejto vety z Ústavy Slovenskej republiky. Túto vetu nemajú ani zďaleka, ani zďaleka všetky štáty Európskej únie vo vlastných ústavách, má ju len Slovenská republika a niekoľko iných štátov, ktoré sa z nejakých dôvodov chceli zalíškať alebo teda vopchať do priazne Bruselu. Keď to nemajú ostatné krajiny, tak si myslím, že to nemusí mať ani Slovenská republika.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.4.2019 10:19 - 10:20 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Milé dámy a páni, vážená pani predsedajúca, dovoľte, aby som uviedol návrh novely ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Túto novelu ústavy predkladajú poslanci Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Martin Beluský, Milan Mazurek a ja, teda Milan Uhrík.
Cieľom tejto legislatívnej zmeny, tejto novely ústavy je odstránenie druhej vety z čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá znie, že: "Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky." Odstránením tejto vety chceme zvýšiť suverenitu Slovenskej republiky a vrátiť, vrátiť rozhodovanie o kľúčových kompetenciách v maximálnej možnej miere naspäť národnému parlamentu.
Toľko, toľko na úvod, ďakujem pekne a poprosím, do rozpravy by som sa prihlásil potom ako prvý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.3.2019 10:06 - 10:20 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, témou dnešného rokovania je tzv. Istanbulský dohovor, ktorého hlavnými obsahom je predchádzanie násiliu a domáceho násilia na ženách a všetkých slabších jedincoch spoločnosti. Myslím si, že s týmto cieľom každý z nás súhlasí a že tieto, toto predchádzanie, táto prevencia je dostatočne už aplikovaná a zapracovaná aj v súčasnom trestnom právnom poriadku Slovenskej republiky, pretože všetky formy násilia, či už na ženách, na deťoch, ale aj dokonca na mužoch, sú trestnými činmi, za ktoré ľudia sú odsudzovaní a môžu ísť do väzenia. Samozrejme, niektoré, niektoré trestné činy sa nepodarí odhaliť a vždy je čo zlepšovať.
Ale na to, aby sme zlepšili vymožiteľnosť práva v tejto oblasti, nie je nutné prijímať a ratifikovať celý Istanbulský dohovor. Istanbulský dohovor v tomto ponímaní sa snaží ako keby vykopnúť otvorené dvere, to znamená, snaží sa zabrániť násiliu, alebo teda legalizácii násilia na ženách, na, hlavne na deťoch, pričom, ako som povedal, všetky tieto veci sú už podľa súčasnej legislatívy trestné.
Takisto čo sa týka zrovnoprávňovania žien s mužmi, ja súhlasím, zrovnoprávňujme ženy s mužmi v možnostiach príležitostí, v možnostiach pracovných podmienok a hlavne vo výške platu za rovnako odpracovanú prácu, pretože iste mnohí mi dáte za pravdu možno aj z osobných známostí, že poznáte nejaké ženy, nejaké mladé dievčatá, ktoré pracujú a zarábajú na svojich pozíciách menej ako rovnakí, rovnako pracujúci chlapi, alebo teda muži. Ja sám poznám jednu, jednu mladú ženu, ktorá zarába v maloobchode o 300 eur menej ako jej kolega, dokonca aj ten kolega je lenivší. Ale jednoducho len preto, že je chlap, tak ten majiteľ spoločnosti má nejakú nepochopiteľnú vnútornú tendenciu zaplatiť tomu, tomu mužovi viac.
V Nemecku to vyvrcholilo kvótami pre ženy najmä v oblasti manažérskych pozícií. Ak si pamätáte, pred pár rokmi to bola medializovaná téma. Jednoducho Nemci prišli na to, že ženy sú diskriminované vo vyšších pracovných pozíciách v oblasti manažmentu, a tak prijali kvóty, že koľko žien musí byť na jednotlivých manažérskych pozíciách. Tak strašne sa Nemci snažili bojovať proti diskriminácii na základe pohlavia, až nakoniec o tom, či sa niekto stane manažérom, alebo nestane manažérom v danej firme, rozhoduje práve to pohlavie, práve to sa stalo kľúčovým argumentom. Ak nemáte správne pohlavie, tak na manažérsku pozíciu v istých prípadoch jednoducho môžte zabudnúť. A pritom je úplne jedno, či ste muž, alebo žena.
Problém Istanbulského dohovoru nie je to, čomu sa snaží predchádzať, to znamená to domáce násilie, násilie na ženách, deťoch. Problém Istanbulského dohovoru je tá, to podsúvanie gender ideológie, ktorú sa nenápadne snaží popri tej dobrej veci vsunúť do spoločnosti. Je to ako s nejakou, prirovnám to k nejakej vitamínovej tabletke, ktorá síce je plná vitamínov, ale zároveň v tej tabletke je aj nejaký toxický jed a ľudia, ktorí pretláčajú tento Istanbulský dohovor, nám to podsúvajú, na, dajte tú tabletku svojim deťom, a vy keď poviete, ja tú tabletku svojim deťom nedám, pretože tam je toxický jed, tak oni v médiách, kde majú väčší priestor, vás obvinia z toho, že odmietate deťom dať vitamíny.
A tak vyzerá aj táto spoločenská diskusia, bohužiaľ, aj dnes, že zástancovia tohto, tohto Istanbulského dohovoru rozprávajú o tom, že treba predchádzať násiliu na ženách, a odporcovia ale nehovoria, že to nie je dôležitá téma, odporcovia ukazujú práve na ten toxický jed. Vitamíny v tej tabletke, keď to prirovnám, je predchádzanie násilia na ženách a deťoch, ale ten toxický jed, ktorý je v tej tabletke Istanbulského dohovoru skrytý, je práve tá gender ideológia. Gender ideológia ako taká vychádza z predpokladu, že biologické fyzické pohlavie a rod sú navzájom oddelené a nesúvisiace veci, že jednoducho spoločnosť si len vymyslela isté roly muža a ženy a tieto nijako nesúvisia s tým, či chlap, ale teda či človek je fyzicky chlap, alebo je fyzicky žena. A podľa Istanbulského dohovoru tieto rodové stereotypy, ako to nazývajú, sú zdrojom utláčania aj žien. A preto Istanbulský dohovor v čl. 12 píše, že zmluvné strany prijímajú opatrenia podporujúce zmeny v spoločenských a kultúrnych moduloch správania sa žien a mužov - a toto je dôležité - s cieľom odstrániť predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na myšlienke podradenosti žien alebo na stereotypných roliach mužov a žien.
To znamená, že aj obraz rodiny, kde mama je starostlivá, nežná matka a muž je živiteľ, ochranca rodiny, je v podstate stereotypný obraz. Stereotypný obraz, ktorý podľa Istanbulského dohovoru treba odstrániť, všetky tradície, zvyklosti a stereotypné roly. Nakoniec to vedie presne k tomu, že už nebude muž a žena, ale bude rodič 1 a rodič 2. A začať to má aj podľa zástancov Istanbulského dohovoru práve už na školách, začať to má tou ideologickou indoktrináciou žiakov, najmenších detí. Má byť dokonca zriadený výbor, ktorý má posudzovať to, či jednotlivé štáty, ktoré súhlasili s Istanbulským dohovorom, dostatočne bojujú proti týmto rodinným stereotypom alebo rodovým stereotypom. Na školách majú dokonca pôsobiť špecializovaní učitelia z oblasti rodových štúdií, ktorí majú, ktorí majú učiť deti o tom, že ony sú vlastne rodovo neutrálne a nejaká spoločenská rola muža alebo ženy sa im dostáva až počas ich vývoja, až počas ich spoločenského nejakého života.
Títo ľudia rozprávajú o tom, že transsexualita a transgender je niečo prirodzené, že je to natoľko prirodzené, že preto treba, preto treba týmto ľuďom pichať hormóny opačného pohlavia, pichať im blokátory vlastných hormónov, pichať im blokátory puberty. Je to natoľko podľa nich prirodzené, že desaťročným deťom, dievčatám idú pichať mužské hormóny, aby z nich spravili chlapcov. Je toto, prosím vás, normálne? Je toto normálne, aby sa malým deťom pichali hormóny, deťom, ktoré rodičia neposlúchnu napríklad v tak banálnych veciach, pretože vedia, že žiadajú hlúposti, že čo si má dať na večeru alebo čo si má dať na obed, pretože vždy by chceli nejakú zmrzlinu alebo sladkosti. Rodičia vedia, že tieto deti sa nemôžu rozhodovať samostatne v tak banálnych veciach, ale vo veciach zmeny pohlavia ich rozhodnúť nechajú aj na pokyn štátu a potom kvôli hormonálnym injekciám im zničia prakticky celý budúci život.
Zašlo to tak ďaleko, že, tá gender ideológia zašla tak ďaleko, že vo svete, teda najmä v západnom svete, prirodzene, už neexistuje len pohlavie muža a ženy, ale napríklad v britskom facebooku, keď sa chcete registrovať ako, ako užívateľ tejto sociálnej siete, si môžte vybrať dokonca spomedzi 71 pohlaví. Ja prečítam niektoré z nich, pretože sú naozaj zaujímavé. Keď sa registrujete na tejto sociálnej sieti, tak si môžte vybrať, či ste napríklad asexuál, andgrogýn, či ste bez pohlavia, či ste obojpohlavný, či ste transgender muž, či ste transgender žena, či si nerozlišujete pohlavie, či ste hermafrodit, či ste intersexuálny muž, intersexuálna žena, intersexuálna osoba alebo dokonca, ak nie ste muž, žena a osoba, tak môžte byť intersexuálne pohlavie, či ste transgender žena, či transsexuálna žena, či ste dokonca obyčajný muž, či ste viacpohlavný, či ste premenlivé pohlavie, tzv. gender-fluid, to znamená plávajúce aj pohlavie, či ste transsexuálny muž, osoba, či ste transrodový človek, transrodová osoba, či ste obyčajná žena, či ste ani muž, ani žena, či ste nerozhodné pohlavie, či ste ani jedno z uvedených, alebo či ste iné.
Pokračuje to potom tým, že v spoločnosti sa stávajú napríklad také veci, že minulý rok vyhral majstrovstvá sveta v ženskej dráhovej cyklistike chlap prezlečený za ženu. Chlap prezlečený za ženu 14. októbra 2018, biologický muž, ktorý sa identifikuje ako transgender žena, vyhral cyklistické podujatie ženských majstrovstiev sveta vo veku 35 až 39 rokov v Los Angeles. Keď sa ženy, normálne ženy, naozajstné ženy začali sťažovať, že táto súťaž bola jednoducho neférová, pretože medzi nie, že tú súťaž vyhral chlap, ktorý sa jednoducho len preziel..., prezliekol do ženských tričiek, do ženského úboru, a teda prirodzene, prirodzene ako silnejší v tých cyklistických pretekoch zvíťazil, tak táto žena, alebo tento muž, táto transgender žena to prirovnala k rasovej segregácii. A citujem, doslova povedal alebo povedala, že pokiaľ ide o rozšírenie práv na menšinové obyvateľstvo, prečo by sme sa mali pýtať väčšiny. Jednoducho, že je úplne v poriadku, ak sa chlap prezlečie za ženu a potom vyhrá majstrovstvá sveta v cyklistike.
Viete, keby to nebolo, keby to nebolo smutné, tak by to bolo aj smiešne, ale, bohužiaľ, bohužiaľ, keď, v súčasnosti keď príde chlap k lekárovi a povie o sebe, že som Napoleon alebo že som mimozemšťan, tak prirodzene lekár povie, že, pane, vy nie ste v poriadku, niečo s vami nie je v poriadku. Ale paradoxne, keď príde ten istý muž k lekárovi a povie, že ja som žena, tak ten lekár, hoci vidí, že nie je žena, nemá, bohužiaľ, na výber a musí, musí mu ustúpiť a urobiť všetko pre to, čo si mladý muž alebo starší pán želá, aby sa stal ženou.
Zašlo to tak ďaleko, že v krajinách severnej Európy a západnej Európy - a Milan Mazurek to dosvedčí, keďže tam bol osobne - vznikajú toalety pre tretie pohlavie. To znamená, máte toalety pre mužov, pre ženy a pre tretie pohlavie. Na tie toalety pre mužov, samozrejme, môžu chodiť aj ženy, ktoré si o sebe myslia, že sú muži, na tie toalety pre ženy rovnako môžu chodiť aj chlapi, ktorí sami seba prezentujú ako ženy, a na tie toalety pre tretie pohlavie na tých štadiónoch môžu chodiť všetci tí, ktorí, ja neviem, sa prezentujú ako niečo iné.
Istanbulský dohovor sa práve touto salámovou metódou, to znamená metódou, kedy sa žiada vždy len toľko, nenápadne toľko, koľko je spoločnosť ochotná v danom okamihu zniesť, koľko je spoločnosť ochotná ustúpiť, Istanbulský dohovor sa snaží posúvať nenápadne hranice, až nakoniec spoločnosť akceptuje celú tú ideológiu a ani nebude vedieť ako. A práve preto je potrebné, naozaj je potrebné odmietnuť túto, tento dohovor a celú túto ideológiu už pri najmenších náznakoch posúvania hraníc, už pri zdanlivo malých požiadavkách.
To platí ale, kolegovia, nielen o gender ideológii ako takej, ale platí to napríklad aj o sexuálnej výchove. Sami ste svedkami určite, aj keď máte deti alebo vnukov, na posúvaní vekovej hranice pre sexuálnu výchovu. Najprv sa začala, najprv sa len zaviedla sexuálna výchova. V poriadku, deti treba vzdelávať aj v tejto oblasti, aby, aby jednoducho sa správali v živote zodpovedne. Potom sa začala hranica posúvať sexuálnej výchovy, začala sa posúvať smerom k pätnástim rokom, v západných krajinách dokonca k nižším a k nižším a v niektorých krajinách sa dokonca sexuálna výchova dostala už aj na škôlky, na materské školy. A potom, keď sa takto, keď sa to takto nenápadne rok po roku posúvalo, potom ak malé dieťa sa zapojí do nejakého sexuálneho aktu s dospelým, tak potom už nikto nebude môcť povedať, že to dieťa nevedelo, do čoho ide, pretože už malo sexuálnu výchovu, pretože už vie, čo to je.
Presne takto vyzerá, bohužiaľ, to posúvanie hraníc prostredníctvom tej salámovej metódy. Každá nasledujúca generácia je z nejakého dôvodu viac a viac liberálna.
Vážení kolegovia poslanci, kolegyne poslankyne, ak my ako súčasná generácia, ako súčasní poslanci ustúpime v oblasti LGBTI a v oblasti gender ideológie, tak verte tomu, že generácie po nás ustúpia v oblasti incestu, v oblasti zoofílie, aj v oblasti pedofílie, pretože, bohužiaľ, taký je trend.
Čiže ešte raz hovorím, jednoznačne odmietame Istanbulský dohovor. Nie kvôli tomu dobrému, čo je v ňom napísané, kvôli väčšine dobrých vecí, ktoré sú v ňom napísané, ale práve naopak, kvôli tým toxickým veciam, ktoré sa snaží do spoločnosti nenápadne posunúť, ktoré môžu rozvrátiť celé štáty a celú civilizáciu, na ktorej už tisícky rokov stojí aj Slovenská republika. Odmietame sociálne experimenty, sociálne inžinierstvo, nech už je prezentované pod akoukoľvek dobre a pekne znejúcou zámienkou. Jednoznačne nedovolíme robiť sociálne experimenty a sociálne inžinierstvo na obyvateľoch Slovenskej republiky.
A viete, aj ja by som teraz mohol kritizovať vládu, prečo predkladá tento, toto odmietnutie Istanbulského dohovoru dva dni pred prezidentskými voľbami, či sa nejedná o prezidentskú kampaň alebo o predvolebnú kampaň, alebo prečo to predkladá práve dva mesiace pred voľbami do Európskeho parlamentu, či sa nejedná o kampaň práve do týchto volieb. Mohol by som sa to spýtať, mohol by som vyčítať vláde, že tri roky nič nerobila, že prichádza s tým neskoro, už dávno s tým mohli niečo spraviť, ale tentokrát to neurobím, pretože naozaj pre dobro veci, pre dobro veci by sme sa mali všetci konzervatívni a tradične zmýšľajúci a kresťanskí a národne zmýšľajúci poslanci spojiť, zjednotiť a raz a navždy zmietnuť Istanbulský dohovor zo stola Slovenskej republiky, aby sa o ňom nediskutovalo teraz, aby sa o ňom nediskutovalo v budúcnosti, aby bola táto téma raz a navždy uzatvorená a aby sa Slovenská republika k nej už nevracala.
Čiže za Ľudovú stranu Naše Slovensko môžem prehlásiť, že Slováci môžu s hlasmi našich poslancov pri odmietnutí Istanbulského dohovoru jednoznačne počítať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis