Videokanál poslanca

Boli tu vymenované mimovládne organizácie, ktoré sa podieľali, alebo teda vyzývajú nejakým spôsobom nemeniť potratovú politiku na Slovensku. Súvisí to s týmto návrhom zákona práve skrz to, že sa bavíme o mimovládnych organizáciách. Je ale zaujímavé, že mnoho z tých mimovládnych organizácií, ktoré tu boli vymenované, spája opäť a znovu ten istý atribút, a to je financovanie zo zahraničia a, samozrejme, druhá vec, podpora imigrácie. Čiže tie isté organizácie, ktoré na jednej strane vyzývajú na obmedzenie pôrodnosti na Slovensku, zároveň vyzývajú na príchod imigrácie. Príchod imigrantov z Afriky, z Ázie a neviem odkadiaľ všade. A medzi nimi, čo si pamätám mená, Otvorená spoločnosť, Iniciatíva Inakosť, samozrejme tie, všetky tie dúhové "prajdy", ktoré tam boli spomenuté. Čiže znova a ďalší argument preto, aby bol konečne schválený, či už to bude tento náš návrh zákona, alebo strana SMER si potom pripraví možno, alebo vládna koalícia nejaký iný návrh zákona. Hlavné je, aby konečne bolo zverejnené, aby spoločnosť, verejnosť vedela, kto tieto zahraničné mimovládne organizácie platí, ako sú medzi sebou poprepájané a potom začnú vyplavovať na povrch, potom sa začnú ukazovať veľmi zaujímavé súvislosti. A myslím si, že aj verejnosť, verejnosť bude z toho značne zhrozená.

Marian, keď si rozprával, tak hore sedeli žiaci. Medzičasom sa vymenili, bola tam iná trieda a mňa v tej súvislosti napadla tiež jedna rozvratná činnosť mimovládnych organizácií, Denníka N, ktorý je už teda preukázateľne napojený aj na Nadáciu otvorenej spoločnosti, resp. na Georga Sorosa, a ktorý klame, pretože sami sme ho usvedčili z klamstva, keď tvrdil, že teda bývaš v dome, ktorý si naša strana kúpila ako sídlo. A tento denník vydal príručku, samozrejme, zadarmo, nezištne, ako inak, vydal príručku proti propagande a konšpiráciám v počte 3-tisíc kusov, ktorú poroznášal po stredných školách deťom, kde samozrejme hovorí o tom, že všetko, čo je na východ od Slovenska, je zlé a všetko, čo je na západ od Slovenska, je dokonale dobré, kde vyzýval žiakov k akceptovaniu rozmanitosti, inakosti, kde bojoval proti tzv. konšpiráciám, hoaxom. Samozrejme, bojuje proti tomu práve opačnými konšpiráciami a hoaxami. A medzi tými ľuďmi, ktorí ovplyvňujú alebo vystupujú v rámci týchto projektov, je zase Jaroslav Nagy, teraz mi tam padli oči, ako úplná náhoda, zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku. To znamená, človek, ktorý je platený priamo z rozpočtu Spojených štátov amerických, ktorého platí priamo vláda Spojených štátov amerických. Tento človek, tento chlap chodí nielen po médiách, ale aj po stredných a základných školách a rozpráva deťom veci, za ktoré ho platí Amerika. Viac, čo viac by musel spraviť pre to, aby sme ho mohli naozaj označiť za zahraničného agenta?
Ďakujem.

Ono skutočne dianie v slovenskej politike, v Slovenskej republike ovplyvňujú nielen peniaze od pána Sorosa alebo Šoroša, ktorý teda financuje krížom-krážom všetko možné, ale vyslovene aj peniaze od priamo vlády Spojených štátoch amerických, ktorá tak isto financuje zahraničné mimovládne organizácie. Aj keď by sa to už po správnosti tým pádom nemalo volať, že mimovládne organizácie, lebo sú to de facto vládne organizácie. Jedným z tých tzv. osobností, o ktorých tu aj Milan Mazurek hovoril, ktoré sa tak často pranierujú v médiách, či už mainstreamových médiách súkromných alebo aj vo verejnoprávnych médiách, je pán Nagy, ktorý je analytikom, bezpečnostným analytikom už ani neviem v koľkých, kadejakých mimovládnych organizáciách a ktorý je evidentne napojený na rozpočet Spojených štátov amerických, ktorý je platený priamo z rozpočtu amerického kongresu. A vyjadruje sa samozrejme k bezpečnostnej politike Slovenskej republiky totálne neobjektívnym spôsobom. Presne je to rusofób a amerikanofil.
Ale čo sa týka tých mimovládnych organizácií, ktoré sú financované pánom Sorosom a ktoré sa podieľajú na politickom dianí na Slovensku, tak presne, ako si spomenul, Aliancia Fair-play, Pontis, Inštitút pre verejné otázky, Via Juris, Transparency International Slovensko, Ekopolis, potom aj INECO, tam samozrejme Nadácia otvorenej spoločnosti ako alma mater všetkých týchto organizácií. Tieto organizácie majú spoločné aj to, že sa podieľali na spoluorganizovaní tých protestov Za slušné Slovensko, resp. tí ich predstavitelia týchto organizácií boli v tých rôznych tímoch, ktoré sa týmto zaoberali. A spája ich takisto to, že za 6 rokov 25 týchto mimovládnych organizácií napojených na Nadáciu otvorenej spoločnosti dostalo zo zahraničia až 4,2 milióna dolárov. Samozrejme, my to tu len odhadujeme tieto sumy, pretože ich presne nevieme, práve kvôli tomu, že takýto návrh zákona, ako teraz dávame, stále nie je v platnosti.

Milé kolegyne, vážení kolegovia, tak ešte raz dovoľte, aby som uviedol trošku už aj obšírnejšie novelu zákona o neziskových organizáciách, ktorú sme pripravili spolu s kolegami Marianom Kotlebom, Rastislavom Schlosárom, Martinom Beluským a Jánom Kecskésom.
Ide o opakovaný návrh zákona, ktorý sme dávali už minulý rok a ktorý sme predložili teraz opäť kvôli tomu, že tá činnosť zahraničných mimovládnych organizácií alebo mimovládnych organizácií, ktoré sú financované, evidentne financované zo zahraničia na Slovensku, je čoraz evidentnejšia a čoraz vypuklejšia.
Videli sme to na tých nedávnych protestoch, protivládnych protestoch, na ktorých sa zúčastnili aj mnohí naši voliči, sympatizanti, prípadne dokonca aj členovia, pričom my nespochybňujeme, že úmysel alebo teda úprimný záujem tých protestov bol naozaj čestný, ale zamýšľame sa sami nad úmyslami tých organizátorov tých protestov, z akých zdrojov boli platení, kto to všetko organizoval a čo všetko tým, samozrejme, sledoval.
Cieľom tohto nášho návrhu zákona je teda sprehľadniť štruktúru a činnosť mimovládnych organizácií na Slovensku v maximálne demokratickom duchu. V takom istom demokratickom duchu, v akom ony transparentne žiadajú vysvetliť financovanie všetkých ostatných subjektov, samozrejme, okrem seba. Tak my teraz navrhujeme, aby sa tá transparentnosť týkala aj ich, pretože ak naozaj nemajú čo skrývať, tak svoje príjmy zo zahraničia môžu pokojne priznať.
Obzvlášť to platí pre mimovládne organizácie, ktoré sa zaoberajú politickou agitačnou činnosťou, to znamená, že za peniaze zo zahraničia sa snažia na Slovensku presadiť nejaké názory, nejaké názorové prúdy, ideológie, ovplyvňovať verejnú mienku, získavať hlasy voličov, či dokonca prostredníctvom médií určovať, kto má byť odvolaný z ministerského kresla alebo kto má byť namiesto toho daného konkrétneho ministra zase vymenovaný. To považujeme za maximálne neprípustné a veľmi, veľmi riskantné. Preto chceme, aby do toho bola zavedená transparentnosť.
V rámci našej novely zákona navrhujeme, aby každá nezisková organizácia, ktorá poberá financie zo zahraničia, musela svoje propagačné materiály, či už sa jedná o videomateriály alebo o nejaké plagáty, letáčiky, reklamy v televízii, na internete, skrátka, kdekoľvek a čokoľvek, aby tieto materiály musela označovať takým výstražným znamením, že "Pozor! Zahraničný agent.", pričom samozrejme, toto označenie by muselo byť minimálne rovnako výrazné alebo výraznejšie, ako je názov alebo logo samotnej neziskovej organizácie. Samozrejme, nepredpokladáme, že nejaká organizácia by toto, túto výstrahu udávala väčšími písmenami ako svoj vlastný názov, ale teda minimálne rovnakými písmenami to musí byť zverejnené.
Týka sa to všetkých neziskových organizácií, ktoré sú priamo či nepriamo napojené na financovanie zo zahraničia. Konkrétna definícia je: "Za zahraničného agenta je považovaná nezisková organizácia, ktorá je organizačne podriadená zahraničnému subjektu alebo ktorej aktivity sú riadené alebo financované zahraničným subjektom alebo ktorá koná na základe rozkazu, požiadavky pod vplyvom alebo pod kontrolou zahraničného subjektu. Za zahraničného agenta je taktiež považovaná každá ďalšia nezisková organizácia, ktorá je organizačne alebo finančne naviazaná na iného zahraničného agenta." Čo je vlastne ošetrenie prípadu, aby neprichádzalo k prelievaniu zahraničných peňazí, zahraničných kadejakých lobistických alebo sponzorských peňazí cez rôzne nastrčené organizácie a týmto spôsobom sa nevznikali nejaké takzvané biele kone.
Zahraničné organizácie alebo teda mimovládne organizácie, ktoré sú financované zo zahraničia, by zároveň museli byť registrované v takzvanom registri zahraničných agentov. To nie je samozrejme náš výmysel, my sme sa inšpirovali Spojenými štátmi americkými, kde toto v súlade so všetkými demokratickými pravidlami už viac ako osemdesiat rokov úspešne funguje. V rámci tohto registra zahraničných agentov by museli predkladať aj svoje výročné správy, správy o financovaní, o príjmoch, aby verejnosť mala prehľad, koho záujmy tieto organizácie zastupujú.
Neziskové organizácie, ktoré by si nesplnili povinnosti stanovené týmto zákonom, by boli samozrejme finančne sankcionované, lebo musí tam byť nejaká sankcia, aby celý tento návrh zákona bol alebo celé toto opatrenie bolo vymožiteľné. V prípade, ak by si nesplnili zákonné povinnosti alebo by vyvíjali vyslovene že protislovenskú činnosť, napríklad by sa jednalo o nejakú iredentistickú činnosť alebo niečo podobné, nejakú vyslovene že podvratnú činnosť, tak by v krajnom prípade mohli byť súdom Slovenskej republiky označené tieto neziskové organizácie, mimovládne organizácie za nežiaduce a nakoniec zrušené, čím by im de facto bola zakázaná pôsobnosť na území Slovenskej republiky.
Táto novela zákona, ako som povedal, vychádza zo zákonov, ktoré už dlhé desaťročia platia v Spojených štátoch amerických, v Izraeli alebo dokonca aj v Ruskej federácii, a týkala by sa rovnako, a to zdôrazňujem, týkala by sa rovnako mimovládnych organizácií, ktoré prijímajú peniaze z Bruselu, z Washingtonu, ako aj organizácie, ktoré prijímajú peniaze z Moskvy. To znamená, že maximálna transparentnosť pre všetkých, aby ľudia vedeli, koho záujmy tieto neziskové organizácie zastrešujú.
My máme pripravené, ešte taký detailnejší prehľad o tom, ako vlastne vyzerá tá sieť neziskových organizácií financovaných zo zahraničia, ten tretí sektor, ktorý ovplyvňuje verejnú mienku napriek tomu, že teda keď raz niekoho záujmy zastupuje, pretože nikto ich nevolil, ten mandát je tam veľmi malinký. Je to vlastne len mandát tých členov tej neziskovej organizácie, ktorá sa napriek tomu vyjadruje k všetkému možnému. Každá organizácia má samozrejme svoje pole pôsobnosti. My máme pripravený takýto prehľad, ale pokiaľ viem, tak o tom plánuje hovoriť bližšie kolega Milan Mazurek, čiže nechám to, nechám to jemu. Toľko z mojej strany.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Milá pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol novelu zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov. Stručne poviem. Cieľom tejto novely zákona je zaviesť transparentnosť do financovania, transparentnosť a prehľad do financovania mimovládnych organizácií, ktoré prijímajú prostriedky zo zahraničia. Stručne. Podrobnejšie sa k tomu vyjadrím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem.

Vážení kolegovia, my si myslíme, že táto novela o veterinárnej starostlivosti je vo svojom úmysle dobrá a sleduje aj dobré ciele, akurát to technické, legislatívne vypracovanie naozaj dosť pokrivkáva. Aj podľa našej interpretácie tie právomoci veterinárov sú až neprimerane vysoké a skutočne sú vyššie ako poli..., tí veterinári budú mať väčšie práva ako policajti. To, čo tu hovoril pán poslanec, že keď príde policajt s veterinárom pred dom, tak policajt musí zostať stáť vonku a veterinár paradoxne bude mať právo vkročiť do domu, tak to je podľa našej právnej interpretácie naozaj tak, naozaj to je pravda. Považujeme to za absurdné. Takúto kompetenciu by mali mať práve policajti.
Čo je ešte horšie, tak títo veterinári budú mať takéto právomoci vstupovať do obydlia, ak budú mať podozrenie z ohrozenia ochrany zvieraťa, tak je to napísané v paragrafovom znení. Čo to je podozrenie z ohrozenia ochrany zvieraťa? To môže byť naozaj interpretované hocijako. Obávame sa, že toto povedie len k akémusi zavedeniu udavačstva, nazvem to ľudovo, na dedinách, kedy sused, keď bude chcieť ublížiť susedovi, tak jednoducho ho nabonzuje, pošle naňho veterinárov, tí sa mu nejakým spôsobom budú snažiť dostať do domu, a ak sa nedostanú, budú mu dávať pokuty. Naozaj skutočne to môže poviesť k buzerácii bežného slušného obyvateľstva a hlavne na dedinách a v konečnom dôsledku sa to môže vrátiť v hneve smerovanom proti vláde. Tiež to vnímame skôr ako akúsi mediálnu hru, že sa to snaží, tento návrh zákona sa snaží predať s tým, že zviera nie je vec, pritom ale zároveň tie zvieratá majú byť čipované ako nejaké veci.
V Ľudovej strane Naše Slovensko sme jednoznačne proti týraniu, zneužívaniu zvierat, ale skutočne tento návrh zákona by bolo dobré vrátiť na prepracovanie a potom, potom bez najmenšieho váhania ho sme ochotní a schopní podporiť.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Klus (povedané so smiechom), raz keď bude Ľudová strana Naše Slovensko zostavovať vládu – verím tomu, že to bude čoskoro –, ja vás navrhnem ako nejakého funkcionára štátneho aparátu. Dúfam, že kolegovia nebudú proti, lebo takého lokaja a takého poslušníka systému, ako ste vy, to, to ani v Severnej Kórei nezoženú. (Smiech v sále.) Skutočne. Nerozumiem, ako napríklad môžte vo vašej hlave vytvoriť takú konštrukciu, že sme, vstúpili sme do Severoatlantickej aliancie, tým pádom sa naše základne stali základňami NATO, a pokiaľ ich tu nechceme, tak tu vlastne nechceme slovenské základne. To ako ste, ako môžete vôbec takto rozmýšľať, takto uvažovať? Potom tie vaše citáty z Washingtonskej alebo Severoatlantickej zmluvy, kde ste spomínali čl. 5. Áno, v tom čl. 5 sa vyslovene hovorí, že ostatné strany alebo zmluvné strany sú povinné, resp. musia vykonať len takú akciu, akú budú považovať za nutnú vrátane použitia ozbrojenej sily s cieľom obnoviť a udržať bezpečnosť v severoatlantickej oblasti, to znamená: a akciu, ako budú považovať za nutnú vrátane použitia... Oni môžu považovať za nutné aj pomoc vankúšmi, dekami, teplými, hrejivými slovami, tak ako sa to stalo niekoľkokrát v histórii, vlastne vždy v histórii, keď sa spojenci, papieroví spojenci na menšie krajiny vykašľali.
Čiže, pán Klus, ja vyslovene nemôžem súhlasiť. A vy keď hovoríte o našich spojencoch zo Severoatlantickej aliancie, Európskej únie, hovorte o vašich spojencoch. To nie sú, nie sú naši spojenci napríklad. Moji spojenci to určite nie sú. Môžu to byť partnerské štáty, môžme s nimi rokovať, ale rozprávať sa o nejakých spojencoch a takto, takto ponížene sa k nim a z takej poníženej pozície sa k nim vzhliadať, tak to je naozaj, naozaj už priveľa.

Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, kolegovia, ja vyskúšam dnes trošku iný pohľad na celú túto tému, na celú túto problematiku. Samozrejme, mnoho vecí, ktoré povedali predrečníci, boli postrehy k téme. Tak isto nespochybňujem, že aj mnohé state toho návrhu sú pozitívne a prispeli by skutočne k rozvoju slovenského vysokého školstva.
Mňa konkrétne ale zaujala, a to aj z osobnej nejakej iniciatívy, pretože tiež som pôsobil ako vysokoškolský pedagóg, zaujala tá stať, ktorá sa týkala obsadzovania miest vysokoškolských pedagógov, teda konkrétne miest docentov a profesorov, ktoré majú byť podľa tohto návrhu už neviazané na udelenie alebo získanie akademického titulu docent, profesor, ale proste len na nejak, akési výberové konanie, respektíve na splnenie podmienok, ktoré určí vedecká rada alebo umelecká rada danej školy. A, samozrejme, ešte je tam ten doplňujúci, tá doplňujúca podmienka, že zároveň ten človek, ktorý sa stane alebo obsadí funkčné miesto docenta, profesora týmto spôsobom, musí najbližších šesť rokov podstúpiť habilitačné konanie.
Neviem si predstaviť vymožiteľnosť toho ukončenia habilitačného konania po šiestich rokoch. Je možné, že tí ľudia tam jednoducho budú stále cirkulovať, cirkulovať a nakoniec sa stane to, čo sa stalo aj na feike, na ktorej som ja študoval svojho času, že tie miesta, uvoľnené miesta alebo voľné miesta, neobsadené miesta docentov, profesorov budú obsadzované periodicky doktorandmi, ktorí to, takéto nároky ešte alebo tie tituly akademické ešte nemajú. Päť-šesť rokov tam vydržia, potom odídu preč, nahradia ich noví doktoranti a stále takto dokola. V návrhu zákona sa to nazýva slovami "flexibilita". Ide jednoznačne o uvoľnenie podmienok na obsadzovanie vysokoškolských funkčných miest. Iné slovo pre takéto počínanie je slovo "liberalizácia". Z nášho pohľadu ide teda o ďalšiu liberalizáciu vysokého školstva, systému vysokého školstva v Slovenskej republike.
Ja úplne chápem a dokonca aj rešpektujem dôvody, ktoré viedli pani ministerku k predloženiu takéhoto návrhu zákona, pretože je evidentné, že na slovenských vysokých školách chýbajú vysokoškolskí učitelia. To je nespochybniteľné a je to problém, ktorý sa nedá riešiť v krátkom období. Možno v strednom, dlhodobom horizonte áno, ale v krátkom období sa skutočne, a to uznávam, iným spôsobom, ako navrhujete, ani riešiť nedá. Na vysokých školách prakticky totálne chýba tá stredná generácia učiteľov. Z mojej vlastnej skúsenosti viem, že tam učia buď učitelia, ktorí sú starí, dôchodcovia, alebo učitelia, ktorí sú mladí, to znamená doktoranti, ktorí keď ale skončia školu, vydržia na škole ešte pár rokov, ale potom po škole, samozrejme, odídu, lebo sa stane to, čo sa stalo aj mne, že ako doktorand som dostával štipendium nejakých 560 eur v čistom a po nástupe na miesto výskumného pracovníka som dostával, paradoxne, ešte menej ako doktorand. Samozrejme, som si musel privyrábať niekde úplne inde. Nakoniec som sa začal živiť aj niečím úplne iným a nakoniec som skončil v Národnej rade Slovenskej republiky. Ale takýmto spôsobom by to proste fungovať nemalo.
Okrem toho obsadzovanie funkčných miest na základe akýchsi výberových konaní alebo teda nie na základe získaných akademických titulov povedie len k ďalšej devalvácii akademických titulov v Slovenskej republike. Tá devalvácia je už aj teraz, v súčasnosti. Dnes, povedzme si rovno, titul bakalár alebo magister nie je to isté, čo bol titul bakalár alebo magister pred desiatimi, dvadsiatimi rokmi. Dnes má vysokú školu prakticky každý, kto sa chce tej vysokej škole aspoň trošku venovať. Ak nespraví štátnu vysokú školu, tak spraví nejakú súkromnú univerzitu niekde, ako tu bolo spomínané, v Sládkovičove alebo v Skalici alebo kdekoľvek inde. Lebo naozaj tie detašované pracoviská sú už kade-tade. Bohužiaľ, z vysokých škôl sa stali školy náborové.
Ja si tiež pamätám keď som v 2005. nastupoval na vysokú školu, bol som vždy elitný študent. To sa nechcem chváliť, ale tiež nebolo isté, že sa na tú vysokú školu dostanem. Dnes, keď sa na tú vysokú školu, na feiku, Fakultu elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity, pozriem, tak berú trojkárov, štvorkárov z učňoviek, len aby nabrali čo najviac študentov, ktorých potom, samozrejme, oni prejdú nejakým sitom, ale, bohužiaľ, veľká časť týchto študentov aj reálne tú školu skončí a ich praktické vedomosti už zďaleka nie sú také, aké boli za starých čias. A potom aj na chodbách tie výrazy tých rôznych tvárí. No, jednoducho už to nie je také to kultivované prostredie, ako dakedy bolo, fakt tam behajú trojkári, štvorkári. Postupne jednoznačne stále klesajú nároky kladené na vysokoškolských študentov. To sa prejavuje fakt aj tou devalváciou titulov. Paradoxne nastáva zase doba, kedy v konečnom dôsledku nezáleží na tom, aký titul máte, lebo ten titul majú pomaly, nechcem povedať všetci, ale čoraz viac ľudí, že paradoxne zase závisí len na tom, čo v skutočnosti viete, aký ste šikovný, aké sú vaše schopnosti alebo iné neakademické znalosti.
Ako takúto situáciu riešiť? Tento návrh je možno dobrý z krátkodobého pohľadu, ale z dlhodobého pohľadu, a to treba povedať úplne na rovinu, si myslíme, že jediným riešením toho neblahého stavu slovenského vysokého školstva je zrušiť veľkú časť vysokých škôl. Na Slovensku je jednoducho vysokých škôl priveľa, či sa to niekomu páči alebo nie. Ani jedna z nich, okrem niektorých súkromných, ktoré tituly vyslovene predávajú, ani jedna z tých škôl, poriadnych škôl, nemá dostatok študentov, tým pádom ani dostatok peňazí, lebo financovanie cez počet žiakov im nevychádza, výskumné aktivity, niečo si pri tom vedia privyrobiť, ale nie každá škola sa tomu výskumu venuje až tak intenzívne. Bohužiaľ, tie školy sa naozaj sústredia skôr na kvantitu ako na kvalitu.
A keby sa počet vysokých škôl znížil, ja viem, že je to politicky nepopulárne rozhodnutie, ak by sa zredukovali najmä mnohé súkromné vysoké školy, ktoré tituly predávajú, a keby sa zredukovali mnohé aj humanitné školy, ktoré produkujú nezamestnaných absolventov, tak by zostalo viac študentov pre ten zvyšok elitných škôl a zároveň by zostalo aj viac peňazí pre zvyšok tých škôl. Jednoducho chceme, aby na školách nezostávali len tí, a teraz nemyslím len študovať, ale aj učiť, len tí najhorší, ktorí sa nevedia nikde inde uplatniť, ale aby skutočne na tých vysokých školách zostávali tí najšikovnejší doktorandi, najšikovnejší docenti, ktorí to tam proste budú ťahať a ktorí budú tú školu ďalej rozvíjať.
Toľko z mojej strany. Ďakujem pekne za pozornosť.

Milá pani ministerka, vy ste uviedli ten návrh zákona s takým veľmi pozitívnym prístupom. Vymenovali ste, samozrejme, pozitíva, ktoré sú tam, mnohé sú nesporné a preto aj my budeme uvažovať, či sa zdržať, alebo budeme proti. Ale naozaj tá pasáž o tých mimovládnych organizáciách, to je niečo neakceptovateľné. To vy otvárate Pandorinu skrinku, že umožňujete legálne spojiť, doslova zavádzate, legalizujete tie mimovládne organizácie a zabudovávate ich do toho imigračného procesu. Jednoducho mimovládky, ktoré sú hladné po imigrantoch, ktoré tu chcú imigrantov, chcú tu vítať imigrantov, dostanú možnosť týchto imigrantov legálne zastupovať, pričom samozrejme imigranti na druhej strane tieto mimovládky budú vyhľadávať, pretože sa sem chcú dostať. Nebolo to tak dávno, kedy prepukla tá aféra, keď talianske mimovládky tiež financované Sorosom a podobnými finančníkmi chodili na lodiach zbierať imigrantov doslova pri brehy Líbye. Tam ich chodili zachraňovať. Doviezli do Talianska takto 39-tisíc Afričanov. Potom sa zistilo, že to nie sú nejaké nevinné mimovládne organizácie, ale vyslovene vysoko organizovaní pašeráci, ktorí si postavili na tej "pomoci" nevinným imigrantom z Afriky celý svoj biznis, zbohatli na tom. A keby nebolo, nebolo ľudí, ktorí o tom pochybujú, tak by sa na to nikdy neprišlo a doteraz by títo Afričania zaplavovali Taliansko. Samozrejme oni ho zaplavujú aj tak, ale v oveľa menšej miere aspoň vďaka tomuto.
Čiže pustiť mimovládky k imigrantom a imigrantov k mimovládkam, táto kombinácia je veľmi nebezpečná a myslím si, že sa tým roztočí veľmi nebezpečný kolotoč, ktorý pre Slovensko nemôže dopadnúť dobre. Vidíte teraz, čo tu mimovládne organizácie financované zo zahraničia robia. Tie protesty na uliciach. To nie sú, nie sú bežní občania, aj keď sa tak tvária. Mnohí sú vysoko organizovaní a minimálne tí organizátori sú proste zapojení do týchto organizácií. Čiže veľmi nebezpečná téma. Určite toto nemôžeme podporiť.

Miňo, dobre si to povedal. Ono ja si myslím, že našou úlohou ani nie je hodnotiť teraz minulosť pani Krištúfkovej. Za to by sa mala zodpovedať ona, samozrejme, svojim voličom, svojou prácou v Národnej rade Slovenskej republiky. Na druhej strane je logické, že pokiaľ máme na výber, aby vo výbore sedel človek, ktorý nemá pochybnosti a aby tam sedel človek, ktorý má pochybnosti, tak je logické, že si želáme, aby tam sedel človek, ktorý tie pochybnosti, o ktorom tie pochybnosti proste nie sú. Jednoducho mal by platiť rovnaký meter na všetkých. To tu povedali už aj niektorí pred nami.
Ale ja musím takisto poukázať na tú, na ten dvojaký meter, na ten absurdistan, čo tu vládne zo strany konkrétne pána Galka. Ja sa stavím, že keby bola pani Krištúfková poslankyňa koaličnej strany, tak pán Galko je prvý, čo by tu vykrikoval, že taký človek nemá v nejakom výbore čo robiť, že má byť odvolaný. Teraz to isté hovorí, akurát, samozrejme, v opačnom negatívnom význame len preto, že je to opozičná poslankyňa. Toto mi najviac vadí na tej strane SaS, tá ich dvojtvárnosť, ten absolútny nezmysel alebo to nepochopenie pre aplikovanie rovnakého metra na všetkých.
Ja hovorím ešte raz, nejdem robiť sudcu nad pani Krištúfkovou, pozerať sa jej do duše, do jej minulosti. Za to nech sa zodpovedá ona svojim voličom. Má na to plné právo. Ale to, čo tu predvádza opozícia, to tiež ako, na to sa nedá pozerať.