Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko uviedol návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom nášho legislatívneho návrhu je vytvoriť podmienky pre slobodné rozhodovanie sa občanov Slovenskej republiky o podstúpení tak citlivého lekárskeho zákroku, akým je nesporne aj očkovanie.
Očkovanie sa u nás v súčasnosti vykonáva masovo aj na najmenších deťoch, pričom so sebou prináša značné zdravotné riziká a súčasne je vykonávané v drvivej väčšine prípadov na zdravých ľuďoch len ako prevencia, keď nie je bezprostredne ohrozený ich život a zdravie. Podľa súčasne platnej legislatívy za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu možno uložiť pokutu v súhrnnej výške až 331 euro. V súčasnosti sa v zmysle vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky vykonávajú povinné očkovania osôb, ktoré dosiahli určený vek, povinné pravidelné očkovania osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz a povinné pravidelné očkovania osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz.
Občania Slovenskej republiky sú tak pod hrozbou pokuty nútení podstupovať očkovanie celkom proti desiatim chorobám: proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, prenosnej detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, invazívnym hemofilným nákazám, pneumokokovým invazívnym ochoreniam, osýpkam, mumpsu a ružienke. Už v prvom roku svojho života dostanú celkom tri dávky vakcín. Toto všetko sa deje bez ohľadu na to, či s týmto významným lekárskym zákrokom vyslovia súhlas alebo nie. Vykonávanie lekárskych zákrokov bez informovaného súhlasu dotknutej osoby alebo jej zákonného zástupcu je pritom v rozpore so základnými ľudskými právami a preto je porušením medzinárodného práva, ktorým je Slovenská republika viazaná.
Konkrétne ide o čl. 5 a čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, o čl. 3 Charty základných práv Európskej únie a o body 4 a 5 Európskej charty práv pacientov. Napríklad v čl. 5 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne sa vyslovene uvádza, citujem: "Zásah v oblasti zdravia sa môže vykonať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa týka, bola informovaná a so zásahom vyjadrila súhlas." A podľa čl. 6 ods. 2 tohto dohovoru, citujem: "Na maloletom, ktorý podľa zákona nie je spôsobilý vyjadriť súhlas so zákrokom, sa môže zákrok vykonať jedine so súhlasom jeho zástupcu, inštitúcie alebo osoby či orgánu ustanoveného zákonom."
Skutočnosť, že očkovanie musí byť dobrovoľné a teda nemožno ho vynucovať zákonom, uznávajú v mnohých štátoch Európskej únie aj sveta. V tomto smere by teda Slovensko nebolo žiadnou výnimkou, ak by zaviedlo očkovanie na báze dobrovoľnosti. Z 28 členských štátov Európskej únie je očkovanie povinné len v 14 štátoch, pričom v siedmich z nich sa povinne očkuje proti menšiemu počtu chorôb, ako je tomu u nás. Spomedzi iných európskych štátov nie je očkovanie povinné napríklad vo Švajčiarsku, Nórsku, Rusku alebo Islande. Mimo Európy nie je povinné napríklad v Kanade, Austrálii, Novom Zélande a Japonsku. V Spojených štátoch amerických sa dá odmietnuť z náboženských dôvodov takmer vo všetkých štátoch, čiže tiež nie je povinné.
Je nesporné, že udeľovanie pokút za odmietnutie očkovania je významným zásahom do základných ľudských práv, osobnej slobody, ako aj súkromia jednotlivca. Udeľovanie pokút za odmietnutie očkovania je však aj vysoko nebezpečné a krajne neetické, pretože núti občanov Slovenskej republiky podstupovať také lekárske zákroky, ktoré nielenže predstavujú významné riziko pre ich život a zdravie, ale môžu odporovať aj slobodnej vôli. Existuje totiž niekoľko stoviek odborných štúdií, množstvo dokumentov či literatúry, v ktorých lekári, vedci, akademici a iní nezávislí odborníci zaoberajúci sa problematikou očkovania dokazujú, že očkovanie nie je zďaleka také efektívne a bezpečné, ako sa oficiálne tvrdí.
Rozoberme si teraz tieto argumenty, rozmýšľajme a urobme si vlastný úsudok. Tieto argumenty sa dajú zhrnúť do takých siedmich záverov. Prvý záver. Očkovanie so sebou prináša celý rad závažných zdravotných rizík pre ľudí. Spôsobuje alebo je spúšťačom takých chorôb a poškodení zdravia, ako je napríklad autizmus, detská cukrovka, meningitída, rakovina mozgu, rakovina centrálneho nervového systému, rakovina kostí, rakovina lymfatického systému, rakovina pľúc, neurologické ochorenia, poškodenia mozgu a nervovej sústavy, epilepsia, poruchy štítnej žľazy, skleróza, poruchy správania a pozornosti, alergie, poruchy imunity, dislexia, alebo astma. Výsledkom očkovania môže byť aj smrť. V prípade najmenších detí je najčastejšie v podobe tzv. syndrómu náhleho úmrtia dojčiat, na ktorý len v Spojených štátoch amerických zomrie ročne 2 500 až 5 000 detí. Príčinou týchto fatálnych následkov očkovania môže byť masívna záťaž imunitného systému, najmä pri očkovaní najmenších detí a vpravovanie nebezpečných, hoci oslabených alebo inaktivovaných vírusov do ľudského tela.
Okrem toho vakcíny obsahujú jedovaté pridané látky, ako sú ortuť, hliník, formaldehyd či iné konzervanty a rozpúšťadlá v nebezpečnej koncentrácii, alebo sú kontaminované inými nebezpečnými vírusmi a baktériami. Počet závažných nežiaducich účinkov očkovania pritom nie je vôbec zanedbateľný. V USA, kde je jedna z najväčších zaočkovaností populácie na svete, dostane tzv. systém hlásenia nežiaducich účinkov očkovania ročne 11-tisíc hlásení o takýchto účinkoch očkovania, z čoho okolo jedného jeho percenta sú úmrtia spôsobené očkovaním. Skutočný počet je však ešte omnoho väčší, pretože americký úrad pre kontrolu potravín a liečiv odhaduje, že len 10 % nežiaducich účinkov je hlásených.
Nízky počet hlásení nežiaducich účinkov očkovania v Slovenskej republike oproti hláseniam, o ktorých som hovoril v Spojených štátoch amerických, môže byť spôsobený viacerými faktormi. Na prvom mieste to je nedostatočné povedomie rodičov a lekárov o rizikách očkovania a neochota lekárov zaznamenávať ich do zdravotnej dokumentácie pacientov. Ďalej to je zásadné odmietanie lekárov, že mohli byť spôsobené očkovaním a z toho vyplývajúca neochota ich hlásiť, často aj zo strachu pred možno osobnou zodpovednosťou. A napokon veľakrát zamietavé stanovisko Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý tvrdošijne odmieta uznať i súvislosť s očkovaním, a to aj v tých prípadoch, keď je táto súvislosť celkom zjavná. No nebezpečnosť očkovania sa nepreukázala len v rámci vedeckého výskumu a v lekárskej praxi, ale aj v rámci dokazovania na súdoch či pred inými kompetentnými orgánmi.
Opäť použijem príklad zo Spojených štátov amerických, kde existuje od roku 1988 tzv. federálny program pre odškodňovanie obetí, teda pre odškodňovanie očkovaní spôsobených poškodení zdravia, ktorý doposiaľ vyplatil viac ako 3 mld. dolárov vyše päťtisíc obetiam očkovania. O tom, že neočkované deti sú dokonca všeobecne zdravšie, ako deti očkované, hovorí celkom zaujímavý otvorený list stodvadsiatich talianskych lekárov z októbra 2015 adresovaný štátnemu zdravotnému ústavu v Ríme. Citujem z tohto listu: "Neočkované deti sa javia byť nepochybne a všeobecne zdravšie, menej náchylné na prenosné choroby dýchacích ciest, menej náchylné na žalúdočno-črevné ochorenia a na chronické choroby, menej náchylné na neurologické a behaviorálne poruchy, rovnako tak tieto deti len zriedka užívajú lieky a zriedka podstupujú chirurgické zákroky."
Pochybnosti o bezpečnosti očkovania vyslovujú viacerí lekári aj na Slovensku. Niektorí otvorene, iní anonymne. Napríklad MUDr. Stanislava Tóthová, praktická lekárka pre deti a dorast z Trstenej sa vyjadrila nasledovne, citujem: "Som lekárka s pätnásťročnou praxou a doteraz som bola presvedčená o tom, že očkovanie je účinné, bezpečné a nutné pre blaho celej spoločnosti. Toto tvrdenie nám bolo vštepované nielen počas štúdia medicíny, ale aj v klinickej praxi. Je to axióma, o ktorej sa nedebatuje. Po narodení môjho dieťaťa som však začala hľadať potrebné informácie ohľadom očkovania a svoj doterajší postoj som značne prehodnotila. Hliník podaný injekčne sa pri opakovanom očkovaní v tele kumuluje. A čo spôsobuje? Dlhodobú stimuláciu imunitného systému a nielen toho. Hliník je neurotoxický, dostáva sa v nezmenenej forme prakticky do všetkých orgánov, aj do mozgu, kde môže spôsobiť zápal. Jeho akútnou formou je tzv. postvakcinačná encefalitída, ktorá sa prejavuje vysokým, neutíchajúcim plačom, dieťa totiž neznesiteľne bolí hlava. Chronické dráždenie mozgových štruktúr sa dáva do súvisu s degeneratívnymi ochoreniami nervovej sústavy, diskutuje sa o autizme či o Alzheimerovej chorobe. Príčina SIDS, náhleho úmrtia dojčiat sa taktiež dáva do súvisu s očkovaním. Doteraz nebola spoľahlivo vysvetlená. Za povšimnutie stojí fakt, že Japonsko zaznamenalo dramatický pokles dojčenskej úmrtnosti, keď povinné očkovanie presunulo do vyššieho veku dieťaťa nad dva roky."
Teraz taký najlepší príklad o nebezpečnosti očkovania možno ilustrovať na tzv. BCG vakcíne proti tuberkulóze, ktorou sa na Slovensku plošne očkovalo od roku 1953 až do roku 2012. Bola dokonca prvou detskou vakcínou, nakoľko sa očkovala už na štvrtý deň po narodení dieťaťa. Táto vakcína spôsobovala vysoký počet závažných nežiaducich účinkov, no pred tuberkulózou deti nedokázala dostatočne ochrániť. Práve to bolo hlavným dôvodom vyradenia tejto vakcíny z očkovacieho kalendára. Škodlivosť BCG vakcíny pre novorodencov potvrdil v roku 2010 dokonca vtedajší hlavný hygienik Českej republiky Michael Vít, ktorý povedal, citujem: "U novorodencov môže očkovanie závažne poškodiť zdravie. V minulých rokoch dokonca došlo k niekoľkým úmrtiam."
Štátne zdravotnícke orgány a väčšina lekárov aj napriek týmto skutočnostiam u nás očkovanie proti tuberkulóze desaťročia obhajovali. Vyhlasovali ho za účinné a bezpečné rovnako, ako to dnes robia v prípade ostatných vakcín. To potom vyvoláva mnohé otázky. Možno považovať názory štátnych orgánov a provakcinačných lekárov za objektívne, neskreslené, nezávislé a nezaujaté? Tieto orgány a lekári sa mýlili, alebo verejnosti roky poskytovali nepravdivé informácie vedomo a účelovo. Do akej miery im potom možno dôverovať v prípade, že vyhlasujú za bezpečné ostatné vakcíny?
Druhý záver.
a) Očkovanie nie je dostatočne efektívne a častokrát je kontraproduktívne. Existujú mnohé prípady, analýzy a štatistiky, ktoré dokazujú, že zaočkovaní ľudia ochoreli na choroby, proti ktorým boli zaočkovaní, resp. dané choroby sa vyskytovali aj v stopercentne zaočkovanej populácii.
b) Očkovanie vyvolalo chorobu, či dokonca epidémiu choroby, proti ktorým malo ľudí chrániť;
c) Úmrtnosť na dané choroby bola menšia v nezaočkovanej, resp. v menej očkovanej populácii, ako v populácii plne zaočkovanej;
d) Choroba prenesená na človeka očkovaním spôsobila väčší počet úmrtí, ako tá istá choroba prenesená na človeka iným spôsobom.
Tretí záver. Očkovanie nie je pravou príčinou ústupu infekčných chorôb. Neexistuje totiž žiadny dôkaz, že zavedenie vakcinačných programov malo zásadný vplyv na pokles infekčných chorôb. Tento pokles, ako aj pokles smrteľnosti a iných závažných následkov totiž začal desiatky rokov pred zavedením plošného očkovania. Pravým dôvodom vymiznutia týchto chorôb sú predovšetkým zásadne lepšie životné podmienky a lekárska starostlivosť.
V tejto súvislosti už spomínaná MUDr. Stanislava Tóthová uviedla, citujem: "Napriek tvrdeniu viacerých expertov, že očkovanie prispelo k vyhubeniu niektorých infekčných chorôb, neexistuje na to evidentný dôkaz. Výskyt mnohých ochorení začal dramaticky klesať už pred zavedením očkovania vďaka výraznému zlepšeniu životných podmienok najmä v civilizovaných krajinách. Prakticky od druhej svetovej vojny v Európe neexistuje hlad a podvýživa, nie sú problémy so zásobovaním pitnou vodou, je dobre rozvinutá kanalizačná sieť, prevažná časť obyvateľstva býva v suchých a teplých bytoch, potraviny skladujeme vo vyhovujúcich podmienkach, zlepšila sa hygiena či osveta v oblasti zdravotníctva. V našich krajinách už nenájdeme nielen niektoré choroby, proti ktorým sa masovo očkuje. Mor či týfus, ktoré v minulosti zabíjali tisíce ľudí, by sme v civilizovaných spoločnostiach len ťažko hľadali napriek tomu, že sa proti nim nikdy plošne neočkovalo."
Štvrtý záver. Očkovanie nie je opodstatnené, pretože veľká časť chorôb sa už u nás nevyskytuje alebo nepredstavuje závažné riziko pre populáciu. Priaznivá epidemiologická situácia bola oficiálnym dôvodom, prečo bolo od roku 2012 zrušené očkovanie proti tuberkulóze. Nezodpovedanou otázkou potom zostáva, prečo z rovnakého dôvodu nebolo dodnes zrušené očkovanie proti chorobám, ktoré sa na Slovensku na rozdiel od tuberkulózy nevyskytujú už desiatky rokov. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
