Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúce, predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedníčkou Výboru Národnej strany, Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 467. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uniesla, uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája a gestorský výbor do 9. mája 2017.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení páni kolegovia, panie kolegyne poslankyne, vážené torzo slovenského parlamentu, návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "návrh zákona"), predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za Ľudovú stranu Naše Slovensko Marian Kotleba, Natália Grausová, Stanislav Drobný, Ján Mora. Cieľom návrhu zákona je umožniť opätovné povýšenie nedele na deň pracovného voľna.
Týmto by som vlastne skončila s uvedením tohto zákona a zároveň sa prihlasujem ako prvá do rozpravy, kde by som dokončila tieto veci.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte sa mi tiež vyjadriť ako jednému, ako jeden z navrhovateľov tohto zákona.
Úvodom svojho prejavu by som rád konštatoval fakt, ktorý je na Slovensku pomerne známy, a to, že demografická budúcnosť Slovenska nie je optimistická. Okrem starnutia obyvateľstva alebo predlžovania veku odchodu do dôchodku Slovensko zápasí aj s nízkou plodnosťou. Kým ešte na konci 80. rokov pripadli na ženu dve deti, na prelome milénií to už bolo pod úrovňou 1,3 dieťaťa. Príčinou je predovšetkým zásadná zmena reprodukčného správania, ktorá viedla k tomu, že plodnosť populácie Slovenska sa dostala pod úroveň jednoduchej reprodukcie a následne sa začala transformácia vekovej štruktúry vedúca k regresívnej populačnej štruktúre a populačnému starnutiu. Pri podrobnejšej analýze si môžeme všimnúť, že sa na Slovensku nachádzajú oblasti, kde je prírastok obyvateľstva väčší ako v iných oblastiach, a takisto môžeme nájsť aj skupiny obyvateľstva, u ktorých je prírastok ako u iných skupín obyvateľstva. Tým nemám teraz na mysli len skupiny podľa národností, ale najmä podľa vzdelania a celkovej ekonomickej aktivity.
Štát dnes používa rôzne formy, akými podporuje a motivuje rodiny, aby mali deti. Medzi hlavné formy dnes patria prídavky na deti a možnosť uplatnenia si daňového bonusu pre zamestnaných a podnikajúcich občanov. Skupina poslancov za Ľudovú stranu Naše Slovensko predložila návrhy na zmeny vo forme vyplácania týchto prídavkov a daňových bonusov. Na januárovej schôdzi sme prerokovali náš prvý návrh z tejto oblasti, a to zmeny vo vyplácaní daňového bonusu. Výšku daňového bonusu sme navrhli nastaviť tak, aby priemerná rodina, v ktorej obaja rodičia zarábajú priemernú nominálnu mzdu, neplatila pri uplatnení daňového bonusu na tri deti takmer žiadnu daň z príjmu. Výška uplatniteľného daňového bonusu za prvé a druhé dieťa sme navrhovali nastaviť disproporčne tak, aby ekonomicky motivovala rodiny mať práve tri deti.
V tomto návrhu zákona pre zmenu riešime, ako to už bolo povedané pri uvádzaní tohto zákona, vyplácanie prídavkov na deti. V jednoduchosti navrhujeme, aby boli tieto prídavky vyplácané iba na tie deti, ktorých rodič ako oprávnená osoba na uplatnenie nároku na prídavok mal ukončené minimálne stredoškolské vzdelanie.
Týmto dvoma zákonmi chceme adresne podporiť vo zvýšenej pôrodnosti práve ekonomicky aktívnych rodičov a rodičov, ktorí majú aspoň jedno so stredoškolským vzdelaním, či už nižšie sekundárne, sekundárne alebo vyššie sekundárne vzdelanie. Tieto produktívne skupiny obyvateľstva zaznamenávajú v posledných rokoch práve klesajúci trend v počte detí, čo by mal štát napríklad prostredníctvom takýchto opatrení zmeniť. Ako jeden z predkladateľov tohto zákona vás prosím o jeho podporu.
Ďakujem.

Ďakujem. Tak ešte raz. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som za poslanecký klub Ľudová strana Naše Slovensko uviedol našu novelu zákona č. 600/2003 Z. z., je to zákon o prídavku na dieťa, ktorú sme pripravili spolu s poslancami kolegami Marianom Kotlebom, Martinom Beluským a Rastislavom Schlosárom za účelom efektívnejšie využívania verejných financií a takisto aj za účelom obmedzenia pôrodnosti asociálnej časti obyvateľstva.
Je zrejme logické, že každá normálna vláda sa snaží podporovať v prvom rade pôrodnosť tej časti obyvateľstva, ktorá dokáže do budúcna zabezpečiť kultúrny, hospodársky rozvoj krajiny a takisto ktorá dokáže zabezpečiť aj obranyschopnosť krajiny. Štáty za týmto účelom využívajú rôzne nástroje, nástroje demografickej politiky. Na Slovensku sa používa v prvom rade daňový bonus, ktorý je vyplácaný ekonomicky aktívnym, alebo ak chcete, zamestnaným rodičom, a druhým nástrojom je vyplácanie prídavku na dieťa. A práve v týchto prídavkoch na dieťa vidíme trošku problém, pretože prídavky na deti sú momentálne vyplácané plošne, sú vyplácané bezzásluhovo veľkej časti obyvateľstva. A práve istá časť asociálneho obyvateľstva si z rodenia a plodenia detí spravila doslova živnosť a takýmto spôsobom si zarábajú na živobytie, pričom o svoje vlastné deti sa patrične nestarajú. Preto je nielen cieľom Ľudovej strany Naše Slovensko, ale myslím si, že cieľom každej normálnej vlády, každého normálneho politika snaha tento systém zmeniť, a my prichádzame s návrhom, že vyplácanie prídavkov na dieťa by malo byť umožnené alebo by sa mali vyplácať tieto prídavky len rodičom, resp. oprávneným osobám, ktoré dosiahli minimálne stredoškolské vzdelanie.
Prečo práve minimálne stredoškolské vzdelanie? No jednoducho preto, že stredoškolské vzdelanie sa nám ukázalo akýsi, ako akýsi optimálny, také delítko alebo deliaca čiara medzi asociálmi a slušnými pracujúcimi ľuďmi. Lebo podľa súčasne platného školského systému v Slovenskej republike je na ukončenie stredoškolského vzdelania, a to asi potvrdíte aj viacerí, ktorí máme skončené stredné školy, na ukončenie stredného vzdelania, stredoškolského vzdelania je potrebné preukázať schopnosť vzdelávať sa, schopnosť vzdelávať vo všeobecných predmetoch, schopnosť vzdelávať sa v odborných predmetoch, zvládnutie základov telesnej výchovy, mravnej, etickej, morálnej výchovy. Podľa údajov posledného sčítania obyvateľstva v roku 2010 má dosiahnuté stredoškolské vzdelanie na Slovensku 81 % obyvateľov nad 15 rokov. Čiže 81 % obyvateľov nad 15 rokov ukončenú strednú školu. Úplne opačná situácia je ale v asociálnych osadách, v ktorých bývajú prevažne, to si povedzme rovno, neprispôsobiví Cigáni. Je veľmi ťažké zohnať štatistiku vzdelanosti na báze nejakej, nehovorím, že etnickej príslušnosti, ale na báze nejakého, nejakej asociálnej príslušnosti, ale predsa len jednu takúto štatistiku sa nám podarilo nájsť, táto štatistika bola publikovaná v dokumente s názvom Stratégia Slovenskej republiky pre integráciu rómskeho obyvateľstva do roku 2020. Dnes to vyznie možná už ako sci-fi, ale tento dokument naozaj bol prijatý uznesením vlády v roku 2012. No a podľa tohto dokumentu, podľa tohto uznesenia vlády má ukončené stredoškolské vzdelanie len 23 %, 23 % cigánskej populácie. Zamyslime sa nad tým, len necelá štvrtina z cigánskej populácie sa zmôže na to, aby dokončila minimálne stredoškolské vzdelanie alebo nejakú učňovku, alebo nejakú maturitu. My, samozrejme, s týmto nesúhlasíme, a preto, a preto sa snažíme tento náš návrh zákona presadiť, aby sme práve, aby sme práve podporili pôrodnosť tej vzdelanej časti obyvateľstva. Samozrejme, samozrejme, že tento náš návrh zákona nie je namierený proti už narodeným deťom alebo proti rodičom už narodených detí, preto navrhujeme účinnosť našej novely až od 1. januára nasledujúceho roku 2018, aby mali rodičia, budúci perspektívni rodičia možnosť a príležitosť zodpovedne si naplánovať rodičovstvo. Takisto v rámci tejto novely zákona zavádzame prechodné ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že rodičia, ktorí poberajú dávky na svoje deti, ktoré sú už narodené, dopoberajú tieto dávky v pôvodnej výške aj do budúcnosti, čiže to sprísnenie vyplácania prídavkov na deti sa dotkne len v budúcnosti narodených detí.
Tento návrh zákona, a to, myslím, že podporia všetci, že tento návrh zákona bude mať jednoznačne pozitívny vplyv na štátny rozpočet, hoci, hoci, v súčasnosti nie je možné presne kvantifikovať, aký bude ten pozitívny vplyv, pretože nedokážeme presne odhadnúť, ako sa zmení pôrodnosť, a teda najmä pôrodnosť tej asociálnej časti obyvateľstva po prijatí tejto novely, po sprísnení vyplácania prídavkov na deti. My sme navrhovali peniaze, ktoré sa ušetria na vyplácaní prídavkov na deti pre asociálov, použiť na zvýšenie daňového bonusu pre pracujúcich alebo ekonomicky aktívnych rodičov, bol to návrh, ktorý sme predkladali na minulej, to bola tuším ešte februárová schôdza, bola to novela zákona č. 595/2003 Z. z., zákona o dani z príjmov, kde sme navrhovali, aby rodiny, ktoré majú aspoň tri deti a zarábajú priemernú mzdu, neplatili žiadnu daň z príjmov.
Čiže cieľom tejto dvojice návrhov zákona bolo, aby sa vyplácalo menej peňazí pre asociálnu časť obyvateľstva, aby sa zároveň aj obmedzila pôrodnosť asociálnej časti obyvateľstva a, naopak, aby sa viac peňazí vyplácalo slušným pracujúcim rodinám. Žiaľ, tento návrh na minulej schôdzi ste nepodporili, ja preto apelujem na vás, aby ste podporili aspoň tento náš návrh, ktorý predkladáme teraz, to znamená návrh na sprísnenie vyplácania prídavkov na deti, pretože, poviem to tak nadľahčene, tu nejde o tých pár desiatok miliónov, ktoré sa vďaka tomuto návrhu ušetria na vyplácaní prídavkov pre asociálov, ale v prvom rade tu ide o to, že ako si predstavujeme Slovensko o desať, dvadsať, tridsať, možno štyridsať rokov, či chceme, aby bolo plné slušných, vzdelaných, pracujúcich mladých ľudí, alebo či chceme, aby bolo plné nevzdelaných, lenivých a v podstate naničhodných asociálov, ktorí len budú natŕčať ruky a budú čakať, čo sa s nimi stane. Preto vás žiadam o podporu tohto nášho návrhu.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 466. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, poslanci za stranu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko, Marian Kotleba, Milan Uhrík, Martin Beluský a Rastislav Schlosár predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Hlavným cieľom predloženej novely zákona je snaha o efektívne využívanie verejných zdrojov a prirodzené obmedzenie pôrodnosti asociálnej časti obyvateľstva.
Toľko na úvod, viac by som rád porozprával v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.

Pán poslanec Klus, niekedy by ste mali menej vychádzať z bulváru a viacej z reality, lebo sa vám to môže vypomstiť.
A čo sa týka toho, že či pomáhame ľuďom, myslím, že naposledy to bolo dosť, dostatočne medializované, aby teda ste zistili, aká je pravda. Takže skúste sa viacej venovať vnútropolitickej situácii na Slovensku a menej obhajovaniu islamu a budete v pohode.
A, pán poslanec Zelník, vy ste ma asi dosť dobre nepočúvali, pretože ja som nehovoril o tom, že by mali byť tie platy na úrovni minimálnej mzdy, ale že by sa mala zmeniť metodika výpočtu z násobkov priemernej mzdy na násobky minimálnej mzdy. Ja to upresním, v prípade poslanca Národnej rady je to momentálne trojnásobok, trojnásobok minimálnej, priemernej mzdy, bol by to trojnásobok minimálnej mzdy. V prípade napríklad sudcov Ústavného súdu je to 1,3-násobok poslaneckého platu, to znamená aj ten poslanecký plat by sa počítal nie z priemernej, ale z minimálnej mzdy. V prípade napríklad prezidenta republiky je to 4-násobok poslaneckého platu, takže zase by sa to počítalo z minimálnej mzdy, a nie z priemernej mzdy, to je celé.
No a čo sa týka, pán poslanec, čo sa týka vlády odborníkov, tak tá vláda odborníkov nás dnes dostala do štádia, že Slovenská republika má už takmer 44 mld. dlhu, a ja si myslím, že vyrobiť dlh dokáže absolútne každý a netreba na to odborníkov.

Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja len si dovolím trošku zvýrazniť také aspekty, niektoré aspekty tohto nášho návrhu.
Náš zase veľmi jednoduchý návrh nechce nič iné, len trošku priblížiť, priblížiť platy rôznych verejných činiteľov životnej úrovni obyvateľov Slovenskej republiky, daňových poplatníkov, tak aby jednoducho platy týchto činiteľov, medzi nimi aj poslancov Národnej rady, aspoň nejakým spôsobom reálne zodpovedali tej skutočnej životnej úrovni a skutočným príjmom ľudí, ktorí, ktorí svoje platy nemajú zo zákona, ale ktorí si svoje platy musia odrobiť a poctivo jednoducho odpracovať každý jeden jediný mesiac. Preto je predmetom našej novely úprava metodiky výpočtu platov poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, od ktorého sa ale odvíja, alebo od toho sa odvíjajú platy mnohých ďalších verejných činiteľov, medzi nimi sudcov, sudcov Ústavného súdu, podpredsedu a predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, generálneho prokurátora, predsedu Súdnej rady, členov vlády Slovenskej republiky a aj samotného prezidenta Slovenskej republiky.
Kolega Beluský ako predkladateľ povedal, že 58 %, zhruba 58 % ľudí nedosahuje priemernú mzdu, ktorá bola minulého roku vyčíslená na 883 eur. V Banskobystrickom samosprávnom kraji túto priemernú mzdu nedosahuje viac ako 70 % zamestnancov, viac ako 70 % ľudí. Pre viac ako 70 % ľudí v Banskobystrickom kraji - a možno aj v niektorých krajoch je to ešte viac - je to len fiktívne číslo, štatistický ukazovateľ, ktorý nejakým spôsobom nesúvisí s ich vlastnou kvalitou života. Preto sa nám zdá absolútne odstrihnuté od reality, aby sme na základe tohto v skutočnosti fiktívneho ukazovateľa štatistického stanovovali mzdu poslancov a následne ďalších verejných funkcionárov. Sme presvedčení, sme presvedčení, že omnoho spravodlivejšie a omnoho bližšie k ľuďom by bolo, ak by sa tieto mzdy a s nimi spojené paušálne náhrady počítali nie z fiktívnej priemernej mzdy, ale z reálnej minimálnej mzdy, ktorú podľa zákona musí dosať každý, kto pracuje na plný úväzok. Táto zmena by okrem teda úspory štátneho rozpočtu a priblíženiu sa poslancov a ďalších verejných funkcionárov k ľuďom znamenala, že by jednoducho tie platy - aj naše platy - klesli, ale zas nie takým výrazným spôsobom, aby to malo nejaký vplyv, aby to malo nejaký negatívny vplyv na kvalitu práce v tomto parlamente, pretože si myslím, že tá kvalita práce je už dnes alebo aj dnes veľmi otázna. A keďže vidíme, v akom stave sa nachádza štát od vzniku v ’93. roku, tak si môžeme, ja si to môžem absolútne otvorene dovoliť povedať, že kvalita poslancov a kvalita vlád od ’93. roku asi nestála za nič, ak sme sa dopracovali k republike s takým obrovským štátnym dlhom a s takým vysokým počtom ľudí v exile a s takým vysokým počtom sociálnych samovrážd.
Ak by naša novela vstúpila do platnosti, znamenalo by to asi toľko, že plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky by klesol o 746 eur v hrubom zaokrúhlene, plat člena vlády o 1 120 eur zaokrúhlene a napríklad plat prezidenta republiky - jednou skupinou veľmi vyzdvihovaného a milovaného, inými trošku inak, triezvejšie hodnoteného - by klesol o 2 984 eur. Viem, že s podporou nášho návrhu to asi nebude jednoduché, pretože napríklad kolegovia zo SaS-ky majú v programe zrušenie minimálnej mzdy a, naopak, z ich klubu zaznievajú hlasy za zvýšenie poslaneckých platov. Takže v tomto sme každý na úplne inej strane barikády, ale možno, že by nebolo zlé sa zamyslieť nad tým, či by naozaj nebolo lepšie stanovovať tie platy v závislosti od minimálnej, a nie od priemernej mzdy. Okrem iných efektov by sme tým dosiahli napríklad to, že by mala aj vláda, pretože aj platy vládnych úradníkov, teda členov vlády by boli stanovované v závislosti od minimálnej mzdy, by mala záujem robiť také hospodárske kroky v republike, aby tá minimálna mzda rástla, aby jednoducho ľudia, ktorí poctivo pracujú (zaznievanie gongu), aby ľudia, ktorí poctivo pracujú, mali, mali tým zákonom o minimálnej mzde garantovanú čoraz vyššiu minimálnu mzdu. Pretože čím lepšie by sa žilo ľuďom, tým lepšie by sa žilo aj vláde, aj poslancom a tak ďalej. Dnes, žiaľ, tá situácia je taká, že poslancom a vláde sa žije dobre bez ohľadu na to, ako sa žije ľuďom. A myslíme si, že takýto malý ústupok voči ľuďom, v prospech ľudí by nemohol zaškodiť a ani by nezaškodil nikomu z nás.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. 
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych, legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. 
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, poslanci za poslanecký klub Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Milan Uhrík a Martin Beluský predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov.
Výška súčasného platu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky je podľa aktuálnej legislatívy viazaná na priemernú nominálnu mesačnú mzdu zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Podľa predloženého návrhu zákona by sa po novom plat poslancov, ako aj ďalších ústavných činiteľov odvodzoval od výšky minimálnej mzdy v Slovenskej republike za predchádzajúci kalendárny rok a poslanecký plat by teda nebol stanovený ako trojnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ale ako trojnásobok minimálnej mzdy v Slovenskej republike. Podobne by od minimálnej mzdy záviseli aj paušálne náhrady poslancov.
Predkladaná novela zákona zároveň ruší vyplácanie odstupného pre poslancov, ktorým zaniká výkon ich poslaneckého mandátu. Podľa súčasnej legislatívy totiž patrí poslancovi po zániku jeho mandátu plat vo výške 2 až 3 mesiacov v závislosti od času výkonu poslaneckého mandátu. Každý poslanec si musí byť vedomý toho, že poslanecké miesto je časovo ohraničená pozícia na dobu určitú, a preto nárok na odstupné nie je opodstatnený.
Naviazanie poslaneckých platov na priemernú mzdu v národnom hospodárstve považujeme za neprimerané. Oficiálne uvádzaná priemerná mzda na Slovensku totiž neodzrkadľuje reálne platové pomery väčšiny bežných ľudí. Hoci oficiálne uvádzaná priemerná nominálna mesačná mzda dosahovala v kalendárnom roku 2015 podľa Štatistického úradu výšku 883 eur, v skutočnosti však viac ako 58 % zamestnancov zarábalo menej ako priemernú mzdu.
Jedným z dôvodov na predloženie tejto novely je aj negatívny vývoj dlhu Slovenskej republiky. Podľa schváleného vládneho návrhu štátneho rozpočtu na rok 2017 sa očakáva, že celkový dlh verejnej správy Slovenskej republiky prekročí 44 mld. eur. Každý obyvateľ Slovenska tak okrem svojich súkromných dlhov bude dlhovať v prepočte ďalších viac ako 8 100 eur. Zodpovednosť za tento stav nesú v rozhodujúcej miere práve poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky a ďalší vedúci ústavní činitelia, ktorí dopustili, aby dlh Slovenska vzrástol do takejto extrémnej výšky. Súčasná výška platu vrátane paušálnych náhrad pre poslanca s trvalým pobytom mimo Bratislavy predstavuje 3 576 eur. Platy tejto výšky dostávajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky od roku 2011. Odvtedy neprišlo k žiadnej valorizácii, pretože poslanci si svoje platy každoročne zmrazujú.
Ak by boli platy poslancov závislé od minimálnej mzdy za predchádzajúci kalendárny rok a plat by sa nezmrazil, tak by celková výška platu vrátane paušálnych náhrad pre poslanca s trvalým pobytom mimo Bratislavy dosiahla v roku 2017 výšku 2 066 €. Týmto poklesom by sa zároveň odstránila potreba každoročného zmrazovania poslaneckých platov. Dlhodobé zmrazovanie platov predstavuje aj tak nekoncepčné riešenie, pretože raz bude musieť prísť k ich rozmrazeniu a následnému dramatickému nárastu. Správne nastavená minimálna mzda udržuje životnú úroveň obyvateľstva nad úrovňou existenčného minima a motivuje ľudí uprednostniť prácu pred rôznymi sociálnymi príjmami. Vytváranie podmienok pre zvyšovanie minimálnej mzdy na takúto úroveň by teda malo byť nielen prioritou poslancov Národnej rady, ale aj vlády Slovenskej republiky a ostatných ústavných činiteľov.
Naviazanie poslaneckých platov na minimálnu mzdu bude zároveň predstavovať prejav pokory a úcty voči ľuďom, ktorí sú nútení živiť svoje rodiny z minimálnej mzdy. Najvyšší ústavní činitelia tým prejavia symbolické gesto, že sú ochotní podieľať sa na obnovení a ozdravení slovenského hospodárstva a že sú ochotní začať šetriť od seba. Predložená novela zákona bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Predpokladaná úspora len na samotných mzdových nákladoch poslancov Národnej rady Slovenskej republiky bude za jedno volebné obdobie predstavovať približne 12 mil. eur. K ďalším výrazným úsporám príde vďaka racionalizácii platov členov vlády Slovenskej republiky a ďalších ústavných činiteľov, ktorých plat sa vypočítava v závislosti od platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem.