Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, už len samotná skutočnosť, že tu dnes prerokúvame udelenie pokuty poslancom Národnej rady za výroky, ktoré predniesli na tejto pôde, teda udelenie pokuty za slová a názory, je dôkazom toho, čo hovorí Ľudová strana Naše Slovensko už dávno. A síce, že na Slovensku neexistuje skutočná demokracia, na Slovensku je dovolené hovoriť len to, čo vyhovuje vláde a jej mecenášom, resp. to, čo ich nejakým spôsobom neohrozuje a nie je pre nich nepríjemné. Je to jednoducho dôkazom toho, že demokracia na Slovensku v plnej miere platí len pre úzku skupinu vyvolených. Ako člen mandátového a imunitného výboru teraz rozoberiem dôvody, pre ktoré je udelenie pokuty poslancom Ľudovej strany Naše Slovensko nielen so všetkými, v rozpore so všetkými princípmi demokratického a právneho štátu, ale je predovšetkým v rozpore so zdravým rozumom, pravdou a spravodlivosťou. Takže poďme pekne po poriadku.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko, ktorý je pôvodcom tohto absurdného návrhu na trestanie poslancov za vyslovený názor, v tomto svojom návrhu tvrdí, že výroky našich poslancov napĺňajú skutkovú podstatu trestného činu tzv. hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Inými slovami, našich poslancov chce pokutovať na základe presvedčenia, že ich výroky by boli trestné, ak by ich nechránila poslanecká imunita. Pozrime sa ale na to, aká je skutočnosť.
Skutočnosť je taká, že výroky našich poslancov nie sú v rozpore so žiadnym platným zákonom Slovenskej republiky. A teda ak by neboli poslancami, nehrozila by im za ich výroky žiadna pokuta a ani iná sankcia. Na tomto mieste si dovolím odcitovať znenie § 423 Trestného zákona, teda skutkovú podstatu trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia, na ktorú sa Andrej Danko odvoláva.
Takže citujem: "Kto verejne hanobí
a) niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu alebo
b) skupinu osôb alebo jednotlivca pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre jej skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, politické presvedčenie, náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania,
potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až tri roky."
Poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko vo svojich výrokoch kritizovali cudzie štáty a cudzie vlády. O Izraeli napríklad pán poslanec Mizík uviedol, že vznikol terorom extrémistických skupín, že tento štát prevádza extrémistickú politiku voči Palestínčanom. Pán poslanec Mazurek zase položil otázku, či nie je práve Izrael štátom, kde ešte stále existuje reálne a legálne apartheid. A vládu Spojených štátov amerických a Izraela označil za fašistickú.
Ja sa teraz pýtam, páni poslanci, kde v skutkovej podstate trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia, ktorú som vám čítal, nájdete hanobenie štátu či vlády. Jednoducho náš Trestný zákon, ale ani žiaden iný predpis také niečo nepozná a teda ani nezakazuje. A bolo by to aj skutočne absurdné, keby demokraticky zvolený zástupca ľudu nemohol dokonca ani na pôde parlamentu slobodne kritizovať akýkoľvek štát či akúkoľvek vládu. Zakazovať kritiku štátu či kritiku vlády, to je podľa môjho názoru čistá totalita, pretože práve totalitné režimy sú niečím takýmto typické.
Žiaľ, podľa Andreja Danka a všetkých, ktorí ho v tejto veci podporujú, je táto verejná kritika hodná potrestania pokutou tisíc eur. Dokonca ani výroky poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko o islame nie sú podľa platnej legislatívy trestné, pretože nehovoria o moslimoch ako o jednotlivcoch alebo ako o skupine osôb, teda tak, ako to predpokladá Trestný zákon v § 423 písm. b), ale hovoria výlučne o islame ako o náboženstve alebo o politickom systéme. Pravda je teda taká, že poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko svojimi výrokmi neporušili žiaden zákon, žiaden predpis, ani žiaden iný dokument. Jediné previnenie je len v tom, že si dovolili otvorene kritizovať to, čo je v dnešnom svete politickej korektnosti nedotknuteľné. Jej jediná vina spočíva v tom, že povedali pravdu, o ktorej médiá mlčia a ktorú chcú umlčať, pretože sa im jednoducho nehodí, pretože je pre nich nepohodlná a nebezpečná.
A práve tu sa dostávam k jadru celého problému a k základnej otázke. Sú výroky poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko pravdivé? Ak sú pravdivé, potom neexistuje skutočne žiaden právny ani morálny dôvod, prečo by sme mali takéto výroky odsúdiť a už vôbec nie je dôvod na to, aby sme ich potrestali. Som presvedčený, že pravda je nadovšetko a vysloviť ju treba aj vtedy, ak niekoho uráža, alebo ak je pre niekoho nepríjemná. Celé toto absurdné konanie voči našim poslancom sa začalo na základe toho, že Andrej Danko sa cítil byť dotknutý ich výrokmi. Už len to je akési mierne povedané čudné, pretože je skutočne zvláštne, že predseda Národnej rady, ktorý je občanom Slovenskej republiky a podľa svojich slov vyznáva kresťanskú vieru, sa cíti byť urazený výrokmi voči islamu, voči Spojeným štátom americkým a Izraelu. Keby bol predsedom izraelského parlamentu Knesset, bolo by to pochopiteľné, takisto keby bol šéfom amerického kongresu alebo vyznávačom islamu, vtedy by som to tiež vedel pochopiť. No v tomto prípade to o niečom vypovedá a kto má rozum, to ľahko pochopí.
Prejdime ale k samotnému obsahu výrokov našich poslancov a teda k podstate, do akej miery zodpovedajú výroky poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko pravde a skutočnosti. Začnem výrokmi o islame. Nechcem tu rozoberať fungovanie islamu, lebo to už urobili predo mnou moji kolegovia, zastavím sa len pri výroku pána poslanca Mizíka, ktorý hovoril o islame ako o satansko-pedofilnom diele diabla.
Ak nejaká osoba má sex s deväťročným dievčaťom, je to evidentne znak pedofilnej úchylky. Na to človek nemusí byť ani psychiater, ani psychológ, myslím si, že to je každému z nás jasné. Ak takáto osoba je zakladateľom nejakého náboženstva a jednou z jeho najdôležitejších postáv a stúpenci tohto náboženstva túto skutočnosť nielenže nepopierajú, ale ani neodsudzujú, potom je naozaj celkom legitímne hovoriť o tomto náboženstve tak, ako to povedal pán poslanec Mizík. Pokiaľ ide o to, koho dielom je islam z náboženského hľadiska, tu treba povedať, že podľa najsvätejšej knihy všetkých kresťanov Biblie sú bohovia pohanov, čiže bohovia akéhokoľvek nekresťanského náboženstva, teda aj vrátane islamu, démoni. Len napríklad v žalme 96 v piatom verši sa píše: "lebo všetci bohovia pohanov sú démoni" a taktiež v Novom zákone v prvom liste Korinťanov v desiatej kapitole v dvadsiatom verši sa hovorí: "ale čo pohania obetujú, to obetujú démonom a nie Bohu a ja nechcem, aby ste boli spoločníkmi démonov".
Ak teda chcete trestať poslanca Mizíka za to, že podľa neho pohanské náboženstvo, teda islam, je démonické, čiže je to dielo diabla, musíte potom potrestať všetkých kresťanov, ktorí sa s Bibliou bezvýhradne stotožňujú. Ak by sme postupovali podľa vašej logiky, tak potom by sa každý kresťan, ktorý verejne cituje tieto výroky z Biblie, dopúšťal trestného činu. Inými slovami, mnohí z vás chcú fakticky potrestať pána poslanca Mizíka za to, čo vyplýva z jeho kresťanskej viery, za to, čo je napísané v Biblii. A to je pre každého skutočného kresťana absolútne neprijateľné, pretože by to znamenalo zaprieť svoju vieru a teda zaprieť Pána Boha.
Preto, páni poslanci, ak budete hlasovať za to, aby pán poslanec Mizík dostal pokutu, bude to znamenať, že ste za to, aby poslanec Národnej rady Slovenskej republiky bol prenasledovaný pre svoju kresťanskú vieru, pre vernosť tomu, čo je napísané v Biblii.
Pokiaľ ide o výroky kritizujúce štát Izrael a vládu tohto štátu, tu sa treba opäť opýtať, na základe čoho pán predseda Danko súdi, že tieto nezodpovedajú pravde? Na základe toho, že to povedali predstavitelia židovskej náboženskej obce, čiže Židia? Ja sa pýtam, vypočul si aj názor druhej strany, názor Palestínčanov, ktorí tvrdia, že sú v Izraeli utláčaní? Ak sa ktokoľvek z toho parlamentu má rozhodnúť, či výroky, ktoré zazneli, zodpovedajú pravde, musí poznať nielen stanovisko jednej strany, ale aj tej druhej.
Preto mojou druhou otázkou je: zoznámil sa niekto s argumentami Veľvyslanectva štátu Palestína na Slovensku? Ak nie, tak nemá právo tieto výroky akokoľvek posudzovať. A ak sa s týmito palestínskymi argumentami zoznámil a nepovažuje ich za pravdivé, nech povie dôvody, prečo si myslí, že sú nepravdivé a nech povie protiargumenty, ktoré ich presvedčivo vyvrátia. Ak to však urobiť nevie alebo nechce, nemôže odsudzovať nikoho a tobôž nie poslancov Národnej rady, ktorí sú presvedčení o ich pravdivosti a na základe nich aj verejne vystupujú.
Pán poslanec Mazurek tvrdí, že v štáte Izrael funguje apartheid, pretože Palestínec tam nie je rovnocenný Židovi. Opäť sa pýtam, je to lož, alebo je to pravda? Myslím si, že každému z nás je jasné, že ak by sme si sem do pléna zavolali kohokoľvek zo spomínaného Veľvyslanectva štátu Palestína na Slovensku, tak nám potvrdí, že apartheid, resp. diskriminácia Palestínca zo strany Židov v Izraeli je reálnym faktom. Taktiež veľmi zaujímavé by bolo, keby sme si tu mohli vypočuť osobné svedectvo známeho palestínskeho spisovateľa žijúceho na Slovensku Nidala Saleha. Prečítajte si jeho knihy a príde vám zle z toho, aké odporné zločiny podľa neho robí izraelská vláda voči Palestíncom. Samozrejme, svedectvá Palestíncom proti Izraelu možno odmietnuť ako zaujaté, rovnako ako možno odmietnuť ako zaujaté aj svedectvá Židov v prospech tohto štátu.
O tom, že v štáte Izrael funguje apartheid, však nehovoria len Palestínci. Existuje celý rad významných osobností z Organizácie spojených národov, zo Spojených štátov amerických a dokonca aj z Juhoafrickej republiky, kde sami zažili apartheid, ktorí tvrdia to isté, čo pán poslanec Mazurek a Palestínci. Uvediem niekoľko príkladov.
Bývalý špeciálny spravodajca OSN John Agard opísal situáciu na západnom brehu Jordánu ako, citujem: "režimom apartheidu horším ako ten, ktorý existoval v južnej Afrike". Druhý príklad, o apartheide v Izraeli hovoril Jimmy Carter, bývalý prezident Spojených štátov amerických a nositeľ Nobelovej ceny za mier v roku 2006 v knihe s názvom "Palestína, mier nie apartheid", alebo írsky mierový aktivista a nositeľ (pozn. red.: správne "írska mierová aktivistka a nositeľka") Nobelovej ceny za mier Mairead Maguire. Desmond Tutu, anglikánsky arcibiskup z Juhoafrickej republiky, nositeľ Nobelovej ceny za mier a známy bojovník proti apartheidu v apríli 2010 napísal otvorený list Univerzite v Berkeley, v ktorom uviedol, citujem: "Bol som na okupovanom palestínskom území a bol som svedkom rasovej segregácie ciest, bývania, ktoré mi tak veľmi pripomenuli podmienky, ktoré sme zažili v južnej Afrike počas rasistického systému apartheidu." A len celkom nedávno orgán Organizácie spojených národov Ekonomická a sociálna komisia pre západnú Áziu združujúca 18 štátov vo svojej správe dospela k tomu istému záveru, ako Desmond Tutu, že Izrael je rasistický štát, ktorý zaviedol systém apartheidu, ktorý prenasleduje palestínsky ľud. To boli výroky a zistenia nežidov.
Čo ale potom poviete na to, že štát Izrael obvinili z apartheidu aj mnohí Židia, ktorí logicky nemajú dôvod vystupovať proti vlastnému štátu? Za všetkých spomeniem len dva výroky.
Michael Ben-Yair, bývalý generálny prokurátor Izraela, citujem: "V roku 1967 sme sa entuziasticky rozhodli stať koloniálnou spoločnosťou ignorujúc medzinárodné zmluvy vyvlastňovať zem, sťahovať osadníkov z Izraela na okupované územia, zúčastňovať sa na krádeži a hľadať ospravedlnenia pre všetky tieto aktivity. Vášnivo túžiac ponechať si okupované územia sme vytvorili dva súdne systémy, jeden progresívny, liberálny v Izraeli, druhý krutý, útočný na okupovaných územiach. Prakticky sme ustanovili apartheidný režim na okupovaných územiach hneď po ich dobytí. Tento utláčateľský režim existuje dodnes."
A druhý výrok - Bradley Burton, významný novinár z denníka Haaretz v týchto novinách napísal v roku 2015, citujem: "Bol som jedným z tých, ktorí oponovali nálepke apartheid prisudzovanej Izraelu, už tomu neoponujem. Nemôžem už ďalej predstierať. Toto sa stalo s našou vládou zákona, dve odlišné sady pravidiel, jedna pre nás a druhá, ktorú hádžeme na nich, apartheid. Sme tým, čo sme stvorili. Sme tým, čo robíme a ranami, ktoré spôsobujeme miliónom iných. Sme tým, nad čím privierame oči. Náš Izrael je tým, čím sa stal, apartheidom. Čo znamená apartheid na izraelský spôsob? Apartheid znamená fundametalistický klérus presadzujúci prehlbovanie segregácie, nerovnosti, nadradenosti a podrobenia. Apartheid znamená zákonodarcov Likudu a bývalého šéfa tajnej služby Aviho Dichtera volajúcich v nedeľu pre oddelených z podelených segregovaných cestách a diaľniciach pre Izraelčanov a Palestínčanov. Apartheid znamená stovky útokov osadníkov proti palestínskemu majetku, živobytiu a životu bez usvedčenia, bez obvinenia, dokonca bez podozrivých. Apartheid znamená nespočetné množstvo Palestínčanov väznených bez súdu, zastrelených bez súdu, zastrelených do chrbta pri úteku a bez oprávneného dôvodu. Apartheid znamená izraelských predstaviteľov používajúcich armádu, políciu, vojenské súdy a drakonické administratívne väzby nielen proti terorizmu, ale aj na obmedzenie takmer každého spôsobu nenásilného protestu Palestíncov."
Napokon aj podľa prieskumu z roku 2012, ktorý uverejnili významné britské noviny The Telegrapf, si až 58 % izraelských Židov myslí, že Izrael už teraz praktizuje systém apartheidu proti Palestíncom. Toľko teda k samotnému tvrdeniu, že či Izrael je štátom apartheidu alebo nie.
Okrem toho, či sú Palestínci v Izraeli menejcenní oproti Židom, na túto tému by som mohol uviesť ešte jeden významný citát, a to od nikoho iného, ako bývalého hlavného sefardského rabína Izraela Ovadia Yosefa. Pre tých z vás, ktorí netušia, kto bol tento človek, uvediem, že tento rabín bol zakladateľom a duchovným vodcom izraelskej parlamentnej politickej strany Šás, ktorá od svojho vzniku v roku 1984 bola s výnimkou rokov 2003 až 2006 vždy súčasťou izraelskej vlády. V posledných voľbách získala skoro 9 % hlasov a má dokonca 11 kresiel v izraelskom parlamente. V súčasnej izraelskej vláde táto strana disponuje dvoma ministrami, z toho jeden je šéfom silového rezortu ministerstva vnútra. Čiže išlo o mimoriadne vplyvného a uznávaného človeka v štáte Izrael.
Nasledovné výroky tohto rabína nepochádzajú z nejakého extrémistického alebo konšpiračného webu, ale zverejnili ich známe izraelské noviny Haaretz a tlačová agentúra ČTK v roku 2010. Takže citujem: "Gaulovia sa narodili len preto, aby nám slúžili. Na svete nemajú iné poslanie, len slúžiť národu Izraela. Prečo je treba pohanov? Budú pracovať, budú orať, budú žať a my budeme sedieť ako páni a jesť. To je dôvod, prečo boli vytvorení."
A druhý výrok: "Pohania sú ako ostatní, musia zomrieť, ale Boh im dal dlhovekosť. Prečo? Predstavte si osla, keď uhynie, príde človek o peniaze. Je to sluha a preto mu je daný dlhý život, aby pre Žida mohol dlho pracovať." Komu by nestačili ani tieto slová a fakty, môžem poskytnúť zoznam ďalších židovských autorov, ktorí kritizujú štát Izrael a potvrdzujú tak slová poslanca Mazureka. Poďme ale ďalej.
Pán poslanec Mizík tvrdí, že štát Izrael vznikol terorom extrémistických skupín. Je to lož, alebo je to pravda? Ak si prečítate akúkoľvek historickú knihu o vzniku tohto štátu, môžete dôjsť, nemôžete dôjsť k inému záveru, ako k tomu, že tento výrok odráža historickú skutočnosť. Teda nejde o žiaden výmysel nejakého konšpiračného webu, ale o fakty, ktoré sú v komunite historikov všeobecne uznávané a ľahko overiteľné. A k tomu aj, a to, kto tomu aj tak neverí, s radosťou mu poskytnem zoznam literatúry, z ktorej som čerpal.
Izrael ako štát skutočne vznikol významným prispením teroristickej činnosti, a to rôznych sionistických organizácií, ako boli Irgún, Lehi, Hagana, či Palmach. Ešte raz pripomínam, že vychádzam zo všeobecne uznávaných zdrojov, ktoré akceptujú aj mnohí židovskí autori. Spomeniem len niekoľko najznámejších prípadov:
- 6. novembra 1944 Lehi zavraždila britského ministra lorda Moyneho v egyptskej Káhire.
- 22. júla 1946 Irgún spáchal bombový útok na britskú administratívnu základňu v hoteli Král David, počas ktorého bolo zabitých 91 ľudí.
- 5. a 6. januára 1948 bol vykonaný bombový útok na hotel Semiramis s príslušníkmi Hagany, zabitých bolo 24 ľudí.
- 9. apríla 1948 Irgún a Lehi spáchali masakru v palestínskej dedine Deir Yassin, zavraždili 100, podľa iných zdrojov až 254 ľudí, z toho 77 žien a 60 detí.
- 17. septembra 1948 Lehi zavraždila mediátora Spojených národov Folke Bernadotteho.
A takto by som mohol pokračovať uvádzaním desiatok ďalších zločinov a teroristických útokov, pri ktorých boli vraždení moslimovia aj kresťania rukami Židov, ktorí bojovali za vznik štátu Izrael. Výsledkom týchto činov bolo to, že bolo zničených celkom 400 až 600 palestínskych dedín. Z Palestíny utieklo alebo bolo vyhnaných viac ako 700-tisíc palestínskych Arabov, ktorým dodnes Izrael neumožnil návrat do svojej vlasti. Na miestach zničených palestínskych dedín vyrástli židovské osady, ktoré sa napriek mnohým protestom svetovej verejnosti stále rozširujú aj na územiach, ktoré dovtedy takmer žiadni Židia neobývali. Za tieto a mnohé ďalšie útoky boli v tej dobe považované organizácie ako Irgún či Lehi za teroristické, a to nielen palestínskymi Arabmi, ale aj Veľkou Britániou, Spojenými štátmi americkými či Organizáciou spojených národov.
Ďalšou dôležitou vecou je to, že tieto organizácie neboli nejakou izolovanou skupinou extrémistov, ktorá nemala nič spoločné s vedením štátu Izrael. Naopak. Irgun vznikla v roku 1931 a bola rozpustená v roku 1948, keď sa jej členovia začlenili do oficiálnej izraelskej armády. Veliteľom Irgunu bol Menachem Begin, neskorší predseda vlády štátu Izrael. Na tomto mieste pripomeniem, že Begina nazýval teroristom a fašistom dokonca aj slávny židovský vedec Albert Einstein, ktorý spolu s 27 inými prominentmi židovskými intelektuálmi napísal 4. decembra 1948 otvorený list do New York Times, kde odsúdil teroristické útoky týchto skupín.
Lehi vznikla v roku 1940 po oddelení od Irgunu. Rozpustená bola v roku 1948, keď sa jej členovia začlenili do oficiálnej armády štátu Izrael rovnako ako Irgun. Za rozpustenie dostali jej vodcovia amnestiu za všetky vojnové zločiny, ktorých sa v minulosti dopustili. Jeden z vodcov Lehi Jicchak Šamir sa stal dokonca aj dvojnásobným predsedom vlády štátu Izrael. Ďalší boli členovia izraelského parlamentu Knesset. Najvyšší veliteľ a zakladateľ Lehi, vodca takzvaného revizionistického sionizmu Ze´ev Jabotinskij je dodnes uznávanou osobnosťou v štáte Izrael. Je po ňom pomenovaných 57 ulíc, parkov a námestí, ako aj historický inštitút sídliaci v Tel Avive. Takzvaného Jabotinského medaila je udeľovaná ako štátne vyznamenanie za význačnú službu pre štát Izrael.
Hagana vznikla v roku 1921. Rozpustená bola v roku 1948, keď sa stala jadrom oficiálnej armády štátu Izrael. Medzi jej členov patrili aj neskorší izraelskí premiéri Jicchak Rabin a Ariel Šaron. Lechi, Irgun aj Hagana vytvorili v októbri 1945 spoločnú vojenskú alianciu s názvom Židovské hnutie odporu, ktoré bolo vytvorené židovskou agentúrou prestížnou a dodnes medzinárodne uznávanou sionistickou organizáciou.
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že Legi, Lehi, Irgun aj Hagana boli pevnou súčasťou štátu Izrael, ktorý vznikol ako výsledok ich vojenskej ako aj teroristickej a zločineckej činnosti. Tieto tri polovojenské sionistické hnutia po vzniku štátu Izrael vytvorili oficiálnu armádu tohto štátu. Žiaden člen týchto sionistických organizácii nebol nikdy v štáte Izrael odsúdený za vojnové zločiny či terorizmus. Naopak, ich velitelia či členovia sú v štáte Izrael dodnes všeobecne uznávaní a dokonca sa stali premiérmi, ministrami či poslancami Izraelského štátu. Toľko teda k faktom.
Vážení kolegovia, ak hovoriť pravdu, nech je akokoľvek tvrdá, nepríjemná a urážajúca, je podľa vás za hranicou slobody prejavu a ak chcete toto hovorenie pravdy trestať, tak potom podľa mňa platí to, že slobodu prejavu tu vôbec nemáme. Alebo ju máme, ale je len pre vyvolených, ktorí u nás vládnu a ktorí v záujme udržania svojho postavenia určujú, čo sa smie verejne povedať a čo nie. Ak poslanci nemôžu už ani na pôde parlamentu slobodne hovoriť to, čo si myslia, tak potom nemá absolútne žiaden význam ani poslanecká imunita, ktorá nám zostala.
Na záver chcem povedať, že sloboda prejavu poslanca pri výkone svojej funkcie je viac, ako to, že niekoho jeho výroky urážajú. Je to viac ako politické názory či cítenie kohokoľvek, vrátane Židov, Izraela či Spojených štátov amerických. My všetci sme poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, nie sme sluhovia cudzích štátov, ani žiadnych cudzích mocností. My rozhodujeme o tom, čo smieme povedať a čo nie. Keď to pána Danka zaujíma, dobre, mňa ale a ani mojich kolegov však nezaujíma, čo na výroky našich poslancov povedia niekde na izraelskej ambasáde v Bratislave, čo na to povedia niekde v Tel Avive alebo čo na to povedia vo Washingtone. Nás zaujíma jedine pravda, spravodlivosť a dobro Slovenska.
Ďakujem. (Potlesk.)
