Videokanál klubu

Čiže ešte raz, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, tak ako bolo povedané predkladateľom tohto zákona Milanom Uhríkom, cieľom je zákaz vysielania reklamy v časovom období, kedy vysielanie sledujú deti a mládež do 18 rokov. A tak isto ďalším cieľom tohto návrhu zákona je celkový zákaz pôsobenia osôb mladších ako 15 rokov v reklame.
Tak ako bolo povedané, čo sa týka tých severských krajín, za príklad si môžme zobrať Švédsko a Nórsko, kde je zakázaná akákoľvek reklama zameraná na deti. Som si vedomý, že proti tomuto návrhu zákona budú hlavne akože liberálni poslanci za SaS či OĽANO, na druhej strane som presvedčený, že veľa ľudí si uvedomilo, že liberalizmus je cesta do pekla, takže to je nepodstatné.
V dnešnej dobe je už viac ako nutné si uvedomiť, že jadrom a základom každej kultúry sú hodnoty. Tie si každý mladý človek osvojuje vo svojej mladosti v procese výchovy a socializácie. Je takým všeobecným pravidlom, že základné hodnoty si mladý človek získava do desiateho až dvanásteho roku života, v nasledujúcich rokoch je ich už meniť veľmi náročné.
A preto by sme práve tu pri otázke detí, našej budúcnosti, mali myslieť dopredu a hlavne prezieravo. Určite ste si všimli, že na deti ako potenciálnych zákazníkov je zameraných čím ďalej tým viac reklám a podnetov najrôznejšieho charakteru. A tento už, bohužiaľ, fakt nás privádza k otázkam, či sú deti schopné odolávať parlamentnému tlaku sofistikovaných komunikačných prostriedkov a hlavne či je vôbec etické vystavovať ich tomuto tlaku. Verím, že každý súdny človek, dospelý, je si vedomý skutočnosti, že deti nemajú voči reklame vytvorené žiadne obranné mechanizmy a akceptujú všetko, čo im je predložené a neustále vtĺkané do hláv. Nadnárodné korporácie využívajú efektívny marketing zamerajúci sa na deti, využívajúc najnovšie psychologické výskumy. Tieto spoločnosti sú schopné vytvárať sofistikované marketingové stratégie využívania týchto výskumov, ktoré analyzujú detské správanie, fantáziu, umeleckú činnosť, dokonca ich sny.
Zároveň by som chcel apelovať na zdravý rozum kolegov poslancov, aby v tejto chvíli nemysleli na mecenášov z marketingového prostredia, ale aby mysleli na deti, budúcnosť nášho slovenského národa, pretože je nepochybný fakt, že reklama vytvára u detí konzumné návyky, spomaľuje ich morálny rozvoj a utlmuje ich tvorivé myslenie.
Ďakujem za podporu.

Takže, vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte ešte raz, aby som uviedol vlastnými slovami našu novelu zákona č. 147/2001, to je zákon o reklame, ktorý sme pripravili spolu s kolegami Marianom Kotlebom, Rastislavom Schlosárom a Jurajom Kolesárom.
Cieľ tohto návrhu zákona, tejto novely je veľmi jednoduchý. Naším cieľom je obmedziť množstvo reklamy vysielanej v televíznom vysielaní, množstvo reklamy vysielanej počas detských relácií a takisto aj ochrániť deti pred pôsobením v reklame.
Dôvody, ktoré nás viedli k tejto novele, sú zrejmé. Je nimi najmä zraniteľnosť a taká psychická náchylnosť detskej psychiky, pretože, ako veľmi dobre vieme z vlastnej skúsenosti, deti sú oveľa náchylnejšie a oveľa manipulatívnejšie a nedokážu tak dobre oddeľovať tú virtuálnu realitu prezentovanú v televízii od reality bežného sveta, nedokážu si držať od televízneho vysielania taký racionálny odstup. Jednoducho vieme to z vlastnej skúsenosti, deti veria hocičomu, čo vidia v televízii, a veľmi ľahko túžia po každej hlúposti, ktorú vidia v reklame.
Toto si veľmi dobre uvedomujú aj nadnárodné veľké korporácie a producenti televíznej reklamy, ktorí používajú čoraz agresívnejšie metódy na to, aby, aby sa plíživým a vlezlým spôsobom dostali do detskej psychiky a vzbudili v nich túžbu po nejakom produkte. Nie je žiadnym tajomstvom, že veľké korporácie často využívajú pomoc dokonca detských psychológov na to, aby vytvorili pútavé a nejakým spôsobom lákavé reklamné spoty pre deti. Používajú sa ľubozvučné zvučky, slogany, kadejaké animácie, ktoré majú vzbudiť, vzbudiť v deťoch túžbu po danom produkte, pričom tieto deti potom otravujú rodičov a rodiča nevedia častokrát čo s nimi.
Preto navrhujeme, aby bolo vysielanie reklamy počas detských relácií alebo relácií určených pre deti do 18 rokov zakázané. A aby bolo, tými reláciami pre deti myslíme najmä, samozrejme, rozprávky, myslíme relácie alebo teda nejaké publikácie určené pre deti a mládež do 18 rokov, alebo filmy určené vyslovene pre deti a mládež do 18 rokov, a tak isto navrhujeme, aby bolo vysielanie reklamy pre deti a mládež zakázané 30 minút pred a 30 minút po vysielaní takéhoto detského programu.
Druhým návrhom zákona, druhým cieľom navrhovaného zákona je obmedziť pôsobenie detí v reklame ako takej, teda všeobecne v reklame. Deti do 15 rokov symbolizujú akúsi čistotu a nevinnosť a je maximálne nemorálne, keď sú využívané na propagáciu nejakých reklamných produktov na zvyšovanie množstva konzumu v spoločnosti, a preto sa snažíme tieto deti pred pôsobením v reklame ochrániť. Tieto deti si totižto častokrát ani neuvedomujú, aké následky bude mať pôsobenie v reklame pre ich budúci život. Deti sú v reklame často zneužívané aj v absolútnych situáciách, ktoré vôbec nesúvisia s reklamovaným produktom. Určite poznáte z televízneho vysielania reklamy najmä na veľké telekomunikačné spoločnosti, ktoré vo svojich klipoch často s radosťou uvádzajú tancujúce rodinky, tancujúce deti, šťastné, a potom je tam reklama na nejaký telefón. Je úplne zrejmé, že to tancujúce dieťa nemá s tým telefónom alebo s jeho technickými parametrami vôbec nič spoločné, tak isto nemá vôbec nič spoločné s reklamovaným produktom, ale tie marketingové reklamné spoločnosti ho tam naschvál dávajú, aby vzbudili u dospelých akúsi ilúziu čistoty a ilúziu nevinnosti a túžbu po tom danom produkte.
Ešte horšie je ale zneužívanie detí na politickú reklamu, akú sme videli napríklad v reklame dobré správy, ktorá bežala tuším pred dvomi rokmi alebo pred rokom, na prelome rokov a ktorej cieľom bolo vzbudiť v spoločnosti akúsi eufóriu okolo Európskej únie, eurofondov. Malé deti tam rozprávali o tom, aká je Európska únia super a ako by sme bez Európskej únie na Slovensku asi neprežili.
Ale absolútnou morálnou stokou je zneužívanie detí, a začnite si to všímať, začnite si to všímať, zneužívanie detí na reklamy pre hypotéky, pôžičky a spotrebné úvery. Najmä nebankové subjekty. Zase tancujúce detičky, šťastné rodinky a na konci Pôžičkáreň alebo nejaká iná firma, 10-percentný úrok, pôžička cez telefón. To je podľa nás absolútne morálne dno.
Preto navrhujeme, aby bolo pôsobenie detí v akejkoľvek reklame, detí do 15 rokov v akejkoľvek reklame zakázané, a nech si producenti reklám, nech si nadnárodné korporácie a spoločnosti poriadia, ako chcú, my sme poslanci Národnej rady, naším cieľom nemá byť ochraňovať množstvo reklamy a vychádzať v ústrety tomu, aby reklamy bolo ešte viac, naším cieľom má byť chrániť v prvom rade deti a potom divákov od množstva otravnej reklamy.
Takéto zákonné regulácie vysielania detskej reklamy sú úplne bežné aj v zahraničí, napríklad v severských krajinách to funguje dlhé roky a je to úplne v poriadku. Preto to navrhujeme aj my. O tomto zákone sa bude hlasovať pravdepodobne až zajtra doobeda, a preto si, vážení poslanci, kolegovia, kolegyne, vyberte, na ktorej strane chcete stáť, či sa chcete postaviť na stranu veľkých korporácií a producentov reklám, ktoré zneužívajú detskú naivitu na to, aby im predávali hlúposti, ktoré bohapusto, naozaj bohapusto zneužívajú deti na to, aby propagovali pôžičky a zadlženie, alebo sa postavíte na stranu ochrany detí a na stranu divákov, ktorí majú takejto reklamy už plné zuby.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, ktorí ste tu ešte zostali, dovoľte mi, aby som vám v stručnosti uviedol našu novelu zákona č. 147/2001, to je zákon o reklame, v znení neskorších doplnení a predpisov. Cieľom tohto zákona je obmedziť množstvo reklamy vysielaných v televíznom vysielaní, množstvo reklamy vysielanej počas detských relácii a takisto obmedziť pôsobenie detí v reklame. Návrh zákona nebude mať nijaký vplyv na štátny rozpočet... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Kollár, Pčolinský, poprosím, kľud v sále.

Uhrík, Milan, poslanec NR SR
Návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, bude mať mierne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nakoľko sa zvýšia nejaké regulačné nároky na, najmä na televízne spoločnosti, ale na druhej strane takáto regulácia je žiaduca a pozitívna, a návrh zákona bude mať pozitívny sociálny dopad, pretože ochráni divákov a deti.
Pán predsedajúci, toľko na úvod, rád by som návrh zákona podrobnejšie uviedol v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Prečo niektorí rodičia nedávajú deti do škôlok? Niektorí rodičia nedávajú deti do škôlok aj preto, že častokrát dochádza ku krvavým sporom medzi rôznymi ich klanmi, rodinami v osadách a prenáša sa to potom aj do škôlok a škôl. Čiže jeden klan nechce dať tam, lebo ho tam budú biť, druhý takisto nedá, už je to. Totižto tam každá fajta nenávidí tú druhú, navzájom sa tlčú kolíkmi, niekedy aj sekerami.
A k tej mentálnej zaostalosti. Čo sa dá čakať, keď generácie sa krížia, generáciami sa krížia bratranci so sesternicami? Podmienené je to ešte aj alkoholom a tak ďalej.
Ďakujem za slovo.

Pani poslankyňa Gaborčáková, vy ste vo svojom prejave spomenuli jeden problém, ktorý účelovo opomínajú televízie, rádiá, noviny, jednoducho každý. A to je ten problém, že v roku 2020 končí Slovensku možnosť čerpať zdroje z prostriedkov Európskej únie. Vy ste sa pýtali, čo to bude pre Slovensko znamenať. No tie prostriedky teraz tvoria v príjmovej časti slovenského rozpočtu viac než 3 mld. eur, to znamená, deficit by nám mal vzrastnúť skoro na dvojnásobok. Preto, práve preto sa vláda, ale aj veľká časť opozície tomuto problému vôbec nevenuje. Pretože, keď príde ten rok 2020, tak už aj tie posledné argumenty, prečo ešte zotrvať v tom potápajúcom sa Titaniku, zvanom Európska únia, úplne padnú.

Ďakujem za slovo. Moje prvé pracovné miesto bolo práve na Luníku 9, ktorý ste spomínali. Osemnásť rokov som učil na škole, kde je táto menšina. Priznám sa, som skeptik na hocijaké opatrenia. Ťažko sa totižto prevychová neprevychovateľné. Za tých celých osemnásť rokov v tej obci, kde som učil, bolo s tou menšinou, aj nie so všetkými, ale veľkou časťou, iba jedine sa to podarilo novému farárovi, čo osobne považujem za menší zázrak. Ďakujem za slovo.

Pani podpredsedníčka Nicholsonová, ja nemôžem povedať, že by som s vami vcelku nesúhlasil, dokonca sa našli aj dva prípady vo vašom prejave, s ktorými musím úplne súhlasiť. V prvom tom z nich ste hovorili o tom, že v prípade tohto návrhu zákona nesmiete byť liberálka, ale musíte použiť zdravý rozum, to sa mi naozaj páčilo, pretože ste v podstate liberálne myslenie postavili do opozície k zdravému rozumu, s čím naozaj musím súhlasiť.
No a druhá vec, o ktorej ste hovorili, je, že tento problém, problém týchto cigánskych komunít a týchto asociálov sa nerieši, dlhodobo nerieši a jednoducho sa to stále zhoršuje. Ja už sedím v tomto pléne viac než rok a stále sa tu vedú len reči, reči dookola, neskutočne, neustále, bez prestávky a naozaj sa nepohlo vôbec v ničom. A keď to pôjde takto ďalej, verím tomu, že ani za 20 alebo 30 rokov by sa to vôbec nepohlo, vôbec nijakým smerom. A nemôžete sa diviť ľuďom na východe a strednom Slovensku, že jednoducho už na to nemajú nervy, že im tie nervy došli a že proste vám, štandardným politikom, nedôverujú.
Ďakujem.

Vďaka. Pán predsedajúci, ja by som vám chcela povedať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Písomne?

Grausová, Natália, poslankyňa NR SR
Dám, dodám písomne hneď. Že jednoducho ste sa tak veľmi rýchle opýtali na tú ústnu rozpravu,. Ja som sa chcela prihlásiť do ústnej rozpravy, vy ste to, vy ste nepočkali ani pol minúty, ja neviem, koľko sekúnd, tak ja by som vás prosila pre budúci raz, aby ste sa tak neponáhľali veľmi a dali naozaj možnosť ľuďom stihnúť sa do tej rozpravy prihlásiť.

Ďakujem. Pán Budaj spomínal, že aby neboli títo okradnutí občania za hlupákov. Ja chcem len podotknúť, že mám pocit, že v dnešnej dobe, za súčasnej vlády sme za hlupákov vlastne všetci občania Slovenskej republiky. Ďakujem.