Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, ja budem trošku taký, tak z praxe poviem. Kolegovia to uviedli, náš návrh novely Trestného poriadku, ktorého cieľom je nič iné, len posilniť postavenie obete trestného činu. Hlavne vtedy, keď zo strany štátu je nedostatočne prejavená vôľa v trestnom konaní na ochrane záujmu chráneného zákonom, to znamená, na ochrane života, zdravia alebo majetku poškodených, najmä teda fyzických osôb, ale aj právnických osôb niekedy sa to týka.
Poviem také tri praktické situácie a prípady, ktoré nás čiastočne motivovali k tejto novele, a možnože niektorí z vás sa nad tým zamyslia a povedia si, že asi to má niečo do seba.
Už tu bolo niekoľkokrát povedané, že teda obeť trestného činu, či prečinu, či zločinu, to je úplne jedno, nemá v podstate žiadne práva v samotnom trestnom konaní, okrem teda uplatnenia si nejakej škody alebo práva na nemajetkovú ujmu. Skutočnosť je taká, že v mnohých prípadoch, v mnohých prípadoch sa prokurátori, ako tí, ktorí by mali v prvom rade, v prvom rade pred súdom zubami-nechtami bojovať za záujmy chránené zákonom, v prvom rade sa teda prokurátori vzdávajú svojej povinnosti a snažia sa, snažia sa nájsť akýkoľvek prostriedok alebo spôsob na to, aby sa jednoducho vec čo najskôr ukončila, aby bol spis ukončený, aby to mohlo odísť do archívu, aby sa tým nemuseli ďalej zaoberať, a čím je dôkazová situácia menej istá, tým viac sa snažia tejto záležitosti zbaviť.
Najčastejšie sa na takýto účelový postup používa konanie o dohode o vine a treste, kde sa snažia pomocou výrazného zmiernenia trestu pre páchateľa jednoducho ukončiť trestné konanie, a poškodení, aj výrazne poškodení ľudia, obete trestných činov nemôžu nijakým spôsobom do tohto momentu, do tohto bodu trestného konania vstúpiť.
Poviem tri jednoduché prípady. Skupina feťákov, asociálov, naschvál nehovorím o nejakej etnickej príslušnosti, lebo to nie je podstatné ani dôležité, prepadne, zbije mladého človeka alebo dôchodcu, ktorého pripúta na vozík, spôsobí mu trvalé následky, trvalé následky, a keďže, keďže, povedzme, tých páchateľov je viac a OČTK nevedia ustáliť, kto z nich sa presne akým spôsobom podieľal na mechanizme vzniku zranení a trvalých následkov obete, tak prokurátor pristúpi ku dohode o vine a treste a páchatelia, ktorí napríklad neboli dovtedy súdne trestaní, budú odsúdení na podmienku, na podmienečný trest odňatia slobody. To znamená, na jednej strane, na jednej strane slušný človek, mladý človek, ktorý mohol mať celý život pred sebou, pripútaný na invalidný vozík, dôchodca, ktorý celý život poctivo pracoval, platil dane tomuto štátu, pripútaný na invalidný vozík, a na druhej strane, na druhej strane absolútnou pasivitou a takým, takým zmyslom pre vlastné pohodlie prokurátora jednoducho páchatelia odsúdení na podmienku. Totálny výsmech. Totálny výsmech a totálne zničená viera v zákon u týchto ľudí. U týchto obetí trestných činov, ktoré, žiaľ, v súčasnom právnom stave nemajú najmenšiu možnosť, ako by mohli protestovať, nesúhlasiť s takouto výškou, neprimeranou výškou trestu.
Druhý prípad. Páchateľ znásilní ženu. Bez ohľadu na vek znásilní ženu. Dostane podmienku alebo dostane dva roky. Ste tu dve kolegyne, ja sa vás pýtam, takú vnútornú otázku básnickú, je dvojročný trest za znásilnenie primeraný? Je to dosť? Je to dosť? Boli by ste spokojné s tým, keby za znásilnenie dostal páchateľ dva roky? No asi nie, asi nie. Ale v súčasnej právnej úprave nemáte najmenšiu možnosť sa voči tomu nejakým spôsobom vyhradiť, vyjadriť, vyjadriť svoj nesúhlas, a to, že jednoducho vy nesúhlasíte s tým, že prokurátor povedal áno, som spokojný s dvojročným trestom a som za to, aby sme podpísali dohodu o vine a treste.
V mnohých demokratických krajinách toto právo obete trestných činov majú, na Slovensku nie. Na Slovensku nie. A ja som osobne veľmi prekvapený, že doteraz nikto s takouto vecou neprišiel. A budem veľmi prekvapený, alebo teda budem veľmi zvedavý, nie prekvapený, ako dopadne hlasovanie, pretože toto je naozaj apolitická záležitosť, apolitická záležitosť, ktorej jediným cieľom je zvýšiť váhu, zvýšiť postavenie ľudského jedinca ako človeka, ako bytosti v trestnom konaní tak, aby mohol jasne a nahlas vyjadriť svoj nesúhlas s tým, alebo svoj nesúhlas v tých prípadoch, keď podľa názoru obete sa ho nedostatočne zastáva prostredníctvom prokurátora štát. A tých prípadov je, žiaľ, veľmi veľa. Tých prípadov je veľmi veľa, mnohé, mnohé z nich, žiaľ, sú aj v spojitosti s útokmi asociálov.
No ale aby som povedal ešte ten tretí prípad. Mali sme tu ublíženie na zdraví, mali sme tu znásilnenie, tretí prípad drogová trestná činnosť. Díleri, díleri zničia cez drogy vaše dieťa, díleri ho pomocou nechutných trikov, špinavých fínt dostanú do osídiel drogovej závislosti a výsledkom niekedy úspešnej práce polície, niekedy úspešnej práce polície bude to, že pred súdom, aj pred súdom, nielen v konaní o vine a treste, ale aj pred súdom dostane díler, skupina dílerov absolútne smiešny trest. Absolútne smiešny trest. Vaše dieťa zničené, odsúdené na dlhé roky v odvykacích zariadeniach, možno s trvalými následkami na psychike, možno aj na zdravotnom stave, hepatitída a podobné veci. A zase poškodený, obeť, rodič, nemá právo sa nejakým spôsobom do tohto obuť.
Takže my nechceme nič iné, chceme len, aby tí, ktorí majú najväčšiu motiváciu, aby tí, ktorí majú najväčšiu motiváciu o dosiahnutie spravodlivého trestu, to znamená, poškodení, obete, aby mohli jasne vyjadriť svoj názor, aby mohli povedať, toto je spravodlivý trest, nie, toto sa mi zdá málo.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)