Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, páni navrhovatelia, páni kolegovia a kolegyne, nedá mi, keďže sa držím zásady a verím tomu, že len pravda nás oslobodí, tak mi nedá, aby som sa neprihlásila do tejto rozpravy.
Pokiaľ ja mám informácie, tak ľudia, o ktorých sa tu rokuje, o ktorých je tento návrh zákona, počas celého obdobia boľševického socialistického Československa boli dostatočne odškodňovaní. Požívali rôzne výhody, boli oproti ostatným bežným občanom zvýhodňovaní, poberali príplatky. Existoval tu paragraf 255, podľa ktorého boli títo ľudia zvýhodňovaní. Viem, ako lekárka som sa stretla na svojej ambulancii aj s tým, že som sa dozvedela, že viem, že mali dokonca jednu lekáreň, ktorá, v ktorej lekárni si mohli vyberať zahraničné lieky, ktoré boli v tom čase, pred tými tridsiatimi-štyridsiatimi rokmi pre bežného občana nedostupné. Čiže boli tu ľudia rovnejší, rovní a rovnejší. Boli rovnejší a boli preferovaní oproti občanom, ostatným občanom teda bývalého Československa, resp. Slovenska.
A preto nemôžem s týmto návrhom ja ako osoba súhlasiť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja by som len chcel, v hlasovaní č. 166 ma systém vykázal ako neprítomného a poprosil by som zapísať, že som hlasoval za.

Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, kolegyne, kolegovia, moja odpoveď na interpeláciu pána ministra Tomáša Druckera, ministerstva zdravotníctva, ktorá bola, je pod číslom 4. (Rečníčka sa obrátila s otázkou k predsedajúcemu.) Takto to má byť? (Reakcia predsedajúceho.) Dobre.
Keďže ja nie som spokojná s touto odpoveďou, tak odpovedám takto.
Vážený pán minister, obviniť vás za všetko zlé, čo sa v minulosti v rezorte zdravotníctva urobilo, by bolo nespravodlivé. A dúfam, že ani moja interpelácia nevyznela v tomto duchu. K jej napísaniu ma vyprovokovali dve správy. Prvá, Ministerstva financií Slovenskej republiky, záverečná správa Revízia výdavkov pre zdravotníctvo, a druhá bola čiastočná správa Národného kontrolného úradu Verejné financie a majetok zdravotníckych zariadení, ktoré vznikli v rovnakej dobe. Prienik týchto dvoch správ bol v sektore štátnej ústavnej zdravotnej starostlivosti, a preto som sa v interpelácii zamerala na túto oblasť. Obe správy opisujú aktuálny neradostný stav v tomto sektore zdravotnej starostlivosti, nehospodárne nakladanie s verejnými zdrojmi, v čom sa obe inštitúcie v podstate zhodnú. A tieto závery sú nespochybniteľné. Oceňujem, že vy ako minister zdravotníctva sa účinne snažíte nedostatky odstrániť.
Správa Ministerstva financií Slovenskej republiky napísaná od zeleného stola na základe štatistických údajov má jasno v príčinách tohto stavu a aj v riešení situácie. Sú to tí zlí, zlí a ešte raz zlí a totálne neschopní riaditelia zdravotných zariadení a riešenie je, citujem správu, "vyvodenie osobnej zodpovednosti voči riaditeľom, fyzicky prítomný dohľad v nemocnici zo strany Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, prípadne zavedenie istej formy nútenej správy profesionálnymi manažérmi".
Správa NKÚ, vychádzajúca z fyzicky vykonaných kontrol v jednotlivých ústavných zariadeniach, je podstatne komplexnejšia. Okrem množstva individuálnych porušení zákonov zo strany vedenia nemocníc zaoberá sa aj systémovými anomáliami fungovania systému, reťazcom príčin a následkov, ktoré spôsobujú rádovo oveľa väčšie straty ako individuálne pochybenia. Konštatuje roky trvajúce nedofinancovanie tohto sektoru zdravotnej starostlivosti, čo neumožňuje ani jednoduchú reprodukciu majetku. V dôsledku toho sa nevykonávajú údržby, opravy, rekonštrukcie, až kým nedôjde k havarijnému stavu. Ďalej neobnovuje sa zdravotnícka technika, ale udržiava sa v chode po uplynutí morálnej aj technickej životnosti za cenu predražených opráv. Nemocnice v dôsledku insolventnosti nakupujú tovary a služby za stále vyššie ceny, pretože ich nakupujú od toho, kto je ochotný znášať riziko, že platbu uvidí až po nasledujúcom oddlžovaní nemocníc, čo si, pochopiteľne, zahrnie do ceny.
Nemocnice sú vystavené penalizáciám a exekúciám. Nemocnice museli strpieť, že im boli odobraté ziskové prevádzky SVALZ-y v prospech súkromných spoločností. Nemocnice nemajú krytý rast osobných nákladov v dôsledku zákonom prijatého mzdového automatu a tak ďalej. Tým všetkým a ďalším sa zaoberá správa NKÚ na rozdiel od správy ministerstva financií. A NKÚ koná. Podáva trestné oznámenia v prípade individuálnych porušení zákona.
Vážený pán minister, tu je pes zakopaný. NKÚ malo postupovať dôsledne. NKÚ na základe konštatovaných zistení malo podať trestné oznámenie na všetkých riaditeľov kontrolovaných subjektov, terajších aj predchádzajúcich, za porušenie zákona 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, porušenie zákona 18/1996 Z. z. o cenách, v zmysle § 237 300/2005 Z. z. Trestného zákona. Také isté trestné oznámenie malo ísť za porušovanie tých istých zákonov na riaditeľov zdravotných poisťovní, ktorí narábajú a narábali s verejnými zdrojmi.
Pôjdem ďalej. NKÚ malo rovnako postupovať voči ministerstvu zdravotníctva, ktoré nielenže si neplní svoje povinnosti v zmysle predmetných zákonov, ale alibisticky a zbabelo hádže zodpovednosť za ich porušovanie na štatutárov ním riadených organizácií. Citujem z vašej odpovede na moju interpeláciu: "Spôsob a výška úhrady je výlučne predmetom zmluvných vzťahov medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Ministerstvo zdravotníctva v rámci zákonom stanovených kompetencií nie je oprávnené do týchto vzťahov vstupovať. Je v kompetencii zmluvných strán dohodnúť si primerané zmluvné podmienky, ktoré budú akceptovateľné pre obe zmluvné strany."
Pán minister, vy ako právnik viete, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky môže a je povinné konať v zmysle platnej legislatívy. Pán minister, neúcta k zákonom v tomto prípade nemá len morálny rozmer. Táto neúcta prináša ekonomické straty veľkého rozsahu v zmysle sekundárne a úplne zbytočne vyvolaných nákladov a tieto straty musí zaplatiť daňový poplatník. Preto, vážený pán minister, neakceptujem vašu odpoveď na moju interpeláciu. Táto odpoveď nie je hodná muža vášho formátu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán Žarnay, pozorne a dôsledne som si preštudoval návrh vášho zákona. Prečo? Poviem vám to na rovinu. Vy ste naozajstný učiteľ, nie ako nemenovaní páni hochštapleri, to znamená šaman, kaderník a bývalý minister ignorant, ktorí strkajú svoje nosy do pedagogických procesov, zákonov, a pritom nemajú žiadnu pedagogickú prax. Vy máte pedagogickú prax, ja tiež. To je nespochybniteľné. Máme reálne skúsenosti. Preto vám poviem môj názor bez irónie, sarkazmu a rôznych slovných humorných zvratov.
Nesúhlasím s vaším názorom, ale o tom je demokracia. Vysvetlím prečo. Vy vychádzate zo svojich reálnych skúseností, ja zo svojich. Tvrdíte, kompletná rada školy alebo pracovníci školy i rodičia musia mať možnosť domôcť sa právneho stavu, kde nekompetentný riaditeľ bude odvolaný. Súhlasím, stopercentne súhlasím, ale je tu slovo ale. Pýtam sa, kde je definícia slova nekompetentný? Je to ekonomické diletantstvo, pochybenia v personalistike, ignorovanie povinností riaditeľa školy či nebodaj ekonomická kriminalita? Táto moja otázka by sa dala vyriešiť úplne v pohode, stačilo sa porozprávať, ale je tu komunikačné vákuum.
Druhá moja otázka je vlastne aj hlavnou výčitkou voči vášmu návrhu. Prečo navrhujete prenos kompetencií zriaďovateľa školy na odvolanie riaditeľa školy v prípade, že je zriaďovateľ nečinný alebo nemá záujem na odvolaní riaditeľa školy na ministra, ktorý je vždy stranícky nominant? Vždy. Myslíte si, že napríklad nominant SNS pán Plavčan, evidentne zastupujúci sionistickú agendu a je riadený poradcami tretieho sektora, presadzujúci LGBT, multi, kulti a ďalšie čudné teórie, bude odvolávať riaditeľa školy, ktorý je prívrženec vládnej koalície? To sa nestane, hlavne keď sú tam ekonomické prepojenia a kšefty. (Reakcia z pléna.)
Ukázal by som jedno gesto, pán Poliačik, ale radšej ho neukážem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, kľud, pán Poliačik.

Mizík, Stanislav, poslanec NR SR
Stane sa akurát to, že tento váš návrh zákona by mohol podporiť oklieštene tzv. neposlušných zriaďovateľov škôl. Možno budú z vašich radov a sto percent budú z našich radov. Váš návrh zákona vypúšťa džina z fľaše, aj keď chápem váš dobrý úmysel, lebo evidentne je dobrý. Zvážili ste A, ale nezvážili ste dôsledky B. To, že špinu treba vyliať, je jasné, ale netreba ju vyliať na seba. Bolo by veľa špiny a smradu.
Ďakujem.

Pán poslanec, vidíte, aký je rozdiel medzi nami a vami? Že vy jednoducho máte v sebe nejakú tú, ja neviem, či vám niekto ublížil v mladosti, alebo proste máte nejaký veľký psychický blok a problém. Ja som ani raz nedelil tie obete podľa žiadneho kritéria. My sa chceme zastávať práva všetkých obetí trestných činov. Len vy tu vystúpite s nejakou vašou, s nejakým vaším tieňom minulosti a začínate deliť ľudí na takých a na takých a na takých a ja teraz naozaj neviem, že čo ste vy za človeka. Čo ste vy za človeka? My jednoducho chceme v Trestnom poriadku dať práva všetkým obetiam trestných činov, všetkým, bez akéhokoľvek delenia, neviem, či ovládate Trestný poriadok, ale ani dnes sa tam ľudia nijako nedelia, a vy tu začínate selektovať ľudí, pán Poliačik. Ja neviem, vy sa meníte na fašistu. (Smiech v sále a potlesk.)

Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, ja budem trošku taký, tak z praxe poviem. Kolegovia to uviedli, náš návrh novely Trestného poriadku, ktorého cieľom je nič iné, len posilniť postavenie obete trestného činu. Hlavne vtedy, keď zo strany štátu je nedostatočne prejavená vôľa v trestnom konaní na ochrane záujmu chráneného zákonom, to znamená, na ochrane života, zdravia alebo majetku poškodených, najmä teda fyzických osôb, ale aj právnických osôb niekedy sa to týka.
Poviem také tri praktické situácie a prípady, ktoré nás čiastočne motivovali k tejto novele, a možnože niektorí z vás sa nad tým zamyslia a povedia si, že asi to má niečo do seba.
Už tu bolo niekoľkokrát povedané, že teda obeť trestného činu, či prečinu, či zločinu, to je úplne jedno, nemá v podstate žiadne práva v samotnom trestnom konaní, okrem teda uplatnenia si nejakej škody alebo práva na nemajetkovú ujmu. Skutočnosť je taká, že v mnohých prípadoch, v mnohých prípadoch sa prokurátori, ako tí, ktorí by mali v prvom rade, v prvom rade pred súdom zubami-nechtami bojovať za záujmy chránené zákonom, v prvom rade sa teda prokurátori vzdávajú svojej povinnosti a snažia sa, snažia sa nájsť akýkoľvek prostriedok alebo spôsob na to, aby sa jednoducho vec čo najskôr ukončila, aby bol spis ukončený, aby to mohlo odísť do archívu, aby sa tým nemuseli ďalej zaoberať, a čím je dôkazová situácia menej istá, tým viac sa snažia tejto záležitosti zbaviť.
Najčastejšie sa na takýto účelový postup používa konanie o dohode o vine a treste, kde sa snažia pomocou výrazného zmiernenia trestu pre páchateľa jednoducho ukončiť trestné konanie, a poškodení, aj výrazne poškodení ľudia, obete trestných činov nemôžu nijakým spôsobom do tohto momentu, do tohto bodu trestného konania vstúpiť.
Poviem tri jednoduché prípady. Skupina feťákov, asociálov, naschvál nehovorím o nejakej etnickej príslušnosti, lebo to nie je podstatné ani dôležité, prepadne, zbije mladého človeka alebo dôchodcu, ktorého pripúta na vozík, spôsobí mu trvalé následky, trvalé následky, a keďže, keďže, povedzme, tých páchateľov je viac a OČTK nevedia ustáliť, kto z nich sa presne akým spôsobom podieľal na mechanizme vzniku zranení a trvalých následkov obete, tak prokurátor pristúpi ku dohode o vine a treste a páchatelia, ktorí napríklad neboli dovtedy súdne trestaní, budú odsúdení na podmienku, na podmienečný trest odňatia slobody. To znamená, na jednej strane, na jednej strane slušný človek, mladý človek, ktorý mohol mať celý život pred sebou, pripútaný na invalidný vozík, dôchodca, ktorý celý život poctivo pracoval, platil dane tomuto štátu, pripútaný na invalidný vozík, a na druhej strane, na druhej strane absolútnou pasivitou a takým, takým zmyslom pre vlastné pohodlie prokurátora jednoducho páchatelia odsúdení na podmienku. Totálny výsmech. Totálny výsmech a totálne zničená viera v zákon u týchto ľudí. U týchto obetí trestných činov, ktoré, žiaľ, v súčasnom právnom stave nemajú najmenšiu možnosť, ako by mohli protestovať, nesúhlasiť s takouto výškou, neprimeranou výškou trestu.
Druhý prípad. Páchateľ znásilní ženu. Bez ohľadu na vek znásilní ženu. Dostane podmienku alebo dostane dva roky. Ste tu dve kolegyne, ja sa vás pýtam, takú vnútornú otázku básnickú, je dvojročný trest za znásilnenie primeraný? Je to dosť? Je to dosť? Boli by ste spokojné s tým, keby za znásilnenie dostal páchateľ dva roky? No asi nie, asi nie. Ale v súčasnej právnej úprave nemáte najmenšiu možnosť sa voči tomu nejakým spôsobom vyhradiť, vyjadriť, vyjadriť svoj nesúhlas, a to, že jednoducho vy nesúhlasíte s tým, že prokurátor povedal áno, som spokojný s dvojročným trestom a som za to, aby sme podpísali dohodu o vine a treste.
V mnohých demokratických krajinách toto právo obete trestných činov majú, na Slovensku nie. Na Slovensku nie. A ja som osobne veľmi prekvapený, že doteraz nikto s takouto vecou neprišiel. A budem veľmi prekvapený, alebo teda budem veľmi zvedavý, nie prekvapený, ako dopadne hlasovanie, pretože toto je naozaj apolitická záležitosť, apolitická záležitosť, ktorej jediným cieľom je zvýšiť váhu, zvýšiť postavenie ľudského jedinca ako človeka, ako bytosti v trestnom konaní tak, aby mohol jasne a nahlas vyjadriť svoj nesúhlas s tým, alebo svoj nesúhlas v tých prípadoch, keď podľa názoru obete sa ho nedostatočne zastáva prostredníctvom prokurátora štát. A tých prípadov je, žiaľ, veľmi veľa. Tých prípadov je veľmi veľa, mnohé, mnohé z nich, žiaľ, sú aj v spojitosti s útokmi asociálov.
No ale aby som povedal ešte ten tretí prípad. Mali sme tu ublíženie na zdraví, mali sme tu znásilnenie, tretí prípad drogová trestná činnosť. Díleri, díleri zničia cez drogy vaše dieťa, díleri ho pomocou nechutných trikov, špinavých fínt dostanú do osídiel drogovej závislosti a výsledkom niekedy úspešnej práce polície, niekedy úspešnej práce polície bude to, že pred súdom, aj pred súdom, nielen v konaní o vine a treste, ale aj pred súdom dostane díler, skupina dílerov absolútne smiešny trest. Absolútne smiešny trest. Vaše dieťa zničené, odsúdené na dlhé roky v odvykacích zariadeniach, možno s trvalými následkami na psychike, možno aj na zdravotnom stave, hepatitída a podobné veci. A zase poškodený, obeť, rodič, nemá právo sa nejakým spôsobom do tohto obuť.
Takže my nechceme nič iné, chceme len, aby tí, ktorí majú najväčšiu motiváciu, aby tí, ktorí majú najväčšiu motiváciu o dosiahnutie spravodlivého trestu, to znamená, poškodení, obete, aby mohli jasne vyjadriť svoj názor, aby mohli povedať, toto je spravodlivý trest, nie, toto sa mi zdá málo.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, ja len v krátkosti zhrniem, čo tu bolo povedané kolegom Schlosárom.
Trestný čin, ako aj následný trest je veľký zásah do života obete, páchateľa, ako aj ďalších ľudí. Vieme, že posúdenie vecí orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj súdmi nemusí byť vždy ideálne spravodlivé. Preto zákonodarstvo v trestnom práve umožňuje využiť opravné prostriedky. Prax ukázala, že veľmi často sú to rozhodnutím súdu schválené výsledky v konaní o dohode o vine a treste, ktoré poškodený oprávnene vníma ako nespravodlivé voči nemu.
Poškodený je v najslabšej pozícii spomedzi okruhu strán trestného konania – obžalovaný, prokurátor, poškodený. Poškodenému sa okrem prípadu, ak si uplatnil nárok na náhradu škody, nedoručuje rovnopis rozhodnutia súdu. Opravný prostriedok môže byť v súčasnosti, môže v súčasnosti použiť len vtedy, ak pokladá za nespravodlivý výrok o náhrade škody. Ale k nespravodlivosti voči nemu môže dôjsť aj pri iných, pri inom výroku. V takomto prípade nemá poškodený zodpovedajúcu možnosť uplatniť opravný prostriedok. To môže viesť až k tomu, že páchateľ, posmelený nespravodlivým rozsudkom, stratí ďalšie zábrany v konaní voči poškodenej osobe. Vcelku to vedie k vyššej miere postihnutia občanov trestnou činnosťou, pričom občania po strate dôvery v právny štát trestnú činnosť v menej závažných prípadoch ani nenahlásia.
Návrh zákona dáva poškodenému právo napadnúť rozhodnutie súdu v neprospech obžalovaného a tým odstraňuje spomínanú disproporciu v spomínanom okruhu strán trestného konania.
Ďakujem za pozornosť.

Pán kolega, na lekára pekná reč. Na to, že je to asi vaše prvé vystúpenie a ste ho v takejto neskorej hodine predniesli, tak mňa napadá iba jedna vec, či ste si to písali sám, pretože vlastne vám unikla pointa. My meníme Trestný poriadok, nie Trestný zákon, ktorý ste vy tam (vyslovené s pobavením) kritizovali. Takže kým, keď budete chcieť na budúce niečo povedať, to je, máte v tom poslednom odstavci vašej reči, tak hovorte k veci alebo si to po sebe aspoň prečítajte.
Čo sa týka tej sekundárnej viktimácie, je to váš pohľad na vec. Iné zdroje uvádzajú to, že sekundárnou viktimáciou obete sa môže chápať aj napríklad, napríklad spoločenské zľahčovanie samotného trestného činu, a to formou neprimeraného, neprimerane nízkeho trestu, ktorý táto obeť ako nespravodlivosť zo strany spoločnosti v následnom konaní vníma. Takže tá vaša kritika bola taká jednostranná, ale nie celkom objektívna, nie celkom objektívna.
No a ďalšie poznámky, čo som si spravil na vaše vystúpenie. Vy ste, pán poslanec, vy ste úplne odignorovali absolútne rozdielnu mieru motivácie prokurátora ako osoby, ktorá je v trestnom konaní v podstate z pracovnej povinnosti, a motivácie samotného poškodeného, poškodenej, proste jednoducho obete tých trestných činov. To je absolútny rozdiel a vy ako lekár by ste o tom niečo mohli vidieť, o zvnútornení cieľov, hodnôt a podobných veciach.
A najviac, čo ma ale mrzí, je to, že vy ste sa vo svojej reči orientovali čisto na kritiku formalít, vyplývajúcich z súčasne platného Trestného poriadku. Formality ste povýšili nad obsah.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je všeobecne známou skutočnosťou, ako hovoril aj môj kolega, že zákony na Slovensku v mene falošnej humanity častokrát viac ochraňujú zločincov ako ich obete. A to mám na mysli nielen smiešne nízke tresty za závažné zločiny, či benevolentný väzenský systém, kde niektorí zločinci chodia skôr do väzenia oddychovať ako pykať za svoje zločiny. Mám na mysli celkové nastavenie nášho trestného práva, kde práva zločincov v mnohých oblastiach prevyšujú práva obetí. Jednou z takýchto oblastí, kde obete trestných činov, tzv. poškodení v zmysle Trestného poriadku, ťahajú za kratší povraz, oblasťou, kde sú jednoznačne znevýhodnení oproti páchateľom trestných činov, je oblasť trestného konania.
Pozrime sa teraz na to bližšie. Poškodený môže v súčasnosti v trestnom konaní podávať len riadne opravné prostriedky, a to sťažnosť proti uzneseniu, odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, ale to len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a odpor proti trestnému rozkazu, ale opäť len proti výroku o náhrade škody. Posledné dve menované riadne opravné prostriedky, teda odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa a odpor proti trestnému rozkazu, však môže poškodený podať len vo veci náhrady škody. To znamená, že nemôže namietať ani výšku trestu uloženú danému zločincovi, ani to, či tento zločinec dostane len podmienku alebo pôjde rovno do väzenia. Čo sa týka mimoriadnych opravných prostriedkov, teda dovolania proti právoplatnému rozhodnutiu súdu a návrhu na obnovu konania, tieto poškodený nie je oprávnený podávať vôbec.
Slabšie postavenie oproti páchateľovi trestného činu má poškodený aj v konaní o dohode o vine a treste. Zatiaľ čo bez súhlasu obvineného nie je možné uzavrieť túto dohodu, súhlas poškodeného sa vyžaduje len, len vo veci náhrady škody. Ak nedošlo k dohode o náhrade škody, prokurátor jednoducho navrhne, aby súd poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody alebo jej časti na civilný proces alebo iné konanie. To, že poškodený má len veľmi obmedzené možnosti podávania opravných prostriedkov a z konania o dohode o vine a treste je takmer vylúčený, je jednou z príčin korupcie v trestnom konaní.
Niekto môže namietať, že práva poškodeného má aj prokurátor, ktorý má k dispozícii všetky opravné prostriedky, že v trestnom konaní je to práve on, ktorý má stáť na strane poškodeného. Aká je však realita? Predstavme si obvineného, ktorému hrozí, že ak sa postaví pred súd, pôjde do väzenia. Aby sa mu vyhol, potrebuje uzavrieť preňho výhodnú dohodu o vine a treste s prokurátorom. Ako to dosiahne? Keďže poškodený nemá právo dohodu o vine a treste zablokovať, pri súčasnej miere skorumpovanosti štátnych orgánov stačí, ak obvinený podplatí prokurátora a následne príslušného sudcu, ktorý dohodu o vine a treste schvaľuje.
To isté platí aj v konaní pred súdom v prípade, že chce obvinený zabrániť podaniu odvolania v jeho neprospech. Opäť stačí, ak sa mu podarí skorumpovať príslušného prokurátora, pretože samotný poškodený, ktorý by jediný tomu mohol zabrániť, sa odvolať vo veci nemôže. Pri súčasnom fungovaní systému je teda spoliehanie sa na to, že prokurátor bude vždy a za každých okolností hájiť práva poškodených, rovnako naivné, ako veriť tomu, že vláda a jej úradníci neklamú, nepodvádzajú a nikdy sa nedajú podplatiť.
Kolegyne a kolegovia, čo z toho všetkého vyplýva? Vyplýva z toho jednoznačný a jasný záver, že poškodený je v najslabšej pozícii spomedzi všetkých strán trestného konania, pritom je to práve jeho život, zdravie, majetok a česť, ktoré má ochraňovať zákon. Inými slovami, s obeťami trestných činov sa dnes zachádza v mnohých prípadoch horšie, ako so zločincami. A práve to je jeden z dôvodov, prečo máme u nás takú vysokú kriminalitu, prečo naši ľudia trpia zločinmi najrôznejších kriminálnikov a asociálov, prečo sa nemôžu ani vo vlastnom štáte cítiť bezpečne. Zároveň je to aj dôvod, prečo občania nedôverujú štátu, štátnym orgánom, presadzovaniu spravodlivosti a zákonnosti.
Musíme si totiž uvedomiť, že nedostatočné práva poškodených vedú v konečnom dôsledku k neobjektívnym a nespravodlivým súdnym rozhodnutiam. Páchatelia trestných činov dostávajú neprimerane nízke tresty, ktoré im nijako nebránia pokračovať v trestnej činnosti, a to častokrát aj voči ich pôvodným obetiam. V takom prípade obete trestných činov trpia viackrát. Prvýkrát pri samotnom spáchaní trestného činu, druhýkrát po tom, čo sa dozvedia, že kriminálnici, ktorí im ublížili, nie sú spravodlivo potrestaní, a častokrát aj tretíkrát, keďže sa opätovne stanú obeťou zločinu. Obeťou zločinu či už zo strany pôvodných páchateľov, ktorým trestný systém nezabránil v pokračovaní ich trestnej činnosti, alebo zo strany iných zločincov, pre ktorých nie je takto nastavený trestný systém dostatočne odstrašujúci.
Toto všetko sa však nedeje náhodou. Toto všetko je dôsledkom vládnutia vlády, ktorá namiesto toho, aby naháňala skutočných zločincov, prenasleduje ľudí a dokonca aj poslancov za ich politické názory. Toto všetko je dôsledkom toho, že najrôznejší pseudohumanisti a liberáli, ktorých máme vo vláde aj tu v parlamente neúrekom, sa nestarajú o nič iné, len o to, aby zločincom, ktorí nemajú problém vraždiť či znásilniť dokonca aj deti, nič nechýbalo, aby im nikto neskrivil ani len vlások na hlave. Obete týchto netvorov im ani len nestoja za to, aby im dali také práva, aké majú zločinci, aby im dali elementárne nástroje na ich obranu v podobe opravných prostriedkov v trestnom konaní.
Ja sa preto pýtam, kedy už konečne vláda prestane chrániť týchto najrôznejších kriminálnikov? Kedy začne ochraňovať slušných ľudí? Dokedy necháme vraždiť, biť, okrádať našich ľudí alebo znásilňovať naše ženy neprispôsobivými asociálmi? Spravme s nimi už konečne poriadok a nastavme trestný systém tak, aby bol každý zločin spravodlivo potrestaný. Nastavme systém tak, aby sa žiadny slušný človek nemusel báť o svoj život, zdravie či majetok.
Novela Trestného zákona, ktorú dnes Ľudová strana Naše Slovensko predkladá, je prvým krokom k tejto zmene, pretože dáva obetiam trestných činov možnosť podávať v plnej miere všetky riadne i mimoriadne opravné prostriedky, ako aj možnosť zablokovať dohodu o vine a treste. Dáva teda poškodeným silné nástroje na presadenie ich práv. Pamätajte na to, keď budete hlasovať!
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, a to, Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Stanislav Drobný a Ján Mora.
Cieľom legislatívneho návrhu je posilnenie postavenia poškodeného v trestnom konaní tak, aby bol zabezpečený objektívnejší a spravodlivejší proces. To v konečnom dôsledku povedie k nižšej miere kriminality, väčšej vymožiteľnosti práva a vyššej bezpečnosti obyvateľov Slovenskej republiky. V súčasnom právnom poriadku sú záujmy obetí trestných činov, to jest poškodených, nedostatočne chránené, a to aj napriek tomu, že zmyslom a hlavným cieľom trestného práva je práve ochrana ľudí pred nebezpečnou kriminalitou, ktorá predstavuje významný zásah do života poškodených a ich blízkych. Dokonca platí, že súčasné zákony častokrát viac ochraňujú páchateľov trestných činov ako ich obete. Z tohto dôvodu je potrebné posilniť postavenie poškodeného v trestnom konaní a zrovnoprávniť ho s obvineným, respektíve obžalovaným. To možno dosiahnuť jedine tak, že poškodený získa právo podávať všetky opravné prostriedky, a to nielen vo veci náhrady škody, ako aj právo zablokovať dohodu o vine a treste. Viacej už o tom povedia moji kolegovia.
Ďakujem.