Pán predsedajúci, páni kolegovia, kolegyňa, poslanci, dovolím si, keďže poslanci z SaS a OĽANO väčšinou reagovali a väčšinou tuná skloňovali meno pána Ondreja Krajňáka, ako keby teda toto celé bolo len o Krajňákovi, tak dovoľte, ja tiež prispejem s mojou troškou do mlynu, čo sa týka Ondreja Krajňáka. A dovolím si vám prečítať list z roku 2014, takže; ktorý bol adresovaný Národnej rade Slovenskej republiky.
"Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Po vyčerpaní zákonných možností v rámci našich kompetencií a vedomí si závažnosti situácie si vás dovoľujeme upozorniť na mimoriadne nepriaznivú situáciu v Ústave pamäti národa, ktorý sa vďaka konaniu predsedu Správnej rady ÚPN Ondreja Krajňáka dostal do stavu úplného rozvratu. Predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák úmyselne znemožňuje prácu všetkých zákonných orgánov ústavu, správnej rady, dozornej rady a výboru. Napriek opakovaným upozorneniam zo strany správnej rady a dozornej rady dlhodobo porušuje zákon č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa a platné stanovy ústavu. Nerešpektuje kompetencie Správnej rady ÚPN a Dozornej rady ÚPN a zároveň blokuje činnosť Ústavu pamäti národa.
Jedným z posledných prípadov takéhoto postupu Ondreja Krajňáka bolo nezákonné odvolanie dvoch riaditeľov sekcií ústavu. Podľa platného zákona a stanov ÚPN je totiž menovanie a odvolávanie riadiacich pracovníkov ústavu vo výlučnej kompetencii správnej rady. Konsenzuálna zhoda potrebná na menovanie a prípadné odvolávanie riadiacich pracovníkov popri iných opatreniach totiž vytvára mechanizmus, ktorý má eliminovať vznik úplnej závislosti činnosti celého ústavu od ľubovôle predsedu správnej rady. Uzurpácia právomocí jednotlivých orgánov ústavu jednotlivcom by mohla viesť k vzniku nenapraviteľných škôd v budúcnosti.
Musíme taktiež skonštatovať, že predseda správnej rady Ondrej Krajňák porušuje Zákonník práce, keď od niektorých zamestnancov vyžaduje plnenie úloh v nereálnych termínoch, schvaľuje hrubé a urážlivé správanie svojho najbližšieho spolupracovníka k zamestnancom, nehospodárne vynakladá značné finančné prostriedky na externé právne služby, neovláda rokovací poriadok správnej rady, neplní si elementárne povinnosti voči správnej rade vyplývajúce z prijatých uznesení a zároveň na ňu útočí v masmédiách tlačovými správami a vyhláseniami, v ktorých sa on sám priznáva, že bude úmyselne porušovať zákon a ignorovať zákonné orgány ústavu.
Vedomí si závažnosti situácie a s obavou o ďalšie pôsobenie Ústavu pamäti národa sa obraciame na Národnú radu Slovenskej republiky, aby zastavila protiprávne konanie predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondreja Krajňáka."
Toto bolo adresované, podpísaní za Správnu radu Ústavu pamäti národa Dr. Igor Baka, Mgr. Andrea Kluknavská, Dr. Augustín Jozef Lang, Anton Malacký, Dr. Slavomír Michálek, Ivan Petranský, Arpád Tarnóczy a doc. Karol Janas. Na vedomie toto bolo poslané prezidentovi Slovenskej republiky, vtedy ešte Ivanovi Gašparovičovi, a vláde Slovenskej republiky. Čiže toto je z roku 2014. Keď sa oháňa niekto, niektorí poslanci tým, že prepustil Lacka, historika, kvalitného historika Lacka a kvalitného historika Bobáka, tak to ešte, to sa stalo neskôr, čiže to nie je v tom čase. Okrem toho by som chcela povedať, že; čiže toto je citácia tohto listu, ktorý bol poslaný Národnej rade Slovenskej republiky.
Novelizácia nemusí byť vždy šťastným krokom. Avšak niekedy je novelizácia na zlepšenie nedobrej situácie nevyhnutná. V prípade Ústavu pamäti národa to dnes platí určite. Súčasná podoba zákona bola šitá na mieru Jánovi Langošovi, ktorý si projektoval, že ako zakladateľ Ústavu pamäti národa bude aj jeho doživotným predsedom. Do Správnej rady Ústavu pamäti národa mu vtedajšia koalícia dosadzovala len jemu spriaznených ľudí. Zákon skrátka vôbec nerátal so situáciou, že deväťčlenná Správna rada ÚPN sa môže dostať do konfliktu s jej predsedom či inými orgánmi ústavu. No a takáto situácia zavládla od roku 2013, keď do čela Ústavu pamäti národa nastúpil Ondrej Krajňák.
Od počiatku svojej činnosti bol v konflikte so Správnou radou ÚPN, ktorá podľa zákona riadi ÚPN. Už rok po jeho nástupe, vo februári 2014, sa Správna rada Ústavu pamäti národa musela obrátiť na Národnú radu Slovenskej republiky i vtedajšieho prezidenta Slovenskej republiky, to je teda ten čítaný dokument, s tým, obrátili sa s tým, že vďaka konaniu Ondreja Krajňáka sa Ústav pamäti národa dostal do stavu úplného rozvratu. Upozornili na nezákonné odvolávanie ľudí, nerešpektovanie zákona, nerešpektovanie Správnej rady Ústavu pamäti národa, Dozornej rady Ústavu pamäti národa i Výboru Ústavu pamäti národa. Správna rada poslancov upozornila aj na to, že Ondrej Krajňák porušuje Zákonník práce a nehospodárne vynakladá značné finančné prostriedky na externé právne služby, a preto Národnú radu Slovenskej republiky v tom čase vyzvali, aby protiprávne konanie predsedu Správnej rady ÚPN zastavila.
Tento rozvrat a svojvôľa Ondreja Krajňáka sa nezastavili ani v ďalších mesiacoch, naopak, sa iba eskalovali. Zrejme až dnes pohár trpezlivosti pretiekol. Chcela by som povedať, vystúp; vysvitá, zo správy dozornej rady vysvitá, že predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák je v trvalom konflikte so všetkými orgánmi Ústavu pamäti národa, s dozornou radou, správnou radou, Výborom ÚPN. Taktiež je v konflikte so zamestnaneckou radou Ústavu pamäti národa, ako aj odborovými organizáciami pôsobiacimi pri Ústave pamäti národa s výnimkou tých, ktoré sám založil. Z počtu nových prijatých zamestnancov je zrejmé, že Ústav pamäti národa na tom finančne nie je vôbec zle.
V roku 2016 Dozorná rada Ústavu pamäti národa zistila závažné nedostatky v jeho činnosti. Okrem iného vstup Ústavu pamäti národa do predvolebnej kampane v prospech KDH, čo je dokázané, čo bolo publikované, o čom sú dokumenty. Dozorná rada ÚPN v následnom stanovisku skonštatovala, že zo strany ÚPN išlo o porušenie zákona. Koordinátorom aktivít smerom, na strane KDH bol vtedy regionálny tajomník KDH v Nitre Eduard Novák. Predseda Správnej rady ÚPN Krajňák miesto toho, aby učinil nápravu či ospravedlnenie, ešte tohoto istého roku, v septembri 2016 prijal spomenutého Nováka na plný pracovný úväzok, plný pracovný pomer do Ústavu pamäti národa. Že by si Ondrej Krajňák po blížiacom sa konci v Ústave pamäti národa takto pripravoval miesto na kandidátke KDH?
O nehospodárnom nakladaní dosvedčuje aj výška výdavkov na právne služby, čo bolo aj medializované. K dnešnému dňu je to viac ako 200-tisíc eur. Všetky tieto peniaze daňových poplatníkov odtekajú rozhodnutím Ondreja Krajňáka do súkromných vreciek externých právnych kancelárií, hoci Ústav pamäti národa má dvoch zamestnancov právnikov a ďalšieho fundovaného odborníka historika, právnika, teda tohto ďalšieho fundovaného odborníka historika, právnika Krajňák prepustil.
Ďakujem.
