Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, kolegyne, ja by som ten svoj príspevok k uzneseniu o uvoľnení dlhovej brzdy rozdelil na dve také časti, na takú ekonomickú a potom takú krátku politickú. Najprv tú ekonomickú si dovolím stručne.
My dnes rozprávame o tom, že prijatie uznesenia o uvoľnení dlhovej brzdy by malo byť nejakým prvým krokom k, alebo v tej diskusii, ktorý by viedol k uvoľneniu alebo k novele samotného zákona o politickej, o dlhovej brzde, ktorá bola prijatá v roku 2011. O jej účinnosti, o jej účinnosti, resp. ani možno skôr neúčinnosti najlepšie vypovedá to, že v roku 2011, keď bol zákon o dlhovej brzde prijatý, bola výška štátneho dlhu 29 mld. eur. Dnes, to znamená v roku 2017, je aktuálna výška štátneho dlhu 44 mld. eur. To znamená, aj napriek prijatiu zákona o dlhovej brzde za tých šesť rokov štátny dlh narástol o rovných 50 %. O rovných 50 %.
Takže zadlžovanie, zadlžovanie Slovenskej republiky narastá enormným tempom a napriek tomu je tu snaha o zrušenie aj takéhoto, aj keď z nášho podhľadu neefektívneho mechanizmu, ktorý má zabraňovať ešte väčšiemu a rýchlejšiemu zadlžovaniu štátu, tým pádom, samozrejme, aj všetkých obyvateľov. To na začiatok ako taký, ako také východisko, z ktorého je podľa nás jasné, že je absolútne absurdné, absurdné sa dnes zaoberať uvoľnením dlhovej brzdy.
Keď sa však pozrieme na zoznam predkladateľov tohto uznesenia alebo návrhu uznesenia, tak figurujú medzi nimi traja predsedovia samosprávnych krajov kolegovia Blanár v Žilinskom samosprávnom kraji, pán kolega vedľa mňa, ktorý tu sedí, pán kolega Chudík ako predseda Prešovského samosprávneho kraja a pán kolega Baška ako predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja.
Pán kolega Baška tu povedal dnes zaujímavú vetu, na ktorú reagovali už viacerí poslanci, že dnes nie je veľmi reálne, aby si nejaký človek postavil dom len z výplaty bez toho, aby si nezobral nejaký úver, aby sa nejakým spôsobom nezadlžil. Ja musím ale povedať, že Slovenská republika je v takom stave, že ten dlh a celková dlhová služba je už v takej výške, že naozaj ničí a dusí, ničí a dusí republiku ako v postavení toho dlžníka. Viac ako tretina výberu DPH ide na len na dlhovú službu. Viac ako tretina výberu DPH. To znamená, ak by sme nemali takéto nezodpovedné hospodárenie, tak môže okamžite klesnúť dépeháčka o 1/3 a nič by sme nezmenilo, ale, žiaľ, situácia je, aká je, viac ako 1,2 miliardy ročne je len náklad na dlhovú službu, náklad štátneho rozpočtu.
Pán kolega Blanár, Žilinský samosprávny kraj má aktuálne dlh vo výške 45 mil. eur. Za súčasné volebné obdobie ste ho dokázali znížiť o zanedbateľných 65-tisíc eur. To znamená, vaša snaha oddlžiť kraj je symbolická alebo minimálna.
Ale príklad toho, akí skvelí hospodári sú podpísaní pod návrhom na toto uznesenie o zrušení dlhovej brzdy, je pán kolega Chudík a hospodárenie Prešovského samosprávneho kraja, ktoré sa dá označiť jedným jediným slovom - katastrofa. Ka-ta-stro-fa. Za súčasné volebné obdobie totiž dlh Prešovského samosprávneho kraja narástol o rekordných 24,7 mil. eur a takýto človek sa ide podpisovať pod uznesenie, ktorého cieľom je spustiť diskusiu o zvýšení tempa zadlžovania Slovenskej republiky. Z môjho pohľadu je to jednoducho absolútne neakceptovateľné.
A to, že jednoducho smerácki župani veľmi svojským spôsobom hospodária v krajoch, niektorí teda, lebo naozaj, čo sa týka Trenčína, tam ťažko by bolo vysloviť takúto jednoznačnú kritiku, musím povedať, v Nitre je to na debatu, musím povedať, že rovnaký príklad nám dáva aj môj bývalý predchodca, teda župan Maňka, keď sa dnes bavíme o cestách a o tom, že teda toto uvoľnenie má slúžiť najmä na cestnú infraštruktúru, na výstavbu diaľnic, tak poviem taký príklad z našej praxe. Kým za bývalého volebného obdobia, na čele ktorého stál v Banskobystrickom samosprávnom kraji smerácky župan, sa opravovali cesty II. a III. triedy v priemere za 107-tisíc eur/km. My sme transparentnými verejnými obstarávaniami dokázali túto cenu zraziť na 70-tisíc eur/km. Pri obyčajných cestách II. a III. triedy. To znamená, ja sa pýtam, ako by vyzerala situácia s výstavbou diaľnic? Ako efektívne by bolo použitie týchto peňazí, o ktorých získanie sa teraz predkladatelia v tomto uznesení snažia? Ako efektívne by tieto peniaze boli využité pri výstavbe diaľnic, ak tak neefektívne boli používané ich kolegom pri oprave ciest II. a III. triedy? Pretože tá analógia tam jednoducho je.
No a na záver by som to teda tak politicky zhrnul. Uznesenie je v podstate symbolická záležitosť, ktorú si vládna koalícia so svojimi poslancami vie schváliť aj bez pomoci opozície. Ale novela zákona o dlhovej brzde, uvoľnenie dlhovej brzdy, keď to poviem tak ľudovo, je záležitosť, ktorú si vládna koalícia bez opozičných hlasov nebude môcť a vedieť presadiť.
A ja sa preto z tohto miesta teraz obraciam na poslancov opozičných strán. Mnohí z vás ste tu vo vystúpeniach kritizovali a hovorili o tom, že tie peniaze má SMER rozkradnúť a SMER rozkráda štát a rozkráda verejné zdroje, ale ak je to tak, ak je to tak, kolegovia z opozície, tak potom musím povedať, že tí z vás, ktorí podporíte uvoľnenie dlhovej brzdy, budete kradnúť spolu s nimi. Budete kradnúť spolu s nimi. Pretože za súčasného stavu a za súčasnej výšky štátneho dlhu nie je možné, aby ktorýkoľvek normálny opozičný poslanec, ktorý to s efektívnym hospodárnym a účelným využívaním štátneho rozpočtu myslí vážne a úprimne, podporil takúto vec. To znamená, že ak na jednej strane kritizujete SMER, možno aj iné vládne strany, že kradnú, rozkrádajú a na druhej strane nejakým spôsobom vaše hlasy pomôžu uvoľniť dlhovú brzdu, potom sa nebudete môcť čudovať, že budete takí istí zlodeji a že bude možné o vás rozprávať absolútne rovnakým slovníkom.
Takže, vážení kolegovia z opozície, rozmýšľajte nad tým, ak by ste niekedy chceli, nebodaj, sa nechať zatiahnuť do týchto hier a pod nejakými podmienkami dať svoj hlas pod uvoľnenie dlhovej brzdy.
Ďakujem pekne.
