Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

19.9.2017 o 9:17 hod.

Ing. Mgr.

Marian Kotleba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.9.2017 10:43 - 10:44 hod.

Mizík Stanislav
Ďakujem za slovo. Natália, ešte by som rozšíril tvoju reč. Niektorí poslanci, jeden sedí tam dole s tou bielou briadkou, zabúdajú na vraždy robotníkov, ktorí štrajkovali za svoje práva, a ešte stále žijú vnuci zatváraných robotníkov v Tisovci a v iných mestách. Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.9.2017 10:32 - 10:41 hod.

Grausová Natália Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, poslanci, nedá mi zareagovať na tieto bohapusté výmysly poslanca Osuského. Chcem vám povedať len toľko, že Dr. Štefan Osuský by sa dne s musel za vás hanbiť a obracia sa v hrobe.
Chcem povedať, vy, ktorí máte plné ústa, skloňujete komunistickú totalitu väčšinou pri každej schôdzi, tak by som vám chcela pripomenúť Beneša, jednak prokomunistickú politiku Masaryka, ktorého tak oslavujete, a prokomunistickú politiku Beneša, ktorý Beneš zakázal v 1918 československým legionárom, aby bojovali proti boľševikom v Sovietskom zväze. Potom zakázal dodanie zbraní Poľsku v roku 1920, aby mohli bojovať s boľševickými hordami. Ale okrem toho váš obdivovaný Beneš bol vierolomný, nečestný, duševný a morálny úbožiak, vrah svojich politických protivníkov, vrah Štefánika, masový vrah, ktorý mal na rukách krv 250-tisíc, to znamená štvrť milióna civilistov, žien, detí, starcov, nemeckej menšiny. A napokon Beneš, pre Beneša mal Ján Masaryk, nemal iné meno, nepomenoval ho inak ako "ten kožlanský podrazák", samotný Ján Masaryk. Čiže toto na adresu vášho obdivovaného Beneša.
Tento štát, oslavovať 28. október znamená oslavovať český štát, český sviatok. Vznik Československa 28. októbra bol bez toho, že by sa Slováci k tomu vyjadrili. Slováci sa pridali až 30. októbra 1918. Česi založili československý štát za podpory Francúzska a Británie, to znamená s podporou cudzích veľmocí, ktorí v tom čase ešte viedli vojnu, preto sa dá hovoriť o prvej Československej republike ako vojnovom štáte, pretože 1. svetová vojna skončila až 11. novembra 1918.
Ale - teda tak, aby som to zhodnotila - každá historická epocha má svoje pozitíva i negatíva. Iste ich mala i prvá Československá republika od 1918 do 1938. O jej pozitívach sa vie. Zachránila Slovákov pred maďarizáciou, Slovensku dala pevné hranice, umožnila kultúrny a vzdelanostný vzostup Slovákov, ale takisto zachránila aj Čechov pred germanizáciou. Nehovorí sa však o odvrátených stránkach prvej Československej republiky.
Po stránke celkového charakteru viac ako československý štát pripomína štát český. Vládnuce elity boli zásadne české. Ich cieľom bolo vytvorenie československého národa, to znamená počeštenie Slovákov. Oficiálnym jazykom - jazyk československý. Československá republika, podobne ako zmaďarizované Uhorsko, neuznávala existenciu, a teda ani práva slovenského národa. Kým práva národnostných menšín boli legislatívne i ústavne zaručené, v prípade Slovákov to nebolo. Až pod medzinárodným tlakom, po Mníchove v jeseni 1938, až vtedy predstavitelia Československej republiky prvý raz uznali existenciu slovenského národa. Štátnou ideológiou bol čechoslovakizmus, teda existencia jednotného, resp. jediného československého národa. Prezident Masaryk sa pred zahraničnými novinármi jasne vyslovil: "Slovenský národ neexistuje, to je iba výmysel maďarskej propagandy."
Ako aj po stránke ekonomickej značila prvá Československá republika pre Slovákov regres. Kým pred rokom 1914 patrilo Slovensko k priemyselne najrozvinutejšej časti Uhorska, už krátko po vzniku Československa došlo k odbúraniu priemyslu na Slovensku. Dôsledkom bol nárast nezamestnanosti ústiaci do zbedačovania más a hromadného vysťahovalectva. Mimochodom, v medzivojnovom období mali Slováci druhú najvyššiu mieru vysťahovalectva v Európe, druhú po Íroch. No v tom istom čase, keď ani slovenský inteligent nemohol nájsť prácu alebo musel prijať podradnú robotu, prichádzali na Slovensko tisíce Čechov, neraz nízko kvalifikovaných. České krajiny si tak na úkor Slovenska a Podkarpatskej Rusi riešili sociálnu otázku. Aj miesta v štátnej správe boli vyhradené pre Čechov. Príkladom poviem iba jeden príklad, a to je armáda. Zo 139 jej generálov do roku 1938 sa našlo miesto len pre jediného Slováka, aj ten mal manželku Češku.
Skutočne plnohodnotné uplatnenie našli Slováci a najmä slovenská inteligencia až v prvej Slovenskej republike v rokoch 1939 až 1945.
Čo sa týka morálno-politickej roviny, už niekoľko rokov sme svedkami, že časť politickej reprezentácie druhej Slovenskej republiky neustále predkladá návrhy zákona na vyzdvihnutie 28. októbra 1918, resp. na zrušenie sviatku Dňa Ústavy Slovenskej republiky. Odhliadnuc od toho, že 28. október 1918 sa týkal iba Čechov, v ten deň totiž Národný výbor v Prahe vyhlásil utvorenie československého štátu, slovenská politická reprezentácia o tomto vyhlásení ani nevedela a k československému štátu sa prihlásila osobitným právnym aktom Deklaráciou slovenského národa dňa 30. 10. 1918 v Turčianskom Svätom Martine.
Možno ešte dôležitejšie než relevancia historického dátumu je spýtať sa, kto sú tí ľudia, ktorí vyzdvihujú československé štátne tradície a ponižujú slovenské štátoprávne tradície. Nie sú to náhodou tie isté kruhy, ktoré najskôr bojovali proti snahám o vyhlásenie zvrchovanosti, potom proti slovenskej samostatnosti a dnes robia všetko pre jej oslabenie, dokonca úplne zrušenie? Nie sú to kruhy, ktorým je na vracanie, ak vidia slovenský dvojkríž?
Nie je mi známy žiaden prípad, aby sa suverénny štát hlásil k historickej tradícii cudzieho štátu.
Prijatím navrhovaného zákona by Národná rada Slovenskej republiky nepriamo priznala, že nie je suverénnym štátom s vlastnou historickou tradíciou, ale iba akýmsi zvyškovým produktom zaniknutého československého štátu. Štátu, ktorý si zástupcovia slovenského národa vytvorili s nedôveryhodným partnerom. Totiž tak ako české elity odmietli splniť svoje záväzky dané Slovákom v roku 1918 v Pittsburskej dohode, kde Slovensku zaručili autonómne postavenie, ktoré potom toto slovo, tieto záväzky porušili. Porušili aj ústavný zákon o rozdelení československej federácie z roku 1992, ktorý jasne stanovil, že symboly zaniknutého štátu nesmie používať ani jedna strana. Tento druhý podvod z českej strany bol potvrdením vierolomnosti dominantného partnera a súčasne symbolickou bodkou za štátom, ktorý bol pre Slovákov skôr macochou, ako matkou. Štátom, ktorý zlyhal.
Pokus o kriesenie tejto politickej mŕtvoly nie je prijateľný ani politicky, ani morálne a nemôže byť ani úspešný.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.9.2017 10:27 - 10:29 hod.

Drobný Stanislav Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, návrh zameniť sviatok Dňa Ústavy Slovenskej republiky za Deň vzniku samostatného československého štátu nevnímam ako dobrý krok. Tento krok by potešil iba tých, ktorí sa dodnes nevyrovnali so slovenskou štátnosťou. A to je veľmi úzky okruh ľudí. Ak by sme tento návrh schválili, konali by sme proti väčšinovej vôli spoločnosti.
Mnohí občania vnímajú 1. september, na ktorý pripadá Deň Ústavy Slovenskej republiky, ako hlavný sviatok nášho štátu. Je to hlavne tým, že sviatok Dňa vzniku Slovenskej republiky, ktorý pripadá na 1. január, sa občanom prelína so Silvestrom a oslavou Nového roku. Naproti tomu Deň Ústavy Slovenskej republiky vytvára občanom, ľudovo povedané, krátky týždeň a predĺžený víkend, a to v príjemnom počasí záveru leta. Mnohí občania ten voľný čas nevyužívajú len na relaxáciu a návštevu rôznych kultúrnych podujatí, ale sú aj účastníkmi akcií na oslavu našej štátnosti. Rovnocenné akcie by bolo asi veľmi ťažké organizovať na Nový rok 1. januára.
Vnímam dlhodobú snahu istých kruhov maľovať pre verejnosť akýsi idealizovaný obraz prvej Československej republiky ako nejakého super úspešného štátu. To ale nezodpovedá vtedajšej realite. Nezamestnanosť, chudoba, bieda, exekúcie, žobračenky - aj taká bola realita prvej Československej republiky.
Prvá Československá republika Slovensku veľa dala, niečo vzala a mnohé z túžob národa nedokázala splniť. Rovnako to platí tak pre druhú a tretiu Česko-Slovenskú republiku, tak ako to platí aj pre tú ľudovodemokratickú či socialistickú.
Dnes máme svoj štátny útvar, tým je Slovenská republika. Ak máme vybrať päť štátnych sviatkov, tak je Deň Ústavy Slovenskej republiky pre nás iste dôležitejší ako Deň vzniku samostatného československého štátu.
Prevládajúce pozitívne vnímanie existencie Československa dostatočne symbolizuje už existujúci pamätný Deň vzniku samostatného československého štátu. Na tomto stave naozaj nie je potrebné nič meniť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.9.2017 9:28 - 9:29 hod.

Kotleba Marian Zobrazit prepis
Pán kolega, nie všade je ten limit tou cenou taký, taký šikanózny alebo taký striktný, pretože sú aj zariadenia, ktoré si môžu dovoliť, ktoré si môžu dovoliť ten luxus, že radšej si priplatia za povedzme menej dotovaný slovenský výrobok a, žiaľ, súčasné znenie zákona o VO-čku im to neumožňuje. No a, ale inak ako máte pravdu a viem sa, viem sa v tom s vami zhodnúť.
A čo sa týka toho biznisu s prenájmom tej pôdy, tak to si myslím, že sme na jednej vlnovej dĺžke. A pripravte kľudne nejakú novelu danej problematiky a určite sa o tom môžme spolu rozprávať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.9.2017 9:17 - 9:26 hod.

Kotleba Marian Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, kolegovia, ktorí spolupracovali na tvorbe tejto našej novely návrh zákona o verejnom obstarávaní, po tej odbornej stránke už povedali, čo je v podstate naším cieľom. Ale čo je asi najväčším problémom pre mnohých poslancov súčasnej vládnej koalície alebo opozície, bude to, že naša novela ide priamo do rozporu s čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí o tom, že európska legislatíva je nadradená slovenským zákonom. A poviete si, že načo sme to dávali, keď, načo sme to dávali, keď vieme o tomto rozpore. Ale my sme to dávali práve kvôli tomu. Práve kvôli tomu, pretože dnes vďaka tomu, že zákon o verejnom obstarávaní je tvrdo a jednoznačne našitý podmienkam, ktoré nám nadiktoval Brusel, ktoré nám nadiktovala Európska únia, tak výsledky uplatňovania súčasného znenia zákona o verejnom obstarávaní sú pre domácich slovenských, najmä potravinárskych a poľnohospodárskych, producentov vyslovene zdrvujúce. Sú zdrvujúce. Naši miestni aj lokálni, alebo regionálni výrobcovia jednoducho nemajú šancu, nemajú šancu podľa súčasného zákona sa úspešne zapojiť do súťaží rôznych subjektov verejného obstarávania, ktoré sú možno aj niekoľko metrov od nich. A to len preto, lebo Únia veľmi dobre vie, čo robí, a jeden z tých cieľov bruselského diktátu je zničiť regionálne firmy vo všetkých členských štátoch okrem tých, ktoré, samozrejme, majú tú podporu tých správnych politikov.
Je nie celkom dobre predstaviteľné a, žiaľ, v súčasnej Slovenskej republike reálne, teda u nás je to reálne, aj keď v hlave normálneho človeka to nie je ani len predstaviteľné, že súťaž na dodávku napríklad mliečnych výrobkov pre slovenskú školu - pre slovenskú školu - podľa súčasného zákona vyhrá dodávateľ jogurtov niekde z Holandska. Niekde z Holandska. A takých jogurtov, že keď ich necháte dva týždne na slnku stáť, tak sa im nič nestane. A lokálny výrobca mlieka, mliečnych výrobkov možno z toho istého okresu alebo určite z kraja jednoducho sa môže prihlásiť, ale nemá šancu. Nemá šancu. A darmo bude hovoriť niečo o nejakej kvalite. Darmo bude hovoriť o tom, že predsa ten jeho konkrétny slovenský výrobok má tradíciu a skutočne rokmi overenú kvalitu. Zákon to nepozná. Zákon to ani rozoznávať nemôže. A keď v súčasnej podobe zákona to obstarávateľ chce rozoznávať, tak ako povedal kolega Uhrík, hrozí pokuta do výšky 200-tisíc eur. To znamená, dnešný zákon o verejnom obstarávaní, na ktorého dodržiavanie dohliada daňovými poplatníkmi zaplatený Úrad pre verejné obstarávanie, hlavne sleduje jednu jedinú vec, či náhodou niektorý subjekt verejného obstarávania neuprednostnil slovenského výrobcu, slovenského producenta pred otvorenou súťažou s dotovanými zahraničnými výrobcami.
Čiže v podstate slovenskí daňoví poplatníci si zo svojich daní platia úrad, ktorý sleduje, aby slovenské firmy, slovenskí potravinári a poľnohospodári sa nemohli úspešne zapojiť do súťaží, v ktorých sa majú minúť ďalšie slovenské peniaze. Absolútny nonsens! Absolútny nonsens. A potom sa čudujeme, no my ani nie, ale mnohí teda aj vo vláde hlavne sa čudujú, že ako je možné, že toľko peňazí odchádza zo Slovenska. No tak ak nadpolovičnú väčšinu súťaží na potraviny a poľnohospodárske produkty vyhrávajú reťazce, distribútori a zahraniční producenti dotovaní, tak sa potom nečudujme, že tie peniaze odchádzajú. Nečudujme sa.
Ale potom nanajvýš falošne vyznieva každá jedna veta o tom, že chceme znižovať regionálne rozdiely, že chceme podporiť domácu výrobu a domácu spotrebu a že chceme, aby obyvatelia mali právo na kvalitné potraviny, pretože to už aj štandardne politici priznávajú, že to, čo sem vozí Európska únia, je jednoducho humus a hnus. A to teraz nehovorím o emigrantoch.
Takže je naozaj najvyšší čas. A teraz to nie je o politike, ale o tom, že ak chceme, aby sa aj tie zvyšky tých výrobcov, ktorí ešte prežili dodnes, aby sa nezrútili a jednoducho neboli pohltení tým, že si na vlastnom domácom trhu poriadne nemôžu uplatniť svoje výrobky, aby sme prestali byť servilní voči bruselskému diktátu, žiaľ, zakotvenému aj v čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a snažili sa pozerať na vec, v tomto prípade na verejné obstarávanie, očami, že čo môžme spraviť, nie čo sa nedá urobiť.
Lebo táto naša novela je naozaj len taká maličkosť, ktorá však môže veľmi pomôcť. Ktorá môže veľmi pomôcť dať ľuďom nádej, že štát má záujem o tých, ktorí tu chcú ostať, ktorí stadeto nechcú utiecť a ktorí tu chcú vyrábať a produkovať a ponúkať ľuďom skutočnú kvalitu. Skutočnú kvalitu.
Ako ja mám, ako ja ako subjekt verejného obstarávania z pozície Banskobystrického samosprávneho kraja mám pri súčasnom nastavení zákona vysvetliť deťom v škole v Detve, napríklad, že nemôžu mať mlieko a jogurty z Hriňovskej mliekarne, pretože súťaž do ich školskej jedálne vyhral distribútor z Poľska? Ako im to chcete vysvetliť? Ako im to chcete vysvetliť, keď tie deti vedia, že je to tam kvalita. Keď tie deti vedia, že mnohí ich rodičia tam robia. Ale musia dostať nejaký polochemický jogurt. To sa nedá pochopiť. To sa nedá vysvetliť.
A ja si myslím, že o tom je tá práca poslancov Národnej rady, že máme počúvať problémy ľudí, máme komunikovať s ľuďmi, čo ich trápi, a máme sa snažiť nájsť riešenie na tieto problémy.
Čiže naším riešením na problémy s verejným obstarávaním slovenských produktov je predkladaná novela zákona o verejnom obstarávaní a som presvedčený, že každý, kto má v sebe ešte kúsok toho slovenského a nemá to slovenské srdce vymenené za modro-žltý nejaký, modro-žltý fľak, ktorý sa doňho preniesol z tej okupačnej handry, tak musí chápať, že, že naozaj je o päť minút dvanásť, čo sa týka podpory, podpory tohto segmentu na Slovensku, a že táto zákonná úprava je len prvý krôčik z mozaiky toho, aby Slovensko sa opäť v hospodárskej oblasti postavilo na vlastné nohy. Na vlastné nohy. Pretože tie krivé európske nohy v 2020 skončia a potom čo? Potom čo? Potom budeme plakať nad tým, mali sme niekedy dobrú mliekareň, mali sme niekedy syráreň, mali sme aj pekáreň a dnes máme čo? Dnes máme okupačné handry zavesené na každom stĺpe a nič viac.
Takže je to na vás všetkých a verím, že mnohí z vás máte z regiónov podobné spätné väzby ako my a že by to mohol byť prvý taký signál, že Slovensko sa chce z toho diktátu Európskej únie vymaniť. Nie kvôli tomu, aby my sme boli vysmiati, ale kvôli tomu, aby sme pomohli obyvateľom Slovenskej republiky, slovenským výrobcom a hlavne slovenským spotrebiteľom a v tomto prípade aj deťom v tých školách a dôchodcom v domovoch sociálnych služieb.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.9.2017 9:14 - 9:17 hod.

Beluský Martin Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zákon o verejnom obstarávaní je jeden z najdôležitejších zákonov verejnej správy. Pri správnom nastavení podmienok vie minimalizovať potenciálne korupčné správanie obstarávateľov a zaručiť transparentnosť a zazmluvnenie trhových cien tovarov a služieb. O tom, či súčasné znenie zákona zaručuje takéto podmienky a či ich je možné ešte vylepšiť, je na dlhú debatu. My sa teraz snažíme otvoriť druhú stránku zákona, ktorou je možnosť podpory domáceho trhu a domácich produktov.
Subjekty verejnej správy predstavujú obrovskú skupinu odberateľov na trhu a majú veľmi veľkú kúpyschopnosť. Túto silu je potrebné využiť v prospech nielen subjektov verejnej správy, ale aj na podporu domácich podnikateľov. Práve teraz v čase, kedy na Slovensku dlhodobo zaznamenávame pokles vývozu a nárast dovozu základných potravín a tovarov. Základné potraviny a výrobky, ktoré sme v minulosti viac vyvážali, ako dovážali, napríklad živé zvieratá, mliečne výrobky, vajcia, med atď., dnes dovážame v neporovnateľne väčších objemoch.
Preto návrh zakomponovania možnosti obmedzenia výberu dodávateľov na Slovensko alebo určitý región je v dnešnej dobe viac ako nevyhnutnosť. Subjekty verejnej správy predstavujú veľký potenciál subjektov, ktoré môžu takýmto spôsobom pomôcť zvýšiť spotrebu domácich potravín a produktov. Štát nemusí dotovať domácich výrobcov, aby vedeli konkurovať zahraničiu, ale musí vedieť pomôcť zvýšiť spotrebu u našich obyvateľov alebo, ako to navrhujeme my, u subjektov verejnej správy.
Pre tieto dôvody sme sa rozhodli do zákona o verejnom obstarávaní zadefinovať slovenský výrobok ako výrobok, ktorý je slovenský poľnohospodársky produkt, slovenská potravina alebo výrobok, ktorý obsahuje najmenej 75 % surovín a prísad pochádzajúcich zo Slovenskej republiky a všetky fázy jeho výrobného procesu sa uskutočňujú v Slovenskej republike. Verejný obstarávateľ vďaka tomu môže požadovať, aby obstarávané výrobky alebo potraviny boli slovenské.
Takisto sme dali možnosť verejným obstarávateľom vo verejnom obstarávaní požadovať, aby pôvod výrobcu tovarov bol zo Slovenskej republiky a pri poľnohospodárskych produktoch a potravinách môže požadovať aj špecifikáciu na konkrétny kraj alebo okres. V praxi to napríklad znamená, že škola alebo domov sociálnych služieb, ktorý obstaráva potraviny pre žiakov, resp. pre svojich klientov, bude môcť obstarávanie obmedziť na okruh dodávateľov na okres, v ktorom sa škola alebo domov nachádza, a tým podporiť napríklad domácich výrobcov mlieka alebo mäsa.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, týmto vás žiadam o podporu nášho návrhu zákona, aby sme ho mohli posunúť do druhého čítania a tam spoločne nájsť ďalšie možnosti, ako podporiť domácich výrobcov.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.9.2017 9:10 - 9:14 hod.

Drobný Stanislav Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, zákon o verejnom obstarávaní má predovšetkým za úlohu zabezpečiť efektívne využívanie verejných zdrojov a znížiť možnosť pre korupciu. Sami za tie roky vidíme, že snaha naplniť tento cieľ vedie k rovnakým výsledkom, ako keď niečo robia Pat a Mat. Súčasný stav je aj dôsledkom straty národného povedomia, straty vlastenectva. Národné povedomie a vlastenectvo je pre vládnucu triedu na Slovensku už roky nežiaduce a v posledných mesiacoch už dokonca touto vládnou koalíciou aj kriminalizované.
Snaha za akúkoľvek cenu pretvoriť pronárodne cítiaceho občana na svetoobčana bez národa a vlasti prináša mnoho neželaných dôsledkov. Svetoobčan bez národného povedomia sa často stáva človekom, ktorý je schopný okradnúť každého na svete, pokiaľ sa mu k tomu dostane čo i len tej najmenšej príležitosti. Naproti tomu vlastenecky zmýšľajúci občan pri svojom rozhodovaní hľadí v prvom rade na prospech Slovenska. Ak by všetci, čo rozhodujú o použití verejných zdrojov, boli vlastenci, tak zákon o verejnom obstarávaní by bol zbytočný.
Snaha eliminovať korupciu v súčasnom prostredí vedie bezprostredne k minimalizácii faktorov, ktoré môže obstarávateľ zohľadniť, až nakoniec sa blížime k tomu, že hlavným kritériom sa stáva cena a nie kvalita. Ak obstarávame potraviny pre školy či zariadenia sociálnych služieb, mali by to byť hlavne o ich kvalite a zdravotnej nezávadnosti.
Nedá sa spoliehať len na orgány potravinovej správy. Vďaka za každý ich zásah, keď škodlivé potraviny stihnú stiahnuť skôr, než napáchajú škody na zdraví. Ale nie vždy to stihnú. A koľko zdravotne závadových potravín prejde aj bez toho, že by si niekto niečo všimol. Ide o vážne veci, ktoré by sme nemali podceňovať, lebo môžu skončiť až smrťou konzumenta. Aktuálne sme tu mali kauzu vajíčok kontaminovaných fipronilovým prípravkom DEGA 16. V tejto súvislosti ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka vyzvala slovenských spotrebiteľov, aby uprednostňovali čerstvé slovenské potraviny, ktoré podliehajú prísnej kontrole.
Táto predkladaná novela zákona je presne o tom, umožniť verejnému obstarávateľovi uprednostniť čerstvé slovenské potraviny. Je to naozaj zvláštne, ak ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka k takémuto kroku vyzýva, a pritom jej výzvu nejde v praxi pri verejnom obstarávaní potravín naplniť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.9.2017 9:04 - 9:10 hod.

Uhrík Milan Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte teda ešte raz, aby som uviedol návrh zákona, novely zákona č. 343/2015, to je zákon o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých iných zákonov v znení neskorších predpisov. Ako som spomenul, túto novelu sme pripravovali spolu s kolegami Marianom Kotlebom, Martinom Beluským a Rastislavom Schlosárom za veľmi jednoduchým a priamočiarym cieľom, tým cieľom je podpora výroby a hlavne spotreby domácich, čiže slovenských výrobkov.
Súčasná dikcia, súčasné znenie zákona o verejnom obstarávaní sa totiž veľmi striktne dodržiava tej podmienky, ktorú nám, dá sa povedať, nanútila Európska únia, a to je zákaz priamej podpory domácich slovenských výrobcov, resp. zákaz diskriminácie zahraničných výrobcov. V súčasnosti nemožno teda diskriminovať nejakého výrobcu alebo výrobok na základe miesta pôvodu alebo miesta výroby. My túto podmienku považujeme za kontraproduktívnu. V mnohých prípadoch môžem povedať dva také praktické príklady.
Predstavte si nejaké okresné alebo nejaké krajské mesto, v ktorom je mliekareň, v ktorom je poľnohospodárske družstvo a v ktorom sa nachádza, samozrejme, aj nejaká škola alebo nejaký domov dôchodcov. Táto škola, tento domov dôchodcov, keď chcú nakupovať potraviny, tak hoci možno rodičia žiakov v tejto škole pracujú v tej mliekarni, čo je oproti cez cestu, a tí dôchodcovia, ktorí bývajú v domove sociálnych služieb alebo v domove dôchodcov, možno pracovali v nejakom poľnohospodárskom družstve, čo je za rohom, tak napriek tomu sa môže stať, že tieto dve inštitúcie musia nakupovať potraviny možno z opačného konca Slovenska, to je ten lepší prípad, alebo v tom horšom prípade zo zahraničia, alebo z opačného konca sveta. My toto nepovažujeme za normálne.
Druhý príklad z praxe, ktorý sa stal v Banskobystrickom samosprávnom kraji, kde pôsobím ako riaditeľ úradu, je situácia, keď sme sa snažili obstarávať mliečne produkty pre krajské školy, pre krajské domovy sociálnych služieb a domovy dôchodcov. Do podmienok na vykonanie verejného obstarávania sme si dali takú klauzulku, že žiadame, aby tie mliečne produkty boli vyrobené na Slovensku. To znamená, že nemusia byť ani vyrobené tak slovenskými firmami, ale stačí, že aspoň aby boli vyrobené na Slovensku.
Krátko nato nám prišla z verejného obstarávania, z Úradu pre verejné obstarávanie upozornenie, že v prípade, ak od tejto podmienky neustúpime, tak nám hrozí pokuta až 200-tisíc eur. 200-tisíc eur pokuta len zato, že sme si trúfli žiadať, aby do krajských škôl, do slovenských škôl a slovenských domovov dôchodcov a sociálnych služieb sme nakupovali potraviny poľnohospodárske, a teda mliečne výrobky vyrobené na Slovensku. Pri všetkej úcte toto považujeme za postavené na hlavu.
Viete veľmi dobre, v akom stave sa nachádza slovenské poľnohospodárstvo, resp. to torzo, ktoré zo slovenského poľnohospodárstva zostalo, môžem povedať len dve čísla, aby sme to tu neopakovali. Za posledných 40 rokov klesol počet hovädzieho dobytka o 70 % a počet ošípaných o závratných 80 %. Namiesto slovenských výrobkov zaplavili slovenské trhy, slovenské obchody zahraničné potraviny, zahraničné výrobky, ktoré sú často druho- až treťotriednej kvality, a keby boli aspoň lacnejšie, ale tie zahraničné výrobky, zahraničné potraviny sú dokonca často drahšie ako tie potraviny, ktoré sú vyrobené na Slovensku, alebo ako potraviny, ktoré sa predávajú na Západe. Toto považujeme za absolútne nemorálne, nenormálne a myslíme si, že úplne oprávnené, dokonca že aj vecou zdravého rozumu, aby verejní obstarávatelia, verejné inštitúcie mali možnosť vo verejnom obstarávaní žiadať výrobky vyrobené na Slovensku.
V súčasnosti je situácia presne opačná. Každá vláda sa chváli tým, ako veľmi pomohla zahraničným investorom, koľko zahraničných investorov prilákala, koľko miest vytvorili títo zahraniční investori. S týmto sa chváli každá vláda bez ohľadu na to, či bola ľavicová, pravicová, ako keby bolo cieľom vlády Slovenskej republiky, vlády, opakujem, Slovenskej republiky podporovať zahraničných investorov a vytvárať podmienky pre príchod zahraničných investorov. Ja nemám nič proti zahraničným investorom, ale myslím si, že zahraničný investor je zahraničný, podniky by mali vždy byť len akýmsi doplnením domáceho hospodárstva, a nie tým pilierom, na ktorom stojí ekonomika krajiny. V budúcnosti budeme musieť túto politiku trošku napraviť, otočiť a namiesto podpory zahraničných výrobcov začať podporovať domácich výrobcov. A potom si myslím, že Slovensko pôjde raketovým tempom hore.
Samozrejme, tá naša možnosť aplikovať podmienku slovenského pôvodu pre potravinárske výrobky, ale aj pre iné výrobky do zákona o verejnom obstarávaní nie je povinná. To znamená, že pokiaľ má verejný obstarávateľ, inštitúcia pocit, že výrobok alebo služba, ktorú chce obstarávať, nie je na Slovensku bežne dostupná, napríklad asi nemá zmysel obstarávať pomaranče vyrobené alebo vypestované len na Slovensku, tak vtedy má zmysel obstarávať na medzinárodných trhoch. Takisto v prípadoch, kde na Slovensku v niektorých oblastiach možno nie je vytvorené také dokonalé ešte konkurenčné prostredie, nemá zmysel obstarávať čisto na Slovensku, pretože by to mohlo viesť k nárastu predpokladanej hodnoty zákazky, k nárastu ceny zákazky, vtedy má opäť zmysel obstarávať radšej na medzinárodných trhoch.
V každom prípade si ale myslíme, že by mala byť snaha Národnej rady, snaha vlády presmerovaná od podpory zahraničných investorov skôr k podpore domácich regionálnych slovenských výrobcov. Poďakovali by vám za to jednak žiaci na školách, ktorí musia jesť zahraničné potraviny, poďakovali by vám dôchodcovia, ktorí boli tiež zvyknutí na domácu výrobu a teraz musia jesť zahraničné výrobky. Poďakovalo by vám slovenské poľnohospodárstvo, ktoré by sa postupne začalo stavať na nohy. A myslím si, že by vám poďakovalo aj celé Slovensko.
Ďakujem aj ja za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.9.2017 9:01 - 9:01 hod.

Uhrík Milan Zobrazit prepis
Dobré ráno, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol teda oficiálne návrh zákona, novelu zákona č. 343/2015, to je novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorú sme pripravili spolu s kolegami Marianom Kotlebom, Martinom Beluským a Rastislavom Schlosárom. Cieľom tejto novely zákona je podpora výroby, hlavne teda spotreby domácich slovenských výrobkov.
Toľko zatiaľ na úvod, viac by som chcel povedať potom v rozprave, do ktorej by som sa hlásil ako prvý.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.9.2017 18:05 - 18:08 hod.

Mizík Stanislav Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pani predsedníčka, vážení prítomní, pozorne som si prečítal návrh zákona poslancov Gröhlinga, Jurzycu, Galeka, Zemanovej. No jedna vec ma zarazila, nevidel som tam ani jedného učiteľa a tento návrh zákona sa týka školstva. Tento zákon pojednáva o alternatívnych vzdelávacích programoch. Vidím tu hneď zvláštnu kombináciu, experimentálne overovanie alternatívnych vzdelávacích programov. No experiment bude overovať experiment. Máte tam všetko, čo tam má byť, hej, ciele, hypotézy, garanta, harmonogram, metodiku, licencie a tak ďalej a tak ďalej. Našiel som tam položku – experimentálne overovanie trvá 9 školských rokov. To je dosť dlhý čas na pokusy s ľuďmi a chráň Boh, aby experimentálne overoval Poliačik. To by bol koniec. Alternatívne vzdelávanie, pretože sa touto témou zaoberám, môžu tam byť rôzne formy, hej. Tak napríklad skupinové samostatné učenie, čo sa bežne robí, potom, že môžu učiť dvaja až traja učitelia v jednej triede. Neviem, z kadiaľ by sme nabrali kapacitu na to v našom školstve. Integrácia funkcií v škole, škola sa prispôsobuje žiakom. No neviem si predstaviť kolektív, kde by boli dvaja žiaci neprispôsobiví, ako by, čo by sa potom dialo, hej. Žiaci si volia vyučovacie tempo. No, pri mentalite drvivej väčšiny súčasnej mládeže si to neviem ani predstaviť. Žiaci si sami vyberajú z ponúk, čo sa chcú učiť. Rodičia spolupracujú pri tvorbe vyučovacích plánov. Domáce úlohy si žiaci dávajú sami, ale nemusia ich splniť dokonca. Neexistuje pevný čas vyučovacej hodiny. Desiaty si robia žiaci vo forme švédskych stolov sami pre seba. No hygiena, neviem, čo by na to povedala.
Myslím si, že výsledok toho, že sa škola prispôsobuje žiakom, vyslovene by bol cirkus. Varianta taká, že žiaci si zvolia vyučovacie tempo, výsledok by bol asi žiadne vyučovanie. Domáce úlohy si môžu dať žiaci sami, ale nemusia ich splniť, to som čítal, to sú normálne štúdie, to normálne človek sa za hlavu chytá, čo alternatívni experimentátori vymyslia. Toto sú nezmysly vhodné pre slovenské školstvo. Toto môže byť vhodné iba pre kaviarenskú elitu a ich detičky. Mimo Bratislavy je to pasé. Na Slovensku sa rozbíja model tradičnej rodiny, propaguje gender, LGTB. Teraz tu máme ďalší pokus rozbiť aj tak rozbité školstvo. No a tento nápad nám dávajú ľudia zo SaS-ky, čo podporujú dúhové pochody. Tak neviem, čo si mám o tom myslieť.
Ďakujem zo slovo.
Skryt prepis