Tak, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, moji predchodcovia zhodnocovali stav zadlženia slovenských nemocníc z jednotlivých konkrétnych aspektov. Ale ja sa chcem na túto tému pozrieť z širšieho všeobecného hľadiska.
Dostal sa nám do pléna Národnej rady návrh na uznesenie, ktorým v podstate majú slovenskí daňoví poplatníci oddlžiť slovenské nemocnice tým, že prispejú ďalších neuveriteľných 585 mil. eur, teda viac než pol miliardy eur na to, aby sa zaplatili dlhy týchto nemocníc, ktoré už sú dnes aj podľa Európskej komisie v takom katastrofálnom stave, že nemôžeme očakávať do budúcnosti nijaké zlepšenie, ktoré by mohlo zamedziť tento stav ako taký.
Téma zdravotníctva v Slovenskej republike a medzi slovenskou verejnosťou rezonuje naozaj výrazne. Rezonuje z toho dôvodu, že práve obsah tejto témy sa dotýka života všetkých ľudí v Slovenskej republike. Práve kvalita zdravotnej starostlivosti častokrát najväčšmi ovplyvňuje to, ako sú ľudia spokojní so svojím štátom, so svojou vládou a so svojím životom celkovo.
Niet sa ale čomu diviť, že ľudí táto problematika takto zaujíma, keďže z roka na rok stále platia väčšie a väčšie zdravotné poistenie a za lieky a za zdravotnú starostlivosť častokrát doplácajú v takej vysokej miere, že to mnohé rodiny, dôchodcov a mnohých ľudí dostáva doslova až na ulicu. Sú častokrát donucovaní brať si rôzne pôžičky z rôznych nebankových subjektov, do ktorých napríklad rád investuje v Českej republike napríklad aj Andrej Kiska a podobní ľudia, no a následne končia na ulici, dostávajú sa do zlej ekonomickej situácie a blížia sa až k hranici úplnej chudoby.
Takto funguje slovenské zdravotníctvo a dnes nemá vláda problém, nemá tú chrbtovú kosť, tú hrdosť, tú česť, aby prišla pred plénum Národnej rady alebo pred občanov a vysvetlila, prečo je zdravotníctvo v stave, v ktorom sa nachádza. Pretože v kontexte informácií, ktoré som tu už spomenul, vyznieva Ústava Slovenskej republiky, konkrétne v druhej hlave článku 40, kde sa píše, že každý občan Slovenskej republiky má na základe zdravotného poistenia právo na bezplatnú starostlivosť, bezplatnú zdravotnú starostlivosť, len ako nepodarený vtip. Bohužiaľ, toto je pravda.
Teda dnes stojíme pred hotovou vecou, oddlženie slovenských nemocníc viac než pol miliardy eur a tak ďalej a tak ďalej. Dajme si ale tú najdôležitejšiu otázku, ktorú si vláda, aj tu prítomný pán minister odmieta položiť: Kto je zodpovedný za stav slovenského zdravotníctva? Kto je zodpovedný za to, že sa zdravotníctvo nachádza v takom stave, v akom sa nachádza, a kto je zodpovedný za to, že nemocnice majú tak obrovské, vysoké dlhy?
V tej koncepcii oddlženia nemocníc, ktorá bola prílohou tohto návrhu, tejto parlamentnej tlače, sa síce hovorí o tom, že sú také alebo onaké dôvody toho, prečo je, prečo sú slovenské nemocnice v stave, v akom sú, ale nemenuje sa nič konkrétne, menuje sa ekonomická situácia, zle nastavený systém, legislatívne prostredie, všetko možné, ale nehovorí sa o ničom konkrétnom, čoho by sa občania mohli chytiť a k čomu by sa mohli reálne vyjadriť, pretože od samotnej existencie druhej Slovenskej republiky, od roku ´93, ako takej sme; sa vo vláde vystriedalo niekoľko ministrov zdravotníctva a všetci tí, v podstate nomináciou svojich vlastných ľudí sú spoluzodpovední za to, v akom stave sa slovenské zdravotníctvo nachádza.
Určite nikto nie je natoľko hlúpy, aby povedal, že sa v slovenskom zdravotníctve v Slovenskej republike nenašli rôzne prípady netransparentného obstarávania materiálu alebo technických pomôcok, že sa v slovenskom zdravotníctve nenašli prípady tunelovania zdravotníckych zariadení, že nemôžme hovoriť o korupcii, o podvodoch, že rôzne investície tzv. finančných skupín alebo finančných žralokov, sponzorov mnohých z vás, ktorí tu sedíte, nespôsobili, že slovenské zdravotníctvo dnes vyzerá tak, ako vyzerá, a že si človek, bežný radový občan, musí priniesť, ako bolo spomínané, aj ten toaletný papier, pretože nemocnica nie je schopná mu ho poskytnúť aj napriek tomu, že si platí dosť výrazné poplatky na zdravotnom poistení.
Chcem sa spýtať pána ministra, či v rámci tejto svojej koncepcie oddlženia slovenských nemocníc a tej vízie do budúcnosti nenavrhuje aj napríklad to, aby sa prešetrilo to, kto je zodpovedný za stav slovenského zdravotníctva, a aby sa vyvodili právne a majetkové dôsledky voči ľuďom, ktorí sú za toto zdravotníctvo, za slovenské zdravotníctvo a za jeho stav zodpovední. Pretože keď máme prípady, kedy vieme, preukázateľne vieme, ako napríklad v tom prípade piešťanského cétečka, že sa klamalo, že sa podvádzalo, že sa kradlo a že sa nabaľovali ľudia na tom, že nakupovali netransparentne, tak by si títo ľudia zaslúžili dnes sedieť tam, kde sedieť majú, a to je vo väzení. Aj napriek tomu ale po zásahu napríklad generálneho prokurátora v tomto prípade nevidíme žiadny reálny výsledok.
A ja sa preto pýtam pána ministra, ako chce presvedčiť občanov Slovenskej republiky, že tentokrát – v prípade piateho oddlženia nemocníc Slovenskej republiky – to už vyjde, že tentokrát sa nám to podarí, že po tomto prípade už budú slovenské nemocnice fungovať v poriadku, že zdravotníctvo pôjde hore, že sa zlepší jeho úroveň a že sa budú môcť slovenskí občania za tých 600 miliónov eur pomaly, ktoré dnes na toto majú vynaložiť, cítiť v lepšom štáte, cítiť, že žijú v štáte, ktorý im poskytuje lepšiu zdravotnú starostlivosť. Pretože keď si vezmeme skúsenosti slovenských občanov, ktoré majú od existencie druhej Slovenskej republiky, ako hovorím, tak sa nemôžme diviť, že k takýmto návrhom, ako je napríklad tento, pristupujú s maximálnou skepsou. Že už neveria, že vláda im môže nejakým spôsobom pomôcť, že vláda pripraví nejakú koncepciu alebo nejaké riešenie, ktoré naozaj bude fungovať, pretože tých programov, tých akčných plánov, tých vyhlášok, zákonov, nariadení, koncepcií tu už bolo tak veľa, že dávno aj tí najväčší optimisti stratili aj posledné zvyšky dôvery v to, že by sa slovenské zdravotníctvo mohlo posunúť niekde dopredu.
Čo je ale najsmutnejší fakt v rámci tohto bodu, tak v tej priloženej koncepcii, ktorú som spomínal, sa napríklad v dôvodoch súčasného slovenského zadlženia slovenských nemocníc spomína napríklad fakt, že oddlženie, respektíve predchádzajúce oddlžovania vytvorili precedens opakovaného zadlžovania a znížili tak mieru zodpovednosti vedenia nemocníc. A dnes ako riešenie prichádzajú opäť s ďalším oddlžením. A preto na pána ministra mám ďalšiu otázku: Ako chce zaručiť slovenským občanom, že toto oddlženie bude posledným oddlžením, ktoré slovenské nemocnice potrebovali? Prečo nebude potrebné ďalšie oddlženie v budúcnosti, keď už štyrikrát to vládam nevyšlo? Ako sa majú občania spoľahnúť?
Ja si myslím, že toto sú dôležité otázky a tu nejde o 10, 20, 30 eur, ide o 600 mil. eur pomaly z daní slušných ľudí, ktorí tvrdo pracujú a ktorí sa svojou prácou podieľajú na tvorbe štátneho rozpočtu. A keď chce vláda zaujať postoj, ktorý ľuďom môže pomôcť do budúcnosti, myslím si, že je potrebné, aby aj odpovedala na všetky tieto otázky. A pekné sľuby jednoducho nestačia. Ukázalo sa už v minulosti, že pekné sľuby nevyriešili nič, že výmeny vedenia jednotlivých rezortov nepomohli k tomu, aby sa v skutočnosti zlepšil stav Slovenskej republiky, jej ekonomiky a stavu jednotlivých odvetví štátnej správy a tak ďalej a tak ďalej.
Preto chcem vyzvať z tohto miesta všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorí si pozrú toto vystúpenie, toto video, alebo ho sledujú práve teraz, aby začali politikov v Slovenskej republike hodnotiť podľa ich činov a nielen podľa sľubov, pretože takéto pekné vyhlásenia a koncepcie, s akými prichádza tu prítomný pán minister, ktoré vás stoja 600 miliónov eur, dokáže vytvoriť takmer každý jeden z nás, ktorí tu sedíme. Reálne výsledky sú ale niečo iné. Činy sú viac než len pekné sľuby a reči predstaviteľov tejto vlády.
Ďakujem.
