Videokanál klubu

Nasledujúca interpelácia je určená taktiež ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
Počas posledných týždňov priniesli médiá informáciu o údajnom udelení sankcie Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky za pochybenia pri verejných obstarávaniach. Ministerstvo sa k situácii postavilo veľmi neurčito a neposkytlo občanom Slovenskej republiky žiadne bližšie informácie. Tlačový odbor Ministerstva vnútra Slovenskej republiky iba uviedol, že mediálne zverejnené informácie sú nepochopené a že ide o tzv. korekcie na základe čerpania eurofondov. Občania Slovenskej republiky si zaslúži jasné odpovede, koľko finančných prostriedkov z rozpočtu ministerstva vnútra bolo uhradených v súvislosti s pochybením ministerstva. V tejto súvislosti si vám preto dovolím položiť nasledovné otázky:
1. Boli Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky od roku 2006 udelené sankcie kompetentnými slovenskými alebo zahraničnými orgánmi?
2. Ak áno, o aké sankcie išlo? Prečo boli udelené? A v akom stave je ich zaplatenie?
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, interpelácia je určená ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
Dňa 26. 1. 2017 bola v neskorých večerných hodinách privolaná mestská polícia do bytového domu na Záhradníckej ulici v Bratislave kvôli rušeniu nočného kľudu. Po vytrvalom klopaní na dvere bytu otvoril Mgr. Adam M., ktorý mieril na mestských policajtov zbraňou. Keďže nebolo jasné, koľko osôb sa v byte nachádzalo a bolo podozrenie, že požili väčšie množstvo alkoholických nápojov, boli na miesto privolaní aj príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky. Počas čakania na nich i po ich príchode prišlo k opätovnému ozbrojenému vyhrážaniu sa sprevádzanému vulgárnym vyjadrovaním. Muž, ktorý sa vyššie opísanej skutkovej podstaty dopustil, je štátnym zamestnancom, konkrétne pracuje pre personálny odbor sekcie personálnych a sociálnych záležitostí a osobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, predtým bol zamestnancom v Národnom bezpečnostnom úrade. Podmienky jeho odchodu z Národného bezpečnostného úradu ani podmienky jeho príchodu na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nechcel ani jeden z kompetentných orgánov komentovať.
Tento prípad je fackou pre všetkých poctivých zamestnancov v štátnej službe, všetkých kvalifikovaných, ale neúspešných uchádzačov o zamestnanie v štátnej službe, ktorí skončili na úrade práce alebo v neprimeranom zamestnaní preto, aby uvoľnili miesto osobe, ktorá na štátnu službu nemá elementárne morálne predpoklady, všetkých príslušníkov mestskej polície a príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky, ktorí musia strpieť, že na ministerstve, ktoré je ich vedúcim orgánom, môže vykonávať prácu človek, ktorý ich verejne ohrozuje na zdraví a živote.
V tejto súvislosti si vám preto dovolím položiť nasledovné otázky:
1. Aké podmienky musel spĺňať Mgr. Adam M. na prijatie na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky?
2. Kedy a kde bola ponuka pracovnej pozície zverejnená? Kedy a kde sa konalo výberové konanie v zmysle čl. 3 zákona 55/2017 Z. z. o štátnej službe?
3. Bol Mgr. Adam M. za tento incident trestne stíhaný a je stále držiteľom zbrojného preukazu?
Ďakujem za pozornosť.
Mám ešte jednu, dobre? Ešte jednu interpeláciu.

Tak, pán poslanec Dostál, opätovne budem reagovať na tentokrát na vaše naozaj úsmevné vystúpenie. Okrem toho, že ste ma opätovne označili za fašistu, aj napriek tomu, že už druhýkrát, druhýkrát v poradí po sebe som obhajoval slobodu jednotlivca a právo jednotlivca nebyť neustále špehovaný či už bankami, či už vládou, či už Bruselom, jednoducho kýmkoľvek, jednoducho som, ako hovorím, obhajoval právo jednotlivca, a zase ste si v tom našli ten váš povestný fašizmus. Je ale naozaj pekné, že sa, pekné alebo je naozaj zaujímavé, že sa neštítite ani tých najhrubších, najúbohejších, najzúfalejších klamstiev, ktoré totálne podčiarkujú to, akou vlastne osobnosťou ste.
Nechápem, kde ste došli na nejaké informácie k tomu, že ja som po niekom hádzal dlažobné kocky alebo kamene. Už som to tu vyvracal v tomto pléne. Choďte sa pozrieť k tomu, k tej bratislavskej hlavnej stanici, asfaltová cesta, asfaltový chodník. Keď tam nájdete dlažobnú kocku, pán Dostál, tak budete lepší ako David Copperfield. To je jedna vec.
Druhá vec, ja som tam síce kričal a veľakrát som sa za to ospravedlnil, ani jedno médium to nikdy nezverejnilo. A bolo to dávno pred tým, než som sa stal poslancom, a povedal som, že som sa nechal vyprovokovať drzým malým moslimom a že by som to dnes urobil úplne inak a nezachoval by som sa tak ako vtedy. Áno, je mi to ľúto, to som povedal veľakrát, ale žiadnu kocku, žiadny kameň, nič podobné som po nikom nikdy nehodil. A ešte predo mnou predsa stáli asi piati príslušníci Policajného zboru. Veď si predstavte, že hodíte do nejakého dieťaťa dlažobnú kocku pred policajtmi! Veď keby ste mali IQ aspoň tých 90, tak by ste pochopili, že sa to nedá, že by ste hneď ležali spacifikovaný na zemi. A ja nechápem, a už keď chcete argumentovať, povedzme fakticky, chcete sa so mnou hádať, ale používajte aspoň pravdu a neklamte takto úboho, lebo som nikdy po nikom žiadnu dlažobnú kocku ani nič podobné nehodil.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, Miňo, veľmi dobre si to povedal, ďakujem ti. Chcem len trošku poopraviť ten výraz, že stanete sa nebezpečným extrémistom. Nie, nestaneme sa extrémistom, označia vás za extrémistu, vy sa nestanete, vy nebudete extrémista, ale budete označený za extrémistu tak, ako sa to začína už teraz. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Presne si to povedal, Milan, je to obmedzovanie platieb v hotovosti. Pán minister niekedy vravel, že dávno, niekedy dávno bola doba kešu. A ja som ostal v tej dobe. Nepoužívam kartu pri platbe, lebo si nedám ešte viac rozrobiť celkom svoj profil. NAKA už aj tak vie veľa na mňa.
A osobne si nemyslím, že by zo Slovenska išli nejaké toky peňazí teroristom. Jediné, čo majú teroristi slovenské, sú naše samopaly vzor 58, ktoré predal Galko za pár korún, a záhadne sa dostali k bojovníkom Islamskému štátu. Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Som skutočne rád, že tieto dva zákony idú jeden po druhom, takže môžem aj v krátkosti zareagovať na slová pána ministra, keď mi povedal, že nepodporiť zákon, ktorý v podstate dovolí totálne špehovanie všetkých pasažierov leteckých spoločností, archiváciu ich údajov a ich možné zneužitie, znamená v podstate akýmsi spôsobom súhlasiť s dovozom nejakých teroristov do Európy, tak je podľa mňa totálny nonsens, pretože už dnes máme zoznamy osôb, ktoré sú v Európe jednoducho neželané. A ešte som nevidel, že by sa nerobili na letisku jednoducho pasové kontroly a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, takéto špehovanie občanov slúži iba na to, aby posilnilo právomoci Bruselu, aby mohlo viac a viac kontrolovať občanov žijúcich v priestore Európskej únie.
Opäť tu máme ale zákon, ktorý nás chce chrániť pred terorizmom. Ten terorizmus, to je taká čarovná formulka, že zaňho, ako som hovoril, môžme skryť úplne, úplne všetko. Keď si povieme, že ideme občanom brať akési slobody, stačí tam zakryť to tým slovíčkom terorizmus, že ideme chrániť, a naraz je všetko v poriadku.
Tak ako sa aj tento zákon snaží vyzerať dobre, snaží sa vyzerať pozitívne, snaží sa ľuďom nahovoriť, že sa zamedzí praniu špinavých peňazí a že sa zamedzí možnostiam financovať terorizmus, tak opätovne je za tým ale skrytý jeden veľký háčik. A ja ho vidím v tom, že zákon skôr hovorí o tom, že sa akýmsi spôsobom snaží obmedzovať platby v hotovosti. To znamená, platby všetkých ľudí, ktoré nie sú uvedené, povedzme prevodom alebo bankomatovou kartou a všetkými týmito inými možnosťami.
To znamená, zákon si dáva za cieľ tieto dve veci: za prvé, znížiť tú mieru platieb v hotovosti, a za druhé, poskytnúť Európskej únii ešte viac možností ako čo najlepšie špehovať a kontrolovať svojich občanov. To znamená, rovnako ako predchádzajúci zákon.
Množstvo občanov Slovenskej republiky, a stretávam sa s tým často, nerozumie tomu, ako funguje platba bankomatovou kartou, či už v hypermarkete alebo v malej prevádzke, alebo na internetovom obchode a nevie o tom, že napríklad banka si berie z každej tejto platby určitý percentuálny podiel, ktorý je vyrátaný z celkovej sumy tej zaplatenej sumy. Tam ten percentuálny podiel sa môže líšiť v závislosti od zmluvných vzťahov medzi tým subjektom, ktorý poskytuje tú platbu kartou, a bankou. Každopádne banky na týchto platbách kartou úplne fantasticky zarábajú.
To znamená, občania Slovenskej republiky, ktorí si myslia, aká je to výhoda platiť kartou, ako nemusia sa báť, že stratia peňaženku s nejakou väčšou hotovosťou a ako je to jednoduchšie, rýchlejšie, efektívnejšie, nemusia sa hrať s drobnými a tak ďalej, tí v skutočnosti častokrát ani nevedia, ako veľmi pomáhajú bankovému sektoru neustále a neustále rásť. Okrem toho, že z každej platby je strhnuté určité percento pre banku, tak si musia ľudia uvedomiť to, že každá táto platba je archivovaná, že jednoducho je vedomé, banka vie a neskôr určite aj vláda, za čo platil, kedy to platil, v akej výške to platil a jednoducho takto si môžu, a hlavne, kde to platil, takto si môžu o tomto človeku pekne vyskladať celý jeho profil. To znamená, oni po niekoľkých pravidelných nákupoch zistia, čo radi jete na obed, čo radi jete na večeru, aké veci si radi kupujete, kde radi trávite voľný čas, akú zábavu preferujete. Dokonca z toho vieme vyčítať častokrát aj to, aký máte filmový vkus podľa toho, na aké filmy chodíte do kina, keď to platíte kartou, a tak ďalej a tak ďalej.
To znamená, sú to obrovské možnosti, ktoré dávajú bankám a vláde v podstate právomoc vás otvorene nielen špehovať, ale vytvárať si o vás taký ten psychologický profil.
A preto je to nebezpečné? Pretože mnoho občanov si myslí, že keď nemám čo skrývať, nemusím sa čoho báť. Veď ja predsa nie som terorista, ja nie som žiadny nebezpečný človek. Nemám nijaké aktivity, ktoré by mi mohli uškodiť v budúcnosti, a tým pádom sa nemám prečo báť poskytnúť banke alebo vláde všetky informácie o tom, čo mám rád, čo rád robím, kde rád chodím a tak ďalej a tak ďalej. Lenže problém je v tom, že ako vidíme na tejto dobe, stať sa nebezpečným extrémistom je čoraz jednoduchšie a jednoduchšie. Stačí, že niečo napíšete niekde na Facebooku, vyhodia vás z práce a už ste zaradený medzi túto sortu nebezpečných extrémistov. Stačí, že poviete niečo proti vláde. Stačí, že objektívne skritizujete nejaké náboženstvo s využitím dôkazov alebo skritizujete nejakú menšinu, ktorá sa odmieta prispôsobiť väčšinovej spoločnosti, okamžite sa stávate extrémistom.
A zase budem hovoriť o tých možnostiach konšpiračných teórií, na ktoré môže tak rád reagovať tu kolega Dostál, že keď si tak predstavíme takú víziu, neviem, bližšej alebo ďalekej budúcnosti, to uvidíme sami, a úplne sa zrušia sa hotovostné platby vo verejnom sektore, tak ľudia budú v podstate úplní otroci bánk a tých bankomatových kariet. A keď sa potom stanete nebezpečným extrémistom a povedia si, že vás jednoducho z toho systému odpíšu, stačí, že vám zablokujú tú bankomatovú kartu, váš bankomatový účet, a ste úplne skončili. Nemáte možnosť platiť hotovosťou, nemáte možnosť si nič kúpiť a jednoducho ste totálne vypnutý zo systému a vláda sa vás jednoducho takto pekne krásne zbavila.
A toto je presne ten plán, ktorý má Európska únia aj Spojené štáty americké tu na našich občanov, pretože keď môžu takto jednoducho pekne odstreliť kohokoľvek, kto im prekáža, hovorím o vízii budúcnosti, môžete to opäť nazvať o utópii, tak sa takýmto občanom, takýmto národom, takýmto masám ľudí vládne totálne jednoducho. A tu už nemôžme hovoriť o žiadnej demokracii a ani o žiadnych iných veciach, ktoré sa tomu čo i len trošku podobajú.
A preto chcem opätovne vyzvať všetkých občanov Slovenskej republiky, aby si uvedomili, ako veľmi slobodní môžu byť, kým ešte platia v hotovosti. Aby si uvedomili, aké je dôležité platiť v hotovosti a aké je dôležité čo najmenej platiť bankomatovou kartou. Naozaj je to výraz o vašej slobode a keď vás o túto pripravia a postupnými krokmi, každým rokom vidíme, že tie zákony prichádzajú a znižuje sa tá miera, kedy ešte môžete platiť v hotovosti, tak už jednoducho bude neskoro.
Preto všetci Slováci, Slovenky sa musia zamyslieť. Musia sa obzrieť okolo seba, otvoriť oči a zdvihnúť hlavu a uvedomiť si, že naozaj to, čo sa na nich chystá z toho Bruselu, z toho jadra EÚ, z tej Európskej komisie a zo všetkých tých zbytočných agentúr, ktoré oni sami platia, nie je naozaj nič pozitívne a že tá budúcnosť naozaj nie je ružová, ale skôr temná. A vďaka tomu vás chcem ešte raz všetkých vyzvať: plaťte v čo najväčšej miere v hotovosti! Je to vašou slobodou. Neplaťte kartou, nepomáhajte bankovému sektoru, vláde a tejto medzinárodnej bankovej mafii, aby vás mohla takto jednoducho ovládať!
Ďakujem.

Ďakujem kolegovi Mizíkovi. A čo sa týka faktickej poznámky tu pána kolegu Dostála, ktorý vidí fašistov za každým rohom, a bojím sa, že raz sa môže stať, že fašistov nájde aj doma, keď sa jednoducho pomýli a označí členov svojej vlastnej rodiny za fašistov. Pretože ten tu už označil za fašistov úplne každého.
A to, ako som vám povedal aj v minulosti, pán Dostál, keby som reagoval na označenie fašista rovnako, ako reaguje pán poslanec Osuský, tak neviem, či by ste to jednoducho ustáli. Pretože biť ľudí, tak to je predovšetkým taká tendencia strany Sloboda a Solidarita. Ale čo je najväčší paradox, je, že ja som tam v tomto prejave obhajoval predovšetkým slobodu jednotlivcov, ich základné ľudské práva. Môžete sa so mnou hádať o konšpiračných teóriách, o vzťahu k USA, k Bruselu, jednoducho k čomukoľvek. Ja som sa len postavil voči tomu, aby vláda nemohla zbierať pomaly už každý jeden údaj o človeku, archivovať si to a jednoducho totálne sledovať a možno v budúcnosti aj zneužívať tie údaje všetkých svojich občanov. A keď vy mňa, ktorý sa postaví za slobodu jednotlivcov, nazvete fašistom, tak to jednoducho asi máte trošku, jak by som to povedal slušne, v hlave pomotané.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Výborne, Milan. Tvoje rady by som trošku rozšíril, čo sa týka tých konšpirácií. Je rozdiel medzi konšpiráciou a realitou, je možno dva, tri roky. V tomto štáte sa všetko sleduje, v EÚ sa všetko sleduje. Za komunistov stačila jedna ŠtB, teraz máme SIS aj NAKA. Teraz sa vymyslela Národná ústredňa informácií o pasažieroch. No, aké ďalšie národné ústredne budú vymyslené. Národná ústredňa o myslení, či národná ústredňa pre veľkosť čínskych tenisiek? Však oko veľkého brata je všade. Nestačí SIS a NAKA?
A teraz vážne. V bode 3 po b) je uvedené, že cestujúci, ktorý nastúpi ,už nemôže vystúpiť. A to čo je za blud? Keď človek nemôže už vôbec dostať na dajaký náhly záchvat paniky a vystúpiť z lietadla, musí tam ostať sedieť? A potom ešte existuje aj možnosť zneužitia informácii. Pán minister tu nie je, ale mu poviem. Aké to zneužitie? Keby som bol zlodej nakontaktujem sa alebo hacknem túto ústredňu a potom v pohode vykrádam byty alebo vily ľudí, čo cestujú do Dubaja. Aj pána ministra by som tak vybrakoval, že by oči treštil ešte viacej ako v televízii.
Ďakujem za slovo.

Tak, vážená pani predsedajúca, vážený pán, dúfam, že čoskoro bývalý minister vnútra Kaliňák, vážené kolegyne, kolegovia, opätovne sa nám do pléna Národnej rady dostáva transpozícia práva Európske únie, teda v preklade nadiktovaný, Bruselom nadiktovaný právny predpis, ktorý musíme prijať, ako to už väčšinou býva pri väčšine zákonov, ktoré prerokúvame tu v Národnej rade, pretože tie pochádzajú viac z Bruselu ako od nás, od národnej vlády a od národného štátu.
Na prvý pohľad človek určite nemôže namietať voči dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona, kde sa hovorí o tom, že chceme zabrániť snahám o teroristické útoky, chceme posilniť bezpečnosť obyvateľov aj Slovenskej republiky, ale celkovo bezpečnosť obyvateľov v Európskej únii a postaviť sa jednej z najväčších hrozieb, ktorým v súčasnosti Európska únia čelí, a to je neoddiskutovateľne hrozba teroristického útoku, rôzneho teroristického útoku vo všetkých štátov Európskej únie zo strany predstaviteľov takzvaného náboženstva mieru.
Pýtajme sa ale dôležitejšiu otázku, než že ideme riešiť tieto dôsledky týchto teroristických činov, a to je otázka, kto spôsobil, že Európska únia je vystavená takémuto veľkému množstvu teroristických útokov. Pretože keď sa pozrieme na západné štáty Európskej únie, tak môžeme vidieť, že teroristické útoky sú tam na tak pravidelnej báze, že pomaly každý mesiac dochádza k nejakému teroristickému útoku. A títo naši spoluobčania, predstavitelia náboženstva mieru využívajú akékoľvek prostriedky, bomby, strelné zbrane, nože, nákladiaky, osobné autá, využívajú všetko to, čo im umožní efektívne vraždiť čo najviac nevinných ľudí len pre dosiahnutie svojich chorých fanatických úmyslov, ktoré im nadiktováva to takzvané náboženstvo mieru.
Kto ale spôsobil, že v Európe čelíme takejto situácii? Kto spôsobil to, že brána do Európskej únie ostala takpovediac otvorená a ktokoľvek len chcel sa sem mohol pokojne, pekne dostať? A nehovoríme o jednotlivcoch, nehovoríme o desiatkach, hovoríme o miliónoch ľudí, ktorí sa dostali do Európskej únie bez toho, aby sme o nich čokoľvek vedeli. Aby sme vedeli, akú majú kriminálnu minulosť, aby sme poznali čo i len ich pravé meno, aby sem vedeli identifikovať ich pravý vek. Veď tie prípady, ako napríklad vo Švédsku, kde sa 35-roční chlapi vydávali za 16-, 15-ročné deti a potom končili v detských domovoch, to sú vážne veci, o ktorých jednoducho nechce nikto hovoriť. Ale dnes už stojíme pred hotovou vecou. Európa je pod neustálou hrozbou týchto teroristických útokov, opakujem znovu, od predstaviteľov tohto takzvaného náboženstva mieru, pretože hovoriť o islame je v tomto pléne očividne tak veľmi politicky nekorektné, že za to môžete dostať tisíceurovú pokutu, ako som dostal napríklad ja aj kolega Mizík.
Čo ale robí Európska únia pre to, aby zabránila týmto teroristickým útokom, aby chránila občanov Európskej únie, aby pomohla k tomu, aby sa každý z nás mohol cítiť bezpečne, aby sme nemuseli báť ísť niekde v západnej Európe metrom, alebo aby sme sa nemuseli báť ísť okolo mešity, alebo aby tu nevybuchovali čoskoro kostoly? Lebo aj toto nám jednoducho hrozí. Tak Európska únia nerobí nič. Namiesto toho, aby efektívne chránila hranice svojich štátov, tak ich sem naďalej púšťa. Namiesto toho, aby okamžite, okamžite vyviezla všetkých tých, ktorí sa sem dostali nelegálne, neoprávnene a tým pádom porušili zákony Európskej únie, tak európska pobrežná stráž napríklad v Taliansku chodí k líbyjským brehom a doslova vylovuje týchto našich afrických spoluobčanov z vody a dováža ich do Európy. Rovnako sa to deje s gréckou pobrežnou strážou pri tureckých brehoch. To znamená, my si sami chodíme po týchto teroristov, dovážame si ich sem a potom ideme presviedčať občanov, že potrebujeme prijímať akési zákony obmedzujúce ich práva, ich slobody na to, aby sme riešili dôsledky a nie príčiny.
A rovnako o tomto hovorí aj tento navrhovaný zákon, ktorý, ako som spomínal, je len nadiktovaný z Bruselu a pán servilný minister vnútra, ktorý prijme všetko, čo mu pani Merkelová a podobné bruselské bábky nadiktujú, hovorí o tom, že bude štát akýmsi spôsobom archivovať, ukladať údaje leteckých spoločností, ktoré hovoria o tom, kto kedy letel, kde letel, dokonca na akom sedadle v tom lietadle sedel, údaje o ich pasoch, o ich občianskych preukazoch a tak ďalej, a to na viac než päť rokov. To znamená, na to, aby sme išli riešiť akýsi problém terorizmu, za ktorý môžme zakryť úplne čokoľvek, ideme jednoducho obmedzovať slobodu občanov Európskej únie.
Ono je to samozrejmé, keď sa na to pozrieme z globálneho hľadiska, veľmi výborným plánom pre Európsku úniu, ako budovať ten svoj takzvaný super štát po vzore ich zaoceánskeho brata zo Spojených štátoch amerických z Washingtonu, pretože práve tam čerpá Európska únia najväčšiu inšpiráciu. Mnohí si pamätáte na teroristické útoky 11. septembra 2001 v New Yorku, keď padli dvojičky. Môžme sa baviť o tom, či to bolo tak, ako hovorí oficiálna verzia, alebo nie. Faktom je ten, že americká vláda následne na to prijala takzvaný Patriot Act, teda vlastenecký zákon, ktorý americkej vláde umožňuje kohokoľvek predviesť, zadržiavať, a to bez udania dôvodu. Stačí, že povedia, že je podozrivý z terorizmu, a ešte som zabudol, na akúkoľvek dlhú dobu. A k tomu aj smerujeme v Európskej únii, pretože za ten plášť toho rizika terorizmu môžme schovať úplne čokoľvek, čo smeruje k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd všetkých slobodných ľudí, ktorí si ešte naivne myslia, že sú v tomto systéme jednoducho slobodní.
No a práve táto spolupráca Washingtonu a Európskej únie aj na takýchto zákonoch, ako sú tieto, sú len čiastkovými krokmi k tomu, aby sme tu vybudovali ten supereurópsky super štát, o ktorom hovorí pán premiér Robert Fico ako o nejakom jadre EÚ, ktoré bude pre nás mať také neskutočné pozitívne hospodárske výsledky, že všetkým tu budú padať pečené holuby rovno, ako sa hovorí, do huby. A všetci si budeme žiť ten luxusný fantastický život na úkor toho, že stratíme úplne všetky osobné slobody, suverenitu štátu, úplne v celkovej miere a už nebudeme môcť hovoriť o Slovensku ako o nejakom samostatnom štáte, o štáte s vlastnou kultúrou, štáte s kresťanskými tradíciami. Jednoducho všetko nám pekne nadiktuje Brusel a vytvoríme si ten štát po vzore Spojených štátoch amerických, kde sa tie nedemokratické, diktátorské snahy ukazujú najviac v plnej miere.
Teda tento zákon a mnoho ďalších, ktoré budú po nich prichádzať, slúžia iba na to, aby obmedzovali práva občanov Európskej únie. Keď sa pozrieme, tie plány Európskej únie na jednotnú európsku prokuratúru, na jednotnú európsku armádu, teraz tento jednotný o ochrane osobných údajov a tak ďalej a tak ďalej. Tých krokov je strašne veľa a vidí to už každý, kto to len vidieť chce. Len títo naši štandardní politici to odmietajú verejnosti odprezentovať. Ale občania to jednoducho vidieť musia. Tak zistíme, že sa môžme zajtra, pozajtra zobudiť a nebudeme vedieť ako a žijeme v štáte, aký opisoval muž so pseudonymom George Orwell v tej svojej najznámejšej "1984". To znamená, v totalitnom, nedemokratickom super štáte, kde je kontrolovaný a sledovaný každý aj jeden váš krok.
Mnohí si môžu myslieť, že preháňam, že tu šírim nejaké utopické vízie, že šírim nejaké konšpiračné teórie. Ale mnohokrát v minulosti sa už ukázalo, že práve tí konšpirační teoretici mali pravdu. Pretože aj tu v tomto pléne možno sedia niektorí, ktorí tak vehementne obhajovali útok v Spojených štátov amerických na Irak, keď sa tvrdilo, že v Iraku sú nejaké zbrane hromadného ničenia, tak zbombardovali celú krajinu. Stálo to život nejakých tri milióny ľudí a následne sa zistilo, že žiadne zbrane hromadného ničenia sa v Iraku nenašli, ale všetko je v poriadku, pretože to údajne malo svoj význam.
Preto ja som chcel tento svoj prejav venovať práve občanom Slovenskej republiky, aby si uvedomili, čo sa tu na nich chystá, a aby sa postavili týmto nedemokratickým snahám, týmto, otvorene môžem povedať, lebo to slovo máte tak veľmi radi všetci, aj tu poslanci SaS, týmto fašistickým snahám o diktatúru v Európskej únii a aby si otvorili oči a vymenili túto šialenú vládu, ktoré nás vedie do totálneho otroctva.
Ďakujem.

Pán poslanec Sloboda, ja určite s vami nemôžem súhlasiť v jednej veci, a to, že znižovanie počtu poslancov miest a obcí by bolo akýmsi zlým nápadom, pretože je určite nesporným faktom, že množstvo miest na Slovensku má tých poslancov, bohužiaľ, veľmi veľa. To potom komplikuje to fungovanie zastupiteľskej demokracie, keď tie debaty v zastupiteľstvách sú príliš dlhé a o akútnych problémoch sa potom rozhoduje príliš dlho a jednoducho občania čakajú na nejakú efektívnu prácu a, bohužiaľ, sa im jej nedostáva. Takže si myslím, že práve zníženie počtu poslancov by mohlo zefektívniť celý systém miest a obcí v Slovenskej republike, čo by pomohlo skrátiť všetky tie nezmyselne dlhé debaty. A rovnako by takéto zníženie počtu poslancov pomohlo aj tomuto plénu, pretože to sa práve častokrát mení na veľmi nepodarený cirkus a to vďaka tomu, že tých poslancov je príliš veľa a majú potrebu sa vyrozprávať zo všetkých svojich osobných pocitov a problémov, ktoré sa nestretávajú s väčšinovým pochopením. Ďakujem.