Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

28.11.2019 o 10:05 hod.

Bc.

Stanislav Drobný

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 28.11.2019 10:05 - 10:11 hod.

Stanislav Drobný Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní, v našej kultúre má žena rovnocenné postavenie voči mužovi. Ak v niektorých prípadoch dochádza k násiliu na žene či k domácemu násiliu na žene, je to na Slovensku protiprávny čin riešený v zmysle Trestného zákona. Mám za to, že náš právny poriadok neakceptuje násilie všeobecne, a to bez rozdielu pohlaví. Na Slovensku to máme vyriešené v zákonoch na národnej úrovni a naozaj nepotrebujeme k tomu medzinárodnú zmluvu s jej kľukatými článkami, o ktorých netušíme, kam sa môžu v aplikačnej praxi dostať. Sú totiž vo väčšine prípadov veľmi široko koncipované. Umožňujú rôzne výklady, a preto dnes ešte plne ani netušíme, aké všetky možné nástrahy v sebe skrývajú. Dobre to vystihol už spomínaný otec Marián Kuffa v jednej svoje kázni, kde Istanbulský dohovor prirovnal k sanitke, ktorá navonok má označenie pomoci blížnym, ale osádku sanitky tvoria teroristi vezúci bombu. Tou bombou, obrazne, mal na mysli gender ideológiu.
V súčasnosti ako štát akceptujeme medzinárodné súdy a tak si musíme obzvlášť dať pozor na to, čo sa v mene Slovenskej republiky podpíše, lebo potom nám už žiadne výhovorky typu "my sme si mysleli" alebo "nevedeli sme" nikto neuzná. Sú krajiny, kde by Istanbulský dohovor mohol byť aj užitočný, ako je napríklad Saudská Arábia či iné monarchie na inom východe s ich tradične známym vzťahom k ženám. Tie sa k zmluve iste nepridajú a nik z predstaviteľov Únie nenájde ani len štipku odvahy pomenovať tragické postavenie žien v tamojšom regióne, nie to, že by ich ešte tlačil do nejakej Istanbulskej zmluvy.
Ja ako veriaci kresťan mám s Instanbulským dohovorom rovnaký problém, ako ho má takmer každý tejto problematiky znalý a úprimne veriaci kresťan. Prijatím dohovoru by sme boli tlačení do prehodnotenia definície manželstva, ktoré by stratilo postavenie jedinečného zväzku medzi mužom a ženou. V konečnom dôsledku môže Istanbulský dohovor ženám viac ublížiť ako pomôcť. V niektorých štátov v Spojených štátoch amerických prijali podobnú definíciu rodu, ako prináša Istanbulský dohovor a výsledok. Športové súťaže v kategórii žien začali vyhrávať biologickí muži, ktorí sa cítia ako ženy, a ženy, ktoré tvrdo trénovali roky, aby dosiahli na medaily, nemajú proti biologickým mužom žiadnu šancu. Alebo napríklad vo Veľkej Británii sa mladé dievčatá hanbia ísť na spoločné tzv. neutrálne toalety oboch pohlaví. Celé to potom stráca logiku, pretože aké násilie muža na žene, ak si násilnícky muž pred súdom, keď sa pred súdom začne cítiť ako žena? Pokiaľ autori Istanbulského dohovoru nechceli deklarovať, že pojem muž a pojem žena vychádza len a len z ich biologickej podstaty, tak o čom je prosím vás takýto dohovor? O čom?
Celý dohovor pôsobí v tom duchu, že tu viac ako o ženy išlo o pretláčanie genderovej ideológie. Istanbulský dohovor je nedokonalo pripravený a asi aj zlomyseľný od samého začiatku. Vo veci Istanbulského dohovoru prebieha momentálne komunikácia medzi Európskym parlamentom a Súdnym dvorom. Proste sa opäť hľadá spôsob, ako nám niečo nanútiť v štýle o nás bez nás. To znamená, že do budúcna je potrebné sa vyhýbať tomu, aby vláda, ministri, prezident či ktokoľvek iný podpísali takéto veci bez predrokovania v Národnej rade a my sme tu potom riešili ako z toho von.
Aký zmysel má zmluva, kde sa Slovensko len k niečomu zaväzuje a dáva do cudziny nástroj kontrolovať, ba až určovať rôzne deje slovenskej spoločnosti? Ako je možné, že vláda a ministerstvo spravodlivosti žiadnym spôsobom nenapĺňa uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 1697 zo dňa 29. marca 2019? Je to neschopnosť či úmysel? Prečo musí vo veci opäť, prečo musí do veci vstúpiť Národná rada a veľmi dôrazne a extraktne pripomenúť vláde Slovenskej republiky, ako má v tejto veci konať. Návrh uznesenia nežiada nič zložité. Vláda má len oznámiť orgánom Európskej únie, Súdnemu dvoru Európskej únie a Rade Európy, že Slovenská republika k Instanbulskému dohovoru nepristúpi a zároveň vyjadrí nesúhlas Slovenska s tým, že by Istanbulský dohovor sa stal záväzný pre celú Európu bez predchádzajúceho jednomyseľného súhlasu každého členského štátu Európskej únie. Na Slovensku taký medzinárodný záväzok, ktorý nám chcú silou-mocou nanútiť aj napriek platnému uzneseniu Národnej rady, naozaj nepotrebujeme a hlavne ani nechceme. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 26.11.2019 13:12 - 13:13 hod.

Stanislav Drobný
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Podávam procedurálny návrh, aby návrhy zákonov bod programu číslo 78, tlač 1757, a bod programu číslo 79, tlač 1758, sa prerokovali v zlúčenej rozprave. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.10.2019 9:30 - 9:32 hod.

Stanislav Drobný Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, pri hodnotení tohto návrhu zákona je potrebné mať stále na zreteli, že návrh zákona nezavádza imperatívny mandát. Poslancov vylúčených z klubu sa navrhovaná strata mandátu netýka, pretože opustenie poslaneckého klubu sa neudialo z ich podnetu. Rovnako sa netýka ani poslancov, ktorým klub zanikol.
Ku dnešnému dňu opustilo poslanecký klub minimálne 35 poslancov. Sú aj takí, ktorým sa podarilo opustiť aj dva poslanecké kluby. Napríklad nastúpili za SIEŤ, pokračovali v MOST-e – HÍD a odišli aj odtiaľ. Samozrejme, nie všetci 35 poslanci odišli z poslaneckého klubu sami. Sú prípady, keď boli zo svojho poslaneckého klubu vylúčení. Problémom sú hlavne tie prípady, keď sa poslanec dostane do parlamentu na kandidátke jednej strany, tú potom opustí z vlastnej vôle a dokonca svoj mandát uplatňuje v mene inej strany, a to aj v strane hodnotovo výrazne odlišnej od tej, cez ktorej kandidátku sa dostal do Národnej rady Slovenskej republiky. Tu už ide naozaj o zradu na voličovi.
Samozrejme, je náročné ostať v klube strany, ktorá robí úplný opak svojich predvolebných sľubov a tým posiela svojho voliča tam, kde chrbát stráca slušné meno. Z roku 2016 poznáme predvolebné heslo S Ficom nikdy! a vieme, ako to potom dopadlo s jeho realizáciou po voľbách, koľko dní má také predvolebné nikdy. Ale riešením pre poslanca nie je zdupkať z poslaneckého klubu a tým si symbolicky umyť ruky ako Pilát Pontský. Poslanec by mal zostať v klube a pôsobiť na ostatných poslancov klubu, aby plnili to, čo sľúbili svojmu voličovi. Buď uspeje, alebo ho z klubu vylúčia, čím sa vyhne pôsobnosti tohto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.10.2019 9:10 - 9:14 hod.

Stanislav Drobný Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súčasnom právnom poriadku sú obete trestných činov prakticky len bezmocnými štatistami v súdnych procesoch, kde ich zastupuje štát. Ešte viac je to vidieť na dohodách o vine a treste medzi páchateľom a prokurátorom, kde poškodený často výsledok dohody číta s úžasom, či je to niečo také v demokratickom štáte vôbec možné. V dnešných dňoch sa do verejnosti dostávajú nahrávky Gorily, správy z aplikácie Threema a podobné informácie. Nechcem v tejto chvíli citovať z týchto zdrojov a spomínať konkrétne krivdy a konkrétne mená. Nevieme, či sú zverejnené materiály v celom rozsahu pravé, nemáme istotu, či sa tam s niečím dodatočne nemanipulovalo, alebo dokonca aj niečo nevyfabrikovalo úplne od základu. Preto dnes len všeobecne. Ak by takýto alebo podobný návrh zákona bol podaný pred mnohými rokmi, mnohé z tých vecí, kde sa zneužila štátna moc na páchanie krivdy voči občanovi, by sa možno buď ani neudiali, alebo by to mali nepoctiví zástupcovia štátnej moci oveľa ťažšie.
Možnosť poškodeného zablokovať dohodu o vine a treste alebo odvolať sa aj proti rozsudku zvyšuje šancu, že ten, kto prípad bude riešiť na vyššej inštancii, bude odolný voči rôznym vonkajším vplyvom. Nevidím rozumný dôvod, prečo by poškodený mal byť bez práva odvolať sa voči rozsudku, prečo v tejto veci by mal len bezmocne sledovať, či sa prokurátor odvolá alebo nie. Tlaky na ovplyvňovanie policajtov, prokurátorov, sudcov boli, sú aj budú všade na svete. Úlohou nás poslancov Národnej rady je, aby sme vytvorili právne prostredie, v ktorom sa veľmi ťažko bude dať zneužívať štátnu moc alebo robiť nespravodlivé rozhodnutia len z lajdáckosti a pohodlnosti. Doba to naozaj vyžaduje. Niet s čím otáľať a navyše svet sa globalizuje.
Zo zahraničia poznáme prípady páchateľov násilnej trestnej činnosti akože s psychickými problémami, chvíľkovou nepríčetnosťou, vďaka ktorej vyviaznu s malými trestami a dokonca aj bez trestu aj z ťažkých násilných zločinov. Miestna verejnosť to často vníma ako nespravodlivé rozhodnutia, ktoré vznikli vďaka tomu, že tamojší prokurátori a sudcovia podľahli tlaku politických mimovládok, riadených a platených zo zahraničia, či liberálnych politikov. Spomínam to preto, že často vzniká dojem, že len my na Slovensku máme v tejto oblasti problémy a že všetci ostatní sú v tom či onom vpredu a my tu sme nejaký zlý svet. Nie sme. Mnohé problémy sú v zahraničí podobné a mnoho ešte väčšie ako u nás.
Tento návrh zákona je príležitosťou urobiť, síce malý, ale veľmi dôležitý krok k návratu spravodlivosti na Slovensku a tým urobiť náš slovenský právny poriadok o niečo lepší.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2019 18:20 - 18:27 hod.

Stanislav Drobný Zobrazit prepis
Ďakujem. Predložený návrh zákona reflektuje na spoločenskú požiadavku na zoštíhlenie a zefektívnenie štátnej správy a na zníženie nákladov na činnosť štátnych orgánov. Táto požiadavka rezonuje v spoločnosti najmä v súčasnom období po tom, ako sa opätovne otvorila diskusia o rozmrazení platov poslancov Národnej rady a o značnom negatívnom dopade tohto rozmrazenia na verejné financie. V zmysle zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov má každý poslanec Národnej rady nárok na plat vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. V súčasnosti to je mesačne 3 039 eur. Pri znížení počtu poslancov Národnej rady o 50 a súčasnom zachovaní platnej legislatívy sa znížia náklady štátu na platy poslancov Národnej rady za jedno volebné obdobie o 9 861 600 eur. Diéty a náhrady ďalších výdavkov spojených s výkonom funkcie poslanca tzv. paušálne náhrady vo výške 1,8-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, ak má trvalý pobyt v Bratislavskom kraji, zaokrúhlené nahor na celé euro a vo výške 2,1-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, ak má trvalý pobyt mimo Bratislavského kraja. Rieši to § 4 ods. 1 zákona. V súčasnosti to je mesačne 1 823,40 eur, pri poslancovi Národnej rady s pobytom v Bratislavskom kraji a 2 127,30 eur pri poslancovi Národnej rady s pobytom mimo Bratislavského kraja. Pri znížení počtu poslancov Národnej rady o 50 a súčasnom zachovaní platnej legislatívy sa znížia náklady štátu na paušálne náhrady poslancov Národnej rady za jedno volebné obdobie v rozmedzí od 4 376 160 eur do 5 105 520 eur. Asistenta a kanceláriu, pričom odmena asistenta poslanca a výdavky na prevádzku poslaneckej kancelárie predstavujú počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov spolu 2,7-násobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. V súčasnosti to je mesačne spolu 2 735 eur. Pri znížení počtu poslancov Národnej rady o 50 a súčasnom zachovaní platnej legislatívy sa znížia náklady štátu na odmenu asistentov poslancov Národnej rady a ich poslanecké kancelárie za jedno volebné obdobie o 6 564 240 eur. Čiže celková úspora na platoch, paušálnych náhradách, odmenách asistentov a poslaneckých kanceláriách predstavuje za jedno 4-ročné volebné obdobie sumu minimálne 20 802 000 eur.
Zníženie počtu poslancov Národnej rady na 100 sa môže odraziť aj na znížení počtu zamestnancov Národnej rady, ako aj na znížení nákladov na náhrady za ubytovanie poslancov Národnej rady v zmysle § 4 ods. 2 zákona, nákladov na cestovné náhrady pri cestách poslancov Národnej rady do zahraničia v zmysle § 4 ods. 3 zákona, nákladov na technické prostriedky potrebné na výkon mandátu poslanca Národnej rady v zmysle § 4 ods. 4 zákona, nákladov na ubytovanie poslancov Národnej rady v zmysle § 4 ods. 5 zákona a nákladov na prevádzku poslaneckej kancelárie v priestoroch Národnej rady v zmysle § 4a ods. 1 zákona, čo by prinieslo ďalšiu úsporu finančných prostriedkov čerpaných zo štátneho rozpočtu.
Pri znížení počtu poslancov Národnej rady o 50, t. j. o tretinu, by súčasne došlo k zefektívneniu práce Národnej rady, nakoľko legislatívny proces by zákonite prebiehal podstatne rýchlejšie. Dá sa totiž oprávnene očakávať menší počet poslancov Národnej rady prihlásených do rozpravy, s faktickými poznámkami
===== A to jest o tretinu, by súčasne došlo k zefektívneniu práce Národnej rady, nakoľko legislatívny proces by bol zákonite prebiehal podstatne rýchlejšie. Dá sa totiž oprávnene očakávať menší počet poslancov Národnej rady prihlásených do rozpravy, s faktickými poznámkami, či procedurálnymi návrhmi v pléne, ako aj vo výboroch Národnej rady. Sto poslancov Národnej rady je absolútne dostatočný počet na to, aby Národná rada demokratickým spôsobom plnila svoju ústavnú funkciu. V Ústave Slovenskej republiky čl. 73 ods. 2 máme zakotvený zákaz imperatívneho mandátu, čo znamená, že poslanci Národnej rady mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Dlhodobé skúsenosti z praktického fungovania Národnej rady, však jasne ukazujú, že jednotliví poslanci Národnej rady, až na malé výnimky, hlasujú jednotne podľa svojej príslušnosti k poslaneckým klubom, pričom vystúpenia v rozprave nemajú žiaden alebo majú len minimálny vplyv na zmenu ich vopred dohodnutého hlasovania. Vzhľadom na to je zrejmé, že v zásade nezáleží o danej veci, či o danej veci hlasuje 150 poslancov Národnej rady alebo len 100 poslancov Národnej rady. Navyše, mnohí poslanci sa do práce Národnej rady zapájajú len v minimálnej miere, čo dokazuje ich nízky počet vystúpení v rozprave, počet podaných návrhov zákonov, pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov alebo interpelácií. V súčasnosti pripadá na jedného poslanca Národnej rady Slovenskej republiky 36 160 obyvateľov Slovenskej republiky. Komparáciou parlamentných systémov iných členských štátov Európskej únie bolo zistené, že 12 štátov má väčší počet obyvateľov pripadajúcich na jedného poslanca parlamentu ako má Slovenská republika. Dokonca aj po znížení počtu poslancov Národnej rady na 100 bude ešte stále šesť štátov s vyšším počtom obyvateľov na jedného poslanca parlamentu.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2019 18:20 - 18:27 hod.

Stanislav Drobný Zobrazit prepis
Ďakujem. Predložený návrh zákona reflektuje na spoločenskú požiadavku na zoštíhlenie a zefektívnenie štátnej správy a na zníženie nákladov na činnosť štátnych orgánov. Táto požiadavka rezonuje v spoločnosti najmä v súčasnom období po tom, ako sa opätovne otvorila diskusia o rozmrazení platov poslancov Národnej rady a o značnom negatívnom dopade tohto rozmrazenia na verejné financie. V zmysle zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov má každý poslanec Národnej rady nárok na plat vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. V súčasnosti to je mesačne 3 039 eur. Pri znížení počtu poslancov Národnej rady o 50 a súčasnom zachovaní platnej legislatívy sa znížia náklady štátu na platy poslancov Národnej rady za jedno volebné obdobie o 9 861 600 eur. Diéty a náhrady ďalších výdavkov spojených s výkonom funkcie poslanca tzv. paušálne náhrady vo výške 1,8-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, ak má trvalý pobyt v Bratislavskom kraji, zaokrúhlené nahor na celé euro a vo výške 2,1-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, ak má trvalý pobyt mimo Bratislavského kraja. Rieši to § 4 ods. 1 zákona. V súčasnosti to je mesačne 1 823,40 eur, pri poslancovi Národnej rady s pobytom v Bratislavskom kraji a 2 127,30 eur pri poslancovi Národnej rady s pobytom mimo Bratislavského kraja. Pri znížení počtu poslancov Národnej rady o 50 a súčasnom zachovaní platnej legislatívy sa znížia náklady štátu na paušálne náhrady poslancov Národnej rady za jedno volebné obdobie v rozmedzí od 4 376 160 eur do 5 105 520 eur. Asistenta a kanceláriu, pričom odmena asistenta poslanca a výdavky na prevádzku poslaneckej kancelárie predstavujú počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov spolu 2,7-násobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. V súčasnosti to je mesačne spolu 2 735 eur. Pri znížení počtu poslancov Národnej rady o 50 a súčasnom zachovaní platnej legislatívy sa znížia náklady štátu na odmenu asistentov poslancov Národnej rady a ich poslanecké kancelárie za jedno volebné obdobie o 6 564 240 eur. Čiže celková úspora na platoch, paušálnych náhradách, odmenách asistentov a poslaneckých kanceláriách predstavuje za jedno 4-ročné volebné obdobie sumu minimálne 20 802 000 eur.
Zníženie počtu poslancov Národnej rady na 100 sa môže odraziť aj na znížení počtu zamestnancov Národnej rady, ako aj na znížení nákladov na náhrady za ubytovanie poslancov Národnej rady v zmysle § 4 ods. 2 zákona, nákladov na cestovné náhrady pri cestách poslancov Národnej rady do zahraničia v zmysle § 4 ods. 3 zákona, nákladov na technické prostriedky potrebné na výkon mandátu poslanca Národnej rady v zmysle § 4 ods. 4 zákona, nákladov na ubytovanie poslancov Národnej rady v zmysle § 4 ods. 5 zákona a nákladov na prevádzku poslaneckej kancelárie v priestoroch Národnej rady v zmysle § 4a ods. 1 zákona, čo by prinieslo ďalšiu úsporu finančných prostriedkov čerpaných zo štátneho rozpočtu.
Pri znížení počtu poslancov Národnej rady o 50, t. j. o tretinu, by súčasne došlo k zefektívneniu práce Národnej rady, nakoľko legislatívny proces by zákonite prebiehal podstatne rýchlejšie. Dá sa totiž oprávnene očakávať menší počet poslancov Národnej rady prihlásených do rozpravy, s faktickými poznámkami
===== A to jest o tretinu, by súčasne došlo k zefektívneniu práce Národnej rady, nakoľko legislatívny proces by bol zákonite prebiehal podstatne rýchlejšie. Dá sa totiž oprávnene očakávať menší počet poslancov Národnej rady prihlásených do rozpravy, s faktickými poznámkami, či procedurálnymi návrhmi v pléne, ako aj vo výboroch Národnej rady. Sto poslancov Národnej rady je absolútne dostatočný počet na to, aby Národná rada demokratickým spôsobom plnila svoju ústavnú funkciu. V Ústave Slovenskej republiky čl. 73 ods. 2 máme zakotvený zákaz imperatívneho mandátu, čo znamená, že poslanci Národnej rady mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Dlhodobé skúsenosti z praktického fungovania Národnej rady, však jasne ukazujú, že jednotliví poslanci Národnej rady, až na malé výnimky, hlasujú jednotne podľa svojej príslušnosti k poslaneckým klubom, pričom vystúpenia v rozprave nemajú žiaden alebo majú len minimálny vplyv na zmenu ich vopred dohodnutého hlasovania. Vzhľadom na to je zrejmé, že v zásade nezáleží o danej veci, či o danej veci hlasuje 150 poslancov Národnej rady alebo len 100 poslancov Národnej rady. Navyše, mnohí poslanci sa do práce Národnej rady zapájajú len v minimálnej miere, čo dokazuje ich nízky počet vystúpení v rozprave, počet podaných návrhov zákonov, pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov alebo interpelácií. V súčasnosti pripadá na jedného poslanca Národnej rady Slovenskej republiky 36 160 obyvateľov Slovenskej republiky. Komparáciou parlamentných systémov iných členských štátov Európskej únie bolo zistené, že 12 štátov má väčší počet obyvateľov pripadajúcich na jedného poslanca parlamentu ako má Slovenská republika. Dokonca aj po znížení počtu poslancov Národnej rady na 100 bude ešte stále šesť štátov s vyšším počtom obyvateľov na jedného poslanca parlamentu.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.10.2019 18:17 - 18:18 hod.

Stanislav Drobný Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, návrh ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov predkladajú do Národnej rady predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Martin Beluský a Stanislav Drobný. Cieľom legislatívneho návrhu je znížiť počet poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na 100 a tým zefektívniť prácu Národnej rady Slovenskej republiky ako zákonodarného orgánu štátu a súčasne znížiť zaťaženie štátneho rozpočtu. Zatiaľ len toľko. Hlásim sa do rozpravy ako prvý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.10.2019 17:59 - 18:05 hod.

Stanislav Drobný Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, žiaden ekonomický subjekt nemôže dlhodobo žiť na dlh, lebo dlh má stále tendenciu narastať. Ten slovenský narastá až príliš. Od roku 2007 vzrástol dlh verejnej správy 2,5 násobne zo sumy, 18 miliárd eur v roku 2007 na dnešných odhadovaných 45,7 miliárd eur. To nie je možné považovať za zodpovedné riadenie štátu. Občania sú roky presviedčaní o tom, že Slovensku s darí ako nikdy pred tým. V čom potom spočíva ten deklarovaný slovenský úspech, či len na raste dlhu? Vo svete máme množstvo príbehov, kam vedie život štátov na dlh. Spomeniem taliansky príbeh, pretože tam sú niektoré aspekty podobné tým slovenským, napríklad veľké regionálne rozdiely. V prípade Talianska boli aj roky prosperity, ktoré vyvrcholili okolo roku 1963. Jednou z príčin vtedajšieho hospodárskeho rastu bol silnejúci domáci dopyt ťahaný vpred vládnymi výdajmi. Čo je hlavné, štát si v tom čase dôsledne udržiaval vyrovnaný rozpočet. Keď ešte navyše prišlo priaznivé obdobie zahraničného dopytu, tak vtedy sa už hovorilo o talianskom hospodárskom zázraku. Taliansko dosahovalo vtom období priemerný hospodársky rast 6,6 % a to s mierou inflácie 4 %. V roku 1958 bola talianska lýra hodnotená ako s najstabilnejších mien sveta, čo bolo dôsledkom toho, že Talianska národná banka veľmi presne dokázala moderovať emisiu peňazí a hlavne štát si udržiaval pod kontrolou rozpočtový deficit. Čo potom doviedlo Taliansko pre niekoľkými rokmi k zaradeniu do skupiny krachujúcich štátov Európy? Je to kombinácia rôznych faktorov v podstatnej miere naviazaná na dlh. Do roku 1970 bo dlh Talianska prakticky na nule. V roku 1980 v prepočte okolo 100 miliónov a dnes sa blíži dva 2,5 biliónu eur. Prvotná príčina takýchto procesov v ekonomike spravidla spočíva v chybných rozhodnutiach vlády. Aj roky talianskeho hospodárskeho zázraku prinášali chybné rozhodnutia zvlášť v južnej časti krajiny presne ako na Slovensku. Mnohé projekty tam skončili neúspechom a rozkradnutím. Ale čo je hlavné množstvo a rozsah týchto negatívnych javov bol limitovaný príjmami rozpočtu. Platí to obdobne aj v rodine. Ak si poctivo rodina udržiava súvahu mesačných výdavkov aspoň na nule, môže chybnými rozhodnutiami prísť maximálne o časť mesačnej výplaty jej členov. Ak pri chybných rozhodnutiach použije peniaze z úveru vtedy sú už straty výrazne vyššie. Na príklade Talianska vidíme, že má dlh. Nie je podmienkou hospodárskeho rastu, ani zvyšovania životnej úrovne obyvateľov. Na druhej strane vidíme, že nechať rozhodovať vládu o väčšom objeme prostriedkov než prinášajú príjmy štátu prináša až príliš veľké riziko. Že jej rozhodovanie bude poznačené veľkými chybami. Emisie vládnych obligácii sa tak stávajú vstupenkou do ekonomického sociálneho a spoločenského pekla. Na Slovensku v posledných rokoch dávame pomerne veľké investičné stimuly a to pri súčasnom zadlžovaní sa Slovenska. Môžeme teda sa na vec pozrieť aj tak, že dávame ako stimuly peniaze ktoré si štát požičal a ktoré bude musieť vrátiť aj s úrokmi. Mnohé investičné stimuly šli do automobiliek a tie rovnako ako aj ich subdodávatelia v mnohých prípadoch postavili svoje výroby na lacnejšej pracovnej sile zo zahraničia čo znehodnotilo očakávaný multi aplikačný efekt investície a na vyše ak by sa odvetvie automobilového priemyslu dostalo do krízy bol by to obrovský problém pre celú Slovenskú ekonomiku, vtedy by sa preferovanie automobiliek ukázalo ako chybná investícia. Iste dá sa na to pozrieť aj tak, že to za to riziko stálo a sú iné výdaje štátu ktoré sú a boli zbytočné ba aj škodlivé. Napríklad granty pre rôzne pofidérne zahraničím platené mimovládky. Ľudová múdrosť hovorí, že človek by mal vyskakovať do výšky svojho platu. Platí to aj pre štát. Tiež by ma vyskakovať do výšky svojich príjmov. Predkladaný návrh zákona zaväzuje vládu Slovenskej republiky ako aj slovenské samosprávy riadiť Slovensko v štýle tradičnej slovenskej šporovlivosti a nie v štýle zadlžovania ktoré stvorilo dnešné problémy Talianska, Grécka, Španielska a ďalších vysoko zadlžených štátov Európskej únie. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2019 10:01 - 10:02 hod.

Stanislav Drobný Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa Bašistová, ďakujem vám za predloženie tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý ako návrh zákona o obecnej polícii minulú schôdzu stiahli z rokovania Národnej rady predkladatelia poslanci vládnej koalície. Chcem vám poďakovať v mene nás všetkých obecných a mestských policajtov na Slovensku, že po 27. rokoch odmietania a ignorovania zo strany doterajších vlád sa táto problematika dostala na pôdu Národnej rady Slovenskej republiky aspoň formou pozmeňovacieho návrhu. Za poslanecký klub Ľudovej strany naše Slovensko môžem povedať, že váš pozmeňujúci návrh podporíme. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.10.2019 9:40 - 9:55 hod.

Stanislav Drobný
Ďakujem. Pán kolega Baránik, spomínali ste konzultácie so sudcami ohľadom vašich dvoch pozmeňujúcich návrhov. Mňa by zaujímalo, aký názor mali sudcovia na zverejňovanie ich tvárí. Ďakujem.
Skryt prepis