Milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi nadviazať na debatu, ktorá tu bola. No asi nemá veľký význam venovať sa nejak detailom, číslam, konkrétnostiam, pretože aj tak to v hlasovaní z parlamentnej matematiky neprejde. Čiže len také stručné zhodnotenie nášho pohľadu na štátny rozpočet, možno trošku z iného pohľadu. Na začiatok také, také fakty, ktoré popisujú súčasný stav.
Daňové príjmy na rok 2018 sú v štátnom rozpočte rozpočtované na, vo výške 11,34 mld. eur, to je na základe prognózy daní zo septembra 2017. Čo je zaujímavejšie a potešujúce, že vo väčšine daňových príjmov sa očakáva vyšší výber daní, okrem dane z príjmu právnických osôb. Pri dani z príjmu fyzických osôb, tá nás v tejto chvíli až tak veľmi nezaujíma, pretože nejde do samotného štátneho rozpočtu, ale profituje z nej najmä samospráva, vyššie územné celky, obce, mestá.
Čo sa týka dane z príjmu právnických osôb, tak v porovnaní s rozpočtom 2017 až 2019 došlo pri súčasnom návrhu rozpočtu k zníženiu dane z príjmov právnických osôb. Daň z príjmu právnických osôb je na rok 2018 rozpočtovaná na 580 mil. eur, čo je nižšia suma, a od roku 2019 sa počíta s výpadkom 82 mil. eur kvôli tomu zrušeniu daňovej, daňových licencií, čo my, samozrejme, vítame.
Čo sa týka samotnej dépeháčky, odhad výnosu DPH je v porovnaní s rozpočtom ´17 - ´19 vyšší o 129,4 mil. eur, čo je zhruba o 2,2 %, práve vďaka vyššej očakávanej spotrebe, spotrebe domácností. Stále je, samozrejme, však veľký problém s únikmi na dépeháčke. My ako Ľudová strana Naše Slovensko sme dlhodobí kritici dépeháčky ako takej. Do systému DPH, už dlho navrhujeme jej nahradenie daňou z obratu. To je, samozrejme, systémová zmena. Bolo by to treba prediskutovať aj s európskou, s Európskou úniou, ktorá by to musela asi tiež nejakým spôsobom odobriť.
Čo sa týka hotovostného výberu zo spotrebných daní, tam najmä dane, spotrebnej dane z minerálneho oleja, tiež sa odhaduje vyšší výnos, daň z motorových vozidiel, zvýšenie výnosu o 0,3 mil. eur. Vývoj daňových príjmov do štátneho rozpočtu celkovo teda vyzerá tak, že kým v roku 2015 bol 10,6 mld., v roku 2016 11 mld., ´17 11,1 mld., rok 2018 11,3 mld. a rok 2019 11,9 mld., rok 2020 – odhad – 12,6 miliardy. Čiže v roku 2020 sa vyberie na daniach od ľudí a firiem zhruba o 13 % viac peňazí ako v súčasnosti.
Čo je trošku tak zarážajúce a nezodpovedá to ľavicovej politike, je, že rastie relatívny rozdiel medzi daňami z príjmu právnických osôb a daňami z príjmu fyzických osôb, kedy čoraz väčší podiel z koláča platia práve zamestnanci, fyzické osoby, a čoraz menší podiel podľa súčasného nastavenia rozpočtu teda platia práve podniky, právnické osoby. Otázka znie, či by to nemalo byť práve naopak, či by čoraz väčšie dane nemali platiť práve spoločnosti a firmy, korporácie a menšie dane, menšie dane práve zamestnanci.
Čo sa týka výdavkovej strany rozpočtu, tak poukážem len na niektoré, na niektoré kapitoly. Finančné vzťahy súvisiace s rozpočtom Európskej únie, v roku 2015 sme odvádzali do rozpočtu EÚ 656 mil. eur, v roku ´17 780 mil. eur a na rok 2020 je plánovaných 1,07 mld. eur, čiže 1 070 mil. zhruba. S týmto principiálne nesúhlasíme, obzvlášť po nedávnych, včerajších vyjadreniach vysokých predstaviteľov Európskej únie, konkrétne pána Junckera, predsedu Európskej komisie, ktorý hovoril o, v prejave o stave Únie o tom, že treba vytvoriť európsky menový fond, európskeho ministra financií, pán minister Kažimír by potom mal menej práce alebo by bol možno aj bez práce časom.
Martin Schulz zase rozprával o tom, že treba vyslovene spraviť už európsku federáciu, európsky štát, ideálne do roku 2025, čiže to, čo sme my dávno hovorili o tom, že Európska únia smeruje k vytvoreniu akejsi federácie, akéhosi superštátu, tak teraz to otvorene hovoria aj najvyšší, resp. bývalí najvyšší predstavitelia EÚ.
Čo sa týka tej výdavkovej časti slovenského štátneho rozpočtu, tak výdavky spojené s obsluhou štátneho dlhu 1,2 mld. eur na tento rok, deficit štátneho rozpočtu 1,97 miliardy. Celková hodnota, nominálna hodnota štátneho dlhu odhadovaná na rok 2018 43,09 mld. eur, čiže 43 mld. eur. Nominálny dlh, aj keď to väčšina ľudí možno tak neeviduje, ale nominálny dlh v eurách Slovenskej republiky rastie. Relatívny pokles tohto dlhu voči HDP je spôsobený práve vysokým rastom HDP, čiže HDP rastie rýchlejšie ako samotný nominálny dlh, a preto vzniká akýsi dojem, akási fikcia, že dlh Slovenskej republiky klesá. Samozrejme, táto situácia sa môže veľmi rýchlo veľmi prudko zmeniť v prípade, ak HDP bude rásť pomalšie ako nominálny dlh. Potom percentuálne vyjadrenie dlhu voči HDP bude rásť, dá sa povedať, geometrickým radom, jednak tým samotným nominálnym zvyšovaním toho dlhu a jednak tým, že bude ešte klesať hrubý domáci produkt, voči ktorému je vzťahované. Čiže do budúcna táto obhajoba odvolávajúca sa na, odvolávajúca sa na relatívny dlh voči HDP proste nemôže byť obhájiteľná. Práve teraz, v časoch ekonomickej konjunktúry, by sa mali dlhy znižovať a nie zvyšovať. Je teraz, keď sú časy relatívne dobré, je naivné si myslieť, a keď sa dlhy nesplácajú, tak je naivné si myslieť, že sa budú splácať potom, keď budú časy zlé.
Čiže celkovo vzaté a celkovo zhrnuté, príjmy štátneho rozpočtu evidentne rastú, na dani z príjmu platia čoraz viac zamestnanci alebo teda fyzické osoby v porovnaní s právnickými osobami. Napriek neustálemu rastu výnosov skoro zo všetkých daní rastú aj výdavky štátneho rozpočtu. V čase, kedy by sa dane mohli znižovať, tak sa neznižujú. V čase, kedy by sa mohol dlh alebo zadlženie Slovenska znižovať, tak sa, naopak, zase ide zvyšovať. A teda z týchto dôvodov logicky návrh štátneho rozpočtu nepodporíme. Nepodporíme ho jednoducho preto, že máme inú víziu o Slovenskej republike, máme víziu, áno, síce silného štátu, štátu, ktorý sa bude starať o prosperitu, bezpečnosť obyvateľov, ktorý bude pomáhať chorým, starať sa o slabých, ale ktorý sa nebude vŕtať do vecí, do ktorých ho nič netreba, do ktorých sa nemá starať a ktorý dá pokoj všetkým ľuďom dobrej vôle.
Toľko z mojej strany. Ďakujem za pozornosť.
