Videokanál klubu

Vážené kolegyne a kolegovia, toto je mimoriadna situácia. Obvinený bude rečniť vedľa samotného veľkého ministra vnútra, toto by nevymyslel ani Bolek Polívka. Návrh tohto zákona považujem za strach a hrôzu. Phobos a Deimos, mesiace Marsa. Už to, že do právneho poriadku Slovenskej republiky sa preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady EÚ o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov z tretích krajín, je hrôza. To máme preberať smernicu od absolútne neschopného Európskeho parlamentu a Rady EÚ? Od týchto dvoch najneschopnejších inštitúcií v Európe, čo spôsobili krach západnej civilizácie a jej premeny na multi-kulti chaos? Premeny veľkých častí týchto krajín na moslimské ostrovy a tam, kde nie je no-go zóna a šaría, tam tancujú čudné kreatúry na gay parádach. Kostoly sa menia na mešity, či sa menia na nákupné strediská. Títo ľudia nám dávajú smernice a my ich máme prijať? To mi vadí, vadilo a bude vadiť. Slovenská republika musí konečne konať sama v prospech svojich ľudí a neprijímať smernice Európskej únie.
Hovorí sa, že podľa stáda ovečiek spoznáme pastiera. Či je darebný, vtedy sú ovečky prašivé, choré, špinavé. Keď je pastier normálny, je všetko v pohode. Ale keď sa pozrieme, čo spôsobil parlament EÚ a Rada Európy, tak by som to priradil ku tomu darebnému pastierovi. Stačí sa pozrieť do Londýna, Marseille a iných miest, hlavne v Nemecku a vo Švédsku. A my máme aplikovať do našej právnej praxe návrhy takýchto darebákov, čo zhumpľovali vlastné krajiny? Tak to teda nie.
Pán minister, toto nie je zákon o študentoch a tak ďalej, o podnikateľoch. Toto je zákon, ktorý je príprava na varenie žaby alebo časť dajakej salámovej metódy. Aj tam na západe prišli, pred tou veľkou migračnou vlnou prišli študenti, obchodníci, vytvorili predpolie na konečnú inváziu. Venujem sa vojenskej taktike, tak vám to hovorím. No a takýchto salámových metód, čo sa podniká voči nášmu ľudu, je strašne veľa.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem ti, pán kolega Schlosár, veľmi dobre si to povedal a chcem povedať, že úlohou vlády Slovenskej republiky - bojím sa povedať, že slovenskej vlády, tak poviem vlády Slovenskej republiky, pretože to často nie je vláda Slovenska - úlohou prvoradou je zabezpečiť prácu Slovákom, občanom Slovenskej republiky. A to všetko ostatné je už úplne, úplne okrajové. Pokiaľ bude čo len pár, čo len jeden človek nezamestnaný na území Slovenskej republiky, jeden Slovák, jeden občan Slovenskej republiky, nemá vláda právo volať cudzincov. Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, na Slovensku, hádam, nenájdete človeka, snáď s výnimkou vás vládnej koalície, ktorý by bol spokojný s úrovňou nezamestnanosti, resp. s počtom pracovných miest u nás. Áno, panuje tu všeobecný názor, že nezamestnanosť je historicky na najnižšej úrovni, ale o čom sa už hovorí menej, je fakt, koľko Slovákov pracuje za hranicami Slovenskej republiky. Koľko otcov nevidí svoje ženy, deti, či iných príbuzných niekoľko mesiacov alebo aj celý rok len kvôli tomu, že nemá prácu doma, ale v cudzine. Toto číslo rozhodne nie je malé. Je ich vyše 150-tisíc, a to hovorím len o tých, čo chodia do zahraničia na menej ako jeden rok. Celkový počet Slovákov pracujúcich v zahraničí sa totiž odhaduje až na 300-tisíc.
Nechcem tu teraz ale dopodrobna rozprávať o tom, čo všetko tento stav so sebou prináša. Napokon je nespočet ľudí, ktorí majú osobné skúsenosti s touto problematikou, ktorí to cítia na vlastnej koži, či už sú to rozvody, rozpadnuté a neúplné rodiny, deti, ktoré vyrastajú bez patričnej výchovy oboch rodičov a ktoré sa práve dôsledku toho prepadajú do užívania drog, do promiskuity, do kriminálnych činov a asociálneho správania.
Nič z toho by však, páni poslanci, nemuselo byť, alebo by to nemuselo byť až také vypuklé, keby mal Slovák zamestnanie na Slovensku a nie v cudzine. No namiesto toho, aby sa vláda starala predovšetkým o vytváranie pracovných miest pre slovenských občanov, hľadá spôsoby, ako zamestnať u nás cudzincov. Namiesto toho, aby nastavila školstvu a mzdovú politiku tak, aby na každé voľné pracovné miesto na Slovensku sa našiel dostatočne kvalifikovaný a motivovaný Slovák či Slovenka, rozhodla sa ísť vláda cestou zháňania lacnej pracovnej sily z cudziny, cestou, ktorá vedie do pekla.
A presne o tom je tento vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o pobyte cudzincov. Na mysli mám konkrétne § 34 ods. 1 písm. b) tohto zákona. Jeho podstata spočíva v tom, že cudzinci, ktorí k nám prídu študovať alebo za účelom výskumu a vývoja, budú môcť na Slovensku legálne zostať ďalších deväť mesiacov po tom, čo skončia štúdium alebo výskumnú činnosť, teda po tom, čo pominie dôvod, pre ktorý na naše územie prišli, a to vtedy, ak si budú chcieť na našom území hľadať prácu alebo začať podnikať.
Inými slovami vláda, ktorá si hovorí sociálna, ktorá sa štylizuje do pozície, že pracuje v prospech slovenských občanov, tak táto vláda poskytne cudzincom deväť mesiacov čas na to, aby u nás zostali a zobrali prácu Slovákom, alebo aby Slovákom vytvorili v podnikaní konkurenciu. Pri takomto prístupe sa potom skutočne nemôžme diviť, že naši ľudia odchádzajú do zahraničia, pretože na Slovensku vláda jednoducho obsadzuje slovenské pracovné miesta cudzincami. A že týchto cudzincov u nás nie je málo, o tom svedčí fakt, že ku koncu septembra minulého roka pracovalo na Slovensku takmer 46-tisíc cudzincov a ich počet u nás raketovým tempom rastie. A to hovorím len o tých, čo u nás pracujú legálne, pretože skutočný počet cudzincov pracujúcich u nás je ešte ďaleko vyšší. A keď hovorím o cudzincoch, ktorým chce vláda dať deväť mesiacov na to, aby si našli prácu u nás, nemám na mysli cudzincov z členských štátov Európskej únie, ale cudzincov z tzv. tretích krajín, napríklad z Afriky či Ázie. Tí všetci tu budú môcť po novom zostať aj po skončení štúdia deväť mesiacov, aby mohli u nás v konečnom dôsledku sa usadiť a pracovať. Slovenskú spoločnosť a slovenských ľudí teda neohrozujú len migranti, ktorí k nám prichádzajú nelegálne, ale aj migranti, ktorí k nám prichádzajú celkom legálne a ktorým vláda umožní u nás legálne zostať, žiť, aj pracovať.
Páni poslanci, to ale nie je všetko. Málokto dnes vie, že na území Slovenskej republiky môžu žiť cudzinci prichádzajúci zo štátov mimo Európskej únie, či dokonca mimo Európy bez toho, aby odstali od slovenských orgánov povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt. Stačí, ak dostanú povolenie na pobyt v inom členskom štáte Európskej únie. Doteraz to bolo možné len na účely tzv. vnútropodnikového presunu, teda presunu cudzinca z jedného štátu do druhého v rámci toho istého podniku. Novela zákona o pobyte cudzincov však prináša zmenu aj v tejto veci. Po novom to bude možné aj v prípade presunov študentov vysokých škôl a výskumných pracovníkov. No čo je najhoršie, po novom to bude možné aj v prípade rodinných príslušníkov migrujúcich zamestnancov, teda v prípade ľudí, ktorí tu nebudú ani pracovať a ani študovať.
Čo to v praxi znamená? Predstavme si imigranta z Afriky, ktorý sa rozhodne prísť do Európy za lepším životom, čiže nie ako nejaký utečenec, ale ako čistý ekonomický migrant, ktorý chce ťažiť z hospodárskeho a sociálneho systému v Európe a z materiálnych výhod, ktoré mu poskytuje. V Nemecku, ktorý je členským štátom Európskej únie, sa tento africký migrant bez problémov zamestná v nejakom podniku a dostane povolenie na pobyt. Nie je to nič neobvyklé vzhľadom na veľmi benevolentnú prisťahovaleckú politiku tamojšej vlády. Po istom čase sa však tohto cudzinca nemecký majiteľ rozhodne presunúť do svojho podniku na Slovensku. A tak tento africký migrant prichádza k nám a môže u nás žiť a pracovať bez toho, aby mu slovenské orgány udelili povolenie na prechodný či trvalý pobyt, čiže aj bez toho, aby skúmali, či jeho pobyt u nás je alebo nie je vo verejnom záujme. Lebo tak to umožňuje už súčasný právny poriadok Slovenskej republiky.
Ak ale schválime túto novelu zákona o pobyte cudzincov, ktorú tu dnes pán minister predkladá, tak na Slovensko nepríde len tento cudzinec z Afriky sám, ale príde sem aj so svojou početnou rodinou a rodinnými príslušníkmi. A opäť bez toho, aby museli mať na to povolenie od slovenských orgánov, bez toho, aby sa posudzovalo, či je to vo verejnom záujme alebo nie. To v princípe znamená, že o tom, akí cudzinci budú na Slovensku medzi nami žiť, už viac nerozhodujeme my slovenskí občania, ale cudzie orgány v iných členských štátoch Európskej únie. A ja sa pýtam prečo? Ak chcú ísť Nemecko, Francúzsko, Taliansko, či iné západoeurópske štáty cestou národnej samovraždy bezbrehým prijímaním a zamestnávaním afrických či ázijských migrantov, nech idú. Ale o tom, či potom títo migranti prídu žiť k nám, musí rozhodovať výlučne Slovenská republika a jej občania a nikto iný za nás.
A ja vám hovorím, páni poslanci, Slovensko nechce a ani nepotrebuje cudzincov a už vôbec nie cudzincov z krajín, ktoré nemajú so Slovenskom spoločné vôbec nič. Ani históriu, ani vieru, ani kultúru, ani tradície, ani spôsob života. Takíto cudzinci sú pre nás za každých okolností vždy len a len bezpečnostnou hrozbou. Hrozbou, že jedného dňa budú aj na našom území búrať kresťanské kostoly a namiesto nich budú vyrastať mešity, ako sa to deje vo Francúzsku, v Nemecku, či v inej západnej Európe. Hrozbou, že Slovensko už nikdy nebude také, ako ho poznali naši prastarí rodičia, starí rodičia, či naši rodičia. Hrozbou, že naše dcéry sa budú báť vychádzať na ulicu, aby ich neznásilnil nejaký asociálny migrant, ktorý si pomýlil civilizovanú krajinu s divokou džungľou a naše ženy so zvieratami. No za tento stav, za tento stav nie je zodpovedná len vláda, ale všetci poslanci a všetci politici, ktorí podporovali a stále podporujú naše členstvo v Európskej únii.
Táto novela zákona o pobyte cudzincov totiž nie je len z hlavy našich politikov, ale aj predovšetkým z hlavy bruselských byrokratov, ktorí si v roku 2016 vymysleli európsku smernicu č. 801, ktorú nútia teraz Slovensko prijať. Aj na tomto príklade teraz môžme vidieť, do čoho všetkého Brusel zasahuje a že Európska únia už dávno nie je len nejaká hospodárska organizácia, nie je len o nejakej ekonomickej spolupráci, ako si mnohí naivní ľudia doteraz myslia. Preto sa všetkým milovníkom Európskej únie, ktorých je, bohužiaľ, v tomto parlamente viac než dosť, pýtam: Toto ste chceli? Aby Slovensko prijímalo zákony, ktoré idú proti jeho vlastným záujmom? Ktoré nás doslova likvidujú len preto, že nám to prikáže Brusel? Dočerta so všetkými európskymi smernicami a dočerta s Európskou úniou! Obnovme suverenitu Slovenskej republiky a správajme sa ako nezávislý štát!
Ďakujem.

Pán kolega Heger, skutočne dobré vystúpenie a hovorili ste v ňom o mnohých tých veciach, ktoré sme spomínali aj my v predchádzajúcich rozpravách, ale každopádne spomínali ste nákladnú administratívnu záťaž, ktorá sprevádza všetky tieto projekty. To znamená, že veľké množstvo alebo percento týchto peňazí určených na podporu najmenej rozvinutých okresov sa minie na zbytočnú administratívnu záťaž, na rôzne plány, projekty, zhodnotenia, analýzy, projekty na projekty atď. a máme tým pádom zamestnaných množstvo administratívnych pracovníkov, ktorí ale nemajú za sebou nijaké reálne hmatateľné výsledky. A presne aj ten príklad, o ktorom som hovoril ja, Kežmarská platforma pre sociálne začlenenie, nezisková organizácia, ktorej predsedá nejaký Igor André, ktorý v Kežmarskom okrese neviem, či niekedy vôbec bol, sám sebe dal mzdu 1 900 eur mesačne a dostal dotáciu od vlády na tento svoj projekt v rámci akčného plánu pre rozvoj okresu Kežmarok 250-tisíc eur a prízvukujem, že to nie je jediná dotácia, ktorú táto mimovládna organizácia dostala. Okrem toho zamestnal asistenta za 8 eur na hodinu a má preplatené všetky náklady spojené s výkonom svojej funkcie a keď sa človek zamyslí nad tým, čo je jeho v skutočnosti tá funkcia, tak tá funkcia hovorí o tom, že zvýhodníme asociálov nad slušnými ľuďmi, že im bude jednoducho stavať domy a byty zadarmo. To znamená, celé je to jednoducho veľký nezmysel.
Bohužiaľ, ale musím skonštatovať aj iný fakt, a to, že keď ste kritizovali vládu, že to nemyslí vážne, tak musím povedať, že ani vy v strane OBYČAJNÍ ĽUDIA A NEZÁVISLÉ OSOBNOSTI to nemyslíte vážne, pretože keď Ľudová strana Naše Slovensko dávala návrh zákona, ktorý by umožnil verejným inštitúciám dať si do verejného obstarávania ako podmienku, že dodávateľ alebo výrobca daného obstarávaného tovaru alebo služby musí pochádzať z regiónu alebo aspoň zo Slovenskej republiky, tak ste zbabelo vytiahli kartičky a následne ste tu na minulej schôdzi hovorili o inkluzívnom trhu, o tom, ako je potrebné podporovať regionálnych dodávateľov a výrobcov. To znamená, za politikov hovoria činy, pán Heger, a nie len reči.

Pán podpredseda vlády Pellegrini sa tu dnes musí určite cítiť veľmi nekomfortne, pretože vzhľadom aj na vystúpenia, ktoré tu boli predtým, aj vystúpenia pána kolegu Pčolinského môžme konštatovať, že plnenie týchto akčných plánov, nielen ich obsah, ale aj samotné plnenie, je v skutočnosti úplnou katastrofou. Úplnou katastrofou a nielen pán Pellegrini, ani pán Fico, ale nikto z vlády si jednoducho nechce priznať chybu. Máte tú smolu, že v tomto pléne sú aj poslanci pochádzajúci z tých najmenej rozvinutých okresov, ktoré ste špecifikovali vo vašich akčných plánoch a môžu reálne okolo seba vidieť výsledky vašej práce za dva roky. Ako bolo spomínané, tieto akčné plány boli vytvorené iba ako marketingová kampaň tesne pred voľbami zo strany padajúceho SMER-u, ktorému stále klesali preferencie a ktorý už potom po voľbách bol zaviazaný tými úzkymi termínmi, ako hovoril kolega Pčolinský, a musel tieto akčné plány zbúchať narýchlo. A tak to potom aj dopadlo, ako som aj hovoril vo svojom vystúpení v rozprave.
Jednoducho vláda nemala žiadny plán, nemala žiadnu koncepciu a dnes nevidíme ani žiadne výsledky, pretože keď prídete do okresov, ako je napríklad Vranov, Kežmarok, Sabinov a spýtate sa ľudí, ako reálne pociťujú tieto obrovské, resp. sľubované obrovské investície na svojich životoch, na kvalite pracovných miest, na počte pracovných miest, tak jednoducho títo ľudia iba zaplačú a povedia, že sa nezmenilo vôbec nič. A ako som hovoril, namiesto toho, aby vláda ešte aj v týchto akčných plánoch podporovala tých, ktorí pracovať chcú, ktorí chcú vytvárať štátu hodnoty, podporuje všetkých tých, ktorí jednoducho pre štát predstavujú iba záťaž a páchajú kriminalitu, ako to v poslednom čase dosť často vyťahuje pán minister Kaliňák.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál, dnes s vami musím v mnohom súhlasiť, aj keď to, či ste to mysleli úprimne, je v mnohom otázne. Každopádne kritizovali ste to, že ako vystúpil pán Pellegrini a hovoril o tom, že nie je chybou vlády, keď sa peniaze určené na tieto akčné plány využívajú hlúpymi alebo jednoducho nie správnymi spôsobmi, ale že je to chyba tých jednotlivých rozvojových rád, ktoré si tam práve nanominovala vláda, čo je jednoducho niečo neskutočné. Ja keď som vystupoval v rozprave a hovoril som konkrétne o tom, ako veľa chýb, nezmyslov, hlúpostí a otvorenie diskriminačných projektov, diskriminačných voči slušným pracujúcim ľuďom je v tom akčnom pláne pre okres Kežmarok, tak pán Pellegrini možnože aj súhlasil v mnohom, že sa mu tie veci nepáčili a tiež povedal, že sám na rokovaní vlády vystúpil s tým, že takéto a takéto veci by tam byť nemali. No chcem vám dať do pozornosti jeden citát pána predsedu vlády Roberta Fica: "Chceme použiť práve tento akčný plán schválený dnes v Kežmarku ako modelový projekt, aby sme dali ostatným nejakú metodiku." To znamená, keď ten akčný plán v Kežmarku je modelový pre ostatné okresy, tak je určite alebo bude určite zábavné pozrieť sa, alebo skôr smutné, na tie ostatné akčné plány, ktoré budú podľa mňa ešte omnoho horšie. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Dostál, keď vidím vás a pána Pellegriniho, keď vidím a počujem vás, ako kritizujete vládu, pán Pellegrini vás počúva, tak sa mi vlasy, ktoré nemám, stavajú dupkom. Však vy ste ako oni. Vláda dotuje vaše mimovládky, vami milované mimovládky. Ľudia, čo študovali za Sorosove peniaze, sú prešpikovaní v štátnej správe, dokonca v silových zložkách. Vami obľúbené vlády šustrovali tak, ako terajšia vláda. Problém je totižto inde. Problém je v charaktere a v očiach. A vy, pán Dostál, máte na nich klapky, ako v prípade divného Kisku, čo sa omylom stal prezidentom. Ďakujem za slovo.

Ďakujem, pán Pellegrini. Považujem to síce za veľmi alibistické vystúpenie, ale určite na tom, na tej rade vystúpim. Ale čo ma zaujíma, tak tieto dotácie dáva Úrad vlády Slovenskej republiky. Alebo nie? A je Úrad vlády Slovenskej republiky ten, kto má posledné slovo v tom, či pošleme peniaze na ten alebo ten projekt, alebo nie? V tejto správe o realizácii akčného plánu bolo množstvo projektov vymenovaných, ktoré schválené neboli. Ja som tu hovoril o projektoch, ktoré schválené boli. To znamená, úrad vlády s nimi súhlasil. A to, že nejaký starosta využíva, častokrát najčastejšie starosta zo SMER-u, blízkosť cigánskej osady alebo cigánsku osadu priamo v katastrálnom území obce na to, aby poberal tučné finančné príspevky, na ktorých sa môže s ľuďmi, ako bol spomínaný Igor André, ktorý v Kežmarskom okrese asi v živote ani nebol, nabaľovať. To je už záležitosť práve úradu vlády. Ale ďakujem, určite tam pôjdem, no a následne vám môžem niekde v interpelácii reflektovať, čo sme asi v Kežmarskom okrese dosiahli.

Ďakujem svojim kolegom za všetky pochvaly. Ono mojim cieľom je naozaj iba poskytnúť pánovi Pellegrinimu, ktorý tu dnes sedí ako zástupca vlády a predkladateľ daného návrhu, šancu vysvetliť občanom, tvrdo pracujúcim ľuďom v Kežmarku a mnohým tým, ktorí museli vycestovať za prácou do zahraničia, prečo, keď oni pracujú niekde v talianskej, nemeckej, rakúskej fabrike za tisíc tristo, tisíc štyristo eur, prečo nejaký Igor André, ktorý dostáva dotáciu od vlády a nerobí v podstate vôbec nič hmatateľné, nič s reálnym výsledkom, pretože ja som v Krížovej Vsi pravidelne, je to hneď vedľa Spišskej Belej, odkiaľ pochádzam, som pravidelne v Ihľanoch, to je tiež hneď kúsok a vidím, že sa tam nič nezmenilo, nič sa nedeje. Práve naopak, počet asociálov vzrastá každý rok a katastrofa sa k nám blíži stále rýchlejšie a rýchlejšie. Jednoducho pán Pellegrini má možnosť vysvetliť, prečo vláda zvysoka kašle na tých slušných, na tých pracujúcich, na tých čestných, na tých poctivých a podporuje všetky ostatné asociálne živly, ktoré pre štát predstavujú iba príťaž. A znovu, pán Pellegrini, červené, ružové, oranžové, zelené, biele, je úplne jedno, akej farby sú tieto živly, skrátka ide o to, ako sa správajú. Ďakujem.

Ďakujem. Pán kolega Mazurek, veľmi si ťa vážim za toto vystúpenie. Naozaj hovoril si k veci, hovoril si pravdu, hovoril si k veci, hovoril si tak jasne, že už iba hlupák alebo ten, ktorý nechce vidieť, to neuvidí. Ďakujem. Ešte raz ti ďakujem.