Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, na Slovensku, hádam, nenájdete človeka, snáď s výnimkou vás vládnej koalície, ktorý by bol spokojný s úrovňou nezamestnanosti, resp. s počtom pracovných miest u nás. Áno, panuje tu všeobecný názor, že nezamestnanosť je historicky na najnižšej úrovni, ale o čom sa už hovorí menej, je fakt, koľko Slovákov pracuje za hranicami Slovenskej republiky. Koľko otcov nevidí svoje ženy,...
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, na Slovensku, hádam, nenájdete človeka, snáď s výnimkou vás vládnej koalície, ktorý by bol spokojný s úrovňou nezamestnanosti, resp. s počtom pracovných miest u nás. Áno, panuje tu všeobecný názor, že nezamestnanosť je historicky na najnižšej úrovni, ale o čom sa už hovorí menej, je fakt, koľko Slovákov pracuje za hranicami Slovenskej republiky. Koľko otcov nevidí svoje ženy, deti, či iných príbuzných niekoľko mesiacov alebo aj celý rok len kvôli tomu, že nemá prácu doma, ale v cudzine. Toto číslo rozhodne nie je malé. Je ich vyše 150-tisíc, a to hovorím len o tých, čo chodia do zahraničia na menej ako jeden rok. Celkový počet Slovákov pracujúcich v zahraničí sa totiž odhaduje až na 300-tisíc.
Nechcem tu teraz ale dopodrobna rozprávať o tom, čo všetko tento stav so sebou prináša. Napokon je nespočet ľudí, ktorí majú osobné skúsenosti s touto problematikou, ktorí to cítia na vlastnej koži, či už sú to rozvody, rozpadnuté a neúplné rodiny, deti, ktoré vyrastajú bez patričnej výchovy oboch rodičov a ktoré sa práve dôsledku toho prepadajú do užívania drog, do promiskuity, do kriminálnych činov a asociálneho správania.
Nič z toho by však, páni poslanci, nemuselo byť, alebo by to nemuselo byť až také vypuklé, keby mal Slovák zamestnanie na Slovensku a nie v cudzine. No namiesto toho, aby sa vláda starala predovšetkým o vytváranie pracovných miest pre slovenských občanov, hľadá spôsoby, ako zamestnať u nás cudzincov. Namiesto toho, aby nastavila školstvu a mzdovú politiku tak, aby na každé voľné pracovné miesto na Slovensku sa našiel dostatočne kvalifikovaný a motivovaný Slovák či Slovenka, rozhodla sa ísť vláda cestou zháňania lacnej pracovnej sily z cudziny, cestou, ktorá vedie do pekla.
A presne o tom je tento vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o pobyte cudzincov. Na mysli mám konkrétne § 34 ods. 1 písm. b) tohto zákona. Jeho podstata spočíva v tom, že cudzinci, ktorí k nám prídu študovať alebo za účelom výskumu a vývoja, budú môcť na Slovensku legálne zostať ďalších deväť mesiacov po tom, čo skončia štúdium alebo výskumnú činnosť, teda po tom, čo pominie dôvod, pre ktorý na naše územie prišli, a to vtedy, ak si budú chcieť na našom území hľadať prácu alebo začať podnikať.
Inými slovami vláda, ktorá si hovorí sociálna, ktorá sa štylizuje do pozície, že pracuje v prospech slovenských občanov, tak táto vláda poskytne cudzincom deväť mesiacov čas na to, aby u nás zostali a zobrali prácu Slovákom, alebo aby Slovákom vytvorili v podnikaní konkurenciu. Pri takomto prístupe sa potom skutočne nemôžme diviť, že naši ľudia odchádzajú do zahraničia, pretože na Slovensku vláda jednoducho obsadzuje slovenské pracovné miesta cudzincami. A že týchto cudzincov u nás nie je málo, o tom svedčí fakt, že ku koncu septembra minulého roka pracovalo na Slovensku takmer 46-tisíc cudzincov a ich počet u nás raketovým tempom rastie. A to hovorím len o tých, čo u nás pracujú legálne, pretože skutočný počet cudzincov pracujúcich u nás je ešte ďaleko vyšší. A keď hovorím o cudzincoch, ktorým chce vláda dať deväť mesiacov na to, aby si našli prácu u nás, nemám na mysli cudzincov z členských štátov Európskej únie, ale cudzincov z tzv. tretích krajín, napríklad z Afriky či Ázie. Tí všetci tu budú môcť po novom zostať aj po skončení štúdia deväť mesiacov, aby mohli u nás v konečnom dôsledku sa usadiť a pracovať. Slovenskú spoločnosť a slovenských ľudí teda neohrozujú len migranti, ktorí k nám prichádzajú nelegálne, ale aj migranti, ktorí k nám prichádzajú celkom legálne a ktorým vláda umožní u nás legálne zostať, žiť, aj pracovať.
Páni poslanci, to ale nie je všetko. Málokto dnes vie, že na území Slovenskej republiky môžu žiť cudzinci prichádzajúci zo štátov mimo Európskej únie, či dokonca mimo Európy bez toho, aby odstali od slovenských orgánov povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt. Stačí, ak dostanú povolenie na pobyt v inom členskom štáte Európskej únie. Doteraz to bolo možné len na účely tzv. vnútropodnikového presunu, teda presunu cudzinca z jedného štátu do druhého v rámci toho istého podniku. Novela zákona o pobyte cudzincov však prináša zmenu aj v tejto veci. Po novom to bude možné aj v prípade presunov študentov vysokých škôl a výskumných pracovníkov. No čo je najhoršie, po novom to bude možné aj v prípade rodinných príslušníkov migrujúcich zamestnancov, teda v prípade ľudí, ktorí tu nebudú ani pracovať a ani študovať.
Čo to v praxi znamená? Predstavme si imigranta z Afriky, ktorý sa rozhodne prísť do Európy za lepším životom, čiže nie ako nejaký utečenec, ale ako čistý ekonomický migrant, ktorý chce ťažiť z hospodárskeho a sociálneho systému v Európe a z materiálnych výhod, ktoré mu poskytuje. V Nemecku, ktorý je členským štátom Európskej únie, sa tento africký migrant bez problémov zamestná v nejakom podniku a dostane povolenie na pobyt. Nie je to nič neobvyklé vzhľadom na veľmi benevolentnú prisťahovaleckú politiku tamojšej vlády. Po istom čase sa však tohto cudzinca nemecký majiteľ rozhodne presunúť do svojho podniku na Slovensku. A tak tento africký migrant prichádza k nám a môže u nás žiť a pracovať bez toho, aby mu slovenské orgány udelili povolenie na prechodný či trvalý pobyt, čiže aj bez toho, aby skúmali, či jeho pobyt u nás je alebo nie je vo verejnom záujme. Lebo tak to umožňuje už súčasný právny poriadok Slovenskej republiky.
Ak ale schválime túto novelu zákona o pobyte cudzincov, ktorú tu dnes pán minister predkladá, tak na Slovensko nepríde len tento cudzinec z Afriky sám, ale príde sem aj so svojou početnou rodinou a rodinnými príslušníkmi. A opäť bez toho, aby museli mať na to povolenie od slovenských orgánov, bez toho, aby sa posudzovalo, či je to vo verejnom záujme alebo nie. To v princípe znamená, že o tom, akí cudzinci budú na Slovensku medzi nami žiť, už viac nerozhodujeme my slovenskí občania, ale cudzie orgány v iných členských štátoch Európskej únie. A ja sa pýtam prečo? Ak chcú ísť Nemecko, Francúzsko, Taliansko, či iné západoeurópske štáty cestou národnej samovraždy bezbrehým prijímaním a zamestnávaním afrických či ázijských migrantov, nech idú. Ale o tom, či potom títo migranti prídu žiť k nám, musí rozhodovať výlučne Slovenská republika a jej občania a nikto iný za nás.
A ja vám hovorím, páni poslanci, Slovensko nechce a ani nepotrebuje cudzincov a už vôbec nie cudzincov z krajín, ktoré nemajú so Slovenskom spoločné vôbec nič. Ani históriu, ani vieru, ani kultúru, ani tradície, ani spôsob života. Takíto cudzinci sú pre nás za každých okolností vždy len a len bezpečnostnou hrozbou. Hrozbou, že jedného dňa budú aj na našom území búrať kresťanské kostoly a namiesto nich budú vyrastať mešity, ako sa to deje vo Francúzsku, v Nemecku, či v inej západnej Európe. Hrozbou, že Slovensko už nikdy nebude také, ako ho poznali naši prastarí rodičia, starí rodičia, či naši rodičia. Hrozbou, že naše dcéry sa budú báť vychádzať na ulicu, aby ich neznásilnil nejaký asociálny migrant, ktorý si pomýlil civilizovanú krajinu s divokou džungľou a naše ženy so zvieratami. No za tento stav, za tento stav nie je zodpovedná len vláda, ale všetci poslanci a všetci politici, ktorí podporovali a stále podporujú naše členstvo v Európskej únii.
Táto novela zákona o pobyte cudzincov totiž nie je len z hlavy našich politikov, ale aj predovšetkým z hlavy bruselských byrokratov, ktorí si v roku 2016 vymysleli európsku smernicu č. 801, ktorú nútia teraz Slovensko prijať. Aj na tomto príklade teraz môžme vidieť, do čoho všetkého Brusel zasahuje a že Európska únia už dávno nie je len nejaká hospodárska organizácia, nie je len o nejakej ekonomickej spolupráci, ako si mnohí naivní ľudia doteraz myslia. Preto sa všetkým milovníkom Európskej únie, ktorých je, bohužiaľ, v tomto parlamente viac než dosť, pýtam: Toto ste chceli? Aby Slovensko prijímalo zákony, ktoré idú proti jeho vlastným záujmom? Ktoré nás doslova likvidujú len preto, že nám to prikáže Brusel? Dočerta so všetkými európskymi smernicami a dočerta s Európskou úniou! Obnovme suverenitu Slovenskej republiky a správajme sa ako nezávislý štát!
Ďakujem.
Skryt prepis