Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, podstatou novely zákona o Policajnom zbore, ktorú tu dnes predkladáte, nech sa to už tvári akokoľvek a nech sa toto skrýva za čokoľvek, podstatou tejto novely nie je v skutočnosti nič iné ako ďalšie sledovanie a monitorovanie slovenských občanov. A nielen ich.
Keď hovorím ďalšie sledovanie, mám na mysli, to, že už teraz o nás všetkých vládny systém elektronicky zhromažďuje, spracováva a uchováva nepreberné množstvo informácií a údajov. Spomeniem len tie najdôležitejšie, ktoré má vládny systém k dispozícii celkom legálne a bez toho, aby to musel nejak tajiť. Vláda disponuje našimi osobnými údajmi uvedenými v občianskych preukazoch, vodičských preukazoch a cestovných pasoch. Vláda má k dispozícii naše otlačky prstov, ktoré dnes musíme pomerne dávať vždy, ak chceme dostať cestovný pas. Vláda vie, kde sme zamestnaní, čím sa živíme a koľko zarábame. Vláda vie, aké autá vlastníme či používame, a vďaka elektronickému mýtnemu systému môžme, môže vedieť aj to, kde sa tieto vozidlá pohybujú.
Vláda môže od roku 2016 dostať od telekomunikačných operátorov pod zámienkou boja proti extrémizmu údaje o telefonátoch a mailoch každého obyvateľa Slovenska, čiže údaje o tom, kto s kým kedy a kde telefonoval alebo mailoval, vďaka čomu môže dlhším pozorovaním získať detailné informácie o našich záľubách, politickej príslušnosti, sklonoch, silných aj slabých stránkach.
Ale častokrát to nie je ani nutné, stačí, ak si vláda aj orgány pozrú to, čo sami ľudia dávajú a zverejňujú o sebe na sociálnych sieťach. A to nehovorím o tom, že vďaka elektronickým dokladom a platobným kartám s čipom, vďaka všade prítomnému internetu, mobilom, verejným kamerám a najnovšie aj vďaka elektronickej zdravotnej dokumentácii prístupnej cez internetovú sieť vie v prípade potreby vláda legálne či nelegálne odpočúvať a sledovať pohyb, správania a dokonca aj zdravotný stav každého z nás.
No to všetko vláde nestačí, najnovšie tu máme na stole návrh zákona, ktorý ukladá leteckým dopravcom povinnosť pod hrozbou pokuty až 20-tisíc eur poskytovať záznamy o cestujúcich celej plejáde štátnych orgánov, ministerstvu vnútra, ministerstvu zahraničných vecí, Policajnému zboru, súdom, prokuratúre, ale aj Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu. Tieto všetke orgány budú môcť získať potrebné podrobné údaje o cestujúcich, ktorými sa zďaleka nemyslí len meno a priezvisko ako, ale aj celý rad ďalších informácií, napríklad pohlavie, dátum narodenia, štátnu príslušnosť cestujúceho, dátum, čas a miesto odletu, dátum, čas a miesto príletu vrátane čísla letu a názvu leteckého dopravcu, celú trasu letu vrátane počiatočného letiska nastúpenia až po posledné cieľové letisko, celkový počet cestujúcich, dátum rezervácie a vystavenia letenky, číslo sedadla, na ktorom cestujúci počas letu sedel, informácie o batožine, kontaktné údaje na pasažiera v rozsahu adresa, telefóne číslo a mailová adresa, informácie o všetkých spôsoboch platby za letenku vrátane za fakturačnej adresy, o cestovnej agentúre alebo zástupcovi cestovnej agentúry.
Ja sa vás preto pýtam, pán minister, čo všetko ešte chcete o slovenských občanoch vedieť, kam ste ešte schopný zájsť? Dnes chcete vedieť o údajoch cestujúcich lietadlami, budete zajtra chcieť vedieť údaje o cestujúcich autobusmi, vlakmi, loďami či dokonca autami? Nechcete vedieť, na akom sedadle v lietadle cestujúci sedia, budete chcieť zajtra vedieť, sedel v kine či v škole? S akou ďalšou totalitnou absurditou ešte prídete?
A pýtam sa preto, lebo je známym faktom, že každá totalita v dejinách začínala práve zhromažďovaním osobných údajov o všetkých obyvateľov daného štátu. Samozrejme, môžte si povedať, že toto všetko je nutná daň za boj proti terorizmu, lenže boj proti terorizmu, ktorým sa tu vy oháňate, je len hlúpa zámienka, hlúpa zámienka pre hlúpych, ktorí vám naivne veria, že máte len tie najlepšie úmysly a že nikdy tieto informácie nezneužijete. Vám strašenie ľudí terorizmom v podstate vyhovuje, pretože ľudia sa najľahšie vzdávajú svojich práv vtedy – aj svojich slobôd a svojho súkromia –, ak sa cítia ohrození, ak majú z niečoho strach, a tento strach vy cielene využívate.
V skutočnosti vám nejde o nič iné ako permanentné sledovanie ľudí tak, aby ste mohli ľahšie odhaliť a eliminovať každého, kto by váš prehnitý a skorumpovaný systém mohol ohroziť. Nejde vám o nič iné ako o zlikvidovanie skutočných a potenciálnych politických odporcov, ak sa cítia ohrození, ak majú z niečoho strach. A tento strach vy cielene využívate. V skutočnosti vám nejde o nič iné ako permanentne sledovanie ľudí tak, aby ste mohli ľahšie odhaliť a eliminovať každého, kto by váš prehnitý a skorumpovaný systém mohol ohroziť. Nejde vám o nič iné ako zlikvidovanie skutočných a potenciálnych politických odporcov, o totalitnú moc budovanú po malých, postupných krokoch, z ktorých jeden je tento váš návrh zákona.
V najlepšom prípade tohto návrhu zákona už boj proti terorizmu ako zámienku ani nepotrebujete. Návrh je totiž koncipovaný tak, že záznamy o cestujúcich sa môžu spracovať nielen na účely predchádzania odhaľovania alebo stíhania vybraných trestných činov, ale aj na účely pátrania po ich páchateľoch, ale aj na účely uľahčenia hraničnej kontroly. A práve do týchto slovíčok sa schová absolútne všetko. Inými slovami, už nemusí byť, nebyť podozrivý terorista na to, aby sa údaje o vás dostali po policajnej tzv. Národnej ústrednej informácie o pasažieroch, kde budú legálne uchovávané až do 5 rokov. Stačí, ak to bude nutné pre nikde nedefinovaný účel uľahčenia hraničnej kontroly. A aby toho nebolo málo, celý tento špás nás bude stáť 5 mil. eur! Päť miliónov eur vyhodených na naše sledovanie, päť miliónov euro vyhodených na to, aby o nás vláda vedela viac, ešte viac ako doteraz.
A teraz si položme otázku, prečo je to tak. Prečo máme vyhadzovať peniaze na niečo, čo je nielenže nepotrebné, ale je predovšetkým škodlivé voči našim vlastným občanom. Odpoveď nájdete priamo v návrhu zákona, konkrétne v tzv. doložke vybraných vplyvov, kde sa v časti alternatívne riešenia píše, citujem: „Vzhľadom na skutočnosť, že ide o transpozíciu práva Európskej únie, nebolo možné uplatniť nulový variant. V prípade ak by Slovenská republika netransponovala príslušné smernice do svojho právneho poriadku, Európska komisia by začala konanie o porušení povinnosti podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, z ktorými sa spája možný následok aj v podobe finančnej sankcie.“ Koniec citátu. Inými slovami, celá táto totalitná absurdita nepochádza od nikoho iného, ako od Európskej únie, ktorá nás pod hrozbou sankcií núti prijímať zákony proti našim vlastným občanom.
No aj napriek tomu je zodpovednosť aj na vás, pán minister, a na vašich poslancoch. Európska únia by nám nikdy nemohla nič prikazovať, ak by priamo poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nezakotvili v Ústave Slovenskej republiky nadradenosť právnych predpisov Európskej únie pred zákonmi Slovenskej republiky tak, ako sa tu píše v čl. 7 ods. 2 v druhej vete ústavy. Naša strana navrhovala toto otrocké a ponižujúce ustanovenie z ústavy vypustiť, čo nikto z vašich vládnych poslancov nepodporil. Čiže vec sa má v podstate tak, že Európska únie niečo nezmyselné prikáže a vy tento príkaz radi a ochotne splníte.
Páni poslanci, doteraz som hovoril len o zhromažďovaní údajov o slovenských občanoch, o tom, že toto zhromažďovanie má dosiahnuť ďalší level v podobe zhromažďovania údajov o cestujúcich v lietadlách. A čo je najhoršie, toto zhromažďovanie informácií, o ktorom som doteraz hovoril, je len malou časťou jednej veľkej mozaiky totalitných praktík tohto vládneho systému.
Mohol by som rozprávať hodiny a hodiny o zákonoch, ktoré u nás umožňujú prenasledovať a stíhať ľudí len za ich nevhodný názor, resp. vláde nevyhovujúci politický, historický či vedecký názor. Mohol by som rozprávať hodiny o tom, ako sa prenasleduje jediná skutočná opozícia v tomto štáte. Nakoniec po príklad nemusíme chodiť ďaleko. Naši dvaja poslanci, pán poslanec Mazurek a Mizík čelia trestnému stíhaniu za politické trestné činy, ktorých sa mali dopustiť len svojimi verejnými prejavmi. Naša strana Ľudová strana Naše Slovensko čelí pokusu jej rozpustenie na Najvyššom súde. Mohol by som hodiny rozprávať o tom, ako sa v praxi pod zámienkou boja proti extrémizmu cenzurujú nepohodlné informácie, ako sú ľudia vyhadzovaní z práce za svoje názory, či ako sa zakazujú a rozpúšťajú nepohodlné verejné zhromaždenia. Ako vás môže polícia pod zámienkou boja proti terorizmu držať vo väzbe držať až päť rokov? O tom, ako je politicky nekorektná literatúra považovaná za extrémistický materiál, ktorý už nemôžete mať ani len doma pre svoju vlastnú osobnú potrebu, a o tom, ako u nás už neplatí prezumpcia neviny, pokiaľ budete takúto literatúru prechovávať.
Vládni poslanci, pre vás, ktorým ešte zostáva kúsok zdravého rozumu, na záver odkazujem, pamätajte na tento známy výrok generála Milana Rastislava Štefánika: „Kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú, ten jej nie je hoden.
Ďakujem.
