Videokanál klubu

Ďakujem. Ja si myslím, že pán Danko zbabelo ušiel. (Smiech v sále.) A chcem povedať, napriek tomu, čo ste práve pán Bugár povedali, a prihovorím sa mu takto: Pán Danko, vy ste vyprázdnili Slovenskú národnú stranu od všetkého slovenského a od všetkého národného. Vy, ktorý ste podriadený a vodený ako bábka na špagáte od cudzích mocností, cudzím vlád, práve vy, ste to práve vy, ktorý sa krčíte pred cudzími ambasádami, pred predstaviteľmi cudzích vlád, práve vy chcete učiť Slovákov, aby sa prestali krčiť? Čomu ich chcete učiť? Tiež tomuto krčeniu? Myslím si, že vy nie ste dobrý predseda parlamentu, vy ste len obyčajný zabávač a tomuto parlamentu robíte hanbu.
Ďakujem.

Pán poslanec Krajniak, keď som si teda, počas vášho prejavu pozeral tváre poslancov a ministra a predsedu Národnej rady, teda ľudí z SNS-ky, tak bolo zjavne vidno, že tnete do živého a že ste úplne trafili ten klinček po hlavičke. Jednoducho tu ide o účelový asi, účelový nejaký biznis alebo možno záležitosť, ktorá ešte nie je celkom odhalená a ktorá, ktovie, či vôbec bude v plnej tej nahote a kráse odhalená pred ľuďmi, pred obyvateľmi, pred daňovými poplatníkmi. Pretože aj na výbore, kolegovia, čo ste tam boli, tak viete, že keď bola otázka alebo debata ohľadom nejakého zázemia a logistiky, servisu pre jeden alebo druhý typ transportérov, tak pán minister povedal, že, budem to tak voľne citovať, ako som si to zapamätal: keď v roku 2023 vypukne konflikt v Európe, tak Nemci budú mať iné starosti a nie starať sa o náhradné diely a servis pre slovenské ozbrojené sily. Toto bola reakcia, že prečo nie tie Boxery, prečo je potrebné ísť do tých fínskych transportérov a prečo je potrebné robiť ten vývoj.
Včera som sa stretol s nejakými ľuďmi, ktorí v Detve a okolí mali niekedy možnosť spolupracovať v zbrojárskych projektoch, s Detvancami sa pri tejto alternatíve, ktorú predkladá ministerstvo obrany, absolútne nepočíta. To znamená, pán Krajniak, asi ste trafili aj to, že je, že je naozaj pochybné, do akej miery sa má zapojiť slovenský zbrojársky priemysel a ako to nakoniec celé dopadne. Takže ja som veľmi rád, že táto schôdza tu je a uvidíme, čo bude jej výsledkom.
Ďakujem pekne za váš príspevok.

Ďakujem za slovo. Ďakujem ti, Natália, pomenovala si problém týchto dvoch pánov rečovo veľmi nadaných, ktorí by dokázali vyrobiť 20-minútovú rozpravu o pravej nohe stonožky v treťom rade nôh a povedať, že jej prapôvod je v Československu.
Ďakujem za slovo.

Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vec, celá táto vec, o ktorej tu teraz rokujeme, má podľa mňa dva rozmery.
Po prvé. Kto a v akej situácii predkladá tento návrh novely? Jednak sú to zahraniční agenti a sú to ľudia, ktorí sa za 25 rokov nedokázali ani a nevysporiadali s existenciou samostatnej Slovenskej republiky, pre ktorých neexistuje Slovenská republika, ale iba „táto krajina“, ba ktorým sa robí nevoľno už pri pohľade na slovenský dvojkríž, zato im ale nerobí problém využívať miesto v parlamente a v rôznych organizáciách a byť veľmi dobre platení nielen zo slovenského parla..., Slovenskej republiky, ale aj zo zahraničných veľvyslanectiev. To je jeden pohľad.
K samotnému návrhu. Podstatou tejto novely je zmenšiť priestor pre používanie slovenského jazyka vo verejnoprávnych médiách. Úmysel zákonodarcu o povinnosti štátnej televízie dabovať rozprávky pre deti do 12 rokov má svoje racionálne jadro. Veď predsa vzťah k jazyku, k rodine, k vlasti sa u dieťaťa formuluje už v útlom veku. Dnes sme svedkami hrozivo upadajúcej úrovne slovenčiny v médiách i vo verejnom priestore. Nazdávame sa azda, že úroveň a kvalita používania slovenčiny by sa zvýšila tým, ak by sme deti nútili počúvať či sledovať rozprávky v cudzom, i keď veľmi príbuznom jazyku?
Ďalšia vec, položme si aj opačnú otázku. Vysielajú v českej verejnoprávnej televízii rozprávky v slovenčine? Je pre Čechov slovenčina všeobecne zrozumiteľný jazyk, ako to tvrdia tvorcovia novely, že čeština je všeobecne zrozumiteľným jazykom pre slovenské deti. Veľmi pochybujem o tom. Som presvedčená, že zákon o štátnom jazyku má aj dnes svoje oprávnenie, ba dokonca ešte väčšie, ako v minulosti.
Svoj jazyk si chránia aj iné, väčšie národy a Slováci majú na jeho pestovanie a ochranu rezignovať? Bolo veľkou chybou, ktorú by bolo treba napraviť, že za Radičovej vlády boli zo zákona o štátnom jazyku vypustené pokuty za jeho dodržiavanie. Ako chceme, aby nejaký zákon platil, ak je jeho uplatňovanie bez sankcií, teda záleží na ľubovôli?
A napokon tvorcovia tohto návrhu si asi nevšimli, že Československo už zaniklo. Alebo je ich snahou udržať túto mŕtvolu, túto múmiu, vyvolávať zo záhrobia ducha Československa a jeho čechoslovakizačných snáh o vytvorenie jednotného národa a jednotného jazyka československého? Zamyslime sa nad tým.

Pán kolega Dostál, no ja musím len dať za pravdu znova tým svojim kolegom, ktorí hovorili, že to nie je celkom taká nevinná, táto vaša novela alebo tento váš návrh, aj keď ja osobne naozaj proti tej češtine ani v televízii, ani v rozhlase, nemám s tým nejaký problém. Myslím, že moji rovesníci a všetci tí, ktorí vyrastali teda v Československej socialistickej republike, tak tú češtinu vnímajú úplne prirodzene, ale neviem, pán poslanec Dostál, či vy ste aj počúvali, keď ste rozprávali, a reagujem teraz na tú vašu zmienku, že vy ste povedali, že vy vlastne nemáte problém, keby tie detské rozprávky boli aj v angličtine alebo v akomkoľvek nejakom inom jazyku, a naozaj vlastne tým ste povedali to, že toto je len tá vaša nejaká maskovaná snaha o ten váš svetoobčiansky globalistický prístup, aby teda naše deti sa učili, počúvali, pozerali rozprávky v angličtine. Myslím, že týmto ste to už naozaj prepískli, lebo ak na jednej strane hovoríte o materinskom jazyku, potom hovoríte o bratských jazykoch ako o českom jazyku, a nakoniec do toho zapletiete možno nie nejakou neopatrnosťou to, že vlastne má to byť v podstate príprava na to, aby v ďalšom kroku sa už nemuseli dabovať ani neslovenské jazyky, tak to je z môjho pohľadu naozaj veľké pozor na túto, túto vašu snahu, lebo čeština je fajn, ale rozprávať o tom, že deti si majú na úrovni svojho materinského jazyka púšťať nejakú anglickú alebo inú neslovanskú rozprávku, tak to už je za čiarou.

Pán poslanec Dostál, vám prekáža, že české rozprávky musia povinne dabovať do slovenčiny, no naozaj my nemáme nič proti češtine, ale táto vaša iniciatíva je skutočne zaujímavá v situácii, keď v Česku absolútne všetko vrátane z pôvodnej tvorby dabujú do češtiny, čo je len dôkazom toho, že vám asi nejaká medzinárodná reciprocita absolútne nič nehovorí. Preto sa vás chcem spýtať, koho záujmy tu vy vlastne zastupujete a obhajujete. Ja viem, že vy máte dlhodobo krízu identity, krízu národnej identity, nakoľko oficiálne ste Róm, poslanecký sľub ste skladali so židovskou hviezdou, teraz tu v podstate presadzujete čechoslovakistickú politiku, ale, pán poslanec, tento váš problém treba riešiť u lekára, nie tu v parlamente.

Pán kolega Osuský, my sme na klube sa veľmi rozprávali teda o tom, aký postoj zaujmeme k tomuto vášmu návrhu, lebo proti češtine ako takej, si myslím, že tí, čo sme nejakú tú českú knihu prečítali, nemôžme mať nejaký závažnejší alebo vážnejší problém. Ale boli sme zvedaví na to, ako to to vy prednesiete, aké argumenty použijete, akým spôsobom predložíte ten váš návrh, no a, žiaľ, musím povedať, že tí z nás, ktorí hovorili, že to budete spájať do toho federalistického, tatíčkovsko-masarovského, masarykovského, československo-idealistického pohľadu, takže jednoducho sa tomu nebudete vedieť ubrániť a dáte to tak, a naplnili ste tieto obavy. A možno je to škoda, teraz vám to hovorím úprimne bez nejakej konfrontácie, pretože keby ste to postavili do toho čisto jazykového nejakého pohľadu, tak si myslím, že by to bolo priechodnejšie.
Ale tým, že tam zase motáte ten váš obdiv k tej prvej Československej republike, ktorá zďaleka nebola taká ideálna, ako vy sa tu snažíte dlhodobo prezentovať, tak si myslím, že zbytočne, zbytočne strácate body v tomto návrhu. Žiaľ, je mi to ľúto.

Vážená pani poslankyňa, s predloženým návrhom zákona sa nedá nič iné len súhlasiť. Ja osobne ho určite podporím. A pripomeniem trošku taký iný pohľad, takú inú perspektívu. Nebolo to tak dávno, čo médiami prebehla správa z východného Slovenska, kde asociáli z osady v okrese Sobrance ukradli z dvora rodinného domu psa. Rodina tohto psíka skúšala hľadať. Pýtali sa, hľadali, behali. Nakoniec ho nenašli. O smrti toho psa sa dozvedeli vlastne tak, že policajti priniesli kožu toho psa danej rodine. Nakoniec sa zistilo, že tí asociálni Cigáni, ktorí toho psa ukradli, ho zabili, pravdepodobne zjedli a až pitva preukáže, či ho aj týrali. Ono v týchto osadách je totiž to zvykom, že keď, predtým ešte, ako psa zjedia, tak najskôr ho priviažu s reťazou alebo nejakým špagátom a bijú ho, kým z neho, hovorí sa ľudovo, vytlčú psinu. Dospelo to k takému paradoxu, že ľudia si kupujú strážnych psov, a nakoniec nie tí strážni psi strážia ich rodiny a ich domy, ale ľudia musia tých strážnych psov strážiť pred asociálmi, zatvárať ich do voliér, zatvárať ich do rodinných domov, aby im ich proste neukradli. Myslím si, že určite by sa malo na zviera nazerať ako na živého tvora, a pokiaľ to tak bude, tak sa vytvorí aj legislatívna pôda, nejaký základ pre to, aby sa aj do budúcna trošku obmedzili nelegálne chovy, obmedzili sa nelegálne biznisy, týranie zvierat a celkovo sa zvýšila tá spoločenská zodpovednosť voči zvieratám.
Ako majiteľ psa tiež beriem tieto veci veľmi, veľmi osobne. Mnohí ľudia považujú naozaj zvieratá len za veci, ale každý, kto má nejaké zviera v rodine, tak vie, že každé zviera má tiež svoje city, prejavuje radosť, smútok a podobné veci, čiže, čiže určite to podporím.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, návrhom zákona, ktorý prešiel prvým čítaním, sú pred exekúciou chránené dôležité druhy majetku obcí, zabezpečujúce nevyhnutné podmienky pre hmotný život obyvateľov. Pozmeňujúci návrh rozširuje majetok obce chránený pred exekúciou o miesta posledného odpočinku zosnulých a miesta poslednej rozlúčky s nimi. Pochovávanie mŕtvych a úcta k nim je zdokumentovaná už z čias neandertálcov. Preto je naozaj prekvapivé, že exekútor dá v 21. storočí pietne miesta do exekúcie.
Zo samotného znenia je iste jasné, za akým účelom bol tento pozmeňujúci návrh predložený. Preto vás, vážení kolegovia, žiadam o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, aby sa takéto veci už nestávali.
Prečítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Stanislava Drobného k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (tlač 746):
V čl. I sa v bode 1 za slovami „Exekúcii nepodlieha“ vkladajú slová, ktoré znejú: „cintorín, urnový háj, kolumbárium a dom smútku vo vlastníctve obcí“.
Odôvodnenie. Navrhuje sa, aby sa exekučná imunita obcí vzťahovala aj na nehnuteľnosti vo vlastníctve obcí, ktoré slúžia ako pohrebisko, cintorín, urnový háj, kolumbárium či ako miesto rozlúčky s nebohými, dom smútku. Predošlo by sa tak prípadom, keď bol zadlženej obci exekvovaný aj cintorín, ako sa to stalo napríklad v obci Ondavka v okrese Bardejov. Takémuto neetickému a nedôstojnému konaniu môžeme do budúcnosti predísť tak, že v zákone o exekútoroch a exekučnej činnosti bude explicitne uvedené, že pohrebiská a domy smútky nemôžu podliehať exekúcii.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani podpredsedníčka, podávam interpeláciu na ministra vnútra Slovenskej republiky pána Roberta Kaliňáka.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a s čl., a s § 129 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
Dňa 26. marca 2016 v sobotu príslušníci Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne v skorých ranných hodinách navštívili v mieste trvalého bydliska poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za Ľudovú stranu Naše Slovensko Petra Krupu s tým, že majú rozkaz na zaistenie jeho zbrojného preukazu, zbraní, preukazov zbraní a všetkého streliva. Konali tak na základe medializovaných informácií o tom, že poslanec Peter Krupa mal prísť do budovy Národnej rady Slovenskej republiky s krátkou guľovou zbraňou, čím mal podľa médií porušiť zákon. Médiá nakoniec naozaj dotlačili políciu ku skratovému konaniu proti poslancovi Petrovi Krupovi ako držiteľovi zbrojného preukazu v zmysle platnej legislatívy.
Vstup do priestorov Národnej rady Slovenskej republiky so zbraňou upravuje § 32 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý hovorí výlučne o zákaze vstupu so zbraňou do rokovacej sály Národnej rady Slovenskej republiky. Napriek tomu, že poslanec Peter Krupa žiadne ustanovenie platného zákona neporušil, polícia ho donútila opakovane sa podrobiť skúške na preukázanie psychickej spôsobilosti držať a nosiť zbraň v zmysle platnej legislatívy.
Omnoho závažnejší prípad spojený s podozrením z porušenia príslušných predpisov sa však odohral celkom nedávno. Dňa 2. februára 2018 viaceré slovenské médiá zverejnili informáciu o tom, že v paneláku na Čurlákovej ulici v Košiciach bola nájdená mŕtva žena. Táto bola identifikovaná ako manželka funkcionára Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky (ďalej len NAKA) a tiež bolo zistené, že príčinou jej smrti bolo zastrelenie. Podľa informácií, ktoré pre médiá potvrdila hovorkyňa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo vnútra) Andrea Dobiášová, bola na mieste činu nájdená služobná zbraň policajta.
V nadväznosti na vyššie uvedené si vám preto pán minister dovoľujem položiť nasledovné otázky:
1. Môžete potvrdiť alebo vyvrátiť, či nájdená služobná zbraň policajta bola zbraň pridelená funkcionárovi NAKA, ktorého manželka bola zastrelená?
2. Akým spôsobom je zabezpečované získavanie a preverovanie spôsobilosti príslušníkov NAKA na narábanie so služobnými zbraňami?
3. Kedy naposledy bola aktivita na získavanie a preverovanie spôsobilostí na narábanie so služobnou zbraňou realizovaná pre príslušníkov NAKA v pôsobiacich v Košickom kraji?
4. Akým spôsobom plánuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo vedenie Policajného zboru zabezpečiť zvýšenie úrovne procesu získavania a preverovania spôsobilostí na narábanie so služobnou zbraňou u príslušníkov NAKA tak, aby nedochádzalo k ďalším tragédiám v dôsledku zanedbania povinnosti uložených zákonnými aj podzákonnými normami v oblasti narábania so strelnými zbraňami, a to zo strany príslušníkov NAKA?
Ďakujem.