Videokanál klubu

Milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som stručne ešte teda uviedol vlastnými slovami tento náš návrh zákona. Niečo je napísané v dôvodovej správe, niečo potom vysvetlia aj moji kolegovia po mne.
Cieľom tejto novely zákona je jednoznačne zastaviť, zamedziť ďalšiemu zadlžovaniu Slovenskej republiky prostredníctvom toho, že by sme na úrovni Ústavy Slovenskej republiky zakázali schvaľovanie deficitných rozpočtov.
Schvaľovanie deficitných rozpočtov je notorický fenomén, ktorý sa vedie históriou Slovenskej republiky vlastne od jej vzniku. Každá jedna vláda bez výnimky schválila doposiaľ vždy deficitný rozpočet a je jedno, či tá vláda bola ľavicová, pravicová, červená alebo modrá, vždy sa verejný dlh Slovenskej republiky v absolútnom vyjadrení len a len zvyšoval. Len tak pre informáciu, za posledných desať rokov vzrástli príjmy štátneho rozpočtu zo zhruba 10 mld. eur v roku 2007 na 15 mld., na viac ako 15 mld. v roku 2017, resp. 2018, čo je teda viac, ako polovičné navýšenie, ale za rovnakých posledných desať rokov vzrástol dlh Slovenskej republiky z úrovne 18 mld. v roku 2007 na úroveň viac ako 44 mld. v roku 2017, resp. 2018.
To znamená, že kým príjmy štátneho rozpočtu stúpli o viac ako polovicu, tak dlh Slovenskej republiky sa zvýšil viac ako dvojnásobne v absolútnom nominálnom vyjadrení.
V roku 2018 bol schválený deficitný rozpočet Slovenskej republiky, štátny rozpočet s plánovaným predpokladaným deficitom 1,97 mld. eur. Vzhľadom k týmto dlhodobo negatívnym skúsenostiam z histórie vlád Slovenskej republiky je nereálne očakávať, že súčasná vláda v nasledujúcom roku alebo nejaká iná vláda v ďalšom volebnom období prijme štátny rozpočet, ktorý bude vyrovnaný alebo prebytkový, tak preto sme sa rozhodli zaviesť priamo do Ústavy Slovenskej republiky obmedzenie, ktoré by schvaľovanie deficitných rozpočtov, resp. schodkových rozpočtov zakázalo. To znamená, že rozpočet, štátny rozpočet alebo rozpočet vyššieho územného celku alebo inej samosprávy, mesta, obci, ktorý by bol a priori navrhnutý ako deficitný, by nebol v súlade s ústavou, tým pádom by nebol, ani po schválení by nebol právoplatný, resp. vykonateľný. Týmto spôsobom by bola garantovaná trvalá udržateľnosť verejných financií Slovenskej republiky a bolo by zabránené ďalšiemu zvyšovaniu dlhu.
Samozrejme, predpokladaná, nami predkladaná novela ústavy zavádza rovnako prísne pravidlá aj pre samosprávu, to znamená pre vyššie územné celky, mestá a obce, aj keď sme tam zaviedli jednu výnimku, najmä pre mestá a obce. Tá výnimka sa má týkať, alebo teda je podložená najmä situáciami, rôznymi živelnými pohromami, povodňami, požiarmi alebo nejakými významnými investičnými akciami, ktoré realizujú najmä malé obce, ktoré si nemôžu z vlastných peňazí z bežných rozpočtov dovoliť tieto akcie prefinancovávať, a preto si niekedy požičiavajú v bankách alebo, alebo iným spôsobom. Takáto výnimka pre mestá a obce by musela byť schválená, samozrejme, na úrovni vlády Slovenskej republiky.
Myslíme si, že návrh zákona bude mať jednoznačne pozitívny vplyv na rozpočet Slovenskej republiky, najmä do budúcna a najmä s ohľadom na vývoj celkového dlhu Slovenskej republiky. Očakávame najmä od liberálnych strán, ekonomických librerálov, ako je strana SaS, prípadne OĽANO, síce nie je liberálna, ale tiež, tiež sa stávajú pravicovo, pravicovo orientovanú, ekonomické a pravicovo orientované ekonomické tézy. Očakávame najmä od týchto strán nejakú podporu. Dúfam, že neuprednostníte, páni, zase politikárčenie a farbu politického trička pred, pred vecnou stránkou návrhu zákona, pretože, a možno to aj, možno to aj podporíte, nepodporíte, pretože v skutočnosti vláda SaS počas svojho, počas volebného obdobia Ivety Radičovej tiež zvýšila dlh Slovenska o 3 mld. eur, čiže zase len ukázala, že to, čo rozpráva o vyrovnanom rozpočte, sama nedokázala v praxi realizovať, ale, ale myslím si, že z vecného a nejakého morálneho hľadiska by bolo rozumné, aby ste tento návrh podporili. Uvidíme, ako sa k tomu, samozrejme, postavíte.
Toľko z mojej strany, ďakujem za pozornosť.