Videokanál klubu

Takto, Marian Kotleba rozprával o tom, že mali by sme sa poistiť pred tým, keď príde nejaká najbližšia hospodárska kríza. Podľa údajov Európskej centrálnej banky, podľa ekonómov z Európskej únie, priamo od nich, je predpoklad a očakávanie, že najbližšia nejaká hospodárska kríza vypukne približne v roku 2020. Je to kríza, alebo teda očakávaný pokles ekonomiky, ktorý vyplýva, vyplýva z prirodzeného ekonomického cyklu. Je možné, že k nemu sa potom pridá možno nejaká mimoriadna väčšia kríza a možno vypukne nejaká mimoriadne väčšia kríza skôr, možno neskôr, to je teraz ťažko predpokladať. Ale prirodzený pokles výkonnosti ekonomík a nejaký prirodzený útlm sa očakáva v roku, zhruba v roku 2020.
Naposledy bola taká výraznejšia hospodárska kríza v roku 2008 a Slovensko ju nejakým spôsobom zvládlo. Dlh Slovenskej republiky sa odvtedy zvýšil, teraz sú časy dobré, príde najbližšia kríza, lenže dlh Slovenskej republiky v súčasnosti nie je na úrovni dlhu v roku 2008. To znamená, že keď príde nejaká najbližšia kríza, tak po tej kríze bude dlh Slovenskej republiky ešte rádovo vyšší, ako, ako bol po kríze v roku 2008.
To znamená, že keby sme chceli najbližšiu krízu ustáť aspoň tak dobre, ako v roku 2008, tak by sme mali dlh Slovenskej republiky znížiť na úroveň dlhu roku 2008, aby sme, aby sme nedopadli horšie a nesmerovali, nesmerovali do úplného zániku. A práve k tomuto smeruje tento náš návrh zákona. Je jasné, alebo teda predpokladáme, že pravdepodobne, pravdepodobne nebude schválený, tá parlamentná matematika nepustí, ale minimálne je to takým mementom, posolstvom pre našich voličov, prípadne pre celú spoločnosť, že aké ekonomické pozície zastáva Ľudová strana Naše Slovensko, ako si predstavujeme hospodárenia, že tie reči o tom, že sme rovnakí ako SMER a porozdávali by sme všetkým všetko, proste nie sú pravda. Práve naopak, máme veľmi striktnú rozpočtovú zodpovednosť a berieme tie štátne financie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Správne si pomenoval, že teraz je ten čas, aby sa štát začal správať normálne, keď sa darí. Dobrý ekonóm musí rátať s tým, že vo vývoji svetovej ekonomiky krízy prepukajú. Dobrý ekonóm musí brať do úvahy do možného potencionálneho rizika aj takého krízy a mať pripravenú eventuálnu kapacitu vytvorený, vytvorenú z rôznych pák, aby takéto skutočnosti mohol eliminovať. Ako prvý som v parlamente som v parlamente, tuším prvý, som hovoril o nešťastnej štruktúre slovenského priemyslu jednostranne orientovaného, že to môže skončil ako Detroit.
Vyrovnaný až prebytkový rozpočet, to je práve jedna z pák, ktorá v prípade veľkej krízy vie zmierniť dopady tejto krízy.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážená kolegynka, vážení kolegovia, ktorí ste ešte ostali, takí poludníci, lebo už sa blíži poludnie, a naozaj, naozaj tu nie je veľa tých ľudí, ale tak na to sme si už zvykli, na pracovnú morálku v Národnej rade.
Táto naša novela v podstate len reaguje na vystúpenia mnohých, mnohých poslancov, či vládnych, či opozičných, počas tejto schôdze, kde v podstate všetci, všetci bez ohľadu na stranícku príslušnosť sa zhodli v tom, že Slovensku sa dnes v súčasnosti darí. Všetci ste sa zhodli v tom, že dnes má Slovensko špecifické problémy práve vyplývajúce z toho, že sa darí, že je nedostatok pracovnej sily, že sa hľadajú voľní pracovníci, voľné pracovné kapacity, pretože tých pracovných miest voľných je omnoho viac, ako je tých ľudí, ktorí tú prácu potrebujú, ktorí ju hľadajú, že štát hľadá spôsoby, ako dotiahnuť zamestnancov, že jednoducho sme v takej špičke, že sa musia prijímať, aj keď nie celkom systémové opatrenia na vykrytie akútnych problémov, ktoré by ale v konečnom dôsledku mali znamenať ešte väčší daňový príjem na úrovni štátneho rozpočtu.
No a my sme si povedali, že, a to je teda nie z našej hlavy, ale z hláv popredných svetových, európskych ekonómov, že teda keď sa tak Slovensku darí práve v tejto chvíli, v tomto čase, tak nebudeme objavovať teplú vodu a využijeme ekonomické recepty, ktoré tu už boli dávno pred nami a ktoré sa ixkrát osvedčili, že práve v časoch, keď sa darí, tak štát by mal myslieť na tie časy horšie, to hovoria aj liberáli koniec koncov, a čo najviac sa zbavovať toho dlhového otroctva, toho zadlženia, ktoré vygeneroval nezodpovedným prístupom vlád v všetkých predošlých obdobiach. Nehovorím teraz len o Slovenskej republike a o všetkých tých ponovembrových vládach, ktoré proste tu okrem iných sociálne jasne negatívne hodnotených javov priniesli aj teda postupné, pretrvávajúce a nikdy nekončiace zvyšovanie deficitu štátneho rozpočtu.
Hovorím tu vo všeobecnosti o tom, že jednoducho múdri ekonómovia, múdre ekonomické autority hovoria o tom, aby sme takéto obdobie, ktoré vôbec nie je bežné, ktoré vôbec nie je bežné, nie je automatické, nie je niečím, na čo môžme sa do nekonečna dlhodobo spoliehať, aby sme takéto obdobie využili práve na to, aby sme sa začali ako štát správať zodpovedne. Aby sme začali ako štát myslieť aj na to, že čo bude o dva, o päť, o desať, o dvadsať rokov, a hlavne aby sme ako politici, ako ľudia, ako tí, ktorým dali občania tejto republiky, občania Slovenskej republiky tú dôveru, ten mandát vo voľbách, aby sme začali myslieť aj na ďalšie generácie obyvateľov Slovenskej republiky. A my si myslíme, že zadlžovanie štátu a vytváranie ďalšieho a ďalšieho dlhu sa nedá nazvať zodpovedným správaním voči budúcim generáciám.
Pred chvíľkou tu predstavitelia SaS hovorili o tom, že štát starne, demografia je negatívna, počet obyvateľov sa znižuje a že tento trend bude pokračovať ďalej a nevieme s tým nič urobiť. No ale, samozrejme, ak máme takto pokračovať, ak máme takto vládnuť, ak sa má takto štát správať aj v tej makroekonomickej oblasti k svojim ďalším generáciám, tak sa potom nečudujme, tak sa potom nečudujme, že slovenskí rodičia nechcú mať deti, že nechcú mať deti, pretože tie deti spájajú najmä s ekonomickými nákladmi. A štát namiesto toho, aby hľadal v sebe tie rezervy na stránke alebo na strane výdavkov časti štátneho rozpočtu, práve v tejto chvíli, keď nám to tá obrovská, obrovská konjunktúra a zvýšenie tých, tých príjmov na stránke tej príjmovej strane rozpočtu umožňuje, tak namiesto toho štát hľadá zase spôsoby a možnosti, kde ešte viac zobrať od ľudí. Kde ešte viac vyžmýkať tých, ktorí už dnes mnohí ledva podnikajú, mnohí ledva zo svojho príjmu, zo svojej mzdy slušne vyžijú, ale vďaka tomu, že sú na hrane, tak už nerozmýšľajú o tom, že by mohli mať ďalšie deti napríklad. Všetci ste tu, kolegovia, rozprávali o tom, aké dôležité je dotiahnuť pracovnú silu, aké dôležité je nájsť zamestnancov, či z krajín Európskej únie, alebo aj z tretích krajín, a hľadáte pre nich rôzne barličky a rôzne výnimky, ako to dosiahnuť za každú cenu. Ja som vás všetkých pozorne počúval a mne až mrazilo, pretože ako je možné, že nikto z vás, ani z vládnej koalície, ani zo strán, ktoré ste vo vláde boli niekedy, nepovedal ani raz myšlienku o tom, že poďme robiť všetko preto, aby sme si tú pracovnú silu vytvorili na Slovensku sami. Aby sme vytvorili podmienky pre rodenie čoraz viacej detí, ktoré raz budú zamestnancami, ktoré raz budú platiť dane, ktoré raz budú podnikateľmi, ktoré budú zamestnávať ďalších ľudí. Lebo toto je cesta, toto je jediný spôsob, ako štát udržať funkčným a hlavne ako nestratiť svoju vlastnú národnú a štátnu identitu.
A preto v tejto atmosfére prichádzame spolu s kolegami, s týmto návrhom, aby sme pomocou aj takejto oklieštenej verejnej diskusie pred 12.00 hod. sa aspoň pokúsili pritlačiť na zvyšky svedomia a zodpovednosti v každom jednom, v každom jednom politikovi na Slovensku, ktorý má aspoň nejaký vplyv na chod vecí verejných a na to, ako veci na Slovensku môžu byť nastavené.
Pretože ak to neurobíme my teraz, ak to neurobí vládna koalícia teraz, keď má na to tie najlepšie podmienky a naozaj zodpovedne nepristúpi k určovaniu alebo k nastavovaniu štátneho rozpočtu na tie ďalšie a ďalšie roky, tak si myslím, že keď zase vďaka tomu cyklickému mechanizmu o 5-6 rokov sem príde kríza, veľmi silná a výrazná, tak potom už na takúto debatu nebude priestor. Ale teraz v tejto chvíli máme, máme, vďakabohu, priestor na to, aby sme využili ten čas, aby sme využili ten čas na to, aby sme sa pripravili na to, čo bude neskôr, aby sme nastavili tie mechanizmy, či ekonomické, alebo aj sociálne, v Slovenskej republike tak, aby tie naše deti a naši vnuci sa nám pozerali potom do očí nie z opovrhnutím, ale s vďakou a povedali, že naozaj ten štát, cítia, že je tu aj pre nich, že ten štát je tu aj vďaka tomu správnemu a spravodlivému nastavenie tých makroekonomických ukazovateľov, tentokrát sa bavíme o úrovni teda štátneho rozpočtu, je nastavený tak, aby podporoval mladé rodiny, aby podporoval pôrodnosť slušných ľudí a aby v konečnom dôsledku, v konečnom dôsledku nielenže znižoval zadlženosť republiky, ale v konečnom dôsledku zapríčinil to, že ľudia nebudú nútení odtiaľto utekať, nebudú nútení hľadať uplatnenie, nielen prácu, ale uplatnenie v zahraničí. A hlavne budú chcieť mať rodinu a budú chcieť mať deti. Pretože, kolegovia, je absolútne nepodstatné, je absolútne nepodstatné tu riešiť tieto otázky, ktoré tu dnes všetci riešime celú schôdzu aj tú minulú, aj celé volebné obdobie, ak štát zlyháva takým obrovským spôsobom, že nám klesá počet našich vlastných obyvateľov.
Ak my nedokážeme otočiť veci, nastavenie všetkých tých častí mozaiky v Slovenskej republike tak, že budeme znova mať svoje vlastné deti, svojich vlastných obyvateľov, ktorí pokryjú potreby štátu aj v tej oblasti zamestnanosti, a budeme tu rozprávať teórie o tom, že je potrebné sa spoliehať na nejaké externé ľudské zdroje, tak sme ako štát, ako politici, ktorí vedú štát, ktorí dostali dôveru od ľudí, tak sme na celej čiare zlyhali.
A my sme nešli do parlamentu preto, aby sme zlyhali. My sme išli do Národnej rady preto, aby sme ľuďom ukázali, že tá politika sa robiť, sa dá robiť aj inak. Ale to teraz hovorím aj pre vás všetkých, lebo je to naša spoločná kolektívna zodpovednosť, pretože ak vďaka našej nezodpovednej politike aj v makroekonomickej oblasti na úrovni štátneho rozpočtu jednoducho ten demografický trend neotočíme, tak potom sme nezlyhali len my z Ľudovej strany Naše Slovensko, ale zlyhali sme úplne všetci, najmä tí, ktorí mali podiel a možnosť byť vo vláde.
Ďakujem pekne.

Martin, hovoril si o sľuboch ministra financií Kažimíra, ako vláda SMER-u, resp. vláda Roberta Fica zavedie postupne vyrovnaný štátny rozpočet, ale naplnenia týchto sľubov sme sa ani po dlhých rokoch nedočkali. No a tieto sľuby mi pripomínajú aj iné sľuby, ktoré vláda Roberta Fica a predovšetkým strana SMER využívala vo svojej volebnej kampani, a opätovne ukázala, že jej nezáleží na Slovensku, nezáleží jej na našich občanoch a nezáleží im ani na tom, aby naplňovali to, čo si predsavzali a s čím ich vlastne občania Slovenskej republiky poslali do Národnej rady, pretože už v roku 2006 na bilbordoch sľubovali diaľnicu do Košíc do roku 2010, a verte mi, tí občania na východe Slovenska ich volili aj hlavne preto, pretože tá diaľnica je tam jednoducho potrebná. Tí ľudia to chcú, jednoducho ten východ je naozaj stále odrezaný infraštruktúrou od západu a resp. od stredu, no aj tak sa neudialo vôbec nič. A dnes už sa debatuje o tom, že či to bude do roku 2022, do roku 2025 alebo sa len v roku 2025 začne so stavbou týchto diaľnic.
Rovnaké sľuby dával Robert Fico o tom, ako nepodporí sankcie proti Rusku, jednoducho ako bude proti, a trikrát v Európskej rade hlasoval za. Jednoducho týchto vecí by sme mohli nájsť nespočetné množstvo a práve aj tento, táto téma vyrovnaného štátneho rozpočtu je dobrým príkladom, ako poukazovať alebo nastavovať zrkadlo strane SMER ako najsilnejšej vládnej strane a otvárať ľuďom oči, že všetky tie sľuby, ktoré im dávajú aj teraz, ktoré posledne dal Robert Kaliňák v cigánskej osade v Krompachoch, sú len plané sľuby, ktoré nemajú nič spoločné s realitou, a že nič z toho nebude naplnené a že je konečne potrebné otvoriť oči a stranu SMER úplne vyčleniť z toho politického priestoru, pretože títo nikdy, nikdy v živote nedodržia to, čo reálne, verejne sľúbia.