Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, náš návrh zákona vychádza z toho, že súčasná legislatíva aj prax pozná inštitút splnomocnenca vlády pre cigánske komunity a my sme nechceli zasahovať do tohto modelu, pretože by sme videli všetky tie kŕčovité výkriky o rasizme a utláčaní a neviem o čom všetkom. A preto sme si vybrali tú druhú cestu, že keď dnes máme dlhodobo na Slovensku špeciálny, vysoko špeciálny a dosť draho zaplatený vládny úrad, ktorý sa má venovať vyslovene zlepšeniu postavenia života a podmienok cigánskej komunity na Slovensku, tak si myslíme, že by takúto špeciálnu nadštandardnú starostlivosť zo strany vlády mohla a mala mať aj biela majorita.
Demokracia, integrácia, rovnaké práva a povinnosti pre všetkých, to počúvame z každej strany. Počúvame to od vlády, počúvame to od opozície, tzv. štandardnej, počúvame to od tých štedro financovaných mimovládnych organizácií, ale pritom pravda a prax je v súčasnosti v Slovenskej republike úplne niekde inde. Úplne niekde inde.
Máme vládny inštitút postavený vyslovene na rasovom a etnickom princípe. Ja sa pýtam, ako chceme, a to si myslím, že nikto z nás, ktorí sme tu, aj tí, ktorí tu nie sú, ale ktorí sem patria, ako chceme postúpiť o krôčik, o dva krôčiky ďalej v procese toľko zmieňovanej integrácie cigánskej populácie do väčšinovej spoločnosti, to som si teraz pomohol tým slovníkom mimovládnych organizácií, keď sami na úrovni vlády týchto ľudí vyčleňujeme takým spôsobom, že dokonca je pre nich postavený alebo vytvorený špecializovaný vládny tím s názvom splnomocnenec vlády pre cigánske komunity?
Veď, a to sa asi znova všetci zhodneme, výsledkom dokonalej a ideálnej integrácie, či už cigánskej komunity alebo populácie, alebo tých LGBT, QRPW ľudí, alebo proste akýchkoľvek iných skupín obyvateľstva, by bol cieľový stav taký, ktorý by v nijakom parametre spoločnosti, v nijakom ohľade neodlišoval týchto ľudí od všetkých tých ostatných. Pretože to je úspešná integrácia, ak majú absolútne všetci bez ohľadu na svoj pôvod a všetky tie veci, ktoré sa v tejto súvislosti vždy definujú, úplne rovnaké podmienky v spoločnosti a takisto úplne rovnaké práva a povinnosti. Podmienky, práva a povinnosti.
A ak chceme do takéhoto bodu, ideálneho bodu sa niekedy dostať a dnes k nemu aspoň sa priblížiť, konvergovať, tak predsa to nemôžme robiť tým spôsobom, že budeme naďalej ešte zosilňovať tie rozdiely a to rozličné vnímanie týchto ľudí tým spôsobom, že budeme čoraz viac posilňovať inštitút, ktorý veľmi jasným spôsobom v ľuďoch vytvára pocit, a nie je to len pocit, ale, žiaľ, je to aj realita, že naozaj tu nie sú v tejto spoločnosti v súčasnej Slovenskej republike vytvárané rovnaké podmienky pre všetkých.
No a si myslíme, že ak chceme sa tejto nálepky nejakého falošného, falošnej snahy, falošného pocitu o tú skutočnú integráciu zbaviť, tak je možné na to ísť len dvoma spôsobmi: buď odstrániť to, ktoré ten prvok, ktorý dnes tú obrovskú rozdielnosť vytvára, a, žiaľ, jeden z nich a najsilnejší teda, je to na úrovni vlády práve ten úrad splnomocnenca vlády pre cigánske komunity, alebo naopak, vytvoriť analogické útvary alebo analogické prvky taktiež s postavením na úrovni vlády pre ostatné skupiny obyvateľstva. Všetko ostatné, všetko ostatné, a to bez ohľadu na politické tričko, aj keď teraz sme tu v drvivej väčšine, všetko ostatné je čistá, naozaj čistá nespravodlivosť, ktorá ale nie je len akosi subjektívne vnímaná, ale ktorá skutočne predstavuje taký ten schodík alebo rebríček k tomu rozdeľovaniu spoločnosti, ktorého výsledkom, ktorého výsledkom je odčleňovanie určitých skupín obyvateľstva na základe akéhokoľvek, akéhokoľvek kľúča, pričom nie je absolútne dôležité, aký kľúč to je. To naozaj nie je dôležité.
A vidíme, že na jednej strane vláda na čele teda s ministerkou svojvôle Žitňanskou, ktorá je teda, si myslíme, že by tam už nemusela byť veľmi dlho, tu v rámci poslednej novely Trestného zákona zaviedla ten trestný čin apartheidu a neviem čo všetko, pričom práve apartheid hovorí o tom, že ľudia sú segregovaní a oddeľovaní na základe rôznych kritérií, a na druhej strane absolútne v súlade s myšlienkou apartheidu je tu vytvorený úrad na úrovni vlády, ktorý práve takéto segregovanie a rozdeľovanie ľudí podporuje a ešte k tomu to podporuje a uskutočňuje za peniaze všetkých daňových poplatníkov. Všetkých daňových poplatníkov.
A keď sa na to pozrieme z toho pohľadu tej spravodlivosti, elementárnej spravodlivosti pre všetkých ľudí rovnakej v našom štáte, v Slovenskej republike, na Slovensku, tak ja sa pýtam, ja sa pýtam, ako sa majú cítiť občania Slovenskej republiky, ktorí rovnako platia svoje dane, rovnako prispievajú na chod tohto štátu a pre ktorých vláda nespraví splnomocnenca alebo špeciálny úrad na to, aby, napríklad vyberiem len jednu z oblastí súčasnej náplne práce splnomocnenca vlády pre cigánske komunity, čiže aby napríklad sa tento človek staral o zlepšenie ich podmienok na bývanie a o zlepšenie podmienok pre mladé rodiny?
Pýtam sa, nestojí nám úroveň bývania všetkých slušných ľudí na Slovensku a nestojí nám úroveň žitia, životná úroveň mladých rodín všetkých na Slovensku za to, aby aj takíto ľudia, aby aj títo ľudia mali svojho špeciálneho splnomocnenca, ktorého úlohou bude hľadať všetky možné právne a iné ekonomické a iné spôsoby na to, aby čo najviac zlepšil podmienky v týchto oblastiach pre všetkých týchto slušných ľudí?
Ak nám, ak nám za to títo ľudia nestoja, treba to povedať nahlas. Nestoja nám za to, stoja nám za to iba členovia cigánskej komunity, aby sme pre nich mali splnomocnenca. Ale treba to naozaj povedať, netreba sa za to hanbiť. A ak nám za to stoja, tak potom robme, konajme, lebo je najvyšší čas, aby ľudia hodnotili politikov zase nie podľa vyhlásení, sľubov a veľkých silných rečí, ale podľa skutkov a činov. A tie skutky a činy by mohli aj v tomto prípade veľmi jasným a razantným a nespochybniteľným spôsobom zmeniť kvalitu života všetkých ostatných slušných ľudí na Slovensku, ktorí, žiaľ, dnes ešte nemajú na svoju obranu žiadneho splnomocnenca.
Pretože, kolega Mazurek to tu už dnes spomínal, spoliehať sa na ombudsmanku, spoliehať sa na ombudsmanku, aby ochránila slušných ľudí napríklad pred šikanou zo strany úradov alebo pred znižovaním ich kvality života zo strany napríklad asociálov, povedzme, na východnom Slovensku, je vyslovene nielenže naivné, ale aj zbytočné. A, žiaľ, na tento inštitút ombudsmanky idú zase ďalšie a ďalšie peniaze daňových poplatníkov, všetkých daňových poplatníkov, dokonca aj tých, ktorí z toho žiadny osoh ani úžitok nemajú.
Čiže preto prichádzame s týmto naším veľmi jednoduchým návrhom, ktorého cieľom nie je nič iné, len zrovnoprávniť, naozaj zrovnoprávniť všetky skupiny obyvateľstva na Slovensku tak, aby sa nikto nemohol cítiť neprávom znevýhodňovaný, ale naopak, ani neprávom znevýhodňovaný.
Ďakujem pekne za pozornosť a som zvedavý, ako to dopadne.
