Videokanál klubu

Dovoľte mi, aby som vstúpila do toho, nedá mi, keďže pán Krajniak spomínal tento prípad s tými nemeckými športovkyňami. Bol taký prípad, teda nie je ojedinelý, myslím, že sa to stalo v Amerike, že rodičia splodili ďalšie dieťa, pretože mali choré dieťa a aby, kvôli transplantácii, kvôli záchrane tohoto chorého dieťaťa, tak splodili nové dieťa a zabili ho vlastne len preto, aby mohli použiť tkanivo toho plodu a toho dieťatka, toho nového. Čiže to je tiež podľa mňa zvrá; takáto, takéto zvrátenosti sa dejú.
Čo sa týka, padlo, teda padli tu slová o tom, že nesprávna diagnostika, aj vy ste to, pán kolega, spomínali. Tak ja by som chcela povedať, že 18. februára TASR vydalo správu: "Matka v Británii rozhorčená po tom, čo lekári mylne diagnostikovali jej nenarodené dieťa a odporúčali jej potrat. Dieťa sa narodilo úplne zdravé." Ona, teda 25-ročná Kamelia Waltersová, teda diagnostikovali jej v nemocnici St. George´s Hospital, diagnostikovali jej nenarodenému dieťaťu zriedkavú a bolestivú dedičnú chorobu, ktorá spôsobuje lámavosť kostí. 25-ročná Kamelia Walters ignorovala ich radu a porodila zdravé dievčatko, ktoré má teraz už 18 mesiacov.
Waltersová uviedla, že v januári 2016 navštívila nemocnicu kvôli ultrazvuku. Technik zavolal konzultantovi, ktorý mladej matke povedal, že jej nenarodené dieťa má zlomeniny kostí. Lekár potom Waltersovej povedal, že jej dcérka má pravdepodobne chorobu krehkých kostí, osteogenesis imperfecta, typ 3. Toto ochorenie spôsobuje početné zlomeniny kostí, ovplyvňuje vnútorné orgány, môže spôsobiť respiračné problémy, deformitu kostí, deformitu chrbtice a stratu sluchu. "Následne mi lekári hovorili," Waltersová uvádza, "následne mi lekári a pracovníci nemocnice odporúčali potrat. Bola som v šoku, keď som ten deň prišla domov." Dodáva: "Iba som plakala a plakala, ale moja mama mi povedala, že tomu neverí, pretože nikto v rodine nemal nič podobné." Waltersová a jej partner, 27-ročný L. Anderson, odmietli taktiež test, ktorý im lekári odporúčali na 100-percentné potvrdenie diagnózy, pretože toto testovanie by bolo mohlo spôsobiť spontánny potrat. Keď sa dievčatko narodilo, bolo úplne zdravé. "Nejako som podvedome cítila, že s mojím dieťaťom nič zlé nie je, a keď sa narodilo, len sa to potvrdilo," hovorí matka.
Avšak Waltersová je pobúrená, že jej lekári odporúčali potrat, pretože keby ich počúvala, zabila by potratom zdravé dieťa. Medzičasom porodila ďalšie zdravé dieťa, dievčatko. Hovorca nemocnice povedal pre Sun online, že nebude komentovať jednotlivé prípady, ale privítal by možnosť stretnúť Waltersovú osobne, aby prediskutovali jej sťažnosť.
Podobné prípady však nie sú ojedinelé ani u nás. Mnoho zdravých detí skončí ako biologický odpad dôsledkom potratu práve kvôli chybným diagnózam, ktoré by inak, teda tieto deti by inak matky zdravé; porodili zdravé. Väčšina testovaní tehotnej ženy totiž na genetické vady dieťaťa sú totiž v konečnom dôsledku len štatistickým výpočtom a matky sú následne natoľko vystrašené, že ten tlak neunesú a idú na potrat. Vedeli by o tom svoje rozprávať ženy, ktoré tento tlak ustáli a narodilo sa im zdravé dieťa. Toľko len k tomu, že áno, stávajú sa tie omyly a veľmi, častokrát sa tie deti narodia aj zdravé.
Ďakujem.

Kolega Krajniak, ja tak isto uzavriem v podstate takú, takú ďakovnú šnúru za ten tvoj príspevok, lebo bolo to naozaj zaujímavé a vecné. No a tak isto by som ťa chcel vlastne poprosiť, že asi máš bližšie ku štandardnej opozícii ako naša strana, a teda ja verím, že keď tých ostatných nepresvedčíme my, tak možno ich presvedčí tento tvoj príspevok, ktorý si dal v rámci nášho zákona.
Ďakujem.

Pán poslanec Krajniak, ja vám tiež ďakujem za vaše vystúpenie, preukazuje, že aj keď v mnohých otázkach sa naozaj, naozaj nemusíme, tak v týchto zásadných veciach jednoducho ľudia povedia to, čo cítia a ako to vnímajú. Tiež vám ďakujem najmä za ten osobný príklad s tými vašimi rodičmi, aj keď nebol nejaký brutálny, ale bol osobný a to sa cení.
Chcem sa ale spýtať na tých, na tie športovkyne z NDR, tam ste spomínali, že či by to nebolo vhodné na ten potrat do tých 12. týždňov, lebo mne sa zdá brutálna a neprijateľná absolútne tá myšlienka toho otehotňovania ako programovej činnosti, ktorá má tie hormóny vyprovokovať a už nie je potom otázka následne tých potratov, samozrejme, oni to brali asi ako jeden cyklus, takže toto keby ste možno, ak uznáte za vhodné, trošku upresnili, lebo som to nepochopil.
No a čo sa týka celkového zhodnotenia, ja verím, že aj vďaka vášmu vystúpeniu možno naozaj sa nám podarí presvedčiť taký počet poslancov a poslankýň, že budeme mať možnosť o týchto veciach, ktoré aj my, aj vy ste nadhodili, rozprávať v druhom čítaní.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Krajniak, vy ste hovorili o tom, ako sa častokrát narodia deti, ktorým lekári predpovedali to, že budú nejako veľmi ťažko postihnuté alebo dokonca, že neprežijú. V podstate aj naša legislatíva, náš návrh zákona pamätá aj na tieto prípady, pretože ešte raz by som chcel zdôrazniť, že v našom prípade alebo teda podľa našej novely zákona by nebolo možné vykonávať interrupcie, tak ako tomu bolo doteraz, v prípade, ak by bol ohrozený zdravý vývoj plodu. Čo to znamená?
Zdravý vývoj plodu, to nie je len prípad, keby, kedy to dieťa by mohlo nejakým spôsobom byť naozaj vážne choré po tom, čo sa narodí, ale ide napríklad aj o také prípady podľa v súčasnosti platnej vyhlášky, ak je napríklad otec alkoholik alebo matka alkoholička, prípadne ak majú nejakú psychózu, nejakú duševnú poruchu a jednoducho na základe tohto sa automaticky predpokladá, že aj to dieťa, ktoré sa narodí, bude mať túto poruchu, hoci to vôbec tak nemusí byť. Čiže práve takéto prípady by podľa našej novely zákona neboli možné.
Ďalšia, ďalšie také porovnanie so súčasnou legislatívou je aj v tom, že kým doteraz bolo možné vykonávať interrupcie v prípade ťažkého poškodenia plodu až v podstate do skončenia tehotenstva alebo teda v podstate celých deväť mesiacov, tak podľa našej legislatívy by to bolo možné len do 24. týždňa. A posledná taká vec, ktorá odlišuje súčasnú legislatívu od tej nami navrhovanej, je to, že ak je geneticky chybný vývoj plodu, teda tá výnimka, ktorú by sme my dovolili, tak aj v tom prípade by muselo ísť o geneticky chybný vývoj plodu, ktorý je preukázateľný, to znamená, nie, ako je to teraz, že stačí, ak je riziko vyššie ako 10 %, čiže muselo by to byť naozaj preukázané. Čiže ja si myslím, že práve na takéto prípady naša legislatíva pamätá.

Pán Krajniak, my sa v mnohých prípadoch určite nezhodneme, ale v tomto prípade rovnako ako moji kolegovia sa vám chcem poďakovať za to, že ste do pléna priniesli skutočne morálny pohľad na vec a otvorili ste množstvo nových argumentov, resp. ponúkli ste množstvo nových argumentov, ako sa na túto tému pozerať a prečo je ochrana života nenarodených detí jednoducho naozaj potrebná. Či už ten príklad s tým otroctvom, alebo tá úvaha, prečo napríklad ukončiť, len tak bezdôvodne ukončiť život 84-dňového človeka, je úplne v poriadku a ukončiť život 85-dňového človeka je už nelegálne. Akú to dáva logiku, prečo 84 dní ešte môžme, 85 ešte nie? Keď sa nad tým človek zamyslí, tak jednoducho nechápe tomu, ako môžme v ľudskom živote urobiť len tak zo dňa na deň mantinel, vtedy ťa zabiť ešte môžem, vtedy ťa už zabiť nemôžem. Z toho dňa, z 84. na 85. sa zrazu stávaš človekom alebo ako to jednoducho vnímajú? Pretože tá legislatíva jasne hovorí, že, že je to zvrátené, že to takto proste nechať nemôžeme.
A ako ste hovorili, dnes v spoločnosti máme dostatok kapacít a možností, ako sa postarať o deti, ktoré síce sú nechcené, ale aspoň sa narodia, pretože taký argument, ktorý často počúvame, a budú plné detské domovy a čo, tak potom, neviem čo všetko, tak to jednoducho ja ako argument vôbec nevnímam, pretože nad tým všetkým stojí život toho dieťaťa. Môžu byť plné detské domovy, áno, máme veľké čakacie fronty na adopciu, to znamená, aj tam ten argument nie je až tak vážny. Ale či budú plné detské domovy, či ich bude o sto viac, alebo čokoľvek, ale tie deti aspoň budú žiť, veď to nie je argument, že aby sme nemali plný detský domov, tak ich poďme teraz zabíjať, to má byť akože čo? Aby sme nemali plné väznice, tak poďme vystrieľať pár väzňov? To je úplne rovnaký argument, to je nezmysel.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, aj ja sa vám chcem poďakovať za váš príspevok, v ktorom, si myslím, že každý – či už veriaci, neveriaci, alebo zelený, modrý, z hocijakého politického spektra – si tam nájde argumenty v prospech ochrany nenarodených detí. Spomínali ste, že v ústave je zakotvené, že žena má právo na súkromie, čo je v určitom kontraste, právo na súkromie, čo je v určitom kontraste s tým, že ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Ja doplním, že tí pro-choice aktivisti, teda tí odporcovia ochrany nenarodených detí tvrdia aj, že každá žena má právo sa rozhodnúť, čo bude alebo nebude robiť so svojím telom, s čím ja čiastočne súhlasím, pretože si myslím, že áno, každá žena má právo rozhodnúť sa, ale to rozhodnutie končí rozhodnutím o tom, či bude, alebo nebude tehotná. Taký podobný argument, by som povedal, že ja mám tiež právo niekoho udrieť, ale toto moje právo končí tam, kde môjho protivníka nos začína.
A porovnávali ste otroctvo a argumenty zástancov otroctva s argumentami zástancov potratov, musím s vami súhlasiť, ja som sa tiež touto otázkou zaoberal a musím povedať, že som našiel veľa podobných prirovnaní, ktoré si potom ale nechám do rozpravy.
Ďakujem.

Ďakujem vám, pán Krajniak, za vašu krásnu a teda naozaj veľmi dobrú, dobrý príspevok do rozpravy. A ja len dúfam, veľmi by som si želala, keby ste mohli, spomínali ste tých osem týždňov, myslím, že som, neviem, či som to správne pochopila, ale keby ste mohli toto predniesť aj v druhom čítaní, prípadne dať pozmeňujúci návrh, aký považujete za potrebný. Veľmi-veľmi dúfam, že sa tento zákon prebojuje do druhého čítania, kde si budete aj vy môcť a aj každý jeden povedať tie svoje argumenty, prípadne dať aj nejaký pozmeňujúci návrh.
Vďaka.

Ďakujem za slovo. Pán Krajniak, spomenuli ste minulosť, spomenuli ste, že ste vďačný rodičom za ich rozhodnutie. Aj ja som vďačný rodičom, ale hlavne som vďačný niečomu trošku inému. Podobne ako ja sú vďačné tisíce ľudí detí rodičov, ktorí študovali na vysokých školách počas 70. a 80. rokov minulého storočia. Tehotných vysokoškoláčok bolo obrovské kvantum a diametrálne v pluse boli oproti tým, čo išli na zákrok. Škola im všemožne vychádzala v ústrety, tehotná študentka automaticky dostala individuálny študijný plán, chodila len občas na konzultácie a potom prišla pre zápočty a na skúšky. Manželská izba za 40 korún československých bola istota, bola to samozrejmosť. A myslím si, že okrem prijatia tohto, by som povedal, priam najdôležitejšieho zákona je potrebné ešte nastaviť aj ďalšie zákony a vyhlášky, aby sme sa nestali kalifátom.
Ďakujem za slovo.

Pán Krajniak, ďakujem za kultivované a aj podporné vystúpenie a myslím to naozaj úprimne. Aj za ten príklad s tými športovkyňami v NDR, napríklad o tom som ani ja nevedel, čiže bolo to dosť brutálne, by som povedal. A tak isto aj ten prípad s tým americkým otrokom, ktorý sa domáhal svojich práv a nakoniec mu neboli poskytnuté kvôli tomu, že by tým boli narušené vlastnícke alebo majetnícke práva majiteľa toho otroka. Čiže to je presne ten, tá situácia, ktorú som aj ja v rozprave spomínal, že nikdy nemôžete posudzovať alebo brať súčasné, súčasnú legislatívu, súčasné zákony ako meradlo nejakej morálky, pretože v danom čase aj ten prípad s tým otrokom bol podľa zákonov a napriek tomu bol nesprávny, samozrejme.
A čo sa týka tých osobných skúseností, tak aj ja môžem potvrdiť, že tie medicínske indikácie na kadejaké vývojové poruchy sú veľmi, nechcem povedať, že nedôveryhodné, ale neisté. Tiež sme mali v rodine taký príklad, prípad, kedy jednej známej povedali lekári, že vaše dieťa, ktoré čakáte, má buď Downov syndróm, alebo sa jedná o chybu v meraní. A ona, to je, ona nevedela, chúďatko, čo má, samozrejme, spraviť. Nakoniec si dieťa nechala a vyrástlo z neho, narodilo sa normálne slušné, zdravé dieťa a doteraz žije a je úplne v pohode. Čiže tá neistota je tam, aj keď zo strany lekárov sa nemusí jednať o nejaký úmysel. Ja verím tomu, že oni sa snažia v rámci nejakých medicínskych možností tú diagnózu ustanoviť čo najlepšie, čo najpravdepodobnejšie, ale skutočne, stále to nie je nikdy stopercentné ani za, ani proti.
A my sme preto nechali v týchto prípadoch tu v tom návrhu zákona výnimku, aby si to daná rodina, daná matka rozmyslela a povedali si, či to riziko podstúpia alebo nie.
Ďakujem.

Ja ďakujem za tvoju odpoveď na tie moje otázky, dá sa tak povedať, že otázky. A poviem ti, že aj keby som nebol odporca potratov a nepredložili by sme tento návrh, ktorý predkladáme, tak po tom, čo si teraz povedala, ako si to opísala, tak by sme to museli spraviť, lebo naozaj si to opísala tak, že žiadny súdny človek nemôže s tým dobrovoľne súhlasiť a nemôže byť fanúšik tých potratov. To ja si to možno neviem až tak úplne plasticky predstaviť, ale musí to byť riadny brutál a musí to byť niečo veľmi nechutné a hrozné. A tí lekári, ktorí nás vlastne pri tom procese tvorby toho zákona alebo tej novely nám vyjadrovali tú podporu s tým, že sa chcú zbaviť tej záťaže, tak možno už teraz ich o to viacej chápem, lebo to musí byť pre nich – aj ako lekárov, aj ako ľudí, aj ako otcov a mamy –, to musí byť strašné, keď on denne na tej klinike, ja neviem, zabije tri takéto deti a potom príde domov a teší sa z tých svojich detí, a pritom to mohlo byť úplne opačne všetko. A ešte keď dnes vyšli správy, že slovenská modelka Sklenaříková je konečne, konečne že porodila, že je mamou a že sa z toho veľmi teší, a keď vidíme, že niektoré ženy tak dlho bojujú o to dieťa, aby mali šťastie, aby im to Pán Boh doprial a niektoré sa k tomu takto stavajú, tak je to naozaj, naozaj hrozné.
Natália, a ja som rád, že to tu zaznie a že možno nielen poslancom, ale aj na Slovensku mnohým ďalším ľuďom sa otvoria oči.