Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, 16. mája Národná rada, žiaľ, odhlasovala druhýkrát vyslanie skupiny príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky do tesnej blízkosti hraníc Ruskej federácie ako súčasť nejakej skupiny zločineckej organizácie NATO, pričom všetci jasne chápeme a vnímame, že tí vojaci tam absolútne nemajú čo robiť, nie je tam absolútne žiadne odôvodnenie na to, aby tam boli, a jednoducho išli provokovať a hlavne účel toho vysielania tých našich vojačikov je ukázať svoju neohraničenú lojalitu a vernosť Slovenskej republiky Spojeným štátom americkým. Mysleli sme si, že už nič viac sa nemôže stať a nič viac nás nemôže ešte prekvapiť a hlbšie sa tým Američanom nemôžme ešte viac vopchať do priazne, a vidíme, čo máme dnes na stole. Súhlas, žiadosť o udelenie súhlasu Národnej rady s pôsobením štyroch amerických vojakov v rámci vojenského útvaru v Martine, pričom ale nejde o jednu skupinu amerických vojakov, to tu dnes nezaznelo, ale ide o skupiny dve, ktoré sa navzájom vymenia. To znamená, Národná rada odsúhlasí pôsobenie dvoch skupín príslušníkov americkej armády na území Slovenskej republiky, priamo teda na jednom z útvarov Ozbrojených síl Slovenskej republiky. A ja sa pýtam, že kto toto celé vymyslel, a, pán minister, čo vám za to sľúbili, čo vám za to ponúkli, že ste sa na to nechali nahovoriť.
Spojené štáty americké spolu s Angličanmi a Francúzmi sa dopustili vojnových zločinov, keď v rozpore s medzinárodným právom bombardovali Sýriu celkom nedávno, a my dnes, my ideme oficiálne pozývať a schvaľovať pozývací list pre príslušníkov tejto zločineckej armády na Slovensku. Ja chápem, že je možno zaujímavé stať sa súčasťou histórie, ale, pán minister, neviem, či je práve najlepší spôsob zapísať sa do histórie ako v podstate váš predchodca generál Dzúr, možno, možno vám to meno niečo povie. Generál Martin Dzúr bol minister Národnej obrany Československej socialistickej republiky práve vtedy, keď nás 21. augusta ’68 svojou návštevou poctili okupačné vojská Varšavskej zmluvy, bol generálom Československej ľudovej armády a o rok na to vydal ako minister obrany rozkaz pre armádu, aby brutálnym spôsobom potlačila všetky demonštrácie, ktoré pri príležitosti prvého roku okupácie v Československej socialistickej republike vypukli.
A my sa dnes môžme oprávnene pýtať, že či by rovnakým spôsobom vedenie ministerstva obrany postupovalo, keby dnes ľudia nahlas začali prejavovať svoj nesúhlas s tým, že takýmto tichým a jemným spôsobom sa u nás začínajú rozťahovať americké zločinecké vojenské jednotky alebo vojenská prítomnosť, lebo štyria vojaci síce nie sú jednotka. Ja naozaj, pán minister, nerozumiem, že prečo ste sa rozhodli svoju vojenskú a politickú kariéru ukončiť takýmto spôsobom, pretože keď nedávno končil na pozícií náčelníka generálneho štátu generál Maxim, tak sa s ním bolo rozlúčiť osobne, súkromne mnoho vojakov, poddôstojníkov aj dôstojníkov, ktorí mu ďakovali za jeho prácu pre armádu, potom pre ozbrojené sily, za jeho možno hodnoty, ktoré celý život nejakým spôsobom sa snažil v tej armáde presadzovať, aj keď teda sme nanešťastie už dlho súčasťou zločineckej organizácie NATO, ale ak po tejto veci budete odchádzať z politického života vy, tak odídete ako človek, ktorý predložil do Národnej rady materiál, v podstate pozývací list pre amerických vojakov, ktorí tu nemajú čo robiť. Ešte by som pochopil, ak by sa to stalo predtým, ako Američania v rozpore s medzinárodným právom bombardovali tú Sýriu, ale spraviť to teraz je prejavom absolútnej politickej podľa mňa nejakej naivity, pretože aj keď mnohí si už v histórií mysleli, že žiadny. žiadny ich veľký silný mocenský systém sa nemôže zmeniť.
Ja vám hovorím, že NATO tu nebude navždy. Slovensko už nebude dlho v zločineckej organizácií NATO a veci sa zmenia a jednoducho tí, ktorí sa dnes tak aktívne podieľajú na tom, aby tie americké čižmy mohli dupať po Európe čoraz viac, nebudú za hrdinu, pán minister, nebudú za hrdinu. Nehovoriac už o tom, že presne títo vojaci, alebo teda príslušníci podobných útvarov, nehovorím, že títo štyria, mali v Iraku na svedomí mučenie väzňov, mučenie väzňov a dokonca vedenie tejto americkej väznice alebo Američanmi kontrolovanej väznice bolo odsúdené, medzi nimi aj generálka, za to, že používali neľudské metódy, ktoré začínali tiež takýmto istým štýlom, a síce spoluprácu na vojensko-civilnej úrovni. A vy to veľmi dobre viete, pán minister, veľmi dobre to viete. A ja sa preto znova pýtam, čo vás vedie osobne ako ministra, ako generála, ako dlhoročného, skutočne dlhoročne skúseného vojaka nechať sa zneužívať na takúto špinavú robotu.
A ja sa pýtam, čo, čo vás všeobecne v Slovenskej národnej strane vedie k tomu, aby ste boli tí, ktorí spravíte tú najšpinavejšiu robotu v rámci tejto vládnej koalície a ktorí nielenže predkladáte materiál na vyslanie vojakov na ruské hranice, ale naopak, lebo s tým ešte časť obyvateľstva zmasírovaná možno súhlasila, ale naopak ešte alebo na dôvažok ešte sa podpisujete pod materiál, ktorý sem pozýva Američanov. Keby nejakých amerických pešiakov, delostrelcov alebo amerických lekárov, tak možno by sa to nedalo až tak, až tak kritizovať, ale amerických špecialistov práve na takéto veci. Čo vás k tomu v Slovenskej národnej strane vedie? Ste naozaj s tým vnútorne stotožnení, že áno, to je to správne, čo Slovensko potrebuje. Potrebujeme tu tých amerických špecialistov na vypočúvania, amerických špecialistov na, na tieto, ako to Američania nazývajú, special skills, toto tu potrebujeme, tieto special skills nám chýbajú, lebo inak bez nich by bola naša armáda, bola, alebo ozbrojené sily, alebo to torzo, čo z neho ostalo, by boli nekompletné, boli by sme nejakí hendikepovaní, alebo čím, čím, čím si vás tak získali?
A čo, čo to pre tie naše ozbrojené sily prinesie okrem medzinárodnej blamáže a hanby? Čo to prinesie tým vojakom v Martine, čo to prinesie všeobecne tým ozbrojeným silám? Načo je toto všetko dobré? Nemohla Slovenská národná strana bez tohto by ďalej existovať, žiť, neboli by ste šťastní, neboli by ste vnútorne naplnení, niečo by chýbalo k naplneniu vášho osobného, hodnotového alebo politického života? Lebo podpísať sa ako člen, poslanec, minister Slovenskej národnej strany pod pozývací list pre amerických vojakov na slovenské územie, tak to je, to je z môjho pohľadu nepochopiteľná vec.
Už tu kolega spomínal Martina Rázusa. Rázus, chudák, ten ani nemohol tušiť v tých najvzdialenejších predstavách a snoch, že niekedy sa bude jeho strana podpisovať pod to, aby tu boli akíkoľvek cudzí vojaci. Teraz možno nejde až tak o to, že americkí. A vy to s kľudným svedomím, s chladom Angličanov, s chladom príslušníkov zločineckej organizácie NATO jednoducho dáte na stôl a nič sa nedeje, nič sa nedeje. Komu to, komu to prospeje? Komu z vás to chýba, poslankyne a poslanci za Slovenskú národnú stranu? Už to je obrovský biľag na vašej histórii, že váš minister Sitek bol ten, ktorý tu začal celé tie prístupové rokovania Slovenskej republiky do zločineckej organizácie NATO, no ale my vidíme, že to nebol nejaký, chvíľkové nejaké zaváhanie v rámci Slovenskej národnej strany. To je asi vaša nejaká agenda alebo je to cieľom, alebo je to vaša zahraničnopolitická priorita.
No ale potom mi povedzte, kolegovia, v čom sa líšite od zahraničných agentov typu Dostál a podobných, ktorí tu, žiaľ, nanešťastie tiež v Národnej rade Slovenskej republiky sedia. V čom sa od nich líšite? A myslím si, že máme na týchto zahraničných agentov rovnaký názor, ale vidíte, keď ide o činy, správate sa rovnako.
Ďakujem pekne a premyslite si to.
