Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ktorí ste prítomní tu v sále, chcem povedať, že to, čo si mnohí uvedomujeme a čo nás straší do budúcnosti, je mimoriadne dôležitým faktom pri rozhodovaní, prečo Ľudová strana Naše Slovensko prišla s týmto návrhom zákona. Hovorím tu o demografickej kríze, ktorá na Slovensko pôsobí mimoriadne vážne, a možno to pokladať za ešte vážnejšie než v mnohých štátoch západnej Európy.
Podľa štatistík dnes na jednu slovenskú matku pripadá menej než 1,3 dieťaťa. To znamená, že Slovensko nielen starne, ale doslova a do písmena vymiera. V prípade, že sa nám politikom, ktorí sme zodpovední za budúcnosť štátu, ktorí sme zodpovední za to, aby sme národu vytvorili podmienky pre život tak, aby sa mohli mladé rodiny sobášiť a mať deti a fungovať, normálne žiť na Slovensku, v našom štáte, v našom sociálnom, právnom systéme, tak sa nemôžeme na túto štatistiku pozerať len tak, pretože ak nenapravíme súčasnú demografickú krivku, v budúcnosti nás čaká jednoducho istý kolaps. Skolabuje nám úplne všetko, sociálny systém, dôchodkový systém, zdravotníctvo, celkove zabezpečenie, štát sa zrúti ako domček z karát. Na demografickú krivku na rodinnú politiku, na sociálnu politiku a na to, aby mladé rodiny mali deti, aby štát, aby národ nevymieral, ale práve naopak, aby jeho počet, počet jeho obyvateľov rástol, je jednoducho potrebné brať zreteľ.
My musíme opätovne naštartovať pôrodnosť v mladých rodinách, inak každá iná politika, každá iná téma, všetko, čo tu budeme v tomto pléne prerokovávať, bude len druhotný problém, ktorý nebude riešiť tú hlavnú príčinu, a to je práve vymieranie slovenského národa. Som si plne vedomý toho, že demografická kríza je spôsobená z väčšej miery práve životným štýlom, ktorý sa v dnešnej dobe orientuje viac materiálnym smerom, viac na materiálne hodnoty, viete, to mať luxusné auto mať, veľký drahý dom, mať drahé kabelky, telefóny, notebooky, smartfóny, neviem čo všetko ako na hodnoty duchovné, ako na cieľ mať rodinu a podobne.
Každopádne veľkou mierou na súčasnú demografickú krivku, na súčasnú krízu pôrodnosti a celkového života mladých rodín vplýva rovnako aj sociálna politika štátu. Na Slovensku dnes môžeme otvorene hovoriť o tom, že tu nemáme sociálnu politiku, ale práve naopak, politiku asociálnu. Miesto toho, aby sa podporovali mladé rodiny, ktoré v budúcnosti štátu vychovávajú slušné deti, ktoré sa zapoja do pracovného procesu, ktoré budú platiť dane a ktoré budú pre štát prínosom bez ohľadu na to, či sú biele, oranžové, ružové, čierne, zelené, na toto teraz nehľadíme, hľadíme čisto na správanie, tak štát podporuje tých, ktorí pracovať nechcú, ktorí sa chcú správať asociálne, ktorí neplánujú nejakú budúcnosť, ktorí necítia nejakú hodnotovú spojitosť s týmto štátom, s naším národom. Alebo nie na, nedajbože, ešte potrebu pracovať.
No a práve pre toto je dnes pre mnohé mladé rodiny myšlienka na to mať dieťa doslova luxusom, a nieto ešte myšlienka na to mať tých detí viac. Prečo? Veď to všetci vieme, materská úplne mizivá, sociálne istoty pre mladé rodiny takmer nijaké, bytová otázka absolútne nevyriešená, rodičovský príspevok v hodnote menej než 220 eur, z čoho sa jednoducho nedá vyžiť, ani keby ste boli skutočne kúzelníkom, a nieto ešte sa popritom stíhať starať o dieťa, resp. zvládať to.
No a keďže Ľudová strana Naše Slovensko má vo svojom programe od svojho počiatku radikálnu zmenu v sociálnom systéme, zmenu, ktorá spôsobí, že sa budú podporovať namiesto tých, ktorí pracovať nechcú, tí, ktorí pracovať chcú a ktorí tie hodnoty štátu vytvárať budú, prichádzame s týmito dvoma návrhmi zákonov, ktorými chceme zlepšiť sociálnu politiku, aby viac odzrkadľovala potreby mladých slušných rodín, ktoré pre štát v budúcnosti budú vytvárať prínos.
Tento konkrétny návrh zákona, ako spomínal kolega predkladateľ, rieši práve materskú dovolenku. Príliš, príliš veľké množstvo mladých dievčat, ktoré navštevujú vysoké školy a ktorým sa z nejakého dôvodu podarí otehotnieť, dnes chodí na potratové kliniky a necháva si zabíjať svoje deti. Je to až alarmujúce veľké množstvo týchto dievčat, ktoré sa rozhodnú k takémuto rozhodnutiu. Častokrát sa im ale človek nemôže diviť. Prečo? Dostanú sa do paniky, nevedia, ako sa rozhodnúť. Premýšľajú nad tým, ako z toho 220-eurového príspevku uživia to dieťa, ako budú fungovať, čo im povedia rodičia, štát sa na nich zvysoka vykašle, nevedia, čo bude, a potom si radšej povedia, že našporia alebo nájdu tých 300 eur a minú to na ten potrat, v tej skratovej chvíli nechajú radšej zabiť svoje dieťa, ako by mu dali šancu na život. A štát sa na toto celé ticho prizerá a nevie absolútne nejakým spôsobom zakročiť. Určite nehovoríme teraz o všetkých dievčatách, ktoré navštevujú vysoké školy, ktoré nemajú odpracovaných tých potrebných 270 dní, a teda nemajú nárok na materskú dovolenku, ktorá by bola určite vo vyššej miere než tých smiešnych 220 eur, ktoré predstavuje rodičovský príspevok. Mnohé sú motivované tým, že si chce kúpiť ten nový iPhone, že potrebuje nový notebook, že si nechce kupovať nové tehotenské rifle alebo že v tom vidí prekážky v kariére, v cestovaní a v čomkoľvek inom, ale toto už nechám čisto na svedomí tých konkrétnych žien.
Ja sa chcem baviť o tých, ktoré by si to dieťa mohli nechať, ktoré by mohli tomuto štátu vychovať ďalšie potomstvo, ale neučinia tak iba preto, že štát na nich zvysoka kašle a namiesto toho, aby podporoval ich, podporuje asociálov.
A preto prichádzame s návrhom, aby aj ženy, ktoré nepracovali tých 270 dní, to znamená, predovšetkým sa to týka študentiek, mali nárok na materskú dovolenku. Nebude to materská dovolenka v takej istej miere, ako je to pri ženách, ktoré tých 270 dní pracovali, a kde sa im to bude vypočítavať z 90 % vymeriavacieho základu, ako to stanovujeme v tejto novele, bude to 90 % z minimálnej mzdy, ale bude to po dobu troch rokoch. To znamená nie ako teraz, že síce šesť mesiacov ženy, ktoré majú odpracované, netýka sa to teraz tých, ktoré nemajú odpracovaných tých 270 dní, šesť mesiacov poberajú materskú dovolenku a potom už prejdú na ten rodičovský príspevok v sume menej ako 220 eur, z ktorého sa jednoducho nedá vyžiť.
Iste, asociál, ktorý nepotrebuje k životu nejaké veľké veci, ktorému stačí tá chalupa, chajda, stačí mu tá pálenka, ktorú si každý deň potrebuje kúpiť, tie nejaké základné veci, tomu tých 220 eur, a ten príspevok na dieťa bohate stačí. Ten je s tým spokojný, oni nemajú veľké životné potreby, veď kto žije na východe alebo v strede Slovenska a stretá sa s týmito komunitami, ten to chápe. Ale matky, ktoré chcú svoje deti vychovávať zodpovedne, ktorí to vnímajú naozaj tak, že chcú tomu dieťaťu niečo do toho života dať, ktoré nechcú byť asociálkami, tak tieto predsa nemôžu vychovávať svoje dieťa za smiešnych menej než 220 eur.
No a keďže si uvedomujeme, že prijatie takejto novely zákona, by malo nesmierne veľký vplyv na rozpočet štátu, ktorý sa nedá presne kvantifikovať, ako tu bolo povedané, keďže nedokážeme presne určiť, akým spôsobom by prijatie takejto novely, mohlo ovplyvniť pôrodnosť, že či to bude obrovský nárast, či to bude čiastkový nárast, a tým pádom nevieme presne určiť, koľko miliónov to môže stáť. Môžme ale povedať, že to kľudne môže byť niekoľko stoviek miliónov ročne. Naozaj môže to byť takáto suma.
Lenže ja sa teraz pýtam pre tých všetkých, ktorí by chceli argumentovať, že odkiaľ chcete zobrať také veľké množstvo peňazí, prečo chcete dať do rodinnej politiky také obrovské sumy, ktoré potrebujeme niekde inde a podobne.
Ak štát má 600 mil. eur na to, aby dal dotáciu Jaguaru, ktorý postaví fabriku do okresu, kde nie je ani ľudí, nezamestnaných ľudí, ktorí by tam pracovali, a následne sem sú dovážaní Srbi a Rumuni, aby pracovali v tejto fabrike, ak štát má na to, aby dal 600 mil. eur na - už piate v poradí - oddlženie nemocníc, a pritom nevyvodí absolútne žiadne dôsledky voči tým, ktorí tieto nemocnice rozkradli a zadlžili, ak štát má na to, aby platil takmer miliardu eur len tak do rozpočtu Európskej únie a obhajoval to nejakými eurofondami, ktoré si rozdelia určité skupiny podnikateľov, ktoré si rozdelí partia vyvolených ľudí, a takto by som mohol pokračovať ďalej, ak štát má 300 mil. eur na to, aby sa investovalo do bývania asociálov, do zlepšovania ich životných podmienok, ak štát má viac než miliardu eur na nákup Dankových transportérov, z ktorých slušný pracujúci človek nemá vôbec nič, a nevieme, kto všetko sa na tom nabalí, a môžme pokračovať ďalej, desiatky miliónov eur pre rôznych Bašternákov, tunelárov dépeháčiek, ak štát vie podporovať všetky tieto skupiny ľudí, ak si štát vie nájsť dostatok prostriedkov na toto všetko, tak si štát, zodpovedný štát, ktorý je riadený zodpovednými ľuďmi, ktorým skutočne leží na srdci láska k vlasti a k svojmu národu, musí nájsť dostatočné množstvo prostriedkov na to, aby zabezpečil tú základnú reprodukčnú funkciu národa, aby ten národ nevymieral, ale práve naopak, počet jeho obyvateľov, jeho príslušníkov narastal.
Pretože ak nechceme pristúpiť k takému samovražednému, likvidačnému kroku, ako pristúpili západné štáty, a riešiť náš problém s demografiou imigrantmi z Afriky, z Ázie a fakticky tak zlikvidovať celkovo náš národ, ako ho dnes poznáme, tak musíme postaviť sociálnu politiku, prorodinú politiku, politiku, ktorá naozaj pomôže mladým rodinám mať deti, ktorá im zabezpečí istotu, že sa nemusia báť napr. tie dievčatá, ktoré som spomínal, na vysokej škole mať deti, a môžme takto náš národ zachrániť. Pretože tu môžme potom hovoriť o odvodových bonusoch, neviem akých všelijakých bonusoch, ak nebude vyriešená demografická otázka, ak nezabezpečíme, aby národ mal tú reprodukčnú funkciu plne funkčnú, tak potom nemá zmysel riešiť vôbec nič ďalšie.
Ako hovorím, prorodiná politika je pre Ľudovú stranu Naše Slovensko aktuálne jedna z najdôležitejších tém. Pre štát to musí byť téma, priorita číslo jeden.
Keď sme hľadali taký ten najlepší spôsob, ako z tohto systému materských dovoleniek vyčleniť asociálov, ktorých podporovať nechceme, teda naopak, ako je tomu teraz, keď sú asociáli zvýhodňovaní nad slušnými ľuďmi a ich asociálne správanie, ich kriminalita, ich porušovanie zákona je ešte doslova podporované tým, že im dávame všetko zadarmo, tak sme sa snažili prísť na ten najlepší spôsob, kedy určitý faktor koreluje práve s týmto obyvateľstvom. Zistili sme, že najväčší počet dlhodobo nezamestnaných, čo je úplne logické, však každý musí chápať, sa nachádza práve medzi ľuďmi, ktorí dosahujú iba základné vzdelanie, častokrát ktorí sa nedostali ani do 9. triedy základnej školy.
Tým pádom môžme smelo určiť, že práve vzdelanie je tým najlepším faktorom ako nastaviť tento princíp prideľovania materskej dovolenky. Aby si to ľudia nemýlili, pre ženu, pre mladé dievča stačí mať, netreba mať maturitu, stačí mať výučný list a už vďaka tejto novele zákona, získa nárok na materskú dovolenku v 90 % hodnote minimálnej mzdy. Uvedomujeme si rovnako, že to nevyrieši problém komplexne, že ten zákon nie je dokonalý, že ten systém nebude dokonalý, ideálny, pretože zase tu môžme povedať, že príde 15-ročné-16-ročné dievča, ktoré si ešte nestihlo dokončiť tú strednú školu a ktoré otehotnelo. V tomto prípade ale, samozrejme, musíme dbať na nejakú rodičovskú a sociálnu zodpovednosť a uvedomujeme si, že aj tento návrh zákona je len prvým krokom, a ten sociálny systém sa musí ešte ďalej a ďalej vylepšovať, ale už toto by bol obrovský skok, keby sme, kedy by sme jasne vymedzili, že asociálov nebudeme ďalej podporovať takouto formou, a práve naopak, na slušné rodiny, na slušné mladé ženy a dievčatá, prídeme s takouto pomôckou, s takýmto návrhom, aby tie peniaze jednoducho mohli mať, aby si tie deti jednoducho mohli dovoliť.
A skutočne, zopakujem to poslednýkrát na záver, ak nevyriešime problém s demografiou, ak nevyriešime problém s vymieraním slovenského národa, ak nepodporíme mladé rodiny, ak nedáme mladým ženám istotu, že sa nemusia báť mať deti, že sa nemusia báť do tohto štátu, do tohto systému priviesť ďalšie potomstvo a zabezpečiť tak, aby slovenský národ nevymieral, potom nemá zmysel riešiť vôbec nič. Nemá zmysel kupovať transportéry za miliardu, nemá zmysel dávať Jaguaru 600 mil., pretože doba, kedy bude slovenský národ ešte žiť na tejto zemi, sa veľmi rýchlo bude krátiť.
Demografická politika, prorodiná politika, sociálna politika musí byť teraz pre nás v tomto pléne tým najdôležitejším, pretože my, zákonodarci sme zodpovední za to, či slovenský národ bude ešte v budúcnosti existovať, alebo nie.
Ďakujem.
