Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani predkladateľka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k tomuto bodu programu, pretože považujem za veľmi dôležité spomenúť niekoľko faktov, ktoré či už pani Cséfalvayová alebo jej politická strana, alebo všetci tí štandardní politici, ktorí sa zaštiťujú nejakou hrádzou proti extrémizmu, účelovo podľa môjho názoru zabúdajú spomenúť.
Máme tu na stole návrh, ktorým by Národná rada Slovenskej republiky odsúdila údajný nárast extrémizmu a násilia v Slovenskej republike a vydala tak podľa slov pani predkladateľky Cséfalvayovej jasný signál verejnosti, že odmietame akékoľvek podobné typy prejavov. Už na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny pani poslankyňa Cséfalvayová argumentovala, že je potrebné prijať takéto uznesenie Národnej rady vzhľadom na nedávno prebehnutý útok, útok agresívneho primitíva v centre Bratislavy, ktorý si vyžiadal život mladého cudzinca z Filipín.
Isteže, bez debaty, samozrejme, logicky musí každý slušný, rozumný, racionálne uvažujúci človek odsúdiť všetky takéto konania, pretože takéto nemajú miesto v slobodnej demokratickej spoločnosti a každé z týchto podobných prípadov si zaslúžia rázne odsúdenie a prísny trest vo väzení. Nič podobné nemôže nikto slušný schvaľovať.
Čo mňa ale zaráža, čo ma zaujíma, na čo chcem prísť a čo sa chcem opýtať pani Cséfalvayovej a položiť jej niekoľko otázok, prečo práve tento prípad, prípad, kedy agresívny primitívny bitkár z nejakých úplne primitívnych dôvodov brutálnym spôsobom napadol mladého chalana, čo ho neskôr stálo život, je takým spôsobom výnimočný, že si ho musí pripomínať Národná rada? Čo dáva tomuto prípadu auru výnimočnosti v tak vysokej miere, že najvyšší zákonodarný orgán musí prijímať, resp. môže a chce prijímať uznesenie, ktorým odsudzuje údajný nárast extrémizmu a násilia?
V prvom je potrebné povedať, že Ľudová strana Naše Slovensko podporí túto iniciatívu, pretože sme proti nárastu extrémizmu a násilia, no zároveň chcem dodať, pani Cséfalvayová, že by som rád vedel, odkiaľ ste vzali tú informáciu, že daný prípad bol prípadom extrémistického charakteru. Všetci dobre vieme, že tento prípad je vo fáze vyšetrovania, že ešte neprehol súdny proces, že ešte nevieme, čo boli skutočné pohnútky tohto primitívneho útočníka. A ako tým pádom môžete spájať takýto prípad, prípad brutálnej bitky, ktorý si ako, opakujem, zaslúži síce odsúdenie, ale prípad, o ktorom nemáme nijaké relevantné poznatky, aby sme ho mohli spájať s akýmsi nárastom extrémizmu? Do kontrastu k tomu ešte spadá správa generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktorý konštatuje, že počet trestný činov extrémizmu na Slovensku neustále klesá. To znamená, neviem, o akom náraste extrémizmu na Slovensku chcete hovoriť.
V prípade nárastu násilia úplne, fakticky, jednoznačne máte pravdu. Na Slovensku narastá násilie každým dňom. Určité skupiny obyvateľstva, ktoré si svoj životný štandard alebo svoje životné potreby vydobýjajú tým, že upierajú práva iným, že napádajú iných, že častokrát vraždia a znásilňujú iných slušných ľudí tu na Slovensku, neustále rastie, teda ich počet neustále rastie.
Ja sa teda chcem opýtať ešte raz, čo dáva práve tomuto prípadu túto auru výnimočnosti? Prečo práve život mladého Henryho z Filipín si zaslúži spomienku Národnej rady a prečo Národná rada mlčala pri desiatkach a stovkách iných prípadov, iných prípadov, kedy došlo rovnako k ťažkému ublíženiu na zdraví s následkom smrti, prípadne k úkladnej vražde? No nespomenul si na ne nik. Čo robí z Henryho natoľko výnimočnú obeť, že Národná rada musí prijať uznesenie, aby odsúdila násilie, extrémizmus, ale iné obete, ktoré sa stali terčom častokrát ešte brutálnejších trestných činov, si nepripomína nikto? Čo je ten kľúč? Na základe čoho určujeme, že táto obeť má hodnotu spomienky a pri tejto obeti budeme všetci mlčať, pretože to jednoducho tolerujeme?
Viete, na Slovensku pravidelne dochádza k barovým bitkám, k bitkám s následkami smrti, ťažkých zdravotných problémov alebo dlhodobej PN, ale parlament alebo akýkoľvek iný orgán a predovšetkým médiá, ktoré predstavujú na Slovensku naozaj výraznú moc na ovplyvňovanie nielen verejnej mienky, na formovanie tejto verejnej mienky a na ovplyvňovanie vedomia a vedomostí občanov Slovenskej republiky, sú v daných prípadoch ticho.
Prečo napríklad, keď v októbri 2017 Ind v Bratislave, tiež v tej iste Bratislave brutálnym spôsobom podrezal mladého chalana a dopichal jeho kamaráta, bola Národná rada ticho?
Prečo ste, pani poslankyňa Cséfalvayová, keď ste takisto sedeli v tomto pléne, neprišli s návrhom na odsúdenie narastajúceho násilia extrémizmu? Prečo je život mladého Braňa z Bratislavy menej hodnotný ako život Henryho z Filipín?
Ako spomínam, my podporíme túto iniciatívu, len chcem vedieť, prečo vtedy ste neprichádzali s takýmto návrhom, prečo život Slováka nebol tak dôležitý ako život daného Filipínca. Toto mňa naozaj zaujíma.
Keď napríklad v roku 2013 21-ročný Cigáň v obci Geča zaťal 80-ročnej babičke sekerou priamo do hlavy, parlament nevykonal žiadne uznesenie, neprijal žiadne uznesenia. Nehovoril o náraste extrémizmu, o náraste násilia. Tak brutálny trestný čin, že si to ani nevieme mnohí z nás predstaviť, niečo také vidieť na vlastné oči. A keď si ešte domyslíme, že to mohla byť stará mama alebo mama kohokoľvek z nás, o to závažnejšie to na nás musí dopadať, ale parlament bol ticho, médiá boli ticho, krátka správa, nič sa ďalej nedialo.
V roku 2014 v Medzeve dobili asociálni Cigáni 25-ročného mladíka, kopali ho do hlavy, do tela až tak, že následkom svojich zranení podľahol. Parlament bol ticho. Nikto neodsudzoval toto násilie. Médiá sa na to zvysoka kašľali, veď predsa išlo iba o život Slováka.
Keď 13-ročnú Mirku z Nitry v roku 2015 znásilnili dvaja 15- a 17-roční Cigáni tak, že jej napchali do úst mokrú handru, aby mohli takto vykonať svoje zvrhlé túžby, aby si mohli takto uspokojiť svoje zvrhlé túžby, parlament bol ticho. Parlament bol ticho, médiá sa o tento prípad nezaujímali, nestarali, všetko išlo pekne po masle. Veď 13-ročná Mirka asi nie je tak dôležitá obeť ako Henry z Filipín.
A ešte raz prízvukujem a budem to prízvukovať stále, aby ste ma nemohli napádať z nejakého extrémizmu, ja za toto zahlasujem, podporím to, len chcem vedieť myšlienkove pohnútky, chcem poznať pôvod vašich myšlienok, keď ste prišli s týmto uznesením a prečo selektuje obete na základe ich národnosti, etnickej príslušnosti alebo občianstva.
V roku 2013 bola 90-ročná starenka z obce Kapušianske Kľačany v okrese Michalovce brutálnym spôsobom asociálnym Cigánom ubitá a znásilnená. Parlament bol, ako sme si zvykli, ticho. Uznesenie neprijímal nikto. Médiá na toto zvysoka kašľali.
Keď začiatkom roka 2016 iba 18-ročný Cigán z Hriňovej na autobusovej stanici v Detve prepadol 61-ročného pána, ktorého mlátil až dovtedy, dokiaľ tento svojim zranenia nepodľahol, hádajte čo? Parlament bol ticho. Pani Cséfalvayová, predstavte si, že by to bol váš otec, ktorého prepadne 18-ročný degenerát na autobusovej stanici, dokope ho takým spôsobom, že zomrie, a všetci sú ticho. Nikto sa nediví, nikoho to netrápi, nikto neprijíma uznesenia, aby odsudzoval takéto odporné, odporné činy.
V auguste 2015 43-ročný asociálny Cigán sexuálne napadol 50-ročnú matku troch detí v Polomke. Viete, čo sa stalo? Podrezal jej hrdlo a tá sa ešte dvesto alebo tristo metrov plazila k vlastnému domu, kde sa snažila zachrániť, až tam nakoniec skonala. Aby si 43-ročný asociál z osady uspokojil svoje zvrhlé zvrátené túžby, napadol, znásilnil a podrezal matku troch detí v Polomke. Viete, kto jediný si vtedy na tento prípad spomenul? Ľudová strana Naše Slovensko. Všetci ostatní ste mlčali. Všetci ste sa tvárili, že je to v poriadku. Všetci ste sa tvárili, že prípady takýchto činov na Horehroní alebo kdekoľvek inde neexistujú. Parlament neprijímal uznesenia a médiá na toto opäť zvysoka kašľali.
Prečo, pani Cséfalvayová? Prečo v prípade matky troch detí z Polomky sme si nepotrebovali pripomínať tento čin, nepotrebovali sme uznášať Národnú radu k tomu, aby odsudzovala toto násilie? Ale zrazu áno.
Keď v roku 2009 v obci Jasov dobodal 72-ročnú dôchodkyňu asociálny Cigán 11 bodnými ranami, parlament bol ticho. Všetci sme boli v poriadku, médiá nemali problém. Nemali potrebu niekoľko týždňov neustále zdôrazňovať, čo sa stalo, prečo sa to stalo, hľadať za tým akékoľvek konšpirácie, vykonávať, organizovať obrovské pochody za spravodlivosť a čokoľvek iné.
Tu mne nejde o nič, len o elementárnu spravodlivosť a o pochopenie, prečo Henryho život si zaslúži odsúdenie, prečo za Henryho robíme pochody a prečo na všetkých ostatných médiá a parlament kašle. Naozaj, chcem to pochopiť, vysvetlite mi to.
Keď v septembri 2009 dvaja asociálni Cigáni vo veku len 12 a 13 rokov zavraždili 53-ročného muža v obci Buzica v okrese Košice-okolie, hádajte čo? Médiá ticho, parlament ticho. V roku 2011 zabili v Rudlovej asociálni Cigáni len 15-ročného chlapca, tak že išiel okolo futbalového ihriska, kde oni hrali futbal, začali sa s ním hádať o nejakú cigaretu, čo od neho chceli. A skončilo to tak, že jeden z tých Cigánov ho bodol do hrudníka nožom. Pätnásťročný chalan, predstavte si, že by to bol váš syn. Všetci ticho, žiadne spomienky, žiadne pochody, žiadne odsúdenie Národnou radou, žiadna mediálna, žiadna mediálna hystéria. Všetko bolo v poriadku. V júli 2014 v obci Nálepkovo dobili asociálni Cigáni 56-ročného muža takým brutálnym spôsobom, že svojim zraneniam následne podľahol. Opätovne to isté, žiadali od neho cigarety, on im ich nechcel dať, tak ho jednoducho zabili. Parlament ticho, nikto nemal problém. Nikoho to netrápilo.
Začiatkom roka 2016 v obci Zborov v Bardejove vtrhla štvorica asociálnych cigánskych mladíkov do domu dôchodcu, kde ho kvôli 20 či 15 eurám takým brutálnym spôsobom dokopali, až následne svojim zraneniam podľahol. Parlament bol ticho, všetci na to kašľali, nikoho to netrápilo. Každý sa tváril, že sa nič nedeje, a v médiách prebehla krátka správa, ktorá možno trošku informovala, ale nikto nevytváral hystériu, nikto nevytváral dojem, že tu narastá extrémizmus, že tu narastá násilie a že Národná rada musí takéto konania odsudzovať.
Preto sa pýtam, prečo práve Henry? Prečo práve Henry je natoľko dôležitý, aby sme takéto uznesenie prijali? A prečo všetci tí, ktorých som teraz spomenul, mám tu možno ešte ďalších 20 alebo 30 prípadov, ale nebudem ich všetky čítať, mohol by som takto pokračovať skutočne skoro až do nekonečna, pretože takýchto prípadov pribúda pomaly každý týždeň jeden na celom východnom a strednom Slovensku. Ale parlament je ticho. Vaša strana je ticho. Vy osobne ste ticho. Vôbec vás to nezaujíma. Ale zrazu sa stal takýto trestný čin v Bratislave, pritom takýchto trestných činov podobného charakteru v Bratislave sa už udialo mnoho. A som si istý, že keby na tom mieste toho Henryho bol akýkoľvek iný slovenský chlapec, aj toho by ten primitívny, tupý a hlupák takýmto spôsobom napadol. To je úplne jedno, kto tam v tej chvíli bol. Ale spomínali by ste si naňho aj vtedy, keby tu nešlo o Filipínca, keby šlo o Slováka? Robili by ste zaňho pochody? Prijímali by ste uznesenia Národnej rady za človeka, ktorý by nebol cudzinec?
A v neposlednej rade, pani poslankyňa Cséfalvayová, keď bolo v Národnej rade, keď bol v Národnej rade Ľudovou stranou Naše Slovensko predkladaný návrh uznesenia na to, aby Národná rada Slovenskej republiky odsúdila násilie charakteru, ktorý nemá v demokratickej spoločnosti žiadne miesto, a to je násilie reprezentované pánom poslancom strany SaS Petrom Osuským, ktorý fyzicky napadol človeka na ulici iba za to, že mu povedal svoj vlastný názor. Je úplne jedno, čo je to za človeka. Je úplne jedno, aký názor povedal. Je úplne jedno, čo si o tomto názore myslíme. Ak poslanec Národnej rady fyzicky napadne človeka, fyzicky napadne človeka len za to, že mu povie svoj názor, čo politik jednoducho musí strpieť bez ohľadu na to, aký hlúpy tento názor je, tak potom kedy inokedy, ako vtedy je, Národná rada musí prijať uznesenie, ktorým odsudzuje toto násilie. Vtedy ste boli ticho. Nikoho to netrápilo. Dokonca sa tu našli takí, ktorí toto násilie schvaľovali.
Predstavte si, že by som ja niekomu len tak strelil na ulici facku, keby mi povedal, že som fašista. Médiá by to vysielali tri týždne v kuse, všetci by ste sa tu rozhorčovali nad tým, ako je to strašné, aký je to extrémizmus, aké je to neuveriteľné, ako ten zlý, agresívny Mazurek napáda a bije ľudí na uliciach. To isté urobí váš kolega, názorový spriaznenec, všetko je v poriadku.
Tak mi povedzte, či vám ide o objektívnu spravodlivosť. Čo si myslím, že jednoznačne nejde, lebo aj ten prípad pána Osuského, ktorý bije na uliciach ľudí a médiá sa tvária, že je to v poriadku, že je to dokonca rešpektovaniahodný intelektuál, či vám ide o objektívnu elementárnu spravodlivosť, kedy odsudzujeme trestné činy nie na základe toho, že či je obeť Slovák, Ind, Arab, Čech, neviem kto všetko, ale na základe ich vlastného charakteru. To znamená, každé násilie odsúdime, ku každému násiliu sa postavíme zodpovedne a budeme žiadať tvrdé odsúdenie a tvrdý právny postih, alebo selektujete obete, že keď je to Slovák, keď je to slovenský dôchodca, ubitý, zabitý, zavraždený, dobodaný, keď je to slovenské dievča znásilnené, keď je to slovenská žena podrezaná asociálom, ktorý si potrebuje uspokojiť svoje zvrhlé túžby, tak je všetko v poriadku, sme ticho. Lebo čo ak by nás náhodou ešte označili za rasistov, že si pripomíname takéto odporné činy? Ale v prípade, keď náhodou agresívny, primitívny, tupý hlupák kopne do hlavy chalana, ktorý následne na toto zranenie podľahne, potrebujeme si prijímať uznesenia.
Ešte raz sa vás pýtam, pani poslankyňa, a nerobte z nás hlupákov, že vám ide o skutočne objektívnu spravodlivosť, nehovorte, že vám ide o odsúdenie všetkých činov, lebo to by ste tu predkladali uznesenia každý týždeň, lebo každý týždeň sa k niečomu takému niekto odhodlá, povedzte nám, na základe čoho ste dospeli k záveru, že selektovať obete na základe ich rasy, etnicity, na základe ich občianskej či národnostnej príslušnosti je v demokratickej spoločnosti 21. storočia úplne legitímnym nástrojom nejakého politického boja. Lebo nás označujete za, neviem, akých extrémistov, ale tak ako ja nemám problém teraz zahlasovať za toto uznesenie a odsúdiť tento brutálny a hanebný čin, tak odsudzujem aj tie činy, ktoré som tu teraz spomínal a pri ktorých ste vy, celá vaša strana, štandardná opozícia, štandardní politici ticho. Toto ma zaujíma, na toto chcem poznať odpoveď.
Ďakujem.
