Vystúpenie v rozprave
21.6.2018 12:49 - 12:57 hod.
Grausová Natália
Vážený pán predsedajúci, vážený predkladateľ, torzo slovenského parlamentu. Chcela by som, teda najskôr by som chcela povedať pánu predkladateľovi, že myslím si, síce to vysvetľujete v dôvodovej správe, ale aj tak si myslím, že by bolo vhodné písať teda správne názvy, historicky, pretože v tom auguste 1968 neznel názov Československej republiky Česko-Slovensko, ale buď Československo s malým s spolu jedno slovo alebo Československá...
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený predkladateľ, torzo slovenského parlamentu. Chcela by som, teda najskôr by som chcela povedať pánu predkladateľovi, že myslím si, síce to vysvetľujete v dôvodovej správe, ale aj tak si myslím, že by bolo vhodné písať teda správne názvy, historicky, pretože v tom auguste 1968 neznel názov Československej republiky Česko-Slovensko, ale buď Československo s malým s spolu jedno slovo alebo Československá socialistická republika bez spojovníka. Až potom teda v tých 90. rokoch, po tom 90. roku bolo Česko, vzniklo Česko-Slovensko a Slovensko s veľkým S. To len taká technická pripomienka, že by sa vari hodilo možno historicky správne tieto pojmy, ale to je len technická vec.
Cieľom návrhu je zaradenie dvoch pamätných dní - 21. augusta Dňa obetí okupácie v roku 1968 a 21. júna Dňa odchodu okupačných vojsk. S dôvodovou správou, ako bola predložená, v zásade možno súhlasiť. Násilný príchod cudzích vojsk, okupácia je vždy smutnou kapitolou. Veľké škody napáchali už pády cudzích vojsk v lete v roku 1944. Najprv sovietskych partizánov, následne po vystriedaní nemeckej diplomatickej misie v Martine, ktorý čin spôsobil príchod nemeckých vojsk, ktoré na území Slovenska dovtedy neboli. Čiže príchod aj týchto nemeckých vojsk, čo bola tiež pre Slovenskú republiku veľká tragédia.
Čiže aj vpád takzvaných spojeneckých vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 traumatizoval vtedajšiu spoločnosť a nesmierne ponížil náš národ. Objektívne však išlo zrejme iba o to, že predstavitelia Varšavskej zmluvy považovali za svoje právo brániť povojnové rozdelenie Európy na sféry vplyvu podľa dohovoru víťazov druhej svetovej vojny, Sovietskeho zväzu, Spojených štátov amerických a Veľkej Británie. To bol zrejme aj dôvod, prečo západné mocnosti na čele so Spojenými štátmi a Veľkou Britániou do tohoto procesu nezasiahli a bývalej Československej socialistickej republike nepomohli.
Predkladatelia návrhu priložili aj zoznam 40 osôb usmrtených v súvislosti s inváziou, ako ho zachytáva odborná literatúra. Áno, sú to prípady individuálneho hrdinstva, ako aj obete nehôd alebo nešťastných náhod. Nedávno sme v Národnej rade Slovenskej republiky i z médií počúvali o tom, veľa o tom, aké dôležité je byť konzistentnými pri predkladaní návrhov. Počúvali sme aj to, že niektorí poslanci nemôžu podporiť ten či onen návrh zákona s odôvodnením, že jeho predkladatelia vraj nie sú konzistentní. Nuž teda pozrime sa, aká je konzistentnosť u predkladateľov tohto návrhu, pokiaľ ide o hodnoty, ktoré má novela vyzdvihnúť. Predpokladám, že takýmito hodnotami sú neprípustnosť agresívneho či provokatívneho správania jedného štátu voči druhému a nadovšetko trvalé mierové spolužitie medzi národmi a štátmi.
Návrh novely o nových pamätných dňoch predkladajú 15 poslanci OĽANO. Keď sa v Národnej rade Slovenskej republiky 16. mája 2018 hlasovalo o škandalóznom návrhu vyslať k 1. 7. 2018 slovenských vojakov do Pobaltia na hranice s Ruskom na posilnenie jednotiek NATO, až 12 z 15 členov klubu OĽANO hlasoval za. Ďalej sa môžem spýtať, kto z týchto predkladateľov vystúpil proti prítomnosti cudzích jednotiek NATO, americké a iné jednotky, na území dnešnej Slovenskej republiky? A čo pozvánka prezidenta Kisku na otvorenie logistického centra NATO pri Poprade? Nie je aj to vlastizrada, takzvaný demokratický pozývací list podobný tomu Biľakovmu z roku 1968? Aká je tu konzistentnosť u týchto takzvaných demokratov, pokiaľ ide o snahu uchovať mier v Európe? Oslavovať odchod jedných cudzích vojsk na jednej strane a zároveň pozývať či vítať iné cudzie vojská, je nielenže nekonzistentné, ale pripadá mi to priam pokrytecké.
Som presvedčená, že Európa a aj Slovensko si užili už vojen dosť. Ak by vypukla ďalšia, k čomu, žiaľ, napomáhajú aj niektorí poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky a prezident Kiska, obávam sa, že by to bola vojna posledná. Pre nás všetkých. Som skutočne za to, aby sme si pripomínali pamätné dni okupácie a ja tento návrh podporím, avšak ako trvalé memento, ktoré nám pomáha udržať mier a nie napínať svaly a zapaľovať nový vojnový požiar.
A ešte jeden, jedna poznámka. Predkladatelia ďalej píšu: "Význam dátumu 21. augusta si veľmi dobre uvedomoval aj totalitný komunistický režim, ktorý počas každého výročia začiatku okupácie mobilizoval svoj represívny aparát, aby potlačil demonštrácie občanov.". Aj to je pravda. No súčasne treba pripomenúť, že násilné potláčanie spontánnych demonš..., demonštrácií, prepáčte, žiaľ, deje sa aj dnes. Pripomeniem len rozohnanie demonštrácie v Šarišských Michaľanoch v roku 2009, kde policajti surovo do krvi zbili viacerých účastníkov, mnohých zatkli. No a ako sa režim bojí prejavených názorov ľudí v uliciach dnes, ukazuje aj prípad politických súdov s poslancami Národnej rady Slovenskej republiky za Ľudovú stranu Naše Slovensko Milanom Mazurekom a Stanislavom Mizíkom. Keď sa pod oknami Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici objavili demonštranti, proces bol rýchlo preložený do prísne stráženej budovy v Pezinku.
Čiže režim v roku 2018 sa bojí ľudí v uliciach tak isto, ako sa ich bál normalizačný režim v roku 1970. Na jednej strane odsudzujete prítomnosť cudzích vojsk na území Slovenska, čo je pochopiteľné a odsudzujeme to aj my, odsudzujem to ja osobne tiež. Zároveň však jedným dychom schvaľovať pozývanie vojsk Spojených štátov amerických na naše územie, takéto konanie možno označiť za nekonzistentné.
Ďakujem.
Skryt prepis