Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1032. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, pani poslankyne, páni poslanci, moja interpelácia je určená pre ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky pána, pre pána Árpáda Érseka.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
Dňa 20. januára 2012 sa začala v Tepličke nad Váhom výstavba terminálu intermodálnej prepravy Žilina. Dňa 31. augusta 2015 bolo toto prekladisko dokončené a stavebné náklady na výstavbu podľa verejne dostupných zdrojov boli 13 miliónov eur z kohézneho fondu, spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky 2,3 milióna a kapitálové transfery 1,5 milióna eur, teda spolu 17,1 milióna eur bez DPH.
Dňa 21. februára 2018 ubehol termín na podanie žiadostí a ponúk na výber prevádzkovateľa tohto terminálu intermodálnej prepravy. Odvtedy ubehli už presne štyri mesiace a od dokončenia tohto prekladiska ubehli už dva roky a desať mesiacov a verejnosti stále nie je známe, kto bude prevádzkovateľom tohto prekladiska a ako dlho bude trvať, kým sa štátu vrátia všetky investičné náklady vynaložené na výstavbu a prevádzku tohto terminálu.
V nadväznosti na uvedené informácie si vás dovoľujem požiadať o vysvetlenie a zodpovedanie nasledovných otázok:
1. Koľko bolo vynaložených nákladov na údržbu areálu a žeriavov od 31. 8. 2015 do súčasnosti?
2. Koľko financií z verejných zdrojov bolo vynaložených na výkup pozemkov súvisiacich s výstavbou tohto prekladiska?
3. Ako sa plánujú využiť pozemky o rozlohe cca 10,3 hektáru, na ktorých v súčasnosti nič nestojí a ani inak nevyužívajú, ale boli v súvislosti s výstavbou areálu prekladiska odkúpené?
4. Kedy bude verejnosti známy prevádzkovateľ prekladiska?
5. Aké benefity bude mať Slovenská republika po spustení prevádzky tohto prekladiska? A posledná otázka.
6. Ako sa na celý projekt pozerá Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky z pohľadu Hodnoty za peniaze?
Ďakujem pekne za odpoveď.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi podať interpeláciu na pani ministerku zdravotníctva.
Ministerstvo zdravotníctva podľa medializovaných informácií uvažuje nad povinnou alebo dobrovoľnou vakcináciou proti infekciám vyvolanými ľudskými papiloma vírusmi, v skratke HPV, na Slovensku. A práve v nadväznosti na uvedené, vám chcem preto položiť nasledujúce otázky.
Ako štátne inštitúcie kontrolujú výsledky a metodiku štúdií výrobcov vakcín, ktorých činnosť sa v minulosti spájala s mediálnymi aférami v súvislosti s ohrozením života a zdravia pacientov, pričom tieto spoločnosti sú zároveň jedinými výrobcami vakcín proti HPV? Zároveň v interpelácii tieto spoločnosti menujem.
Kde si široká verejnosť môže prečítať úplné znenie farmako-ekonomickej štúdie, na základe ktorej sa má zaviesť toto nové de facto plošné očkovanie vrátane úplného znenia všetkých štúdií, štatistík a iných materiálov, na ktoré sa táto farmako-ekonomická štúdia odvoláva? V prípade, že tieto informácie dosiaľ zverejnené nie sú, plánujete tak učiniť napríklad na stránkach Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky? V prípade, že áno, dokedy?
Po zavedení plošného očkovania proti pneumokokom došlo k zásadnej zmene vo výskyte rôznych kmeňov pneumokokov. Síce sa znížil výskyt kmeňov obsiahnutých vo vakcíne, zato sa ale zvýšil výskyt kmeňov vo vakcíne neobsiahnutých, z ktorých niektoré sú mimoriadne nebezpečné. Dokonca sa celkový výskyt invazívnych pneumokokových ochorení po zavedení plošného očkovania dojčiat proti pneumokokom v roku 2009 na Slovensku zvýšil na vyše dvojnásobok, čím sa účinnosť daného opatrenia ukázala ako veľmi pochybná.
Pracuje teda Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky s otázkou možnosti podobných dôsledkov v prípade zavedenia plošného očkovania proti HPV?
Ďalší bod. Aké kmene HPV sa na Slovensku najčastejšie vyskytujú, to znamená, sú najčastejšie zaznamenané pri vyšetreniach sterov z krčka maternice, teda cytologických vyšetreniach? Podstatný je v tomto prípade zoznam aspoň prvých 10 najčastejšie zastúpených kmeňov HPV, aj s ich percentuálnym podielom a presný odkaz na zdroj týchto údajov.
Do akej miery sa americké vakcíny proti HPV svojím zložením kmeňov HPV v nich obsiahnutých zhodujú s aktuálnym zastúpením rôznych kmeňov HPV v nádoroch na Slovensku, resp. celkovo so zastúpením kmeňov HPV zistených pri cytologických vyšetreniach na Slovensku?
Akú zodpovednosť ponesie Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky za prípadné závažné, trvalé alebo až smrteľné nežiaduce účinky očkovania proti HPV, ktoré napríklad v Spojených štátoch amerických má v prepočte na počet podaných dávok jednoznačne najviac nahlásených nežiaducich účinkov?
Uvažuje sa o zavedení povinného plošného plne hradeného očkovania proti HPV len pre dievčatá, alebo aj pre chlapcov?
V akom veku majú byt' dievčatá, prípadne aj chlapci, očkované proti HPV?
Ktorou konkrétnou vakcínou sa má plošné očkovanie proti HPV vykonávať, respektíve ktorú z vakcín budú zdravotné poisťovne plne hradiť?
Aké sú odhadované ročné náklady za predpokladu, že celá cieľová skupina sa dá zaočkovať a dostane všetky dávky podľa očkovacej schémy?
Aké finančné náklady odhaduje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky na liečbu a trvalú opateru ľudí dočasne, dlhodobo či doživotne zdravotne postihnutých následkami nového plošného očkovania proti HPV?
Ďalej. Ako chce Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ospravedlniť povinné nanútenie očkovania proti prakticky výlučne pohlavne prenosnej chorobe tým, ktorým nákaza HPV v princípe vzhľadom na ich životný štýl nehrozí?
A posledný bod. Aká je finančná návratnosť očkovania v prípade použitia vakcín proti dvom, štyrom či deviatim kmeňom HPV z celkovo známych najmenej 170 kmeňov, z toho 15 vysoko rizikových, teda rakovinotvorných, keď je známe, že po zavedení plošného očkovania postupne z roka na rok klesá podiel kmeňov obsiahnutých vo vakcíne, no stúpa podiel kmeňov, proti ktorým očkovanie nijak nechráni?
Toľko z mojej strany. Ďakujem pekne za odpoveď.

Ďakujem veľmi pekne za vyčerpávajúcu odpoveď, ale chcem sa spýtať, keď bude uložená, viem, že mi nebudete môcť vy odpovedať, ale aby ste to interpretovali pani ministerke, keď bude uložená finančná pokuta, ako ste vraveli, do nejakej výšky 100-tisíc a keď aj naďalej napriek tomu dotyčný sklad alebo prebaľovňa bude to naďalej robiť, že to bude prebaľovať, tie ovocia, čo bude ďalšie, ďalšia sankcia?

Ďakujem veľmi pekne za odpoveď a chcem sa vás spýtať, aký postup bude zvolený, aby sme získali tie práva na odvysielanie? Či sa dá s tým niečo robiť.

Áno. Pán poslanec Dostál, nezabúdajte, že Sovietskemu zväzu, boľševickému, nás zapredal vami okiadzaný a zvelebovaný Beneš ešte v Londýne, keď bol, čiže urobil dohodu so Stalinom. Takže vlastne neviem, aká, jednoducho na akom základe prichádzate k týmto uzáverom. Čiže my sme boli naozaj zaradení do vplyvu Sovietskeho zväzu a prispeli k tomu veľmoci, vami ospevované Spojené štáty, vami ospevovaná Veľká Británia. A pakt NATO, prepáčte, je naozaj jedna zločinecká organizácia, ktorá vyvoláva vojnové konflikty na celom svete.

Vážený pán predsedajúci, vážený predkladateľ, torzo slovenského parlamentu. Chcela by som, teda najskôr by som chcela povedať pánu predkladateľovi, že myslím si, síce to vysvetľujete v dôvodovej správe, ale aj tak si myslím, že by bolo vhodné písať teda správne názvy, historicky, pretože v tom auguste 1968 neznel názov Československej republiky Česko-Slovensko, ale buď Československo s malým s spolu jedno slovo alebo Československá socialistická republika bez spojovníka. Až potom teda v tých 90. rokoch, po tom 90. roku bolo Česko, vzniklo Česko-Slovensko a Slovensko s veľkým S. To len taká technická pripomienka, že by sa vari hodilo možno historicky správne tieto pojmy, ale to je len technická vec.
Cieľom návrhu je zaradenie dvoch pamätných dní - 21. augusta Dňa obetí okupácie v roku 1968 a 21. júna Dňa odchodu okupačných vojsk. S dôvodovou správou, ako bola predložená, v zásade možno súhlasiť. Násilný príchod cudzích vojsk, okupácia je vždy smutnou kapitolou. Veľké škody napáchali už pády cudzích vojsk v lete v roku 1944. Najprv sovietskych partizánov, následne po vystriedaní nemeckej diplomatickej misie v Martine, ktorý čin spôsobil príchod nemeckých vojsk, ktoré na území Slovenska dovtedy neboli. Čiže príchod aj týchto nemeckých vojsk, čo bola tiež pre Slovenskú republiku veľká tragédia.
Čiže aj vpád takzvaných spojeneckých vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 traumatizoval vtedajšiu spoločnosť a nesmierne ponížil náš národ. Objektívne však išlo zrejme iba o to, že predstavitelia Varšavskej zmluvy považovali za svoje právo brániť povojnové rozdelenie Európy na sféry vplyvu podľa dohovoru víťazov druhej svetovej vojny, Sovietskeho zväzu, Spojených štátov amerických a Veľkej Británie. To bol zrejme aj dôvod, prečo západné mocnosti na čele so Spojenými štátmi a Veľkou Britániou do tohoto procesu nezasiahli a bývalej Československej socialistickej republike nepomohli.
Predkladatelia návrhu priložili aj zoznam 40 osôb usmrtených v súvislosti s inváziou, ako ho zachytáva odborná literatúra. Áno, sú to prípady individuálneho hrdinstva, ako aj obete nehôd alebo nešťastných náhod. Nedávno sme v Národnej rade Slovenskej republiky i z médií počúvali o tom, veľa o tom, aké dôležité je byť konzistentnými pri predkladaní návrhov. Počúvali sme aj to, že niektorí poslanci nemôžu podporiť ten či onen návrh zákona s odôvodnením, že jeho predkladatelia vraj nie sú konzistentní. Nuž teda pozrime sa, aká je konzistentnosť u predkladateľov tohto návrhu, pokiaľ ide o hodnoty, ktoré má novela vyzdvihnúť. Predpokladám, že takýmito hodnotami sú neprípustnosť agresívneho či provokatívneho správania jedného štátu voči druhému a nadovšetko trvalé mierové spolužitie medzi národmi a štátmi.
Návrh novely o nových pamätných dňoch predkladajú 15 poslanci OĽANO. Keď sa v Národnej rade Slovenskej republiky 16. mája 2018 hlasovalo o škandalóznom návrhu vyslať k 1. 7. 2018 slovenských vojakov do Pobaltia na hranice s Ruskom na posilnenie jednotiek NATO, až 12 z 15 členov klubu OĽANO hlasoval za. Ďalej sa môžem spýtať, kto z týchto predkladateľov vystúpil proti prítomnosti cudzích jednotiek NATO, americké a iné jednotky, na území dnešnej Slovenskej republiky? A čo pozvánka prezidenta Kisku na otvorenie logistického centra NATO pri Poprade? Nie je aj to vlastizrada, takzvaný demokratický pozývací list podobný tomu Biľakovmu z roku 1968? Aká je tu konzistentnosť u týchto takzvaných demokratov, pokiaľ ide o snahu uchovať mier v Európe? Oslavovať odchod jedných cudzích vojsk na jednej strane a zároveň pozývať či vítať iné cudzie vojská, je nielenže nekonzistentné, ale pripadá mi to priam pokrytecké.
Som presvedčená, že Európa a aj Slovensko si užili už vojen dosť. Ak by vypukla ďalšia, k čomu, žiaľ, napomáhajú aj niektorí poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky a prezident Kiska, obávam sa, že by to bola vojna posledná. Pre nás všetkých. Som skutočne za to, aby sme si pripomínali pamätné dni okupácie a ja tento návrh podporím, avšak ako trvalé memento, ktoré nám pomáha udržať mier a nie napínať svaly a zapaľovať nový vojnový požiar.
A ešte jeden, jedna poznámka. Predkladatelia ďalej píšu: "Význam dátumu 21. augusta si veľmi dobre uvedomoval aj totalitný komunistický režim, ktorý počas každého výročia začiatku okupácie mobilizoval svoj represívny aparát, aby potlačil demonštrácie občanov.". Aj to je pravda. No súčasne treba pripomenúť, že násilné potláčanie spontánnych demonš..., demonštrácií, prepáčte, žiaľ, deje sa aj dnes. Pripomeniem len rozohnanie demonštrácie v Šarišských Michaľanoch v roku 2009, kde policajti surovo do krvi zbili viacerých účastníkov, mnohých zatkli. No a ako sa režim bojí prejavených názorov ľudí v uliciach dnes, ukazuje aj prípad politických súdov s poslancami Národnej rady Slovenskej republiky za Ľudovú stranu Naše Slovensko Milanom Mazurekom a Stanislavom Mizíkom. Keď sa pod oknami Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici objavili demonštranti, proces bol rýchlo preložený do prísne stráženej budovy v Pezinku.
Čiže režim v roku 2018 sa bojí ľudí v uliciach tak isto, ako sa ich bál normalizačný režim v roku 1970. Na jednej strane odsudzujete prítomnosť cudzích vojsk na území Slovenska, čo je pochopiteľné a odsudzujeme to aj my, odsudzujem to ja osobne tiež. Zároveň však jedným dychom schvaľovať pozývanie vojsk Spojených štátov amerických na naše územie, takéto konanie možno označiť za nekonzistentné.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pozorne sledujem túto úžasnú debatu o tzv. verejnoprávnej televízii. Preto hovorím o tzv. verejnoprávnosti, pretože tá verejnoprávnosť bola vždy, je a bude len chiméra. Vždy to bola televízia, ktorá bola pod nejakými politickými tlakmi. Vždy tam prenikol akcent subjektívnosti. Relácie boli obyčajne nevyvážené, napríklad čo sa týka rovnosti príležitostí pre politické subjekty. No a keď do televízie prenikli elementy ako Hanzelová a jej komplici, či Havran, tak to je už čierny humor či tragédia. Aj pri najlepšej snahe sa dá len priblížiť ku tej, k tomu bodu, ktorý sa dá nazvať objektívnosť. Ďakujem za slovo.

Pán Poliačik, vy ste priam posadnutý takzvanou ruskou propagandou. Prosím vás, zobuďte sa! Prestaňte konšpirovať a prestaňte blúzniť. Myslím si, že na Slovensku je v prvom rade americká propaganda a táto propaganda je šírená dokonca poslancami Národnej rady Slovenskej republiky, medzi ktorých patríte aj vy, ako aj prezidentom Kiskom a vládnymi činiteľmi.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1026. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1075 z 28. mája 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.