Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Vážené dámy a páni, najprv by som chcel zareagovať na pána poslanca Soboňu, ktorý povedal, že je nižšia kvalita, keď je menej žiakov. Ako učiteľ s dlhoročnou praxou si myslím, že keby som mal triedu s piatimi žiakmi, fantasticky by sa mi učilo. Každému žiakovi by som sa mohol veľmi, veľmi veľa venovať. Toľko k tomu.
A teraz prejdem k samotnému nášmu návrhu. Moji predrečníci absolútne vyčerpali danú tému a moja rozprava sa bude týkať dvoch článkov našej ústavy.
Hneď v Preambule na začiatku stojí „My, národ slovenský“. A teraz prejdem k týmto článkom.
Článok 6 našej ústavy, odsek 1 hovorí: „Na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk.“ Z tohto článku vyplýva, že keď je štátny jazyk jazyk slovenský, je logické, že sú predpoklady a nutnosť, podotýkam nutnosť, mať možnosť sa v ňom vzdelávať. Tieto dve slová „predpoklady a nutnosť“ sú však v Slovenskej republike na niektorých územiach iba dve obyčajné slová z Krátkeho slovníka slovenského jazyka.
Na niektorých územiach sú naozaj iba dve slová, ktoré neplatia kvôli predstaviteľom samospráv, ktoré ovládajú príslušníci národnostnej menšiny. Tej národnostnej menšiny, ktorá má vďaka našej ústave, našim zákonom a opatreniam také nadpráva či práva, o ktorých inde vo svete menšiny môžu iba snívať. Aby sme boli v obraze: dvojjazyčné nadpisy, názvy obcí, alebo dokonca ešte aj áut mestskej polície. Tieto vymoženosti majú vďaka ústave, v ktorej na začiatku stojí „My, národ slovenský“.
Teda logika by smerovala k tomu, aby nám recipročne vychádzali v ústrety, zvlášť v období, keď na Slovensku prichádza k veľkým presunom obyvateľstva. No našťastie iba nášho slovenského či európskeho. Ale nie, nechcem paušalizovať, ale zdá sa, že niektorí starostovia a poslanci na južnom Slovensku asi majú pocit, že sme Felvidék.
Teraz je tu druhý článok našej ústavy. V článku 12 ods. 3 našej ústavy sa okrem iného píše, že „sa zakazujú všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu“. V niektorých oblastiach na juhu Slovenska evidentne badať skrytý nátlak. Tam sa častokrát obštrukciami znemožňuje vytvoriť slovenskú triedu, slovenskú školu. Reči o nedostatočnej kapacite sú obyčajné obštrukcie či, ľudovo povedané, kecy. Kde je vôľa, tam je cesta. V mojej škole sme napríklad urobili triedu z bývalej kuchynky a tiež aj zo zemepisného kabinetu a ešte zo školníkovej šmykne, kde si robil veci.
Tu z tohto miesta vyzývam dotyčných starostov a poslancov, aby našli vôľu aj cestu. Tudom barátom? Szia barátom.
A nakoniec by som, dám takú otázku vlastne sám sebe, som zvedavý, ako budú hlasovať poslanci SNS pri tomto našom návrhu zákona, či to nebude tak ako pri hlasovaní o slovenskej hymne, kde mi jeden poslanec, ktorý tu nie je, povedal, že má k nej intímny vzťah, ale nehlasoval za ňu.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Ako navrhovateľ som sa prihlásil neštandardne do rozpravy, aby aj kolegovia mohli možno vo faktickej reagovať, sme sa rozprávali, lebo zaznel tu zo Slovenskej národnej strany argument, že sa vám už podarilo zriadiť po vzore, no po vzore asi sotva, ale teda podobne ako navrhovala SaS, teda nejakú zmiešanú školu, v jednej bude, kde, strednú školu, ak som pochopil správne, kde sa spolu vzdelávajú aj slovenskí, aj maďarskí žiaci, každý vo svojom jazyku, každý vo svojom vzdelávacom programe, čo je, my to aj vítame, ak to tak, ako som povedal, dispozícia danej budovy umožňuje. Treba si, samozrejme, v týchto prípadoch dať pozor na to, a poviem to rovno, aby, aby, kto má prevahu v tej škole, lebo niekedy tí maďarskí učitelia alebo riaditelia majú tendenciu nejakým spôsobom potláčať a nevytvárať rovnaké podmienky pre tých slovenských žiakov ako, ako pre tých vlastných maďarských žiakov, to je, bohužiaľ, realita, to nie je, akože ja si to vymýšľam.
Druhá vec je, že treba začať už skutočne od tých základných škôl, pretože si treba uvedomiť, ak nejaký žiak, nejaké dieťa vyštuduje maďarskú základnú školu, tak logicky pokračuje na maďarskú strednú školu a potom prípadne aj na maďarskú vysokú školu a zákonite je vďaka jazykovej bariére a neznalosti štátneho jazyka na komunikatívnej úrovni izolované na danom konkrétnom území.
V rozprave ešte nezaznel jeden argument, ktorý máme tiež z Nitrianskeho kraja, tiež prichádzame do styku aj s občanmi, aj s podnikateľmi a mnohí, najmä živnostníci, sa sťažujú, že nevedia nájsť na území okresu Nové Zámky a južnejšie zamestnancov jednak z dôvodu všeobecného nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, ale aj - a to už trvá roky - z dôvodu jazykovej bariéry, že jednoducho ľudia, ktorí tam žijú, často nevedia po slovensky na komunikatívnej úrovni. To je holý fakt, to je holá realita.
Jeden kolega, ktorý tam predáva tuším pneumatiky, dlhodobo nevie nájsť zamestnancov do svojej firmy, ktorý by vedel komunikovať so slovenskými zákazníkmi na slušnej komunikatívnej úrovni tak, aby sa ten majiteľ firmy za to nemusel jednoducho hanbiť. A týmto problémom tá firma trpí už nejaké dva-tri roky. To je, to je, bohužiaľ, holý fakt.
Čiže treba skutočne, stredné školy je pekné, že sa idú riešiť, ale treba začať naozaj už od tých materských a základných škôl, čiže ak sa Slovenská národná strana plánuje do tohto problému zahryznúť a vytvoriť Slovákom naozaj slušné podmienky, ale nielen Slovákom, ale aj možno príslušníkom národnostných menšín, ktorí sa chcú vzdelávať v štátnom jazyku, chcú vedieť dobre po slovensky, tak nech teda už začne skutočne od materských škôl aj od základných škôl, kompetencie na to sú, ak nie sú, dajú sa vytvoriť, ste vládna strana, máte tu väčšinu, čiže môžte si prispôsobiť zákony tak, ako je to nutné, ako je to potrebné, tak, aby to vyhovovalo tým Slovákom alebo aj príslušníkom národnostných menšín na zmiešanom území.
Ďakujem pekne.

Vážená kolegynka, vážený kolega, ja vám ďakujem za kultivované reakcie a som rád, že ste na to reagovali, lebo naozaj naším cieľom je, nie je tu útočiť, ale vyprovokovať, poviem to tak, vyprovokovať SNS, aby začala v tej vláde tlačiť na národnú politiku, pretože tie deti trpia. Aj tí rodičia trpia.
A, viete, povedali ste, pani kolegyňa Smolíková, že sa snažíte. Ja vám to neupieram, len treba sa snažiť tak, aby to aj cítili, treba proste naozaj zatlačiť na pílu, keď to poviem tak.
A, pán kolega, hovoríte päť detí. My sme ale si tých päť detí nevycucali z prsta, my sme tých päť detí zobrali ako ani nie úplné minimum toho, čo sa priznáva národnostným menšinám, pre národnostné menšiny. Je, školy, kolegovia, ktorí to vypracovávali, našli školy, ktoré majú iba päť detí, a sú to školy detí národnostných menšín. To znamená, ak to platí pre nich, musí to platiť aj pre naše deti, lebo nemôžme predsa naše deti nejakým spôsobom diskriminovať len zato, že nepatria do národnostnej menšiny, ale do štátotvorného národa.
Takže ja vám naozaj hovorím, neberte to v zlom. Ďakujem za tie konštruktívne reakcie na úrovni a verím, že sa tie veci pohnú k lepšiemu. Práve preto za nás tu predkladali kolegovia, ktorí sú tiež z Nitrianskeho kraja a ktorí tým žijú a ktorí boli oslovení tými ľuďmi, ktorí sú už doslova v depresii, niektoré tie mamičky hlavne, lebo tie matky to znášajú veľmi zle. Čiže neberte to ako útok, berte to ako taký podnet na konštruktívne riešenie, ako na smeč. Spravte z toho smeč, využite to. Keď to bude na prospech tých detí, ja budem rád.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, tento náš návrh novely školského zákona vychádza z množstva doslova prosieb, ktoré sme dostali od Slovákov z južného Slovenska, najmä teda z Trnavského a Nitrianskeho kraja, o tom, že jednoducho ich deti nemajú možnosť sa vzdelávať na základnej škole s vyučovacím jazykom slovenským.
Čo je veľmi smutné, my sme tieto žiadosti a prosby dostali až ako druhí, pretože tí ľudia najprv písali na vládne inštitúcie, najprv písali poslancom alebo príslušníkom, alebo predstaviteľom, funkcionárom Slovenskej národnej strany ako vládnej strany, a až keď sa nedočkali žiadnej odozvy, žiadnej reakcie, tak potom sa obrátili na nás.
A mňa mrzí, že tu teraz v tejto chvíli nesedí pán Hrnko, ktorý bol taký iniciatívny, aby kritizoval kolegu Uhríka, ale ktorý priamo vo svojej reakcii povedal, že vláda má legislatívne podmienky na to, aby túto vec vyriešila, ale z nejakého dôvodu sa to teraz nedeje. A ja sa pýtam z tohto miesta, prečo, keď teda aj pán poslanec Hrnko priznal, že o tom vedia a že vláda má tieto možnosti pomôcť týmto Slovákom na južnom Slovensku, prečo sa v tejto veci nič nedeje?
Pretože, ako kolegovia povedali, táto naša iniciatíva nemá absolútne nič spoločné so vzdelávaním menšín, akýchkoľvek, či už maďarských, alebo iných, nikomu nechceme upierať ich práva ani zhoršovať súčasný stav, ale, naopak, chceme sa dotiahnuť na situáciu alebo na úroveň, ktorú majú menšiny, aj pre teda slovenský národ na južných územiach.
Podľa nášho názoru je to absolútne legitímna, legitímna požiadavka týchto ľudí, aby ich deti mali možnosť rovnakého vzdelania ako deti v Nitre, v Trnave, Banskej Bystrici a všade inde na Slovensku, kde s tým nie je žiadny problém.
O to viac, o to viac je táto otázka aktuálna, že Slovenská národná strana je súčasťou vládnej koalície a má obrovské možnosti na to, aby sa jednoducho tieto veci vyriešili doslova, musím to tak povedať, doslova mávnutím čarovného prútika. Pretože kto iný má väčšie možnosti a väčšie kompetencie, ak nie členovia vlády, ak nie poslanci vládnej strany? A ako silno musia byť naozaj rozčarovaní a demotivovaní a sklamaní tí obyvatelia slovenskej národnosti na južnom Slovensku, ktorí sa márne snažia, ktorí márne volajú po tom, aby tie ich deti mohli takisto chodiť do malej školy s jazykom slovenským, ako chodia maďarské deti do malej školy s vyučovacím jazykom maďarským, ale nedostáva sa im žiadnej odozvy.
A z tohto miesta a v tejto chvíli musím jasne povedať, že s ohľadom na tieto veci, na tieto problémy a na tieto nevypočuté snahy tých alebo túžby, žiadosti rodičov týchto detí nie je tragédiou to, že vládna strana MOST – HÍD robí svoju politiku, pretože ich tam ľudia s takou politikou zvolili a je to úplne legitímne, aj keď sa nám to nemusí páčiť, ale tragédiou je, že Slovenská národná strana, ktorú tiež zvolili ľudia a ktorá je vo vláde, nerobí tú politiku, ktorú by, ktorú by od nich tí ľudia čakali. A potom, žiaľ, musíme povedať, že zase za účasti Slovenskej národnej strany vo vláde jednoducho tí ľudia prichádzajú, prichádzajú o to, aby sa na Slovensku cítili doma a aby mohli povedať, že sme hrdí na to, že sme Slováci a žijeme v Slovenskej republike.
A potom sa nemôžme čudovať a potom sa naozaj nemôžme čudovať, že mnoho mladých ľudí odíde zo Slovenska, či už za prácou, alebo preto, že si hľadajú lepšie životné podmienky, keď vidia, že vo vláde je pre nich prioritou riešiť všetko možné, riešiť všetko možné, úplné - niekedy - hlúposti a nezaoberať sa tým, po čom, po čom naozaj túžia tí ľudia, ktorí sú tiež daňoví poplatníci a ktorí tiež majú právo na to, aby žili plnohodnotný život tak, ako žijú aj ich možno rodiny trošku severnejšie.
Veľmi zle musí na týchto ľudí vplývať, keď vidia, že namiesto toho, aby vláda, ktorá ovláda aj priamo ministerstvo školstva, alebo teda vládna strana SNS, ktorá ovláda ministerstvo školstva, aby, tak ako povedal poslanec Hrnko, to vyriešila, keď sú na to legislatívne podmienky, tak keď títo ľudia vidia, že namiesto toho vláda rieši politické strany, rieši etické kódexy a riešia vládni poslanci také veci, ktoré v ničom nezlepšia kvalitu života týchto ľudí.
To je naozaj, ja chápem, že teraz pre mnohých to je taká kritika, ktorá sa zle počúva, a že zase som sa sem postavil, aby som vzbudzoval vášne, ale, kolegyne, kolegovia z SNS, to je, berte to ako taký výkrik tých ľudí, ktorí sa na nás obrátili preto, lebo sa u vás nedočkali reakcie. Berte to ako výkrik ľudí, ktorí sú skutočne zúfalí a ktorí nechcú voziť svoje deti 50 alebo 40 kilometrov niekde do iného okresného alebo krajského mesta, ale chcú mať tú školu niekde v rozumnom dosahu, povedzme do tých 6 km, tak ako to majú deti z, alebo deti teda príslušníkov národnostných menšín. Nie je to kritika, ale je to prosba o pomoc pre týchto ľudí. Proste robte, ja vás prosím, v ich mene, robte, máte ministerstvo školstva, robte niečo, aby sme neboli iba štatistami.
Kolega Hrnko povedal štatistiku, nevieme v tej veci nič spraviť, aj keď legislatívne podmienky sú, a odišiel zo sály. To nie je riešenie. Predsa takto nemôžme sa postaviť k prosbám týchto ľudí. A príďte s tým návrhom, my vieme, že náš návrh neprejde, lebo, lebo je to naša strana, príďte s tým návrhom vy, my vám to odhlasujeme a kľudne choďte na južné Slovensko a povedzte, že ste to vy vyriešili. Nám vôbec o to nejde, aby sme boli my, že, áno, náš znak, naša vlajka tam je, že my sme to spravili. Absolútne nie. Len keď tí ľudia sú zúfalí a smutní, tak niekto to za nich v tomto parlamente povedať musí, lebo my sme tu nato, aby sme riešili problémy ľudí, nato nás sem zvolili. A keď tí ľudia sa nevedia dožiadať tej spätnej väzby u vlády, tak to musí robiť opozícia, aj keď sme len fackovací panáci a jednoducho nemáme žiadne právomoci.
Takže tým by som ja skončil. Kolegovia a kolegyne, ak podporíte tento návrh, budeme veľmi radi, budeme vám vďační. Myslím, že tí ľudia na južnom Slovensku budú vďační, pretože naozaj to nezhoršuje nijakým spôsobom postavenie maďarskej ani inej menšiny, len to vyrovnáva postavenie tých Slovákov, ktorí sú v niektorých regiónoch, žiaľ, v menšine, na úroveň tej národnostnej menšiny. Ak náš návrh nepodporíte, ale prídete s vládnou iniciatívou, ktorá to proste bude riešiť, máte u nás plnú podporu a budeme vám za to vďační.
Takže ďakujem pekne a poprosím vás o podporu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, podľa čl. 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je na území Slovenskej republiky jediným štátnym jazykom slovenský jazyk. Znalosť slovenského jazyka by preto prirodzene mala patriť k základnej intelektuálnej výbave každého občana Slovenskej republiky, pričom povinnosťou štátu je zabezpečiť dostatočné podmienky na to, aby sa každý obyvateľ Slovenskej republiky mohol vzdelávať v štátnom slovenskom jazyku.
V priebehu posledných rokov bolo evidovaných viacero prípadov, kedy sa slovenským rodičom na národnostne zmiešanom území nedarilo umiestniť svoje deti do slovenskej základnej školy z dôvodu ich nedostatočných kapacít. S takýmto problémom zápasí napríklad čoraz viac obyvateľov slovenskej národnosti žijúcich v okrese Dunajská Streda. V tomto okrese sa v poslednom období totiž podstatne zvýšil počet obyvateľov slovenskej národnosti najmä na trase Bratislava – Šamorín – Báč – Horný Bar, kam sa prisťahovalo množstvo mladých slovenských rodín. Prirodzene, že svoje deti chcú umiestniť do slovenských materských a základných škôl. Preto sa niektoré slovenské deti dostávajú do situácie, v akej boli ich prastarí rodičia za Uhorska, v dobe ministrovania grófa Alberta Apponyiho. Apponyiho školské zákony im znemožnili sa vzdelávať v reči, ktorej rozumeli. Dnes na rozdiel od Apponyiho čias ostáva slovenským rodičom možnosť voziť deti do vzdialenejších slovenských škôl. To im prináša náklady navyše, ale hlavne oveľa skoršie ranné vstávanie pre deti, keďže rodičov potom ešte čaká cesta do práce.
Je absurdné, že Slovenská republika nedokáže vytvoriť pre deti Slovákov žijúcich na národnostne zmiešanom území rovnaké podmienky na vzdelávanie v materinskom jazyku, ako vytvára pre príslušníkov národnostných menšín. Je základnou povinnosťou a zodpovednosťou štátu zachovať a rozvíjať národnú identitu Slovákov.
Predkladaný návrh zákona ukladá povinnosť štátu v obci zriadiť školu s vyučovacím jazykom slovenským za určitých podmienok. Nutnou podmienkou pre zriadenie takejto základnej školy je, aby žiadosť o zriadenie novej základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským podpísali zákonní zástupcovia detí starajúci sa spolu o minimálne päť školopovinných detí. Štát by potom novú základnú školu s vyučovacím jazykom slovenským zriadil, avšak iba v prípade, ak by sa základná škola, schopná zabezpečiť plnenie povinnej školskej dochádzky v slovenskom jazyku pre dotyčné deti, nenachádzala ani v danej obci, ani v jej blízkom okolí spomínaných 6 km dopravnej cesty vlakom alebo autobusom.
Myslím si, že vynaložené zdroje potrebné na zabezpečenie výučby slovenských detí v ich rodnom jazyku sa spoločnosti vrátia tak v podobe šťastných detí, ako aj v podobe rozvoja daných obcí.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, neustále počúvame o údajnej diskriminácii menšín, národnostných menšín na Slovensku, zatiaľ čo realita je taká, že diskriminovaná mnohokrát je slovenská väčšina, teda štátotvorný národ. Názorným príkladom je situácia, ktorá sa v súčasnosti vyskytla na južnom území Slovenska, kde deti menšín, národnostných menšín majú možnosť vzdelávať sa vo svojom materinskom jazyku, zatiaľ čo slovenské deti na Slovensku túto možnosť nemajú a za vzdelávaním musia cestovať mnoho kilometrov. Myslím si, že toto je závažná diskriminácia. Alebo sa mýlim?
Slovenská republika sa správa k menšinám veľmi veľkoryso na rozdiel napríklad od Ukrajiny a Lotyšska, kde menšinové školstvo zakázali, dokonca aj súkromné školstvo. Týka sa to nielen ruských škôl v Lotyšsku a na Ukrajine, ale aj škôl s maďarským vyučovacím jazykom na Ukrajine, ktoré je zakázané. A, samozrejme, nemôžem opomenúť Maďarsko, pretože v Maďarsku je prístup k národnostným menšinám špecifický.
Je vo svete ojedinelým zjavom, že na Slovensku nie je možné všade sa vzdelávať v štátnom slovenskom jazyku deťom štátotvorného národa. V iných štátoch Európskej únie nie je takéto niečo, takáto absurdita neexistuje. Navyše v situácii, keď sú otvorené školy s menšinovým vyučovacím jazykom, napríklad na južnom Slovensku, kde je aj dva a päť detí v celej škole, čo na druhej strane nie je umožnené takým istým občanom Slovenskej republiky, teda občanom, deťom štátotvorného národa je to znemožnené, ktorí by chceli teda vzdelávať svoje deti v rodnom jazyku, v rodnom štátnom slovenskom jazyku. Týmto dochádza k závažnej diskriminácii väčšinového slovenského národa na vlastnom slovenskom území, čo je asi v celom civilizovanom svete unikát.
Chcem povedať jednu skúsenosť. Nechcú byť menované dievčatá, čiže, žiaľ, nemôžem spomenúť mená. Ale dokonca sa stalo na južnom Slovensku, že dve dievčatá, aby nemuseli cestovať, neviem, 25 alebo 50 km do školy slovenskej, tak sa zapísali do maďarskej školy. Na chodbe sa tieto dievčatá, tieto žiačky rozprávali po maďarsky, po slovensky, pardon, a učiteľka ich upozornila, že sú v maďarskej škole a že sa musia rozprávať po maďarsky. Tieto nechcú byť, boja sa a nechcú byť menované, ináč by som tieto dievčatá menovala. Takže dokonca sa stalo niečo aj takéto absurdné.
Takže chcela by som zdôrazniť, že zmyslom nášho predkladaného návrhu zákona nie je potláčanie práv národnostných menšín, ale zmyslom tohoto zákona je odstránenie diskriminácie slovenských detí na slovenskom území v Slovenskej republike.
Otázka umožnenia vzdelávania v slovenskom štátnom jazyku na celom území Slovenska je prierezová a nemá nič spoločné s legislatívnym právom na rôzne názory v Národnej rade Slovenskej republiky. Myslím, že toto je jedna z mála vecí, ktorá by mala spájať všetky politické subjekty Národnej rady Slovenskej republiky, preto vás všetkých oslovujem, naozaj v tejto veci by sme sa mali spojiť.
Ďakujem za pozornosť.

Pani poslankyňa Zimenová, veď ja súhlasím s tým, že máme rovnaký pohľad na to, že existuje takýto problém a treba ho riešiť. Ja nehovorím, že to riešenie, ktoré dávame my a ktoré dávate vy, je totožné. Pretože viem, že vy navrhujete, aby sa využívali spoločné budovy, priestory a v jednej budove sa vyučovali aj Slováci, aj Maďari dokopy, čo v istých okamihoch by aj bolo dobré, pretože keď je to dispozične možné, tak, samozrejme, by sme to privítali. Lenže nie všade sa to technicky a dispozične dá realizovať.
No ale, pán Hrnko, s tými menšinami, samozrejme, máte pravdu. Slováci nie sú v Slovenskej republike menšinou. Ak som to tak povedal, tak sa ospravedlňujem. Ale myslel som to na konkrétnom území.
Ale vy ste povedali, neviem, či ste sa preriekli, ale veľmi zaujímavú vec, že celá tá situácia sa v skutočnosti dá riešiť už existujúcou legislatívou. Podľa mňa je to pravda, pretože aj v zákone o štátnej správe v školstve a školskej samospráve sa v § 10 uvádza, že existujú nejaké osobitné podmienky, kedy štát môže zriadiť základnú školu a tými osobitnými podmienkami sú momentálne, ak obec nezabezpečí plnenie povinnej školskej dochádzky podľa tohto zákona a nemožno určiť spoločný školský obvod. Čiže dalo by sa to na to našiť. Len jednoducho sa to neurobilo.
A to je ten problém a to je aj ten dôvod, prečo my sme prišli s týmto návrhom zákona. Ja si nerobím ilúzie, že bude schválený. To zas tak naivný nie som. Ale minimálne naším cieľom je poukázať na tento problém a prinútiť vás intenzívnejšie sa tomu venovať. Pretože my sa výrazne stretávame s tými Slovákmi aj v Štúrove, aj v Komárne atď. Máme tam nejaké, síce malé, ale predsa len štruktúry a tí Slováci sú zúfalí. A to je fakt. A poviem vám rovno, oni sa cítia tak, že SNS-ka sa na nich vykašľala, že SNS-ka sa tomu nevenuje, už sa zaoberá len priateľstvom s MOST-om – HÍD. A tí Slováci na južnom území necítia podporu vašej strany. To znamená, že oslovili nás, my sme to predložili, a ak to povedie k tomu, že sa problémy začnú riešiť, tak to bude úspech.

Tak ako si hovoril, Milan, slovenský národ nemá potrebu alebo nemusí zdôvodňovať, prečo by malo normálne logicky platiť, že sa slovenské deti môžu na slovenskom území učiť v slovenských školách v slovenskom jazyku.
Bolo zaujímavé sledovať, keď bola táto kauza medializovaná v posledných mesiacoch, ako sa k tomu zachovala, resp. ako k tomu pristúpila ministerka školstva nominovaná práve Andrejom Dankom. To znamená stranou, ktorá si hovorí, že je národná, ktorá povedala, že s tým jednoducho nevie nič robiť a že to je kompetencia samospráv a oni majú zviazané ruky. To znamená, nielenže neprisľúbila, že sa bude snažiť nejakým nátlakom na vládu dosiahnuť akési riešenie, ona rovno povedala, nedá sa s tým nič robiť, máte jednoducho smolu.
No a práve z toho dôvodu bude veľmi zaujímavé sledovať v tomto pléne hlasovanie poslancov Slovenskej tzv. národnej strany, podľa mňa už s národnou nemajú nič spoločné, ako hlasovanie o tomto návrhu zákona, teda ako sa k tomu postavia a či podporia práva slovenských rodín, slovenských rodičov a hlavne slovenských detí, aby mohli na svojom vlastnom území získavať vzdelanie vo svojom rodnom jazyku, čo musí byť jednoducho ústavné právo garantované pre všetkých.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte teda ešte raz v stručnosti uviesť novelu zákona, ktorou sa snažíme zlepšiť vzdelávanie alebo prístup k vzdelaniu slovenských žiakov na národnostne zmiešaných územiach.
Podľa čl. 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je štátny jazykom na území Slovenskej republiky, samozrejme, slovenský jazyk. Povinnosťou každého občana je ovládať štátny jazyk nielen kvôli úradnému styku, ale aj kvôli súkromnému styku, kvôli obchodnému styku a celkovo kvôli všeobecnej komunikácii. Povinnosťou štátu na druhej strane je vytvoriť podmienky, aby sa každý občan Slovenskej republiky, každé dieťa mohlo vzdelávať v štátnom, čiže v slovenskom jazyku.
To vzdelávanie v štátnom slovenskom jazyku nemá význam len kvôli nejakým komunikačným úlohám, ale aj kvôli tomu, že štátny, v našom prípade slovenský jazyk je aj jedným z hlavných atribútov slovenského národa. To znamená, že ak zmizne z povrchu zemského slovenský jazyk, tak zákonite zmizne aj slovenský národ, pretože ten národ sa bude volať už nejako inak, bude hovoriť nejakou inou rečou, ale teda Slováci to už nebudú.
Na väčšine územia Slovenskej republiky nepredstavuje dostupnosť k vzdelávaniu v štátnom slovenskom jazyku závažnejší problém, ale situácia sa potupne zhoršuje na národnostne zmiešaných územiach, konkrétne, povedzme si to rovno, na južných územiach Slovenskej republiky, kde Slováci tvoria národnostnú menšinu a obyvatelia maďarskej národnosti sú tam vo väčšine. S týmto problémom zápasí čoraz viac obyvateľov slovenskej národnosti najmä v okrese Dunajská Streda na trase Bratislava – Šamorín – Báč – Horný Bar, v obciach Rohovce, ktoré boli aj nedávno medializované. Tam je problém v tom, že tie miestne samosprávy sú ovládané prevažne politikmi maďarskej národnosti, čo by nebolo až také zlé, ale zlé je, že títo politici maďarskej národnosti často z politických národnostných dôvodov nechcú povoliť vytváranie slovenských tried, prípadne slovenských základných škôl pre Slovákov, ktorí sa do tej oblasti prisťahujú, prípadne pre deti, ktoré Slováci v daných oblastiach majú. Školy, ja neviem prečo, neviem prečo, z akého dôvodu sa tí menšinoví politici v samosprávach z nejakého dôvodu obávajú podporiť zriaďovanie nových slovenských tried a slovenských škôl, či je to kvôli tomu, že sa boja o stratu svojho vplyvu alebo boja sa nejakej asimilácie, alebo niečo podobného, ale v každom prípade to nemôže byť tolerovateľné v Slovenskej republike. Je zaujímavé, že keď sa jedná o zriaďovanie nových slovenských škôl alebo slovenských tried, tak politici zo samospráv, teda najmä maďarskej národnosti, argumentujú tým, že vytváranie malých slovenských tried, malých slovenských škôl pre malý počet slovenských žiakov žijúcich v danej oblasti bol nerentabilný, a preto sa jednoducho neoplatí.
Na druhej strane ale nemajú problém, teraz ma nechápte zle, často nezmyselne udržiavať aj extrémne málotriedne alebo extrémne malé školy, čo sa týka počtu žiakov. My sme si dali alebo zistili z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, že aký je stav základných škôl v Slovenskej republike ku koncu júna 2018. A podľa tých čísel, ktoré nám prišli z ministerstva, je na Slovensku momentálne až 27 menšinových základných škôl, všetky sú školy s vyučovacím jazykom maďarským. Sú to základné školy pre ročníky 1. – 4. V týchto školách, v týchto 27 školách sa pohybuje počet žiakov od 3 do 12. Priemerný počet žiakov v týchto vybraných maďarských školách je len 7,2. Môžem vymenovať niektoré z tých, tých základných škôl, napríklad obec Peder v Košickom kraji – tam je 12 žiakov, v obci Martovce v Nitrianskom kraji – 12 žiakov, Nová Vieska v Nitrianskom kraji – 11 žiakov, Ipeľské Predmostie v Banskobystrickom kraji – 9 žiakov maďarskej národnosti, Šalov v Nitrianskom kraji – 9 žiakov, Vozokany v Trnavskom kraji – 7 žiakov, Olováry v Banskobystrickom kraji - základná škola so 6 žiakmi, Reca v Bratislavskom kraji – základná škola so 6 žiakmi, Kečovo v Košickom kraji – základná škola s vyučovacím jazykom maďarským s 3 žiakmi, obec Mad v Trnavskom kraji – takisto základná škola s vyučovacím jazykom maďarským s 3 žiakmi. Dokonca nám ministerstvo poslalo 4 školy, v obci Figa, Uzovská Panica, Veľký Kamenec a Tomášikovo, kde existujú základné školy s nulovým počtom žiakov, čo znamená, že sú zriadené len formálne. Aký osud ich čaká, to ešte nevieme, ale teda existujú s nulovým počtom žiakom.
Ono, viete, je absurdné, že príslušníci národnostnej menšiny, teraz neútočím na národnostnú menšinu, ale aby príslušníci národnostnej menšiny mali na území Slovenskej republiky lepší prístup k vzdelávaniu v nejakej oblasti, ako majú príslušníci štátotvorného slovenského národa.
Tieto argumenty, čo sme povedali, sú však len ilustračné, pretože ono pravdou je, že ak to vezmeme politicky, tak Slováci ako národ nemajú potrebu nejakým spôsobom zdôvodňovať, že prečo chcú zriaďovať vôbec základné školy na svojom vlastnom území. To má byť chápané a brané ako nejaká samozrejmosť. Keď to porovnáme so zahraničím, tak Slováci žijúci napríklad v Maďarsku nemajú ani zďaleka, ani zďaleka také práva, čo sa týka prístupu k vzdelávaniu vo svojom rodnom jazyku, ako ju majú príslušníci národnostnej menšiny na území Slovenskej republiky. Možno viete o Fonde Gábora Bethlena, ktorým Maďarsko, už nie Maďarská republika, Maďarsko teda, dotuje každú rodinu, ktorá umiestni svoje dieťa do maďarskej základnej školy, sumou 70 eur na rok. To znamená, že najmä, poviem to rovno, Cigáni dávajú svoje deti do maďarských škôl, aby tých 70 eur na rok z toho maďarského fondu získali. O uplatniteľnosti týchto žiakov v praxi potom jednak kvôli nejakým sociálnym návykom, ale aj kvôli nejakej jazykovej bariére majú potom problémy s uplatnením v reálnom živote.
My preto navrhujeme v rámci predloženej novely zákona, aby okresný úrad v sídle kraja v prípade záujmu rodičov, resp. zákonných zástupcov detí, školopovinných detí, ktoré žijú v obci, v ktorej tvoria Slováci národnostnú menšinu, čiže nie v každej obci na Slovensku, aby sa to, aby nevzniklo príliš veľa škôl, ak tvoria Slováci nejakú národnú menšinu v nejakej obci a požiadajú o zriadenie školy, základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským a v prípade, ak im samospráva nevyjde v ústrety, aby takúto povinnosť zriadiť takúto základnú školu malo ministerstvo školstva zastúpené okresným úradom v sídle kraja. Samozrejme, sú tam aj podmienky. Navrhujeme, aby základná škola bola zriadená len v prípade, ak o zriadenie tejto školy požiada minimálne, minimálne rodičia, ktorí sa starajú spolu o minimálne 5 školopovinných detí, a ak sa v okruhu 6 kilometrov jazdy autobusom alebo vlakom nenachádza podobná základná škola.
Tých 6 kilometrov sme si nevymysleli. To je presne vzdialenosť, ktorú majú k dispozícii vo svojich výnimkách aj príslušníci národnostných menšín v prípade, ak si chcú zriaďovať menšinové základné školy.
Tento návrh zákona bude mať teda jednoznačne pozitívny vplyv na rozvoj nielen vzdelanostnej úrovne, ale aj slovenskej národnej identity. Samozrejme, očakáva sa mierne negatívny vplyv na štátny rozpočet, ktorý sa ale nedá ešte v tomto štádiu kvantifikovať, pretože bude závisieť od počtu žiadostí, ktoré štát na zriadenie základných škôl na južnom území obdrží.
My sme veľmi radi, že tento náš návrh trošku, my sme ho predstavili koncom augusta, trošku rozmútil vody a prinútil kompetentných zaoberať sa, teda nehovorím, že to bolo len nami, ale som presvedčený, že aj vďaka tomuto nášmu návrhu, predseda vlády Pellegrini navštívil napríklad Rohovce a predstavil im, ponúkol im prakticky totožné riešenie. To znamená, že ponúkol týmto ľuďom, že v prípade, ak im samospráva, ovládaná maďarskými politikmi, nevyjde v ústrety a nezriadi slovenskú základnú školu, tak takúto základnú školu im tam zriadi štát. Takéto riešenie navrhol. Či to tak bude, alebo ako sa to zmení, to je, to je ešte otázka budúcnosti.
Postrehli sme takisto, že poslanci zo strany Sloboda a Solidarita takisto vyzývali k podobnému riešeniu. Mám tu vypísaný článok z TASR. Pani Zimenová vyslovene vyhlásila aj spolu s pánom Gröhlingom: „Ignorantský postoj samospráv k oprávneným požiadavkám rodičov bude viesť k nárastu napätia na zmiešaných územiach, k pocitom nespravodlivosti a diskriminácie.“ To je presne to, čo my hovoríme. My nehovoríme o tom, že by príslušníci národnostných menšín mali mať menej škôl. My hovoríme to, že ak majú príslušníci národnostných menšín k dispozícii isté výsady, pravidlá, že takéto isté pravidlá by mali mať k dispozícii aj Slováci, ktorí sú v tom danom regióne, v tej danej oblasti zhodou okolností v tomto čase národnostnou menšinou. Čiže vlastne zrovnoprávniť, chceme zrovnoprávniť slovenské deti s tými deťmi z národnostných menšín, aby mali rovnaký prístup k vzdelaniu a rovnakú dostupnosť k vzdelaniu, ako majú deti z národnostných menšín.
Toľko z mojej strany. Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, milé pani poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som uviedol novelu zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorú sme pripravili spolu s Marianom Kotlebom, Jánom Kecskésom, Stanislavom Mizíkom a Stanislavom Drobným.
Cieľom tohto legislatívneho návrhu je zlepšiť prístup detí žijúcich na národnostne zmiešanom území k vzdelávaniu v slovenskom jazyku.
Návrh zákona zavádza povinnosť pre štát zriadiť v obci, v ktorej tvoria občania slovenskej národnosti menšinu, slovenskú základnú školu, ak o to požiadajú zákonní zástupcovia starajúci sa o školopovinné deti.
Viac by som uviedol potom v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.