Kolegyne a kolegovia, ak sa spýtate bežných ľudí, bežných občanov Slovenskej republiky, čo patrí k problémom, ktoré ich na Slovensku najviac trápia, tak je to popri nízkej životnej úrovni, popri sociálnej nespravodlivosti a popri nefungujúcom školstve či zdravotníctve aj fakt, že sa nemôžu vo svojej vlastnej vlasti, vo svojich domovoch cítiť bezpečne. A že keď sa stanú obeťami trestného činu, nemôžu sa častokrát dovolať len tej elementárnej spravodlivosti. Ich pocit by sa dal zhrnúť do slov, že štát, lepšie povedané, vláda viac ochraňuje zločincov ako ich obete.
A nejde tu pritom zďaleka len o nejaké smiešne nízke tresty za závažné zločiny alebo väzenský systém, ktorý namiesto toho, aby skutočných zločincov trestal a zabránil im definitívne v páchaní trestnej činnosti, tak týchto kriminálnikov hýčka, aby mohli po prepustení pokračovať vo svojich zločinoch. To by však už bolo predmetom inej diskusie.
Pri našom návrhu zákona je reč o tom, že celá legislatíva týkajúca sa trestného systému je nastavená tak, že dáva kriminálnikom väčšie práva ako ich obetiam.
Jednou z takýchto oblastí, kde obete trestných činov, teda poškodení, v zmysle Trestného poriadku ťahajú za kratší povraz, oblasťou, kde sú jednoznačne diskriminovaní oproti páchateľom trestných činov, je oblasť trestného konania. Ak sa na to pozrieme bližšie, zistíme, že poškodený môže v súčasnosti v trestnom konaní podávať len riadne opravné prostriedky, a to sťažnosť proti uzneseniu, odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa a odpor voči trestnému rozkazu. Posledné dve menované riadne opravné prostriedky, teda odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu a odpor proti trestnému rozkazu, však môže poškodený podať len vo veci náhrady škody. To znamená, že nemôže namietať ani výšku trestu uloženú danému zločincovi, ani to, či odsúdený zločinec dostane len podmienku, alebo pôjde rovno do väzenia. A dokonca nemôže namietať a odvolať sa ani vo veci samotnej viny, teda zodpovednosti obžalovaného za spáchaný trestný čin.
Čo sa týka mimoriadnych opravných prostriedkov, teda dovolania proti právoplatnému rozhodnutiu súdu a návrh na obnovu konania, tieto poškodený nie je oprávnený podávať vôbec.
Slabšie postavenie oproti páchateľovi trestného činu má poškodený aj v konaní o dohode o vine a treste, ktoré je u nás čoraz rozšírenejším spôsobom, ako vybaviť celé trestné konanie proti zločincom. Zatiaľ čo bez súhlasu obvineného nie je možné uzavrieť túto dohodu, súhlas poškodeného sa vyžaduje len vo veci náhrady škody. Ak nedošlo k dohode o náhrade škody, prokurátor jednoducho navrhne, aby súd poškodeného odkázal z nároku na náhradu škody alebo jej časti na občiansky proces alebo iné konanie.
Tento samotný fakt, teda to, že poškodený má len veľmi obmedzené možnosti podávania opravných prostriedkov a z konania o dohode o vine a treste je takmer vylúčený, je aj jednou z príčin korupcie v našom štáte. Obvinenému, ktorému hrozí, že pôjde do väzenia, stačí, ak podplatí príslušného prokurátora, aby s ním uzavrel dohodu o vine a treste, a následne aj sudcu, ktorý túto dohodu schváli. Keďže poškodený nemá žiadne legálne právo dohodu o vine a treste zablokovať, celá vec sa môže vybaviť k spokojnosti zločincov už na prvostupňovom súde.
To isté platí aj v konaní pred súdom v prípade, že chce obžalovaný zabrániť podaniu odvolania v jeho neprospech. Opäť postačí, ak sa mu podarí skorumpovať príslušného prokurátora, pretože samotný poškodený, ktorý by jediný tomu mohol zabrániť, sa odvolať vo veci viny a trestu nemôže.
Pri súčasnom fungovaní systému je teda spoliehanie sa na to, že prokurátor bude vždy a za každých okolností hájiť práva poškodených, je rovnako naivné, ako veriť tomu, že vláda a jej úradníci neklamú, nepodvádzajú a nikdy sa nedajú podplatiť.
Dať väčšie práva poškodeným v trestnom konaní, teda obetiam trestných činov, naopak, znamená nielen istý druh poistenia pred skorumpovanými štátnymi orgánmi, ale predovšetkým možnosť, ako dosiahnuť spravodlivosť aj vtedy, kedy bola inak možno zastavená už na samom začiatku trestného procesu.
Panie poslankyne, páni poslanci, čo z toho všetkého vyplýva? Vyplýva z toho jasný záver, že poškodený má zo všetkých strán trestného konania jednoznačne najhoršie právne postavenie, a pritom je to práve on, koho život, zdravie, majetok a česť má ochraňovať zákon. A práve to je jeden z dôvodov, prečo to v našom štáte nefunguje, prečo musia mnohí slušní ľudia trpieť výčinmi najrôznejších zločincov a asociálov, prečo nemôžu spokojne a bezpečne žiť aspoň vo svojich vlastných domovoch a vo svojom vlastnom štáte.
Súčasne je to jeden z hlavných dôvodov, prečo občania nedôverujú vláde, štátnym orgánom, prečo neveria v to, že Slovenská republika je právny a demokratický štát. Ak totiž nemajú poškodení dostatočné práva v trestnom konaní, zvyšuje sa aj počet neobjektívnych a nespravodlivých súdnych rozhodnutí. Zločinci dostávajú neprimerane nízke tresty, ktoré neodradia od pokračovania v trestnej činnosti, a to aj veľakrát voči pôvodným obetiam. Obete trestných činov, teda poškodení, tak trpia v podstate viackrát. Pri samotnom zločine, ďalej potom, čo sa dozvedia, že zločinci, ktorí im ublížili, nie sú spravodlivo potrestaní a napokon aj vtedy, keď sa opätovne stanú obeťou týchto zločincov, recidivistov, ktorí dostali smiešne nízke tresty.
Nič z tohto by ale nemuselo byť, ak by vláda namiesto prenasledovania a kriminalizovania ľudí za politické názory naháňala skutočných zločincov. Keby sa najrôznejšie mimovládky platené zo zahraničia viac starali o pomoc obetiam trestných činov, ako o to, ako polícia zachádza s asociálmi a zločincami. Je skutočne načase, aby sme s nimi už konečne urobili poriadok. Nastavme trestný systém tak, aby bol každý zločin spravodlivo potrestaný a aby sa žiaden slušný človek nemusel báť o svoj život, zdravie ani majetok.
Náš návrh novely Trestného poriadku je prvým krokom k tejto zmene, pretože dáva obetiam trestných činov možnosť podávať v plnej miere všetky riadne aj mimoriadne opravné prostriedky, ako aj možnosť zablokovať dohodu o vine a treste. Dáva teda obetiam trestných činov silné nástroje na presadenie ich legitímnych práv.
Ďakujem.
