Videokanál klubu

Vážené kolegyne a kolegovia, pani Nicholsonová a pani Zimenová, predkladáte návrh, ktorý používa dva metre pre deti v Slovenskej republike. Je to nespravodlivé a je načase s týmto zvýhodňovaním jednej skupiny na úkor druhej skupiny prestať. Vysvetlím vám to jasne a zrozumiteľne.
Cieľom tohto návrhu je, aby dotáciu na školské potreby mohol získať aj prevádzkovateľ komunitného centra, čo umožní, aby deti tzv. ohrozené sociálnym vylúčením mali jednu sadu písacích potrieb v škole a jednu v komunitnom centre bez potreby prenášania a nosenia domov. Opäť sa, a opäť sa potvrdzuje, že žijete v inej galaxii, asi v inom vesmíre. Tento váš návrh okrem duplicitnej podpory detí, ktoré sú podľa vás ohrozené sociálnym vylúčením, skrýva v sebe jeden aspekt. Neviem, ako ho pomenovať, ale najbližšie je k tomu také slovné spojenie - duplicitný rasizmus. Vysvetlím vám to. Prečo nemajú slovenské, maďarské a rusínske deti, komunitné centrá dvojnásobné pomôcky, ktoré si ani nemusia nosiť domov? A teraz, prečo vlastne napádate, ako si dovolíte napádať rodinných príslušníkov tzv. detí ohrozených sociálnym vylúčením, že vraj spaľujú zošity, knihy ako materiál na kúrenie? Preboha, to je čo za konštatovanie?
Viem si živo predstaviť, čo by sa spustilo, keby som ja osobne v nejakom nemenovanom rádiu povedal, že deti a ich rodičia v jednom nemenovanom etniku spaľujú tieto školské pomôcky ako materiál na kúrenie. Viem, čo by sa stalo. No. Všetci vieme, na koho je tento váš návrh zákona šitý. Takto dehonestovať majoritnú, ale aj minoritnú časť spoločnosti! Veď všetci sme si rovní, či nie? Alebo podľa vás sú niektorí rovnejší a niektorí nerovnejší?
Odvolávate sa na ohlasy z praxe. No ale, keď sa niekto iný odvoláva na ohlasy z praxe a ich aj presne pomenuje, nasadí sa naňho náhubkový zákon, vyšetrovatelia, prokurátori, špeciálni prokurátori a súdy. Aby som to zhrnul tak globálnejšie, váš návrh zákona je cestou do pekla. Je to ďalší míľnik do pekla.
Už len navrhnite, aby každý z nich dostal tablet, oblečenie Nike, Adidas, sociálne bývanie a štedrú podporu, ako migranti v západných krajinách. A vaši vnuci potom nech zhasnú svetlo ako poslední.
Platí tu príslovie "kto nedokáže hospodáriť s málom, nedokáže ani vo veľkom". Isto mi dáte otázku, že prečo neponúknem východisko. Poviem. Poviete, že váš návrh rieši vzniknutú situáciu. Ja vám odpoviem, že sú potrebné hĺbkové zmeny v sociálnom aj právnom prostredí a tiež aj to, že váš návrh zákona je len hasenie požiaru lesa pohárom vody, obyčajným pohárom vody. Výsledok bude celkový nula tak pri hlasovaní a tiež aj, keby prešiel tento váš návrh zákona.
A keďže váš zákon sa týka základných škôl aj stredných škôl, tak aj k tomu druhému aspektu vašeho zákona.
Čo sa týka príliš drahého vzdelávania, to je váš výraz, tak vám môžem pripomenúť, že to vaše zrušenie prospechového kritéria pri poskytovaní stredoškolského štipendia, tak toto je už rôznymi úpravami, internými úpravami, úpravami interného charakteru dávnejšie realizované na mnohých stredných školách a internátoch. Študenti hravo vykryjú aj náklady na štúdium a jediné kritérium, ktoré existuje, je pravidelná návšteva školy.
Dôvody, ktoré uvádzate pri študentoch stredných škôl a ich opustenie štúdia, sú skreslené a prekrútené. Drvivá väčšina opustí školu a internát a ten luxus v ňom, ten luxus, ktorý doma v živote nezažili nie pre nedostatok pomôcok, nie pre nemožnosť hradiť stravu či internát, to je vykryté tými štipendiami, tie školy vedia asi, ako to zariešiť. Dôvodom opustenia štúdia je inštinktívna túžba po rodnej komunite, či tehotenstvo. A verte mi, viem, o čom hovorím. Hovorím aj o svojich bývalých žiakoch, o obrovskom množstve mojich bývalých žiakov. Väčšina mojich bývalých žiakov opustila strednú školu či internát už po prvom roku štúdia. A poznám tiež v mojom regióne niekoľko veľkých mnohodetných rodín v majoritnej spoločnosti, ktorých rodičia pracujú za minimálku, niektorí z nich ani nepracujú a predsa deti študovali, doštudovali a študujú. Tu platí, kde je vôľa, tam je aj cesta. Problém nie sú duplicitné pomôcky, problém sú problémoví asociálni rodičia a tých treba riešiť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Žarnay, myslím si, že riaditeľ školy by na takýto predpísaný, veľmi dôležitý predpísaný dokument, ako je majetkové priznanie, nemal zabudnúť, keď už to určuje zákon. Ale je veľká pravda, čo ste spomenuli, že je tu nespravodlivá disproporcia medzi bežným riaditeľom a riaditeľom v súkromnom zariadení či v škole, ktorý takúto povinnosť nemá. Toto je nespravodlivé a opäť sa len potvrdzuje, že u nás platí, že niektorí sú rovnejší od tých rovných. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Chcem upozorniť ešte na jeden problém, o ktorom sa tu nehovorí. Na riaditeľa sú vyvíjané silné politické tlaky vládnucej ideológie. Je prísne sledovaná jeho politická korektnosť. Stal sa príklad, napríklad v roku, konkrétny jeden príklad poviem, v roku 2016 sa stalo na jednom košickom gymnáziu, že renomovaný historik Martin Lacko mal prednášku o tzv. malej vojne na Slovensku, riaditeľ tohoto gymnázia bol za to prepustený. Ďakujem.
Blížime sa, je to ako, pardon, ešte pokračujem, pripadá mi to ako päťdesiate roky. Ako keby to bol návrat päťdesiatych rokov.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1142. Prekladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem ti, pán kolega Drobný, za tvoj príspevok do rozpravy. Ja by som ešte chcela k tomu doložiť, že nielenže je tu veľa ľudí, ktorí nie sú kresťania, ale naopak, ja si myslím, že v tomto parlamente je veľmi, je veľa ľudí a väčšina možno, ktorí sú kresťanmi. Takže spokojne by mohli zahlasovať. A okrem toho ja ešte chcem doložiť jednu vec, že dnes, v dnešnej dobe každá rodina má chladničku, čiže vlastne naozaj si môže, je možné si kúpiť tie potraviny skôr. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, ak povýšime nedeľu na deň pracovného voľna, znamená to hlavne, že v nedeľu budú zatvorené obchody. Čo to prinesie občanom? Pán Sulík opäť zažije osobnú traumu. Nebude si mať kde kúpiť teplé rožky. Bolo to dostatočne medializované, myslím, že každý vie, prečo spomínam práve pána Sulíka.
Tak sa pozrime na situáciu, keď pán Sulík kupuje v nedeľu rožky. Na jednej strane pultu spokojný pán Sulík s rožkami, na druhej strane pokladníčka, predavačka, ktorá je vo väčšine prípadov nespokojná s tým, že nedeľa nie je deň pracovného voľna. Voľná nedeľa by dala do jej života systém, v ktorom by jeden deň v týždni mohla venovať svojej rodine. Pán Sulík si rožky bude musieť kúpiť v sobotu, ale to snáď zvládne. Aj si tie rožky uskladniť tak, aby sa dali na druhý deň v nedeľu konzumovať.
Ak hovorím o tom, že predavačky by voľnú nedeľu privítali, mám to nielen z osobných stretnutí, ale deklaruje to aj odborový zväz. Máme tú skúsenosť so zákazom maloobchodného predaja vo sviatok a ohlas je kladný. Naposledy to bola nie predavačka maloobchodu, ale pracovníčka veľkoskladu, ktorá mi povedala, že konečne po toľkých rokoch môže rátať aspoň so sviatkami ako dňom pre rodinu. Veľkosklad, v ktorom pracuje, tiež prestal pracovať vo sviatky, nakoľko nebolo komu tovar vyskladňovať. Nedeľu ako deň pracovného voľna ako spoločnosť zvládneme, tak ako sme ju zvládli pred rokmi, rovnako ako ju zvládajú dnes v Rakúsku a v Nemecku.
Nedeľa ako deň pracovného voľna je zároveň napĺňaním cyrilo-metodskej tradície, ku ktorej sa Slovenská republika vo svojej ústave hlási. K naplneniu tradície neodmysliteľne platí i zachovanie nedele ako sviatočného dňa. Svätiť siedmy deň Boh žiada od človeka už v Starom zákone.
Viem, že v tomto parlamente je časť poslancov, ktorých kresťanský charakter štátu neteší a práve z toho dôvodu budú hlasovať proti zákonu. Keby sme predložili návrh na povinnosť zamestnávateľa strpieť modlitebné prestávky vyžadované koránom, vtedy by nadšene súhlasili.
Záverom ešte jedna praktická vec. V súčasnosti je pre majiteľa predajne problematické zavrieť predajňu v nedeľu na základe vlastného rozhodnutia, keď konkurent nechal, ju nechá otvorenú. Ak sa zákonom ustanoví povinnosť mať zavreté v nedeľu pre každého, nakoniec bude drvivá väčšina občanov spokojná. Ani majitelia predajní o nič neprídu, občanov Slovenska pri kúpe vecí limitujú nízke príjmy a nie to, že sa dostanú do obchodu iba v nedeľu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Natália, spomínala si shoppingcentrá. Áno, bujnie, lepšie povedané už prebujnel konzumný spôsob života. Celé rodiny trávia čas v týchto centrách, rodiny sa bavia, zamestnanci makajú. Či tí zamestnanci nemajú vlastné rodiny? Zdá sa, že je to trend nezvratný, ale ja som optimista a tento trend sa dá zvrátiť a návrh tohto zákona je jeden obrovský krok, ktorý má aj veľký morálny prínos. Ďakujem.

Tak ešte raz. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, cieľom, ešte raz, cieľom návrhu zákona, nášho zákona o voľnej nedeli je umožniť opätovné povýšenie nedele na deň pracovného voľna, v ktorý v tento deň si rodiny môžu spolu zasadnúť k spoločnému stolu, v ktorý si rodičia, mamy, rodičia - mamy a otcovia sa budú môcť venovať svojim deťom a budú mať možnosť prejaviť im aj sebe navzájom svoju lásku, spolupatričnosť, svoju pozornosť, budú sa môcť venovať spoločným aktivitám, na ktoré celý týždeň nemajú čas, pretože deti chodia do školy a rodičia do zamestnania. Zlepší sa plnohodnotné fungovanie rodín i jednotlivcov v našej spoločnosti. Pracujúci budú môcť využiť voľný deň a zotaviť sa pred novým pracovným týždňom, čo prispeje k lepším pracovným výsledkom a aj k zdraviu týchto ľudí.
V súčasnej platnej legislatíve je v Slovenskej republike umožnený maloobchodný predaj spotrebiteľom počas nedieľ napriek širokej dostupnosti obchodov cez pracovný týždeň a v sobotu. Týmto prichádzajú mnohé matky a otcovia pracujúci v nedeľu o možnosť tráviť čas so svojimi deťmi a so svojou rodinou. Práca v nedeľu nemôže byť povýšená nad zdravé fungovanie rodiny. Život človeka nemôže byť určovaný iba trhom a obchodom. Podľa čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona.
Rozmáha sa v našej spoločnosti nezdravý konzumný spôsob života. Jednotlivci, dokonca i celé rodiny s deťmi trávia voľný čas v nedeľu potulovaním sa a nakupovaním v prevádzkach nákupných stredísk v tzv. shopping parkoch, čo je tiež jednou z príčin, nehovorím, že jedinou, ale jedno prispieva tiež k sociálnemu i kultúrnemu úpadku a tým aj k oslabeniu našej spoločnosti. Problém pre rodinu, ktorej člen - spravidla matka - pracuje vo sfére obchodu, komplikuje aj skutočnosť, že v Zákonníku práce je nedeľa ako bežný pracovný deň. V Zákonníku práce sú riešené len sviatky, kde podľa § 122 zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku.
Ďalším dôvodom predloženia návrhu zákona sú výsledky prieskumu Európskej únie v podnikoch, ktoré nútia svojich zamestnancov pracovať počas nedieľ. Bolo zistené, že u týchto zamestnancov je pravdepodobnosť ochorení o tretinu vyššia ako v podnikoch, kde zamestnanci v nedeľu nepracujú. Podľa analýz európskeho štatistického úradu Eurostat v roku 2019, 2014, pardon, z 27 štátov Európskej únie najviac pracujú v nedeľu Slováci a pritom patríme medzi najchudobnejších s najnižšími mzdami a s úbohými žobračenkami nazývanými dôchodky.
Predseda Odborového zväzu pracovníkov obchodu a cestovného ruchu Jozef Zadňan sa okrem iného vyjadril, že od roku 2008 sa odborový zväz aktívne zasadzuje za zatvorenie obchodov aj počas nedieľ. Najmä preto, že v obchode je zamestnaných viac ako 80 % žien, ktoré sú aj matkami a starajú sa o rodinu. Spotrebiteľ tým, že obchody budú zatvorené jeden deň v týždni a cez sviatky, vôbec neutrpí. V roku 2014 podľa výsledkov prieskumu Agentúry Polis sa 58 % respondentov vyjadrilo, že zatvorenie obchodov cez sviatky a v nedeľu nevnímajú ako problém. A v podstate neutrpí ani obchodník, pretože ľudia si tovar, ktorý potrebujú, nakúpia v iných dňoch pracovného týždňa, dokonca obchodník ešte ušetrí na nákladoch spojených s prevádzkou, napríklad na elektrine i na platoch zamestnancov. Čo sa týka miezd a prípadných príplatkov za prácu v nedeľu, my sme skôr zástancami toho, aby mali zamestnanci, a to nielen v obchodoch, také mzdy, z ktorých by sa dalo dôstojne žiť a neboli by odkázaní na prácu v nedeľu na úkor svojich rodín, na úkor svojich vzťahov a na úkor svojho zdravia.
Slovenská republika sa vo svojej ústave hlási k cyrilometodskej tradícii. Svätý Cyril a Metod na slovenské územie priniesli v reči ľudu vieru v Ježiša Krista ako Božieho Syna a požiadavku podľa tejto viery aj žiť. K tomu patrí aj zachovávanie nedele ako sviatočného dňa. Svätiť siedmy deň Boh žiada od človeka už v Starom zákone, jeden deň v týždni oddychovať. V kresťanskej kultúre je to nedeľa, v židovskej kultúre je to sobota a v moslimskej kultúre je to piatok. Tento jeden deň v týždni oddychovať sa dostal aj do civilných zákonov v celej Európe. Ešte aj v predchádzajúcom režime v socializme bývali obchody počas nedieľ zatvorené. Ani pre agnostika a ateistu nebola voľná nedeľa problémom, ale pomocou, aby si uvedomil potrebu oddychu od povinností všedných dní a venoval svoj čas rodine.
Žiaľ, po roku 1989 nastal vo východných postkomunistických štátoch boom západných investorov v obchodnej sfére. Pritom tie firmy v materských krajinách západnej Európy majú v nedeľu obmedzenú prácu. U našich najbližších západných susedov, najmä v Rakúsku a v Nemecku, ale aj v iných vyspelých štátoch je voľná nedeľa garantovaná zákonmi. Žiaľ, v našej republike je skupina bezohľadných ziskuchtivých ľudí, ktorí by pracujúcich vyžmýkali do posledných síl a najradšej by z nich zodrali aj kožu.
Spojenie kresťanskej nedele a dňa odpočinku má v občianskej spoločnosti dôležitosť a význam, ktorý presahuje kresťanský pohľad. Striedanie práce a odpočinku je vpísané do ľudskej prirodzenosti. Kto tvrdí opak, je novodobý otrokár. Nedeľný odpočinok musí byť právom pracujúceho, ktoré toto právo má zabezpečiť štát, najmä vtedy, keď vláda Slovenskej republiky deklaruje, že je sociálna a dokonca aj vo svojom programovom vyhlásení hovorí: "Vláda bude naďalej podporovať zosúladenie pracovného a rodinného života.".
Predložený legislatívny návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Má pozitívny sociálny vplyv a nemá dopad na rozpočet verejnej správy.
Dňa 6. 4. 2017 Ľudová strana - Naše Slovensko spolu s predsedom Aliancie za rodinu odovzdala do Národnej rady Slovenskej republiky petíciu občanov Slovenskej republiky zorganizovanú občianskym združením Aliancia za nedeľu v spolupráci s Konfederáciou odborových zväzov Slovenskej republiky za prijatie zákona na ochranu voľnej nedele. Túto podpísalo viac ako 83, podpísalo ju osem, bolo tam 83 274 podpisov občanov Slovenskej republiky, z čoho bolo 77 412 platných podpisov. Takisto voľnú nedeľu podporil aj Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu s jeho predsedom Jozefom Zadňanom, ktorý, citujem, povedal: "Už dozrel čas na to, aby aj zamestnancom v obchode bolo umožnené plnohodnotne stráviť dni oddychu s pozitívnymi účinkami na regeneráciu pracovnej sily a zabezpečenie dostatočného času stráveného so svojimi najbližšími. Je to zároveň prejav vzájomného porozumenia naprieč politickým spektrom medzi zamestnávateľmi, zástupcami zamestnancov, zamestnancami a širokou verejnosťou.".
Ďalej by som zacitovala podporu, vyjadrenie podpory za voľnú nedeľu od prezidenta Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky pána Jozefa Kollára: "Sociálni partneri vrátane Konfederácie odborových zväzov sú spolu s členskými štátmi Európskej únie vyzývaní, aby uľahčovali zosúladenie pracovného a rodinného života. Jedným zo základných cieľov aktivít odborových zväzov je aj spolupodieľanie sa na vytváraní takého spoločenského prostredia, ktoré je ústretové k rodine a vytvára reálne možnosti pre dosiahnutie harmonickej rovnováhy pri plnení povinností v rodine a v práci. Preto aj touto cestou vyjadrujem v mene Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky podporu občianskej iniciatíve za prijatie zákona na ochranu nedele.".
Snahu občianskeho združenia Aliancia za nedeľu podporili aj mnohé kresťanské cirkvi Slovenskej republiky. Bola to Rímskokatolícka cirkev, Evanjelická cirkev augsburského vyznania, Reformovaná kresťanská cirkev, ďalej Koinonia Ján Krstiteľ a iné cirkevné spoločnosti, okrem toho Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu, Odborový zväz železníc, výbor Odborového zväzu COOP Jednoty Galanta, Odborová základná organizácia pri spoločnosti Tesco Stores v Beckove, občianske združenie Slovo pre ženy, Spoločenstvo Kresťanské Slovensko, Slovenský odborový zväz pôšt a telekomunikácií, Slovenská ľudová strana, Kresťansko-sociálna únia, Slovenskí katolícki farmaceuti, Združenie pre ochranu rodiny a COOP Jednota Poprad.
Takže chcela by som nakoniec povedať, že ešte by som sa chcela obrátiť zvlášť na poslancov, kolegov poslancov zo strany OĽANO a všetkých poslancov, ktorí tvrdia o sebe, že sú kresťania, ale najmä poslancov zo strany OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, pretože my sme ich návrhy o nedeli podporili. Všetky ich dobré návrhy podporujeme. Tak očakávam, že keďže predkladali podobné zákony a my sme ich podporili, takže by mali podporiť aj oni náš zákon. Žiaľ, pred rokom v apríli 2017 z poslancov OĽANO podporil náš zákon o voľnej nedeli jediný poslanec.
Obraciam sa na vás všetkých, vážení poslanci a poslankyne, na základe týchto faktov vás žiadam i prosím zároveň, zvážte podľa svojho vedomia a svedomia, či chcete podporiť tento návrh zákona a úbohé diskriminované predavačky, unavené, zničené a prepracované a či im dožičíte svojím hlasovaním odpočinok v nedeľu a strávenie tohoto dňa so svojimi rodinami. Záleží to len od vášho hlasovania a nič, naozaj nič vám nebráni v tom, aby ste tento návrh podporili.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážení prítomní, kolegyne, kolegovia, chcem uviesť návrh, uvádzam návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ktorý predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marian Kotleba, Natália Grausová, Stanislav Drobný a Ján Mora. Cieľom návrhu zákona je umožniť opätovné povýšenie nedele na deň pracovného voľna. Ostatok poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja len v rýchlosti chcem zhrnúť rozpravu. V rozprave boli použité teda argumenty iba v prospech návrhu tohto zákona, teda až na faktickú pána Osuského, pričom argument, že nútiť očkovať seba alebo naše deti pod hrozbou pokuty je v rozpore so základnými ľudskými právami, je sám o sebe dostatočne silný na to, aby sa aj na Slovensku rovnako ako v ďalších 18 štátoch Európskej únie očkovalo dobrovoľne. To znamená iba tých, ktorí s tým vyjadrili súhlas. Každý, kto má z chorôb ako záškrt, čierny kašeľ, osýpky alebo besnota strach, nech sám seba a svoje deti zaočkuje, a každý, kto z akéhokoľvek dôvodu nechce sám seba alebo svoje deti zaočkovať, nech nie je tým nútený či už formou nátlaku alebo pod hrozbou pokuty. Ešte raz chcem požiadať o podporu nášho návrhu zákona ctené plénum. Ďakujem.