Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vstup predsedajúceho

5.4.2019 o 16:09 hod.

Ing. PhD.

Martin Beluský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vstup predsedajúceho 5.4.2019 16:09 - 16:09 hod.

Martin Beluský
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpilo 16 poslancov aj minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky Árpád Érsek.
Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení, ktoré tvorí súčasť správy (tlač 1411a), ktorým Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky poverenému riadením Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky Árpádovi Érsekovi.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 5.4.2019 9:14 - 9:16 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som predložil správu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky poverenému riadením Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky Árpádovi Érsekovi vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1488 z 29. marca 2019 pridelil predmetný návrh na prerokovanie výborom Národnej rady do určeného termínu konania schôdze. Zároveň určil ako, aby Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor pripravil na schôdzu Národnej rady správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch.
Predložený návrh skupiny poslancov prerokovali výbory v určenom termíne s nasledovným výsledkom:
Výbor pre sociálne veci o návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 rokovacieho poriadku nebol uznášaniaschopný.
Zahraničný výbor uznesením č. 142 z 3. 4. 2019 odporučil Národnej rade vysloviť nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky poverenému riadením Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky Árpádovi Érsekovi.
Ostatné výbory neprijali k návrhu uznesenia, keďže návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako gestorský výbor rokoval výbor pre hospodárske záležitosti 4. apríla 2019. Uznesením č. 351 schválil správu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky poverenému riadením Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky Árpádovi Érsekovi. Výbor ma zároveň poveril, aby som predniesol na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania predmetného návrhu vo výboroch.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 3.4.2019 11:21 - 11:25 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ešte raz ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, štáty vo svete na účely zabezpečenia prežitia štátotvorného národa využívajú rôzne nástroje populačnej politiky. Vo všeobecnosti platí, že demokratický štát nemôže žiadnemu páru muža a ženy, teda s výnimkou incestu, brániť možnosti mať ľubovoľný počet detí. Zároveň však žiadny štát nie je povinný finančne podporovať rodiny s deťmi, a preto žiadna forma štátneho príspevku na deti nie je právne nárokovateľná.
Rozumná vláda by sa mala snažiť priamo podporovať pôrodnosť len tých skupín obyvateľstva, ktoré sa s najväčšou pravdepodobnosťou dokážu podieľať na budúcom kultúrnom a hospodárskom rozvoji daného štátu. Ekonomicky aktívni obyvatelia nepochybne patria ku skupine, ktorá je hodná aktívnej podpore pôrodnosti, pretože títo ľudia tým, že sú ekonomicky aktívni, preukázali svoju schopnosť osvojiť si pracovné návyky, vzdelávať sa, rozvíjať svoje zručnosti a tieto zručnosti používať na vytváranie spoločensky prospešných hodnôt.
Cieľom tohto legislatívneho návrhu je preto zvýšenie daňového bonusu tak, aby motivovalo pracujúce rodiny k vyššej pôrodnosti a aby poskytol týmto rodičom lepšie podmienky na výchovu detí. Okrem toho tento legislatívny návrh zavádza závislosť výšky uplatniteľného daňového bonusu od počtu vyživovaných detí žijúcich v domácnosti s daňovníkom. Výška uplatniteľného daňového bonusu je nastavená tak, aby bola, aby bolo pre každú rodinu ekonomicky najvýhodnejšie mať práve tri deti. Tento počet detí na dvojicu rodičov je z pohľadu demografického vývoja v štáte optimálny.
Výška daňového bonusu je nastavená tak, aby priemerná rodina, v ktorej obaja rodičia zarábajú priemernú nominálnu mzdu, neplatili pri uplatnení daňového bonusu za tri deti takmer žiadnu daň z príjmu. To znamená, že uplatniteľný daňový bonus za tri deti je v aktuálnom roku rovný dvojnásobku dane z príjmu z priemernej nominálnej mesačnej mzdy za uplynulý rok.
Na tento účel sa v zákone o dani z príjmov zavádza nová definícia tzv. bonusového koeficientu, ktorý zodpovedá dani z príjmu fyzickej osoby zarábajúcej priemernú nominálnu mesačnú mzdu v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Následne je výška uplatniteľného daňového bonusu definovaná tak, aby celková suma daňového bonusu za prvé tri deti bola rovná dvojnásobku bonusového koeficientu.
Tento predložený legislatívny návrh bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet. Aby bolo možné dopad zodpovedne premietnuť do štátneho rozpočtu, tak účinnosť tejto legislatívnej novely je navrhovaná až od 1. 1. 2020. Pokles príjmov štátneho rozpočtu nie je možné presne kvantifikovať. Na jednej strane síce príde k poklesu výberu dane z príjmov, na druhej strane však rodinám zostane k dispozícii väčší balík peňazí, ktoré môžu použiť na bežnú spotrebu. Tým príde k zvýšenej agregátnej spotreby a zároveň zvýšeniu výberu nepriamych daní. V dlhodobom horizonte sa predpokladá, že toto opatrenie bude mať pozitívny dopad na vývoj štátneho rozpočtu, keďže zvýšenie počtu pracujúcich ľudí povedie k rastu ekonomiky a zlepšeniu ekonomickej situácie na Slovensku.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 3.4.2019 11:19 - 11:19 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. (Zaznievanie gongu.) Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poslanci za poslanecký klub Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Milan Uhrík, Martin Beluský, Rastislav Schlosár a Milan Mazurek predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženej novely zákona o dani z príjmov je zvýšenie finančnej podpory pre viacdetné pracujúce rodiny vo forme navýšeného a odstupňovaného daňového bonusu, ktorý bude závislý na priemernej mzde. Konečnou ambíciou tohto legislatívneho návrhu je motivácia pracujúcich rodín k vyššej pôrodnosti. Viac uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. (Zaznievanie gongu.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.4.2019 10:45 - 10:51 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Európska dohoda o pridružení uzavretá medzi Slovenskou republikou a Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi bola podpísaná dňa 4. októbra 1993 a po skončení ratifikačného procesu v členských štátoch spoločenstva nadobudla platnosť 1. februára 1995.
V zmysle dohody sa malo konať zbližovanie existujúcich a budúcich právnych predpisov Slovenskej republiky a zabezpečovanie postupnej kompatibility, teda zlučiteľnosti slovenského práva s právom spoločenstiev. Z týchto dôvodov bolo neskôr do Ústavy Slovenskej republiky zakomponované nové znenie čl. 7 ods. 2, ktoré aj v súčasnosti znie: "Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády (...)." Takáto novela Ústavy Slovenskej republiky úplne podriadila Slovenskú republiku právu Európskej únie, čím sa dostala do rozporu s čl. 1 ods. 1, ktorý znie: "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo." (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prepáčte, že vás prerušujem, nerada to robím.
A, pán poslanec Marosz, vy ste spravodajca. Prepáčte, ale máte byť na mieste spravodajcu.
Nech sa páči, pán poslanec.

Beluský, Martin, poslanec NR SR
Pojem zvrchovanosť, ktorá ako prvá definuje Slovenskú republiku, znamená, že moc pochádza od ovládaných, nie od vládcov. Zvrchovanosť ľudu vychádza z ideí, že všetka zákonitá moc pochádza od ľudí, ktorým sa vládne, a nie z nejakého božského či iného externého zdroja. To znamená, že ak má byť Slovenská republika zvrchovaný štát, tak moc musí pochádzať od občanov Slovenskej republiky, ktorí si volia svojich zástupcov do najvyššieho zákonodarného zboru, to znamená, do Národnej rady Slovenskej republiky a volia si v priamych voľbách prezidenta Slovenskej republiky, ktorý potom na základe volieb do Národnej rady menuje vládu Slovenskej republiky.
Článok 7 ods. 2 pritom hovorí, že právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, teda pred zákonmi, ktoré prijala Národná rada Slovenskej republiky ako občanmi zvolený zákonodarný orgán. Orgán, ktorý dostal od občanov moc na prijímanie zákonov. Občania Slovenskej republiky si nevolia svojich zástupcov do Európskej komisie, ktorá má v Európskej únii legislatívnu právomoc, ale do Európskeho parlamentu, kde sedí 751 poslancov, má Slovenská republika minimálne zastúpenie, teda v súčasnosti iba 13 poslancov. Niet preto pochybností, že čl. 7 ods. 2 je v rozpore s čl. 1 ods. 1, ktorý Slovenskú republiku definuje ako zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Tento článok je v rozpore aj s akoukoľvek snahou občanov Slovenskej republiky, ktorí by chceli referendom vystúpiť z Európskej únie. Predstavme si scenár, že občania Slovenskej republiky vyzbierajú potrebných 350-tisíc podpisov na vyhlásenie referenda. Prezident Slovenskej republiky referendum vyhlási a občania by sa v potrebnej väčšine vyjadrili, že nechcú, aby Slovenská republika zotrvala v Európskej únii. Výsledok tohto referenda by sa vyhlásil ako zákon a vláda Slovenskej republiky spolu s Národnou radou by museli urobiť potrebné kroky k naplneniu tejto požiadavky, ako je napríklad aktivácia čl. 50 Zmluvy o Európskej únii. Na novelizáciu ústavy, kde by sa musel neskôr tento sporný článok odstrániť, je však potrebná ústavná väčšina v Národnej rade Slovenskej republiky. To znamená, minimálne 90 hlasov. Ak by sa však nenašla potrebná väčšina v parlamente, nakoľko poslanci nie sú v zmysle ústavy viazaní žiadnymi príkazmi, mohlo by dôjsť k situácii, kedy Slovenská republika vystupuje, resp. vystúpi z Európskej únie, no napriek tomu má v Ústave Slovenskej republiky definované podriadenie sa nariadeniam Európskej únie. To by bol precedens, na ktorého vyriešenie by bol potrebný široký politický konsenzus, a ten by sa mohol hľadať ťažko. To by predlžovalo nezmyselný stav a z toho by mohlo vychádzať množstvo ďalších problémov.
Nielen kvôli tomu je potrebné toto ustanovenie čl. 7 ods. 2 odstrániť. Nielen kvôli tomu, že by raz mohla Slovenská republika z Európskej únie vystúpiť, ale najmä kvôli tomu, že tento článok Slovenskej republiky je absolútne zbytočný a nadbytočný. Veď pôvodné znenie čl. 7 ods. 2 bolo: "Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou alebo na jej základe preniesť časť svojich zvrchovaných práv na medzinárodnú organizáciu, ktorej je členom, ak to ustanovuje medzinárodná zmluva. Ak takáto medzinárodná organizácia vydáva právne záväzne akty, sú tieto priamo záväzné a majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky." Takéto ustanovenie bolo úplne dostačujúce na to, aby Slovenská republika počas svojho členstva prijímala nariadenie Európskej únii. A zároveň keby z Európskej únie vystúpila, nebolo by potrebné novelizovať Ústavu Slovenskej republiky.
My navrhujeme, aby sa táto veta o podradenosti voči Európskej únii z našej ústavy úplne odstránila a tým sa navrátila vážnosť Slovenskej republiky, aby sa začali potrebné kroky k návratu zvrchovanosti Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.4.2019 19:02 - 19:05 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, aj za zhovievavosť, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, súčasný právny poriadok Slovenskej republiky pozná zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci. Pri výkone verejnej moci je zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Zodpovednosť fyzických osôb, ktoré vykonávajú túto verejnú moc a podpisujú rozhodnutie v mene štátu, resp. inej organizácie verejnej moci, však v dnešnom právnom systéme upravená nie je. Za nezákonné rozhodnutia a škody spôsobené verejnými funkcionármi teda preberajú hmotnú zodpovednosť orgány štátnej a verejnej správy, čiže v konečnom dôsledku občania platiaci dane.
V súkromnom sektore je pritom zodpovednosť fyzických osôb za nimi spôsobenú škodu absolútnou samozrejmosťou. Každý, kto sa stará o vlastný majetok, nesie prirodzene zodpovednosť aj za nesprávne rozhodnutia, ktoré by viedli k jeho poškodeniu, zničeniu alebo strate hodnoty. V súkromných spoločnostiach musia fyzické osoby v zmysle Obchodného zákonníka vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Konatelia a členovia predstavenstva spoločnosti, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.
Vo verejnom sektore, kde verejní funkcionári zodpovedajú za majetok štátu a v organizácii verejnej správy takýto princíp v súčasnosti nefunguje. Verejní funkcionári často rozhodujú v rozpore so zákonom alebo v rozpore so zásadami dobrého hospodárenia. Poškodení občania alebo právnické osoby sa v súdnych sporoch a žalobách obracajú proti štátu alebo organizácii verejnej správy, ktorá protizákonné rozhodnutie vydala, nie však proti danému verejnému funkcionárovi. Štát ani organizácia verejnej správy nemá zákonné možnosti si túto škodu ďalej vymáhať u verejného funkcionára, resp. funkcionárov, ktorí takéto protizákonné rozhodnutie vydali. V praxi sa tak často stretávame s tým, že verejní funkcionári, resp. politici podliehajú tlakom rôznych lobistických skupín alebo korupcií a benevolentne či dokonca účelovo vydávajú protizákonné rozhodnutia, ktorými spôsobujú škodu verejnej správe a občanom.
Preto navrhujeme, aby sa priamo do Ústavy Slovenskej republiky zakotvili nové odseky, ktoré výrazne zlepšia vymožiteľnosť práva a zavedú hmotnú zodpovednosť fyzických osôb vykonávajúcich verejnú moc individuálne alebo v rámci kolektívneho orgánu. Všetci verejní funkcionári budú povinní nahradiť vzniknutú škodu každému, koho práva boli porušené v dôsledku nezákonného výkonu verejnej moci. V prípade nezákonných úradných postupov alebo nezákonných rozhodnutí vydaných kolektívnym orgánom budú niesť zodpovednosť za škodu tí verejní funkcionári, ktorí ako členovia kolektívneho orgánu vyjadrili súhlas s týmto nezákonným úkonom.
Ďalšie podrobnosti o spôsobe ručenia verejných funkcionárov za nimi spôsobenú škodu a o možnostiach vymáhania škody zo strany poškodených ustanoví osobitný zákon, napr. zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Zakotvenie takejto hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov za nimi spôsobenú škodu priamo do Ústavy Slovenskej republiky považujeme za dôležité nielen preto, že sa jedná a fundamentálny pilier práva a spravodlivosti, ktorým by sa mala riadiť celá Slovenská republika, ale aj preto, že v budúcnosti nebude môcť žiadna vládna garnitúra zrušiť takéto ústavné nariadenie len jednoduchou parlamentnou väčšinou.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 2.4.2019 18:27 - 18:30 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, štatistiky ministerstva vnútra, týkajúce sa trestne stíhaných maloletých osôb za rôzne formy kriminality, upozorňujú na nebezpečný trend. Opätovne nám narastá počet trestných činov páchaných maloletými osobami. V súvise s nárastom kriminality dochádza aj k čoraz významnejšiemu zníženiu veku páchateľov trestnej činnosti, čím sa častokrát dostávame k osobám, ktoré sú dnes podľa platnej legislatívy vyňaté z trestnej a priestupkovej zodpovednosti.
Takýto typ kriminality je na výraznom vzostupe práve v oblastiach s vysokým zastúpením asociálnych obyvateľov žijúcich najčastejšie v osadách v blízkosti miest a obcí. Asociáli čoraz viac využívajú maloletých do 14 rokov na páchanie rôznych foriem kriminality. V mnohých prípadoch sa dokonca jedná o ich vlastné deti. Rodičia vedomí si absentujúcej trestnej a priestupkovej zodpovednosti u takýchto maloletých osôb strácajú obavy z páchania kriminality a preto nahovárajú svoje deti na rôzne krádeže, no častokrát aj lúpežné prepady s tragickým koncom. Fyzická vyspelosť mnohých detí už vo veku 12 rokov im častokrát poskytuje potenciál spôsobiť aj ťažké ublíženie na zdraví, hlavne u chránených osôb, akými sú dôchodcovia alebo iné deti, pri útoku v organizovanej skupine dokonca aj dospelej osobe alebo osobám.
Snaha znížiť kriminalitu detí a mladistvých sa v minulosti premietla do § 211 ohrozovanie mravnej výchovy mládeže, kde sa podľa písm. c) umožnenie konania trestnej činnosti stáva trestným činom jeho rodičov, ako aj ďalších zodpovedných osôb. V praxi však nastáva problém s dokazovaním toho, či rodičia umožnili maloletému páchať priestupky alebo trestné činy. Často dochádza k prípadom, že rodičia ani pri najlepšej snahe nedokážu zabrániť protiprávnej činnosti svojho potomka. Keďže však maloletý nie je zodpovedný za prípadné priestupky alebo trestné činy, ktoré spácha, zlyhávajú tak akékoľvek metódy a formy prevencie protiprávnej činnosti.
Rozhodli sme sa preto reagovať na tento nebezpečný trend vzostupu kriminality novelou Trestného zákona a zákona o priestupkoch, ktorým znižujeme hranicu trestnoprávnej a priestupkovej zodpovednosti na 12 rokov. V mnohých krajinách Európskej únie je uzákonená nižšia veková hranica trestnej zodpovednosti, než je tomu v právnom systéme Slovenskej republiky. V susednom Maďarsku je veková hranica trestnej zodpovednosti maloletých v prípade spáchania závažného trestného činu, napríklad vraždy, lúpežného prepadnutia, zabitia alebo znásilnenia určená vekom na 12 rokov, vo Francúzsku a Poľsku na 13 rokov, v Holandsku a Portugalsku na 12 rokov a v Anglicku a Walese dokonca na 10 rokov. Práve zníženie vekovej hranice trestnej a priestupkovej zodpovednosti považujeme za najefektívnejší nástroj prevencie kriminality správania maloletých osôb.
Ďakujem pekne za slovo.
Skryt prepis
 

2.4.2019 18:25 - 18:26 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, poslanci za stranu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Martin Beluský, Milan Uhrík a Milan Mazurek predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb., zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je zlepšenie bezpečnostnej situácie na celom území Slovenskej republiky. Návrh zákona znižuje vek trestnej zodpovednosti zo súčasných 14 rokov na 12 rokov a priestupkovej zodpovednosti z 15 rokov rovnako na 12 rokov. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Viac uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.2.2019 9:48 - 9:55 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, máme pred sebou návrh novely zákona, ktorý má za cieľ zlepšiť ochranu nenarodených detí. Umelé prerušenie tehotenstva, teda potraty sú, boli a budú témou v mnohých krajinách po celom svete. Za celú tú dobu boja za ochranu nenarodených detí sa zhromaždilo nesmierne veľké množstvo argumentov pre, ale rovnako aj proti ochrane nenarodených detí. Existuje množstvo štúdií, vedeckých názorov, náboženských aj sekulárnych pohľadov na danú tému a každý, kto je pre aj proti, si dokáže nájsť tie svoje argumenty, ktoré potvrdia, že ten jeho názor je správny a podložený. Ktorá strana má pravdu, častokrát ukáže až čas, inokedy sa zas stopercentne správnej odpovedi nedočkáme.
Napríklad dnes už asi nikto v modernej spoločnosti nebude obhajovať, prečo je dobré mať v spoločnosti otrokov. Otroctvo existovalo tisíce rokov vo všetkých druhoch spoločností a vo všetkých častiach sveta. Predstaviť si ľudský spoločenský život bez neho vyžadovalo mimoriadne úsilie. Napriek tomu sa z času na čas objavovali výstrednosti, aby sa postavili proti nemu, pričom väčšina z nich argumentovala tým, že otroctvo je morálna obludnosť, a preto sa ho ľudia musia zbaviť. Takíto obhajcovia vo všeobecnosti vyvolali reakcie od jemného pobavenia až po kruté pohŕdanie a dokonca aj násilné útoky. Keď sa ľudia obťažovali, aby uviedli dôvody proti navrhovanému zrušeniu, rozvinuli rôzne myšlienky. Medzi hlavné patrilo týchto päť:
Po prvé, otroctvo je prirodzené. Ľudia sa líšia a musíme očakávať, že tí, ktorí sú určitým spôsobom nadriadení, napríklad v inteligencií, v morálke, vedomostiach, v technologických schopnostiach alebo v schopnosti bojovať, sa stanú pánmi tých, ktorí sú v tomto ohľade podradní.
Po druhé, otroctvo vždy existovalo. Tento dôvod je príkladom argumentovania s tradíciami a zvykmi, teda aj keď nechápeme, prečo sociálna inštitúcia pretrváva, jej pretrvávanie môže byť napriek tomu založené na logike, ktorú ešte musíme pochopiť.
Po tretie, každá spoločnosť na zemi má otroctvo, nevyžiadaný dôsledok je, že každá spoločnosť musí mať otroctvo. Ako tvrdí jeden variant, každá spoločnosť má otroctvo, pretože niektoré druhy práce sú také ťažké alebo ponižujúce, aby ich nemohol urobiť žiadny slobodný človek, a preto ak nemáme otrokov, aby sme tieto práce vykonávali, nikto ich neurobí.
Po štvrté, otroci nie sú schopní sa postarať sami o seba. Táto myšlienka bola populárna v Spojených štátoch koncom osemnásteho a začiatkom devätnásteho storočia medzi ľuďmi, ako sú John Washington a Thomas Jefferson, ktorí považovali otroctvo za morálne odsúdeniahodné, ale naďalej držali otrokov a získavali od nich osobné služby a príjmy z produktov, ktoré boli nútení produkovať. Bolo by kruté oslobodiť týchto ľudí, ktorí by v najlepšom prípade upadli do biedy a utrpenia.
Po piate, bez pánov otroci zomrú. Novinári, ktorí cestovali po zrušení otroctva na juh hneď po vojne, uviedli, že černosi boli v skutočnosti v procese vyhynutia z dôvodu ich vysokej miery úmrtnosti, nízkej pôrodnosti a nešťastného ekonomického stavu. Smutné, ale pravdivé, niektorí pozorovatelia vyhlásili, že oslobodení ľudia boli naozaj príliš nekompetentní, leniví alebo nemorálni, aby sa správali spôsobom, ktorý je v súlade s prežitím v skupine.
Ak sa sami seba pýtate, prečo pri téme ochrany nenarodených detí hovorím o argumentoch proti zrušeniu otroctva, tak je to preto, že je to rovnako absurdné. Keď si týchto päť argumentov proti zrušeniu otroctva prerobíme na argumenty proti obmedzeniu potratov, dostaneme rovnaký výsledok.
Argument číslo jedna hovoril, že otroctvo je prirodzené, že je to isté, čo je to isté, ako by sme dnes tvrdili že potraty sú prirodzené. A že nenarodené deti sa líšia od nás narodených, a preto musíme očakávať, že sme určitým spôsobom nadradení v inteligencií, v morálke, vedomostiach, v technologických schopnostiach alebo schopnosti bojovať, a teda že máme právo o nich rozhodovať. Argument číslo dva, otroctvo vždy existovalo, teda dnes by sme mohli tvrdiť, že potraty sú a boli už veľmi dlho. Argumentovať tradíciou a zvykmi je aj v tomto prípade rovnako absurdné. Argument číslo tri tvrdil, že každá spoločnosť na zemi má otroctvo, teda dnes povedané, každá spoločnosť na svete vykonáva potraty. Aj tu nevyžiadaný dôsledok takého názoru je, že každá spoločnosť musí teda vykonávať potraty. Argument číslo štyri, argument číslo päť, otroci nie sú schopní sa postarať sami o seba a bez pánov by otroci zomreli. To sú také isté tvrdenia, akože nenarodené deti nie sú schopné postarať sa sami o seba, resp. bez potrebných zdrojov na starostlivosť o deti by sa rodičia neboli schopní o tieto deti postarať. Predpoklad, že sú matky, prípadne je spoločnosť, ktorá sa o tieto deti nevie postarať, napríklad nedostatkom kapacity v detských domovoch alebo nižšieho záujmu pestúnskych rodičov, nie je argument pre to, aby sme naďalej podporovali a vykonávali umelé prerušenie tehotenstva, ale práve naopak, aby sme pripravili spoločnosť prijať aj takéto deti bez potrebného zázemia.
Aký je teda rozdiel medzi predpokladom, že všetci ľudia sa síce rodia rovní, ale otroci nie, a predpokladom, že ľudský život je síce hodný ochrany už pred narodením, ale ľudský život mladší ako dvanásť týždňov prenatálneho veku nie? A aký medzi predpokladom, že vlastníckeho práva otrokára má prednosť pred ochranou rovnosti ľudí v dôstojnosti a práva, a predpokladom, že ochrana súkromia tehotnej ženy má prednosť pred ochranou zatiaľ nenarodeného ľudského života? Rozdiel je jediný. Prvé z týchto predpokladov sú dnes všeobecne považované za príklad exemplárneho zlyhania súdnej ochrany ústavnosti, druhé túto ochranu potrebujú. Nepriznať 11-týždňovému životu ochranu, na ktorú má nárok život o dva týždne starší, je rovnako iracionálne, absurdné a svojvoľné, ako zakázať otroctvo vo vzťahu k deťom do alebo nad 15 rokov alebo ľuďom s IQ do alebo nad 80.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.2.2019 16:24 - 16:40 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Tak ešte raz ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, výška súčasného platu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky je podľa aktuálnej legislatívy viazaná na priemernú nominálnu mesačnú mzdu zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Podľa predloženého návrhu zákona by sa po novom plat poslancov, ako aj ďalších ústavných činiteľov odvodzoval od výšky aktuálnej minimálnej mzdy v Slovenskej republike. Poslanecký plat by teda nebol stanovený ako trojnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ale ako trojnásobok minimálnej mzdy v Slovenskej republike. Podobne by od minimálnej mzdy záviseli aj paušálne náhrady poslancov.
Predkladaná novela zákona zároveň ruší aj vyplácanie odstupného pre poslancov, ktorým zaniká výkon ich poslaneckého mandátu. Podľa súčasnej legislatívy totiž patrí poslancovi po zániku jeho mandátu plat vo výške dvoch až troch mesiacov v závislosti od času výkonu poslaneckého mandátu. Každý poslanec si musí byť vedomý toho, že poslanecké miesto je časovo ohraničená pozícia na dobu určitú, a preto nárok na odstúpenie, na odstupné nie je opodstatnený.
Naviazanie poslaneckých platov na priemernú mzdu v národnom hospodárstve považujeme za neprimerané. Oficiálne uvádzaná priemerná mzda na Slovensku totiž neodzrkadľuje reálne platobné pomery väčšiny bežných ľudí. Hoci oficiálne uvádzaná priemerná nominálna mesačná mzda dosahovala podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvé tri kvartály kalendárneho roka 2018 výšku 984 eur, v skutočnosti približne 60 % zamestnancov zarábalo menej ako uvádzanú priemernú mzdu.
Vyššia hodnota vypočítanej priemernej mzdy je spôsobená nadpriemerne vysokými zárobkami malého počtu ľudí, napríklad aj vysokými zárobkami poslancov a tiež vysokými zárobkami iných ústavných činiteľov. Vysoké rozdiely v platoch vedú k zvyšovaniu sociálnej nerovnosti a k čoraz väčšej biede ľudí zarábajúcich minimálnu mzdu v porovnaní s ľuďmi zarábajúcimi nadpriemerne.
Jedným z dôvodov na predloženie tejto novely je aj negatívny vývoj dlhu Slovenskej republiky. Podľa schváleného vládneho návrhu štátneho rozpočtu na rok 2019 sa očakáva, že celkový hotovostný dlh Slovenskej republiky prekročí 45 miliárd eur. Každý obyvateľ Slovenska tak okrem svojich súkromných dlhov bude dlhovať v prepočte ďalších viac ako 8 270 eur. Zodpovednosť za tento stav nesú v rozhodujúcej miere práve poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky a ďalší vedúci ústavní činitelia, ktorí dopustili, aby dlh Slovenska vzrástol do takejto extrémnej výšky. Súčasná výška vrátane paušálnych náhrad pre poslanca s trvalým pobytom mimo Bratislavy predstavuje 3 577 eur. Tento plat poberajú poslanci od roku 2011, pričom za celé obdobie prišlo len k jedinému symbolickému zvýšeniu platov o jedno euro v roku 2018. Od roku 2019 však príde k rozmrazeniu a skokovému zvýšeniu platov poslancov približne o tisíc eur. Takéto radikálne zvýšenie platu považujeme zo strany poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za arogantné a nesolidárne vo vzťahu k bežným a priemerne zarábajúcim ľuďom.
Správne nastavená minimálna mzda udržiava životnú úroveň obyvateľstva nad úrovňou existenčného minima a motivuje ľudí uprednostniť prácu pred rôznymi sociálnymi príjmami. Vytváranie podmienok pre zvyšovanie minimálnej mzdy na takúto úroveň by teda malo byť nielen prioritou poslancov Národnej rady, ale aj vlády Slovenskej republiky a ostatných ústavných činiteľov. Naviazanie poslaneckých platov na minimálnu mzdu bude zároveň predstavovať prejav pokory a úcty voči ľuďom, ktorí sú nútení živiť svoje rodiny z minimálnej mzdy. Najvyšší ústavní činitelia tým prejavia symbolické gesto, že sú ochotní podieľať sa na obnovení a ozdravení slovenského hospodárstva a že sú ochotní začať šetriť od seba.
Predložená novela zákona bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Predpokladaná úspora len na samotných mzdových nákladoch poslancov bude za jedno volebné obdobie predstavovať približne 14 miliónov eur a na paušálnych náhradách ďalších 7 miliónov eur. K ďalším výrazným úsporám príde vďaka racionalizácii platov členov vlády a ďalších ústavných činiteľov, ktorých plat sa vypočítava v závislosti od platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Na záver by som chcel požiadať ctené plénum o podporu nášho návrhu zákona, aby sme ho mohli prerokovať v druhom čítaní. Ďakujem.
Skryt prepis