Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Bolo to pár mesiacov dozadu, kedy bolo na Slovensku veľké haló, že budeme mať konečne prvýkrát v histórii vyrovnaný štátny rozpočet, dnes už vieme, že táto realita nebude. Máme tu nový návrh rozpočtu na roky 2020 až 2022 a Slovensko sa bude zadlžovať ďalej, vyrovnaný rozpočet je samozrejme zase v nedohľadne. Práve takýto návrh, si myslím, že môže pomôcť tomu, aby aspoň tých pár mesiacov pred voľbami sa nebudú prijímať zákony bez toho, aby s tým súhlasila väčšina Národnej rady Slovenskej republiky, teda nielen tá jednoduchá väčšina, ale tá väčšina všetkých poslancov Národnej rady. A myslím si, že práve takýto jednoduchý návrh zákona môže pomôcť tomu, aby sa ďalej nevytvárali tie deficitné štátne rozpočty, aby naďalej nepokračovalo to, že sa zadlžujeme a v konečnom dôsledku tieto peniaze budú musieť potom zaplatiť ďalšie generácie. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Dovolím si doplniť pani poslankyňu Nehézovú. Podľa mňa je nemysliteľné, aby v štáte, ktorý si môže dovoliť kúpiť 14 amerických bojových stíhačiek za 1,6 miliardy eur, ktorý si môže dovoliť kúpiť obrnené transportéry za viac ako 1 miliardu eur, ktorý môže mať webovú stránku za ďalšiu miliardu eur, je nemysliteľné, aby v takomto štáte rizikové skupiny obyvateľstva, ako sú dôchodcovia, deti a zdravotne postihnuté osoby, si museli doplácať za lieky. Veď predsa aj v Ústave Slovenskej republiky v čl. 40 je jasne napísané, že na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, moja interpelácia je určená pre ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky Árpáda Érseka.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
Na základe informácií získaných od zamestnancov Železničnej spoločnosti Cargo Slovensko, a. s., mám za to, že záujmy štátneho železničného nákladného dopravcu sú dlhodobo poškodzované osobami pôsobiacimi na vedúcich pozíciách a nekalými obchodnými praktikami konkurencie. Dovoľujem si uviesť konkrétne informácie a požiadať vás o vysvetlenie a zodpovedanie súvisiacich otázok.
Za prvé. Podľa mojich informácií osoby zodpovedné za prevádzku železničnej techniky a nasadzovanie prevádzkového personálu konajú zámerne tak, aby Cargo nebolo schopné konkurovať súkromným dopravcom na prepravách lukratívnych vlakov. Týka sa to najmä tranzitu cez pohraničné prechodové stanice Kúty, Rusovce, Komárno a Štúrovo.
Aké kroky podnikne Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky voči tomuto konaniu?
Za druhé. Prečo personálna politika Carga nereaguje na stav počtu strojvodcov, ktorých počet neustále klesá? Konkurencia Carga ponúka mzdy, ktoré sú vyššie o 200 až 400 eur v čistom, a vedenie Carga nereaguje a nesnaží sa prilákať strojvodcov naspäť, prípadne udržať si čerstvých rušňovodičov aj inak ako viazanosťou odpracoval si istý počet rokov po absolvovaní kurzu strojvodcu.
Po tretie. Prečo dopravný úrad, ktorý je podriadený Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky, napriek viacerým podaniam a známym skutočnostiam o sústavnom porušení drážnej legislatívy súkromnými dopravcami nekoná? Strojvodcovia u súkromných dopravcov sú vo výkone služby aj 18 až 24 hodín, pričom povolených je 12 hodín a najviac 15 hodín v sprievode. Tak isto aj železničná technika, najmä vozne nespĺňajú predpísané náležitosti a nevykonáva sa žiadna kontrola.
Po štvrté. V roku 2017 došlo dopisom zmluvy 11863/2017-S81 k predaju 21 rušňov štátneho Carga za 325-tisíc eur bez DPH spoločnosti LOKO TRANS. V tomto balíku bolo predaných aj päť výkonných elektrických rušňov radu 240. Podľa mojich informácií iba šrotovná cena medi v piatich rušňoch radu 240 je približne 340-tisíc eur. Aj bez zistenia ceny liatiny a medi vo zvyšných lokomotívach je jasné, že lokomotívy boli predané za 25 až 33 % šrotovnej ceny. Lokomotívy 240.141 a 240.144 prešli bežnou opravou, po ktorej sa stali majetkom dopravcu Railtrans International, ktorému vedenie Carga prepúšťa lukratívne vlaky o zákazníkov Slovnaft a MOL. Rušne boli predané za zlomok šrotovnej ceny, pričom sa postupne po opravách objavujú u konkurencie nášho štátneho železničného nákladného dopravcu.
Nakoľko sa tu jedná o podozrenie z predaja majetku Carga pod cenu a záujmom o obohatenie sa a podvodné nadobudnutie majetku štátneho Carga, žiadam vás, pán minister, o vysvetlenie a prešetrenie veci s následnou nápravou stavu.
A po piate. Opravy vozňov dcérskej spoločnosti Carga, to znamená Cargo Wagon, sú podľa informácií z interného prostredia vykonávané plne na náklady Carga, pričom Cargo vlastní v spoločnosti Cargo Wagon iba tretinu akcií a zvyšok vlastní spoločnosť AAE. Vozne sa pred opravou prevedú do majetku Carga, opravia sa na náklady Carga a po uhradení nákladov sa prevedú naspäť do spoločnosti Cargo Wagon.
Ako bude v tejto veci Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, pán minister, konať?
Ďakujem pekne za zodpovedanie.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, ekonomický rast na Slovensku, ako aj vo svete stále dosahuje v čase celosvetovej konjunktúry nadpriemerné čísla. Koncom minulého roka bola na Slovensku podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny evidovaná miera nezamestnanosti na úrovni 5,04 %, čo bola rekordne nízka úroveň. Na Slovensku však stále máme regióny, medzi ktorými sú výrazné rozdiely v úrovni zamestnanosti, ako aj v životnej úrovni. Medzi najhorších 10 okresov podľa miery evidovanej nezamestnanosti patria nasledovné okresy: okres Rimavská Soboty, Kežmarok, Revúca, Rožňava, Vranov nad Topľou, Trebišov, Sabinov, Svidník, Sobrance a Medzilaborce. Všetky z Banskobystrického, Prešovského alebo Košického kraja. Všetky tieto okresy majú okrem vysokej nezamestnanosti, ktorá je na úrovni od 10,5 až 16 %, spoločné aj to, že sú zapísané v zozname najmenej rozvinutých okresov, ktoré vedie a pravidelne aktualizuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Nízka životná úroveň a nedostatok pracovných miest má za následok migráciu pracovnej sily do rozvinutejších regiónov, odliv mladých ľudí do zahraničia a prehlbujúce sa regionálne rozdiely. Vláda má pritom k dispozícii niekoľko nástrojov ako tento negatívny trend zvrátiť. Medzi tieto nástroje patrí napríklad pomoc v rámci zákona č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov alebo zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci.
Podľa informácií zverejnených na internetovej stránke Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky dostalo v rámci zákona o investičnej pomoci od roku 2002 pomoc už viac ako 211 domácich a zahraničných subjektov, z toho však iba 20, z toho však iba v 28,44 % prípadoch išlo o pomoc do najmenej rozvinutých okresov. Zarážajúce je však, investičná pomoc v ekonomických číslach, kde z celkovo preinvestovaných 1,9 miliardy eur išlo do najmenej rozvinutých okresov iba 308 miliónov eur, to jest menej ako 16 percent. Z uvedených čísiel je evidentné, že poskytovanie investičnej pomoci zo strany štátu je mimoriadne drahý nástroj, a preto by mal byť využívaný sporadicky a veľmi racionálne. Nesprávne alokovaná investičná pomoc do vysoko rozvinutých regiónov môže zdeformovať zdravé trhové prostredie natoľko, že investičná pomoc bude vo svojom konečnom dôsledku kontraproduktívna. Umelé zvýhodnenie jedného podnikateľského subjektu môže v regiónoch s nízkou nezamestnanosťou viesť k všeobecnému nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a k následnému krachu iných firiem pôsobiacich v danom regióne. Situáciu a investície v regiónoch, kde je dobrá infraštruktúra, silná konkurencia a vysoká miera zamestnanosti, zvyčajne spoľahlivo vyrieši aj prirodzené trhové prostredie. Naopak, v najmenej rozvinutých regiónoch s vysokou mierou evidovanej nezamestnanosti je príchod investora schopného vyrábať, predávať a vytvárať nové pracovné miesta vítaným pozitívnym stimulom pre rozvoj regiónu a postupnú elimináciu tzv. hladových dolín. V prípade investičnej pomoci smerovanej do najmenej rozvinutých regiónov je riziko negatívnej deformácie trhového a konkurenčného prostredia zvyčajne minimálne.
Záverom vás žiadam o podporu uvedeného návrhu zákona, ktorým môžete napomôcť k rozvoju tých regiónov na Slovensku, ktoré to najviac potrebujú.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poslanci za stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Milan Uhrík, Martin Beluský a Ján Kecskés predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Jedná sa o zákon, na základe ktorého poskytuje vláda Slovenskej republiky súkromným, domácim a zahraničným investorom pomoc buď vo forme dotácie, úľavy na dani z príjmu, príspevku na vytvorenie nových pracovných miest alebo formou prevodu alebo zámeny nehnuteľného majetku.
Návrh nášho zákona má za cieľ znižovanie regionálnych rozdielov o podporu zamestnanosti v najmenej rozvinutých okresoch a obmedzenie prílivu lacnej pracovnej sily zo zahraničia do vyspelých okresov. V rámci tejto novely navrhujeme upraviť definíciu oprávneného prijímateľa investičnej pomoci tak, aby mohol štátnu investičnú pomoc získať len taký prijímateľ, ktorý plánuje zrealizovať investičný zámer minimálne v jednom z najmenej rozvinutých okresov na Slovensku. Tým by prišlo k praktickému presmerovaniu štátnej investičnej pomoci do najmenej rozvinutých okresov a k súčasnému obmedzeniu nepotrebnej štátnej investičnej pomoci do okresov s nízkou mierou evidovanej nezamestnanosti.
Návrh zákona nepredpokladá zmenu výšky poskytovanej investičnej pomoci zo štátneho rozpočtu, iba zmenu prijímateľov tejto pomoci. Investičná pomoc smerovaná do najmenej rozvinutých regiónov prispeje k naštartovaniu hospodárstva daných regiónov, čo bude mať v konečnom dôsledku jednoznačne pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Novela zákona bude mať tiež pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny vplyv na hospodárenie obyvateľstva. Viac uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Slovenská republika funguje na princípe parlamentnej demokracie a v demokracii platí, že všetci sú si pred zákonom rovní, a teda nemôže tu byť dôvod, aby prezident Slovenskej republiky demokratického štátu mal takúto neprimeranú výsadu, to znamená, požívať trestnoprávnu imunitu.
Ide o výsadu, ktorú má panovník v niektorých monarchistických štátnych zriadeniach, nie slobodných demokratických krajinách. V roku 2012 prijala Slovenská republika zásadnú zmenu, a to zrušenie trestnoprávnej imunity poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Týmto ustanovením, ktoré prijalo 144 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a ktoré zároveň vytvorilo z nadľudí rovnocenných ľudí a nastavilo smer, akým sa Slovenská republika mala po nasledujúce roky vydať. Dnes, po viacerých rokoch od jasného signálu slovenskej vernosti, je najvyšší čas posunúť demokratické zriadenie ďalej a privilégium prezidenta Slovenskej republiky zrušiť.
Slovenská politická kultúra už niekoľko rokov ukazuje, že funkcia prezidenta je braná ako snaha utiecť pred zodpovedaním sa a stíhanie za vlastné trestné činy. Ešte prednedávnom vykonával túto funkciu človek, ktorý bol obvinený z krádeže pozemkov pod Tatrami, odmietal vysvetliť financovanie svojej prezidentskej kampane, telefonoval generálnemu prokurátorovi a prikazoval mu prepustiť ľudí z väzby a bol usvedčeným daňovým podvodníkom.
Na príklade Andreja Kisku, ktorý často až príliš evidentne presadzoval na Slovensku záujmy zahraničia, ktorý nerešpektoval výsledky demokratických volieb, bolo jasné, že neexistujú dostatočné právne nástroje na postihnutie takéhoto konania. Je preto nevyhnutné, aby prezidentovi Slovenskej republiky bola znížená imunita a bol plne zodpovedný za svoje trestné činy.
V predmetnej novele ústavného zákona sa preto navrhuje ponechať imunitu prezidentovi Slovenskej republiky len na jeho prenesené výroky počas výkonu jeho funkcie. Za všetky ostatné trestné činy bude môcť byť trestne stíhaný. Dosiahne sa tým stav v spoločnosti, kedy výkon funkcie prezidenta Slovenskej republiky nebude motivovaný výsadami, ako je tomu dnes, ale reálnou túžbou a schopnosťou reprezentovať Slovenskú republiku navonok i dovnútra v tom najlepšom svetle.
Vzhľadom na to, že funkciu prezidenta Slovenskej republiky dnes vykonáva pani Zuzana Čaputová a má od začiatku svojho volebného obdobia čistý štít, bude mať motiváciu svoju funkciu vykonávať v prospech všetkých občanov Slovenskej republiky a bez zbytočných a pohoršujúcich káuz.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, poslanci za stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Martin Beluský, Milan Uhrík a Ján Kecskés predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, a návrh zákona, ktorým sa novelizuje Trestný poriadok..
Cieľom uvedenej novely zákona je obmedziť trestnoprávnu imunitu prezidenta Slovenskej republiky výlučne na výroky prednesené počas výkonu jeho funkcie. To znamená, že za všetky ostatné trestné činy bude môcť byť trestne stíhaný. Viac uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem za slovo. Ešte raz, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súčasnosti zákon o podmienkach výkonu volebného práva určuje povinnosť všetkým volebným komisiám na všetkých úrovniach vyhotoviť písomne zápisnicu o výsledku hlasovania občanov vo voľbách. Tieto zápisnice kontrolujú a podpisujú členovia volebných komisií, ktorých delegovali kandidujúce politické strany alebo koalície. Po ukončení volieb sa tieto zápisnice spolu s ostatnými volebnými dokumentmi odovzdajú do úschovy obciam, resp. okresným úradom alebo Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.
Žiaden zákon však neustanovuje povinnosť obciam, okresným úradom alebo Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky zverejňovať tieto zápisnice o výsledku volieb. Zákon však takúto možnosť ani nevylučuje, preto je bežnou praxou, že niektoré obce tieto zápisnice na svojich webových sídlach zverejňujú. Pritom medzi základné politické práva každého občana patrí právo na informácie a medzi základné povinnosti orgánov verejnej moci je povinnosť informovať o svojej činnosti. Aj v zmysle § 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám má každý právo na prístupe k informáciám ma každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Preto každý občan by mal mať právo nahliadnuť do hociktorej zápisnice o výsledku volieb. Toto právo by nemalo zostať iba pre politickými stranami delegovaných členov komisií.
Preto navrhujeme, aby obce boli povinné zverejniť na svojom webovom sídle a na svojej úradnej tabuli zápisnice o priebehu a výsledku hlasovania vo volebných okrskoch na území obce, aby okresné úrady boli povinné zverejniť na svojom webovom sídle a na svojej úradnej tabuli zápisnicu okresnej volebnej komisie o výsledku hlasovania a aby štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán bola povinná zverejniť na svojom webovom sídle a na svojej úradnej tabuli zápisnicu o výsledku volieb.
Týmto spôsobom bude mať možnosť každý občan alebo subjekt dohľadať si informácie priamo zo zápisníc volebných komisií, čím sa prispeje k transparentnosti a posilneniu práva občanov na informácie. Predložený návrh zákona nebude mať žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predkladajú to poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Martin Beluský a Stanislav Drobný.
Cieľom tohto legislatívneho návrhu je posilnenie transparentnosti a možnosti kontroly výsledkov všetkých volieb a referend konaných na území Slovenskej republiky. Viac uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh, aby sme zlúčili rozpravu k bodom č. 88, to je tlač 1527, a bodu č. 89, to je tlač 1528, nakoľko sa jedná o rovnaký návrh zákona. Jeden je ústavný, jeden vykonávací. Ďakujem.