Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Milan, ako už raz svojho času povedala Anička Malíkovie, Slovenská národná strana nemá v sebe nič národné, sociálne, ani kresťanské. Ja osobne tvrdím, že je to na rozdiel od pôvodnej Rázusovej strany len akási obchodná značka, nejaké biznis centrum.
A čo sa týka tých Arménov, ktorých si spomenul. Ich brutálne vyvraždenie Turkami, v Turecku, tam je to tabu. Tu by sa hodil nejaký zákon alebo uznesenie, ktorým by sa zakázali styky s Tureckom, prípadne by sa mohol vyhostiť turecký diplomat, kým sa Turecko neospravedlní za genocídu Arménov. A, samozrejme, také činy, ako vyhlasovanie Turecka za ostrov stability prezidentom, by bolo trestným činom. Ďakujem za slovo.

Vážený pán doktor Andrej Danko, mňa by ani len nenapadlo počas písomnej rozpravy, že sa prihlásim ešte raz ústne a že sa budem chcieť ešte raz vyjadriť k tomuto návrhu uznesenia, ale tá vaša reakcia, tá ma jednoducho nenechala chladným a povedal som si, že vystúpiť musím.
Ja vám chcem povedať, že ja sa nestarám o váš osobný život, nekritizujem vás za to, nehodnotím to, ako sa správate niekde doma, lebo niečo podobné. To znamená, keď kritizujem vašu politickú činnosť, alebo vás nazývam hanbou Slovenskej republiky, alebo tvrdím, že nemáte chrbtovú kosť, tak ja vždy tieto veci podkladám nejakými priamymi politickými činmi, ktorých ste sa vy dopustili, alebo nejakými zákonmi, ktoré ste podporili, nepodporili, navrhli, nenavrhli a tak ďalej a tak ďalej.
Chcem vám teraz prečítať článok jedného z niekdajších popredných členov Slovenskej národnej strany. Článok človeka, ktorý bol v podstate ako keby ideológom Slovenskej národnej strany, a je to článok z roku 1881 vydaný v časopise Slovenské pohľady. Prečítam vám istý úryvok. "Pred sto rokmi bolo v Uhorsku 75-tisíc Židov, za 55 rokov bolo ich už 241-tisíc. Vzrast stal sa najviac v Hornouhorských stoliciach. V 1870. roku 552-tisíc a odvtedy rozmnožili sa tak, že ich je už vyše 600-tisíc duší a ešte vždy množia sa akceleratívne, prirodzene i dosťahovaním z Haliče a pohraničných zemí. Prichodia stadiaľ bez groša, v kaftanoch, s kyčkeš za ušima, o krátky čas rozložia siete po dedine, zbohatnú, spyšnejú do drzosti, zakúpia sedliakove pozemky, uvŕhajú ľud do otroctva, proti ktorému niekdajšia panština bola hračkou. Z dedín tiahnu s vylúdenými peniazmi do mestečiek a miest, úžerníčia beštiálnou nemilosrdnosťou, vplývajú na spoločnosť. Ľud, z ktorého cicajú krv i špiky, opovrhujú, znemravňujú výstupkami, o ktorých by vedeli rozprávať priatelia ľudu, stojaci mu blízko základom povolania. Veď to Talmud dovoľuje. O dajakom kladnom tvorení ani slychu. Židia nie sú vstave ani lavice do synagógy stvoriť vlastnou silou, tým menej postaviť synagógu. Za kresťanské peniaze kresťanskými rukami stavajú oltáre zlatému teľaťu."
Toto je článok Svetozára Hurbana Vajanského nazvaný Židovská otázka na Slovensku. Mňa zaujíma teraz jedna vec: ako sa k tomu chcete postaviť do budúcnosti? Ja som už párkrát rečnil pri spomienke na smrť Svetozára Hurbana Vajanského, ktorý je pochovaný na Národnom cintoríne v Martine, a vždy sa som tak zamýšľal nad tým, ako sa teraz chce Slovenská tzv. národná strana vysporiadať s týmto slovenským dejateľom. Bezpochyby veľkou osobnosťou v dejinách vašej vlastnej politickej strany. Teda strany, ku ktorej historickému odkazu sa hlásite. Ako sa s týmto chcete vysporiadať?
Vaša pani poslankyňa, ktorá tu dnes sedí práve teraz, bola na jednej ceremónii, kde Matica slovenská odhaľovala bustu priamo tomuto človeku. Priamo tomuto človeku Matica slovenská odhaľovala bustu a vaša pani poslankyňa tam bola. To je len jeden z článkov Svetozára Hurbana Vajanského. On má ďaleko, ďaleko tvrdšie vyjadrenia a je ich nesmierne veľké množstvo. Odpovedzte mi, prosím, pretože vy ste na mňa síce reagovali, ale nepovedali ste fakticky vôbec nič. Vôbec nič. Vy ste vyšli s emóciami, s nejakými nárekmi, sťažovaním sa, tak ako je to u vás zvykom, ale nepovedali ste nič faktické, nič, na čo by sa dalo objektívne reagovať. Povedali ste ale, že Ľudovít Štúr, keby videl genocídu Židov, keby videl tie milióny mŕtvych, tak by si svoje výroky možno rozmyslel. Možno by ste to isté povedali aj o Svetozárovi Hurbanovi Vajanskom alebo o iných veľkých dejateľov našej vlasti, ku ktorým, ako spomínam, sa vaša strana zatiaľ hlási.
Ale čo je veľmi zaujímavé, tak vy už po tom, čo ste predložili do pléna tento návrh na zákaz akejkoľvek kritiky Izraela, Židov, lebo to nie je žiadny návrh uznesenia o antisemitizme, ale priama a jasná kritika Izraela a Židov, ktorá musí byť zakázaná, tak ste na vašej facebookovej stránke Slovenskej národnej strany dali článok o Martinovi Rázusovi, o bývalom niekdajšom predsedovi Slovenskej národnej strany, o tom, ako sa hrdo hlásite k jeho odkazu, ako to bol veľký bojovník za národ, ako sa snažil, ako veľmi povzniesol Slovenskú národnú stranu. Ale ja som si istý, že vám už v tej dobe, keď ste dávali toto uznesenie, nebolo cudzie, že práve Martin Rázus je autorom knihy nazvanej Krčmársky kráľ, kde Židov neopisuje vo veľmi pozitívnom svetle. Aj napriek tomu hovoríte, že vy idete v jeho odkaze. To znamená, vy si musíte nejakým spôsobom vysporiadať tieto historické skutočnosti, lebo toto, čo tu teraz predkladáte, to sa týka iba jedného národa, ktorý, práve ľudia, ktorí Slovenskú národnú stranu budovali, zakladali, dávali, tvorili jej ideológiu, jej srdce, celé jadro, jej myšlienky, otvorene týchto ľudí kritizovali.
Hovorili ste teda o tom, že Ľudovít Štúr by si rozmyslel svoje výroky. Ale dobre, akceptujme jednu vec, Židia sa stali obeťou veľkej genocídy. Kvôli tomu údajne musíme prijímať návrh o "antisemitizme", ktorý zakáže akúkoľvek ich kritiku. Ale pozrime si taký nejaký iný národ, nejaký porovnateľný národ, ja neviem, napríklad Arménov. Tí tiež v 20. storočí prešli genocídou, 1,5 mil. ľudí z tohto národa bolo vyvraždených vtedy ešte Osmanskou ríšou, ešte Tureckom. Prečo si neprijímame nejaké špeciálne uznesenie na ochranu Arménov? Takisto v histórii trpeli, takisto ich boli milióny zabité ľuďmi a národom, ktorý aj na Slovensku napáchal neskonalé škody, obrovské škody vyvražďovania, znásilnenia, genocídy, vypaľovania, rabovania miest. O Arménov ani nezakopneme. Prečo nejdete napríklad do Arménska a netvrdíte, že Slovensko je historickým dlžníkom Arménska a podobne?
Ďalší príklad, veľmi dôležitý. Lazar Kaganovič, blízky spolupracovník Stalina, člen politbyra, ktorý na začiatku 30. rokov, mimochodom, židovského pôvodu, v podstate vytvoril koncepciu ukrajinskej kolektivizácie poľnohospodárstva, ktorá stála život siedmich miliónov Ukrajincov v priebehu jednej zimy z roku 1932 na 1933. Sedem miliónov ľudí vyhladoval na smrť cieleným priamym jasným programom, ktorý mal zlomiť ukrajinský národný odpor. Bielych, kresťanských, slovanských Ukrajincov. Vyvraždil ich 7 miliónov v priebehu jednej zimy. To sa holokaust ani zďaleka nechytá na takúto obludnú genocídu, ktorej autorom je Žid, ktorý mimochodom zomrel ako 97-ročný v roku 1991. Na svojich rukách má krv nie siedmich miliónov, ale ďaleko väčšieho množstva ľudí, lebo on takisto bol autorom mnohých prenasledovaní v Sovietskom zväze. Miliónov a miliónov ľudí, krv týchto ľudí má na rukách, zomrel pokojným, sladkým životom 97-ročný. Všetko v poriadku. A bolo by hlúpe a naivné prisudzovať teraz celému židovskému národu vinu za tohto človeka, ako to mnohí, ako som spomínal, prisudzujú za vinu slovenskému národu za činy jednotlivcov. Ale čo je dôležité? Prečo tu neprijímame uznesenie o ukrajinskom národe? O tom, že bude zakázané kritizovať nejaký, hovoriť o nejakom antiukrajinizme? Veď aj ten národ prešiel obrovskou genocídou. Ak má byť toto ospravedlnením úplne všetkého, čo posledne národ zrobí, len to, že prešiel nejakou genocídou a potom už môže robiť čokoľvek, tak potom prijmime zákony na ochranu všetkých takýchto národov, ktoré prešli genocídami.
Vy nemôžete ospravedlňovať činy štátu Izrael. Nemôžete ospravedlňovať činy znásilnenia, vraždy, terorizmus, vyhladzovanie, násilná okupácia, ukradnutie cudzieho územia tým, že Židia si prešli holokaustom. Lebo opakujem, sú tu národy, ktoré prešli väčším utrpením. Väčším vyvražďovaním, ale zvysoka na nich celý svet kašle. Dokonca o ukrajinskom "holodomore" sa takmer vôbec nehovorí. Zahmlieva sa, kto bol jeho autorom. Nechce sa nejako spomínať. Lebo to boli len tí bieli kresťanskí Slovania. Tí nie sú dôležití. Dôležití sú tí, o ktorých tu dnes hovorí Andrej Danko.
A ja zopakujem to, čo je dôležité, čo je podnetné a čo si musíme pamätať. Nemám nič proti židovskému národu. Ja vôbec to, o čom tu hovorím, neprisudzujem celkovému židovskému národu ako celku, ale keď som hovoril, napríklad, o vplyve niekoľkých významných židovských podnikateľov na celkovú svetovú mediálnu sieť, keď som hovoril o ich vplyve na ropný biznis, keď som hovoril o ich vplyve v bankovom sektore, tak som hovoril konkrétnymi faktami. Ale vy mi týmto uznesením chcete tieto fakty zakázať hovoriť. A ja som, dobre, v poriadku, čakal, že prídete sem a poviete, že ten Exxonmobil nevlastnia Rockefellerovci, ten Alphabet nevlastnia Židia, nie, ten Comcastt, ktorý vlastní všetky média v Amerike, nevlastnia Židia. Mohli ste prísť povedať to. A tým pádom by ste ma jednoducho napravili. Povedal by som si, dobre, mýlil som sa, mal som zlé informácie, v poriadku, prijímam. Už to nebudem hovoriť. Ale vy ste to neurobili. Vy tu len prídete, nariekate, fňukáte. A zase ste vytiahli tú istú tému, ktorú vyťahujete vždy, keď vám dôjdu argumenty, a to je holokaust. Ale naozaj ja toto uznesenie nehodnotím z nejakého pohľadu nenávisti, ale z pohľadu faktov. A vy týmto uznesením chcete zakázať národu a všetkým hovoriť fakty. A všetci, ktorí za toto budú hlasovať, hlasujú proti slobode slova, zrádzajú slovenský národ.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, navrhnuté, navrhované prijatie uznesenia, ktoré dnes prerokúvame, vo mne vzbudzuje silnú pochybnosť, či sa nachádzam v slovenskej Národnej rade. Šokujúce je, že predkladateľom tohto návrhu je sám predseda slovenského parlamentu a aby tomu bola nasadená koruna, ešte aj predseda takzvanej Slovenskej národnej strany.
Pán Danko, vy ste človek kráľovsky platený z daní občanov Slovenskej republiky, teda ste zamestnancom týchto občanov a tak ste povinný pracovať a slúžiť týmto svojim zamestnávateľom. Uvedomte si, že ste predsedom slovenskej Národnej rady a nie izraelského Knessetu.
Pri pohľade na predkladaný návrh uznesenia mám pocit blížiaci sa k istote, že máte, pán Danko, ešte aj iného zamestnávateľa, ktorý vás zrejme možno platí lepšie ako platcovia daní Slovenska. Problémom však je, že tento cudzí zamestnávateľ vám zadáva úlohy namierené proti občanom Slovenskej republiky a proti duchu našej ústavy, ktorá zaručuje rovnosť občanov pred zákonom. Sám ste sa vyjadrili, že ste to dali ako prísľub predsedovi parlamentu cudzieho štátu.
V návrhu uznesenia, pán Danko, robíte určitú skupinu ľudí na Slovensku nadradenú, nekritizovateľnú pod hrozbou trestu. A to aj v prípade, ak bude kritika opodstatnená a pravdivá, a zvyšok obyvateľstva bude týmto diskriminovaný. Moja otázka znie: komu teda, pán Danko, slúžite? Koho ste ešte zamestnancom?
Povedali ste, že ste sa museli hanbiť v cudzom štáte za svojich kolegov v parlamente. Je chvályhodné, pán Danko, keď sa hanbíte, ale iba v prípade, keď sa hanbíte sám za seba, lebo naozaj sa máte za čo hanbiť. V zahraničí aj doma podnecujete nenávisť k Slovensku a Slovákom. Za to by ste sa mali nielen hanbiť, ale aj vyvodiť pre seba dôsledky. Nebolo by teda lepšie, pán Danko, keby ste išli robiť predsedu parlamentu do cudzieho štátu, v ktorom ste sa to museli hanbiť? Tam by ste sa nepochybne vynímali oveľa viac a boli oveľa väčším prínosom než na Slovensku, pre ktoré ste práve vy stelesnenou hanbou, a aj vám by to určite vyriešilo veľa vašich problémov.
Keď sme predložili návrh zákona proti hanobeniu štátnych symbolov Slovenskej republiky, vy ste, pán Danko, hlasovali proti a tu na druhej strane zastávate úplne v Slovensku cudzí štát a cudzí národ. Prečo so myslíte, pán Danko, že do Slovákov si môže, kto chce a kedy chce kopnúť, urážať ich a šikanovať? Je zjavné, že trpezlivosť slovenských daňových poplatníkov je bezhraničná, lebo keby ste toto urobili ktorémukoľvek zamestnávateľovi, že by ste slúžili nejakej cudzej firme a poškodzovali svojho zamestnávateľa, už dávno by ste boli nezamestnaný.
Pán Danko, vo funkcii predsedu Národnej rady Slovenskej republiky dávať takéto sľuby a poslúchať príkazy predsedu parlamentu cudzieho štátu a zákonom zastrašovať občanov štátu, v ktorom ste predsedom parlamentu, tak to sa, pán Danko, v civilizovanom svete nazýva vlastizrada.

Ďakujem. Martin, áno, je to veľmi vágna definícia, je to, ako som povedal, je to plastelína, z ktorej sa urobí tak autíčko, žirafa, psík či korytnačka. Toto slovo vágna, čo si spomenul, plne charakterizuje celý návrh pána Danka. Otvára široké spektrum možností, ktoré sa dajú zneužiť a využiť v politickom boji. Už som spomenul Žitňanskej náhubkový zákon, tiež sa začal zneužívať a poriadne. Aj toto uznesenie pána Danka, keby tak vedelo hovoriť, keby žilo, rieklo by tieto slová: ohýbaj ma, Danko, ty môj kapitánko; ohýbať sa dám, ako povie pán.
Ďakujem.

Martin, mal si ďalšie fantastické, absolútne faktami podložené vystúpenie, kde si v podstate rozobral na súčiastky celé toto nezmyselné uznesenia o antisemitizme a poukázal na to, aká obrovská dvojtvárnosť sa tu vlastne pácha. Ak si pozrieme zase, zase tie jednotlivé state toho uznesenia, tie príklady, teoretické príklady antisemitizmu, tak tam dôjdeme k takému bodu, že obviňovanie Židov alebo vlády Izraela z toho, že zveličujú alebo zneužívajú holokaust, keby po prijatí tohto uznesenia na Slovensku strávil nejaký čas priamo židovský, izraelský spisovateľ Norman Finkelstein, ktorý dnes žije v Brookline v New Yorku, a strávil by určitý čas na Slovensku, tak by preňho zrejme musela prísť NAKA, pretože práve on je autorom knihy nazvanej Priemysel holokaustu, za ktorú má, pokiaľ dobre viem, zákaz vstupu do Izraela. Je persona non grata, kde práve o tomto hovorí, že priamo Izrael a Židia zneužívajú holokaust na to, aby z neho vytĺkali obrovské peniaze a obrovskú politickú moc a hlavne to, čo tu máme aj dnes, absolútnu nekritizovateľnosť, pretože kedykoľvek by ste chceli kritizovať Židov, ako to tvrdí on, okamžite vytiahnu kartu holokaust, holokaust a holokaust a tým pádom ste vybavený a nemôžete hovoriť absolútne nič.
A čo je také najzaujímavejšie, tak v Izraeli existuje taká jednoduchšia verzia práve norimberských zákonov, ktoré fungovali v tretej ríši a ktoré zakazovali medzirasové manželstvá. Niečo podobné existuje v Izraeli, údajne, keďže Izrael sám seba definuje ako židovský štát, priamo ako štát jedného konkrétneho národa, nikoho iného. Tak sa definujú v ústave, tak oni vraj sa chcú takto chrániť pred nejakým genetickým úpadkom alebo nejakým miešaním sa s inými rasami a národmi. To znamená, napríklad v Izraeli je svadba medzi Palestíncom a Židom zatiaľ niečo nepredstaviteľné alebo úplné spoločenské tabu, to jednoducho oficiálne, oficiálne tam ani neviem, či vôbec môže fungovať. Takže Izrael tieto veci normálne praktizuje dodnes.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Na úvod by som chcel povedať, že nie sú to len poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko, ktorí vystupujú proti prijatiu tejto definície, ale je to aj množstvo organizácií a odborníkov z rôznych oblastí ako napríklad sociológovia a politológovia, publicisti, vedeckí pracovníci, umelci, právnici, redaktori alebo aktivisti, ktorí sa na Slovensku postavili proti tejto definícii antisemitizmu. Všetci sa podpísali pod iniciatívu, ktorá medzi hlavné dôvody uvádza napríklad to, že táto definícia antisemitizmu je pracovný dokument, od ktorého upustila aj samotná organizácia, ktorá ho iniciovala, to znamená Európske stredisko pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie. Je to nezáväzný text, ktorý Národná rada Slovenskej republiky nie je povinná prijať. Je to vágna a mätúca formulácia, ktorá nespĺňa náležitosti definície.
V uznesení ide o nesprávne zamieňanie definície s dodatočným textom, s nejasnými ilustračnými príkladmi, je tam nepresný a zavádzajúci preklad anglického textu do slovenského jazyka, je to krok, ktorý obmedzí informovanie o dianí v Izraeli a Palestíne, je to deklarácia, ktorej zneužívanie kritizujú odborníci, ako aj židovské organizácie a organizácie etnických menšín, vrátane spoluautora pôvodného textu. Je to nepotrebná iniciatíva, ktorá zasahuje do našej legislatívy, ktorá už túto oblasť upravuje. Mnohí to vnímajú aj ako snahu vlády iného štátu cez zásah do právneho systému Slovenskej republiky obmedziť kritikov, jej nedemokratických postupov, ale hlavne je to kontroverzný dokument obmedzujúci slobodu slova občanov, ktorý je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s právnymi dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vaša definícia antisemitizmu, pán predseda Danko, po vašom pozmeňujúcom návrhu obsahuje 11 možných ilustračných príkladov antisemitizmu, ktoré iba preloženým, ktoré sú iba preloženým pomocným materiálom schválenej definície nebol účastníkmi štátmi aliancie IHRA schválený ako definícia antisemitizmu tak, ako to bolo aj vo vašom pôvodnom návrhu.
Aj uplatňovanie týchto príkladov môže byť popri ochrane občanov židovského pôvodu či vierovyznania zneužívané na umožňovanie medzinárodnej solidarity s židovskými obyvateľmi Izraela a Izraelom okupovaných území, aj znemožňovaním medzinárodnej advokácie za ich ľudské práva, na ktorej sa podieľajú jednotlivci a skupiny bez ohľadu na vierovyznanie či etnický pôvod, vrátane židovských jednotlivcov a skupín. Proti prijímaniu definície, doplnenej o 11 možných príkladov antisemitizmu, varuje vyše 40 židovských organizácií, podľa ktorých toto zamieňanie ohrozuje tak palestínsky zápas o slobodu, spravodlivosť a rovnosť, ako aj celosvetový boj proti antisemitizmu. Slúži tiež Izraelu, aby sa mohol vyhýbať zodpovednosti voči univerzálnym štandardom ľudských práv a medzinárodného práva.
Teraz by som sa bližšie vyjadril k dvom príkladom, ktoré sú v tejto definícii uvedené ako súčasť definície antisemitizmu. Príklad 7 hovorí: "Odopieranie práva židovského ľudu na sebaurčovanie, napríklad tvrdenie, že existencia štátu Izrael je prejavom rasistického úsilia." Pritom Izrael sám seba definuje ako židovský štát, teda na rasovom základe. Štát Izrael diskriminuje nežidovských občanov a nežidovských obyvateľov pod jeho jurisdikciou. Toto sú fakty, ktoré nemožno zameniť, nemôže zmeniť žiadnym uznesením. Ak teda takéto tvrdenie nevznikne na základe nenávisti k Židom, nemalo by byť označené za antisemistické, ale založené na faktoch. Toto uznesenie však nerozlišuje pri takomto tvrdení nenávisť k Židom a oprávnenú kritiku. Na základe navrhnutého uznesenia bude dochádzať k nezákonnému obmedzeniu slobody slova, čo by bolo porušením čl. 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktoré je zaviazaná dodržiavať aj Slovenská republika.
Príklad č. 10 hovorí o prirovnávaní súčasnej izraelskej politiky k politike nacistom. "Znaky fašizmu alebo nacizmu sa dnes v sionistickom štáte Izrael zdajú byť jasnejšie ako v minulosti a je to fakt, ktorý nikto, okrem nevedomého alebo zaujatého človeka, nemôže poprieť." Toto nie je moje tvrdenie, to je tvrdenie profesora Asada Abdula Rahmana. Príkladom je plán s etnickými čistkami, ktoré navrhol člen Knesetu pre židovskú domácu stranu Bezalel Smotrich, ktorý navrhuje zaviesť izraelskú suverenitu v celom regióne okupovaného západného brehu Jordánu, zintenzívniť židovské kolónie, rozpustiť Palestínsku národnú autoritu a prinútiť Palestínčanov, aby emigrovali mimo historickej Palestíny, inak budú čeliť silnej vojenskej reakcii. Tu sa javí skutočná tvár izraelskej okupačnej vlády a extrémnej pravice na úkor palestínskeho práva, čím zakladajú fašistický režim. Rovnako je aj v zákone definovaný židovský nacionalizmus, ktorý definuje Izrael ako židovský štát, to znamená, že uprednostňuje židovstvo štátu pred jeho demokraciou.
Izraelský spisovateľ Zeev Sternhell povedal: "Nepotrebujeme právnu kultúru, aby sme pochopili, že ak má ľud právo na sebaurčenie, toto právo je vyhradené všetkým ľuďom." Pokračuje v tom, že: "Ak my Izraelčania máme ľudské práva, nemáme žiadne právo zbaviť ich Palestínčanov len preto, že majú boj alebo vojnu o rozdelenie krajiny. Izraelská demokracia je už v pokročilom štádiu blednutia a rezintengrácie. Kolónie jasne zbavujú Palestínčanov ich práva. Izrael v súčasnosti vytvára prostredie vhodné pre extrémizmus a širokú oblasť činností a extrémnu pravicu a základňu pre fašistické a polonacistické hnutia."
Doktor Ofer Cassif, lektor politických vied na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme, vyvolal veľký hnev, keď prirovnal izraelské vnútroštátne právo s nacistickými zákonmi Hitlera. V prednáške povedal, že: "Izraelské rasistické zákony zakazujú Arabom žiť v konkrétnych oblastiach a podobajú sa zákonom v dobách Hitlera." Podobne tu istú tému napísal ľavicový spisovateľ Gideon Levin. "Noví nacisti? Máme takých veľa. Sú to produkty Izraela, noví hebrejsky hovoriaci nacisti, izraelská verzia." Ďalej dodal, že "izraelská pravica nie je nový nacizmus, ale na jeho okrajoch rastú tisíce nových nacistických kvetov, ktoré sa nikto nehodlá odstrániť".
S odvolaním sa na znenie navrhovaného uznesenia, ak by bolo prijaté, by bolo napríklad možné učiniť absurdné obvinenia z antisemitizmu aj voči významným izraelským osobnostiam. Bývalá ministerka Šulamit Aloni, bývalý minister Jusi Sarit, bývalý generálny prokurátor Michael Ben-Yair, viceprezident izraelskej akadémie vied David Harel, známy izraelský televízny moderátor Assaf Harel, či bývalý izraelský veľvyslanec Alon Liel, všetci z nich označili izraelskú politiku voči Palestínčanom za naplňujúcu charakteristiky apartheidu, teda rasistického režimu.
Podobne by sa na základe uznesenia bolo možné nálepkou antisemitizmu nespravodlivo diskreditovať medzinárodne uznávané osoby, akými sú nositelia Nobelovej ceny za mier, bývalý prezident USA Jimmy Carter a juhoafrický arcibiskup Desmond Tutu, kontroverzný britský politik Sir Alan Duncan, profesor práva a reportér OSN John Dugard, či poslankyňa kongresu USA Betty McCollum, pretože aj oni označili izraelskú politiku za podobnú apartheidu. Za potenciálne apartheidnú ju označili aj bývalí izraelskí premiéri David Ben Gurion, Jicchak Rabin, Ehud Barak, Ehud Olmert a bývalý minister zahraničia USA John Kerry. Že Izrael voči Palestínčanom v súčasnosti praktizuje politiku apartheidu, si podľa prieskumu z roku 2012 myslí až 58 (%) izraelských Židov. Bývalý izraelský premiér a minister obrany Ehud Barak dokonca v rozhovore pre izraelskú televíziu Channel 10, v Channel 10 v roku 2016 povedal, že: "Izrael je nakazený zárodkom fašizmu a vo svete už nezostali žiadni seriózni vodcovia, ktorí by verili izraelskej vláde."
Váš desiaty príklad, teda prirovnávanie súčasnej izraelskej politiky k politike nacistov, nemôže predpovedať budúcnosť a ani vy a ani nikto nemôže vedieť, aká bude izraelská politika v budúcnosti. Je taktiež každého osobnou vecou, k čomu bude politiku akéhokoľvek štátu porovnávať, máme predsa slobodu slova. Pritom v príklade jedenásť sa píše, že antisemitizmus je napríklad aj považovanie Židov za kolektívne zodpovedných za konanie štátu Izrael, čím vlastne sám naznačujete, že so súčasným konaním štátu Izrael nie je niečo v poriadku.
Na záver chcem povedať, že snaha Izraela presadzovať dokument IHRA v krajinách Európskej únie, ktorej výsledkom je aj predkladaný návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, je však zneužitím témy antisemitizmu na politické ciele krajiny, nacionalistickej a čoraz nedemokratickejšej vlády premiéra Netanjahua. Návrh uznesenia popri prezentovaní potreby ochrany slovenských Židov pred prejavmi nenávisti zavádza nástroj na špeciálnu ochranu štátu Izrael pred oprávnenou kritikou, ako nemá žiaden iný štát, pritom umožňuje umlčiavať aj kritické hlasy z radov samotných Židov, ktorých má údajne chrániť. Je dôležité zdôrazniť, že kritika Izraela vychádza z medzinárodne uznávaných štandardov ľudských práv.
Preto vyzývam všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby boli proti prijatiu takéhoto uznesenia.
Ďakujem.

Dobre, ďakujem veľmi pekne za slovo. Milé kolegyne, vážení kolegovia, pán predseda Národnej rady, už asi dve alebo tri hodiny si tu rozprávame o uznesení o antisemitizme. Niektorý poslanec tu povedal veľmi dobre, že toto naozaj nie je problém, ktorý trápi Slovenskú republiku.
Bolo tu dnes spomenuté, že nejakých 700 Srbov zobralo prácu Slovákom a dokonca ani tým Srbom nebolo zaplatené, lebo ich agentúra jednoducho oklamala. Tak isto ešte to nebolo medializované, ale snáď bude, autobusárom v okolí Zlatých Moraviec znížili kvôli, kvôli prichádzajúcom šoférom z Ukrajiny platy, zobrali im osobné príplatky, tak isto týchto ľudí si nikto nezastane. A namiesto toho sa Národná rada zaoberá problémom antisemitizmu.
S týmto návrhom na uznesenie paradoxne neprichádza, neprichádza samotný už nejaký Žid, čo by sa dalo legitímne očakávať pretože je racionálne nejaké očakávanie, že práva Židov si budú zastávať v prvom rade samotní Židia a oni sa budú samozrejme starať o svoj obraz. Ale paradoxne s ním prichádza predseda Slovenskej národnej strany a vyťahuje to po tom, ako sa vrátil z návštevy v Izraeli. Ja som v celej rozprave zatiaľ, bolo tu povedané mnoho, naozaj, bolo tu povedané, boli tu rozobraté jednotlivé body, ako sa tieto body dajú zneužiť, ako sa dajú otočiť proti, proti aj slušným ľuďom hovoriacim jednoducho pravdu, faktickú pravdu a ako v konečnom dôsledku toto uznesenie môže byť kontraproduktívne a vyvolať v ľuďoch práve otázky, že prečo práve ten židovský národ je taký, taký viac chránený ako iný, prečo spomedzi všetkých štátov sveta práve Izrael je nekritizovateľný a prečo spomedzi všetkých náboženstiev práve to židovské sa má stať opäť nekritizovateľným. Prečo nie slovenské, máme tu zástupcov MOST-u – HÍD, existuje aj strana na Slovensku, SMK, maďarská strana, určite aj oni by radi privítali, keby existovalo nejaké uznesenie chrániace práva, postavenie maďarskej národnostnej menšiny. Napriek tomu takéto uznesenie v pléne Národnej rady nebolo predložené.
Tak isto by to privítali aj mnohí Slováci, keby rovnako boli chránení, rovnako ako Židia boli chránení na území Slovenskej republiky aj Slováci. My sme, máte pravdu, bolo to tu povedané tak isto, my sme predložili kontranávrh k tomuto návrhu o antisemitizme, bol to návrh o antislovakizme. Ten návrh vznikol veľmi, veľmi elementárnym spôsobom. V podstate sme slovo "Žid" vymenili za slovo "Slovák" a slovo "Izrael" za slovo "Slovensko", zjednodušene povedané, samozrejme nejaké veci sme tam museli upraviť, ale chceli sme, aby to bol prakticky identický návrh, aby sa ukázalo, že či budú rovnako adekvátne chránené práva a záujmy slovenského národa alebo len záujmy, záujmy Židov a Izraela.
V celej rozprave mi chýba odpoveď na jednu jedinú otázku. A to je otázka možno aj na vás, pán predseda, že prečo prichádzate s takýmto návrhom zákona? Tá elementárna úplne fundamentálna otázka, že jednoducho prečo. Preto, lebo vidíte takú potrebu, preto, lebo ste to niekomu vy sľúbili alebo vám niečo sľúbili alebo skrátka, že prečo práve vy, prečo práve teraz predkladáte takýto návrh uznesenia, či neexistujú nejaké iné problémy, nejaké iné priority, nejaké závažnejšie problémy? Kolegovia, ktorí rečnili predo mnou, mali naozaj pravdu v tom, že tento návrh zákona vytvára exkluzívne práva pre Židov už len tým, že je definovaný, ako je definovaný a iné národnosti a náboženské skupiny takýto, takéto uznesenie Národnej rady mať nebudú. Čiže skutočne, skutočne aj z tohto pohľadu bude ten Izrael a Židia v exkluzívnom postavení pomedzi ostatnými.
A dostávame sa k mnohým paradoxom, ako to aj povedali tiež kolegovia, že čo keď príde nejaký Palestínec na Slovensko a bude chcieť kritizovať a rozprávať Slovákom aké, aké aj zločiny proti ľudskosti sa dejú mnohým, mnohým obyvateľom Palestíny alebo Sýrie alebo ktorejkoľvek okolitej krajiny, ktoré im spôsobuje izraelská armáda, a paradoxne na Slovensku to povedať nebude môcť pretože, pretože bude môcť byť trestne stíhaný za antisemitizmus, za kritiku štátu Izraela, za prirovnávanie Izraela k nejakej nacistickej, nacistickému Nemecku napríklad.
My tento návrh zákona vnímame ako naozaj pokus o zavedenie v podstate cenzúry a musíte si všetci uvedomiť a myslím si, že aj to viete, že vytvára obrovské interpretačné akési okno na to, že ako vlastne bude vysvetľované, čo je antisemitizmus a čo nie je antisemitizmus. Kto bude ten, ktorý bude posudzovať, že či tieto slová boli myslené alebo nejaké konštatovanie, faktické, pravdivé, bolo myslené negatívne alebo bolo myslené pozitívne alebo bolo myslené ako nejaký trestný čin alebo len akási, akási všedná kritika? Týmto návrhom uznesenia, pán Danko, si myslím, že nahrávate na smeč práve takým extrémistom, ako je napríklad pán poslanec Dostál, ktorý, ako vidíte, ešte to nie je schválené a už sa toho chopili, že tým, že kolegovia upozornili na masakre, ktoré sa odohrali počas vzniku štátu Izrael, tak on to nazval, že šíria antisemitizmus. Skutočne, že ešte ani nie je schválené uznesenie o antisemitizme a už sa toho chopili extrémni liberáli, aby ich kryli, tých svojich.
Niektorý kolega tu povedal, že Slovenská národná strana nemá, nemá už prakticky nič spoločné s ani slovenskou, ani národnou, že to je len teda strana, a ten program naozaj tomu aj tak viac-menej nasvedčuje, lebo, lebo v prospech slovenského národa ako takého, ako entity ste, pán Danko, alebo SNS nepredložili zatiaľ nič, ale v prospech Židov ste tu už predložili niečo. Napríklad keď sa jednalo o podporu slovenských škôl na južnom Slovensku, tak opäť SNS mlčala. Tí ľudia, ktorí nás z južného Slovenska z okolia Štúrova, Bajča a podobných dedín oslovovali, že chýbajú slovenské školy na južnom území, že u SNS nepochodili, lebo to z politických dôvodov nejak ich nechceli, nechcela otvárať, tak sa obracali na nás. My sme prišli s návrhom zákona, otvorili sme to tu, ale, ale teda, bohužiaľ, bohužiaľ, to neprešlo.
Čiže, pán Danko, kým vy ako predseda Slovenskej národnej strany chránite Židov, tak my v Ľudovej strane – Naše Slovensko chránime v prvom rade záujmy Slovákov a Slovenskej republiky. A keďže neprešlo to naše uznesenie o návrhu uznesenia o antislovakizme, tak prichádzame s niečím univerzálnejším, s čím sa dá oveľa viac súhlasiť a nebude to až také kontroverzné. A prerobili sme to, pripravili sme v spolupráci s občianskym združením Slavica, ktoré možno poznáte, definíciu antislavizmu, ktorú by sme radi predložili.
Predkladám to spolu s kolegami, je to návrh na nové uznesenie Národnej rady a predkladáme to spolu s kolegami Mariánom Kotlebom a Jánom Morom. V tomto uznesení sa v skratke píše asi to, že Slovensko, Slovenská republika je súčasťou sveta Slovanov a tak isto ako jedna z krajín, slovanských krajín chceme žiť v usporiadanom a slušnom svete, v ktorom nebudeme vo vlastných krajinách alebo naše národy vo vlastných krajinách jednoducho nebudú prenasledované, nebudú nejakým spôsobom dehonestované. Antislavizmus alebo antislovanizmus, ak chcete, viete veľmi dobre, že vo svete pretrváva, kvitne aj dnes. Dôkazom toho sú šíriace sa negatívne vyjadrenia na adresu napríklad Rusov alebo Srbov, mnohí prirovnávajú politiku Ruskej federácie k politike hitlerovského Nemecka, k politike nacistov, z Putina robia Hitlera a podobné veci. Tak isto, tak isto mnohí obhajujú alebo teda nejakým spôsobom sa zastávajú holokaustu v tom zmysle, že teda treba si neustále pripomínať, ale na genocídu Slovanov, či už počas druhej svetovej vojny alebo aj iných konfliktov, si nespomenie z ústavných činiteľov alebo z predstaviteľov vlády prakticky nikto.
Čiže to nepriateľstvo a predpojatosť voči, voči Slovanom ako rase, ako skupine národov pretrváva aj v 21. storočí. Súčasťou tohto antislavizmu je samozrejme cielené zosmiešňovanie, degradovanie, nadávky, kritika, často neoprávnená, paušalizovanie, nálepkovanie slovanských krajín z toho, že, že teda rozsievajú po svete nejakú nenávisť, vyvolávajú konflikty. A my sme teda pripravili návrh uznesenia, má to tri strany, ja to potom zvlášť prečítam, ktoré vychádza z predloženého návrhu o antisemitizme, akurát teda sme to aj z ideologickej stránky prerobili trošku na taký širší pohľad o antislavizme. Ak dovolíte, tak ja by som teda to uznesenie, ten návrh prečítal. Poprosím teda o čas na prečítanie, to zdôvodnenie v podstate bolo povedané.
Čiže Národná rada Slovenskej republiky... (Reakcia z pléna.) Dobre. Národná rada Slovenskej republiky, uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k pracovnej definícii antislavizmu vypracovanou skupinou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v spolupráci s občianskym združením Slavica.
Národná rada Slovenskej republiky za a) berie na vedomie informáciu o predložení návrhu uznesenia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka k pracovnej definícii antisemitizmu na zasadnutie 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky pod č. parlamentnej tlače 1125. Po b) Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s pracovnou definíciou antislavizmu vypracovanou skupinou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v spolupráci s občianskym združením Slavica, a to v takomto znení a toto je to samotné uznesenie:
Slovensko je prirodzenou súčasťou sveta Slovanov. Slovenská republika je domovom Slovákom a Sloveniek, ktorí viedli boj o svoju nezávislosť viac ako tisícročie. Je preto prirodzené, že chcú žiť v prostredí, v ktorom nebudú terčom nenávisti zo strany iných. Antislavizmus ako nenávisť namierená proti Slovanom sa prejavuje vo svete už niekoľko storočí. Počas tejto doby mal antislavizmus aj fyzické prejavy vo forme genocídy a vyvraždenia miliónov Slovanov. Nepriateľstvo a predpojatosť voči Slovanom ako rase pretrváva aj v 21. storočí. Najzúrivejšiu nenávisť môžeme pozorovať hlavne k východným Slovanom, najmä k Rusom a južným Slovanom, najmä k Srbom. V súčasnosti sa antislavizmus prejavuje hlavne v hovorenom, písanom a vo vizuálnom prejave, používa časti zlomyseľné stereotypy o Slovanoch a pripisuje im negatívne charakterové črty. Súčasťou antislavizmu je aj cielené zosmiešňovanie a degradovanie významných osobností slovanského národa.
Antislavizmus treba vnímať ako útok na náš jazyk, kultúru, literatúru, dejiny, inštitúcie a vieru, teda na všetko to, čo robí národ národom. Rétorické a fyzické prejavy antislavizmu sú namierené proti príslušníkom slovanských alebo neslovanských národov a alebo ich majetku proti inštitúciám slovanskej komunity a náboženským ustanovizniam. Terčom takýchto prejavov môžu byť tiež slovanské krajiny chápané ako slovanské spoločenstvo.
Avšak kritiku slovanských krajín podobnú tej, aká býva vznesená proti akejkoľvek inej krajine, nemožno považovať za antislavistickú. Antislavizmus často obviňuje Slovanov za konšpirácie poškodzujúce ľudstvo a často sa používa na obviňovanie Slovanov z toho, prečo veci vo svete nefungujú. Súčasné príklady antislavizmu vo verejnom živote, v médiách, školách, na pracoviskách a v náboženskej sfére, berúc do úvahy celkový kontext, môžu zahŕňať, ale nie sú obmedzené na, po prvé, ospravedlnenie a popieranie genocídy Slovanov; po druhé, vytváranie klamlivých dehumanizujúcich, démonizujúcich alebo stereotypných tvrdení o Slovanoch... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, prepáčte, že vám skáčem do reči, ale vy ste ho neodovzdali a nie je zverejnené toto uznesenie, tento návrh uznesenia.

Uhrík, Milan, poslanec NR SR
Veď v poriadku, predkladám ho teraz.

Ďakujem za slovo. Neomarxista a liberálny fašista Dostál, rada by som videla a vedela, čo by s vami urobili v Izraeli, keby ste boli v izraelskom parlamente a bojovali by ste proti štátu, proti Izraelu, v ktorom by ste boli poslancom, a bojovali by ste proti nemu tak, ako bojujete proti Slovensku a Slovákom v slovenskom parlamente. Neviem si predstaviť, čo by v tom Izraeli s vami urobili.

Pán kolega Dostál, ja, asi ako aj vy, som pozorne počúval aj všetkých kolegov mojich, ktorí sa zapojili do debaty na túto tému – uznesenie predsedu Národnej rady o antisemitizme. A ja musím povedať, že naozaj okrem tých faktov z histórie alebo citátov iných ľudí moji kolegovia nepovedali nič iné, nič nové. Tu nikto neútočí na Židov ako celok, na Židov ako obyvateľov Slovenskej republiky. Tu ak niekto niečo hovorí pravými názvami a menami, tak iba zločineckú, izraelskú politiku a zločiny, ktoré k založeniu štátu Izrael viedli. A dnes tu kritizujeme uznesenie práve preto, pán poslanec, asi vám to ušlo, ja vám to chcem naozaj kľudným tónom pripomenúť, že toto uznesenie vo veľkej miere, veľmi významnej, spája obyčajných obyvateľov Slovenskej republiky židovského pôvodu so štátom Izrael do nejakého jedného celku a jednoducho spája ich nielen v tom pozitívnom, ale aj v tom negatívnom, aj v tom negatívnom. A vy nemôžte jednoducho povedať, že ak niekto bude kritizovať Izrael za to, čo reálne spraví a čo sa prieči napríklad medzinárodnému právu, základným ľudským právam, tak je antisemita. Len, žiaľ, týmto uznesením do toho istého vreca hádžete všetkých obyvateľov aj slušných obyvateľov Slovenskej republiky, aj židovského pôvodu. A práve naopak, nie sme to my, kto tu dnes šíri antisemitizmus. Je to samotné toto uznesenie, ktoré je nadprácou, je úplne zbytočné a je kontraproduktívne, lebo podľa mňa, podľa mňa v konečnom dôsledku aj tí mnohí Židia, ktorí to dnes počúvajú alebo sledujú, tak im to ubližuje. A im to ubližuje kvôli tomu, lebo sami by to nechceli, aby takéto niečo tu bolo predložené. Však okrem iného Stano Drobný citoval židovských predstaviteľov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Hej, hej, už je. Ďakujem za slovo aj za zapnutý mikrofón. Aj keď som si vedomý rizika, pán Dostál, že ma opäť oblejete vedrom špinavých nadávkových slín, musím vám povedať niečo. Vážený chrobák Truhlík, čo tu hovoríte, kto tu šíri antisemitizmus? Fakty, to sú antisemitské orgie? To, že nositeľ Nobelovej ceny povedal, černoch, ešte raz to hovorím, Nelson Mandela, že v Izraeli je apartheid, to sú antisemitské orgie? To chcete obviniť nositeľa Nobelovej ceny z antisemitizmu a k tomu ešte aj černocha? No fuj!
Myslím si však, že nie som jediný v sále, čo si myslí, že z vašej reči by sa nevyznala ani, s prepáčením, divá sviňa. Čo sa dá čakať od človeka, ktorý skombinuje islam, je ochranca islamu súčasne aj Židov a samozrejme ide proti slovenskému národu? Čo sa dá čakať?
Ďakujem.