Vážený pán predsedajúci, drahé kolegyne, kolegovia, dovolím si k tejto téme začať trochu netradične, ale súvisí to s témou imigrácie.
Skúste si na chvíľu, každý jeden z vás, predstaviť takú modelovú situáciu. Idete poobede v aute z práce domov, pokojne si šoférujete, keď náhle z rádia počujete, že bratislavským letiskom otriasol veľký výbuch. V tej chvíli začnete premýšľať, zmocní sa vás stres. Uvedomíte si, že vaša dcéra mala ísť práve z tohto letiska v ten istý deň niekam na výlet. Začnete premýšľať nad tým, čo sa mohlo asi stať. Rýchlo otočíte auto, smerujete rýchlo na to letisko a snažíte sa tam dôjsť v čo najkratšom čase, aby ste zistili, čo sa stalo. Prídete tam - policajné zátarasy, sanitky, hasiči, stovky ľudí, nechcú vás tam pustiť, neviete, čo sa stalo, ste v obrovskom strese, v beznádeji, v zúfalstve, neviete, či vaše dieťa je ešte stále nažive, a po čase, ktorý tam trávite, sa tá neustála beznádej prehlbuje, to zúfalstvo, ten strach, tá bezmocnosť, ktorú cítite, že vlastne ani neviete, či vaše dieťa šťastne odletelo, lebo keď mu voláte, nedvíha vám telefón, alebo sa stalo obeťou tohto útoku. Potom po pár hodinách vás možno zavolajú policajti, aby ste prišli identifikovať telo vášho vlastného dieťaťa. Poviete si, niečo nepredstaviteľné! Science fiction, čo to tu ten Mazurek za nezmysly hovorí, toto sa v Bratislave nikdy nemôže stať. Brusel, marec 2018. Cudzí, severoafrický imigrant za pokriku Allah akbar odpálil nálož, ktorú mal pri..., pripra..., priloženú k svojmu vlastnému telu. Zabil niekoľko desiatok ľudí. Poviete si, štatistický jav, ľudia zomierajú aj pri dopravných nehodách, ľudia zomierajú z rôznych príčin. Ale povedzte to tým rodičom, povedzte to tým príbuzným! A ja to hovorím vám, pretože vy, ktorí toto podporujete, máte akýsi dojem, že sa vám toto nikdy nemôžete stať.
Iný modelový príklad. Predstavte si, že sa vyberiete niekedy poobede počas dňa, keď máte voľno, cez víkend v Košiciach napríklad na trh v centre mesta, idete si pozrieť stánky, tržnicu, beriete so sebou svoju manželku, svoje malé dieťa, svoju malú 5-ročnú dcérku a po chvíľke si poviete, svojej žene, počkaj ma tuná chvíľku, ja sa idem do toho vedľajšieho stánku pozrieť a možno si kúpiť niečo, čo tam predávajú. Zrazu počujete hluk, nárek stoviek ľudí, počujete krik, vidíte všade krv, otočíte sa a uvedomíte si, že dodávka v plnej rýchlosti napálila do davu stoviek ľudí. Utekáte, ste zúfalí, bezmocní, bežíte a snažíte sa dostať k telu svojej ženy a svojej dcéry, 5-ročného dievčatka, príklad, ale už márne, lebo ste zistili, že sú mŕtvi, lebo nejaký imigrant za pokriku Allah akbar! v dodávke plnou rýchlosťou napálil do davu týchto ľudí. A dnes si možno poviete: nereálne, nepredstaviteľné v Košiciach, kdeže. Barcelona august 2017. Presne toto sa stalo, malé deti, ktoré kráčali so svojimi rodičmi v centre mesta, turisti, rozflákaní na kusy, z desiatok ľudí sú invalidi, desiatky ľudí prišli o život, pretože cudzí imigrant, ktorý si povedal, že tí odporní bezverci, tí kresťania, ktorí si nezasluhujú život, lebo ja som moslim, ja mám viac práva na život ako vy ostatní, ja mám právo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, predseda NR SR
Pán poslanec, som povinný vás upozorniť, aby ste sa držali témy, a nie dávali tu scestné príbehy. Ešte raz vás prosím, aby ste sa držal témy. Sú tu deti na balkóne, sú tu hostia a nerobte si tu PR. Držte sa témy odbornej.
Ešte raz vás prosím, bez rozprávok.
Mazurek, Milan, poslanec NR SR
Ešte dve vety a prejdem k tomu, tak som to mal v pláne.
Predstavte si, že toto sa vám udeje. Hovorím znovu, poviete si, že je to nereálne, že sa to stať nemôže. Ale ak sem budeme vpúšťať tých, ktorí tieto veci robia v západnej Európe, tí, ktorí si hovoria ekonomickí imigranti, tak sa to isté bude diať aj na Slovensku. A môžete si myslieť, že táram, že hovorím nezmysly, ale vždy sa zamyslite, že sa toto stane vášmu vlastnému dieťaťu. A potom príde pred vás, pred televízne kamery, do televíznych debát, pred Národnú radu, pred kohokoľvek, pred verejnosť niekto, ako je minister zahraničných vecí Slovenskej republiky v súčasnosti, bohužiaľ, nominant strany SMER - sociálna demokracia pán Miroslav Lajčák, a povie vám, že imigrácia je fakt, že to musíme akceptovať, že imigrácia je v podstate dobrá, že to musíme prijať a že musíme hľadať spôsoby, ako pomáhať legálnym ekonomickým imigrantom, ktorí len hľadajú svoj lepší život, najčastejšie z Afriky a Ázie, aby sem prichádzali.
Potom zistíte, že tento pán Lajčák je spoluautorom tzv. Globálneho kompaktu o imigrácii, ktorý práve tieto veci rieši, ktorého obsahom je presne táto tematika, a aj napriek tomu, že sa nájdu podľa môjho názoru poloblázni, ktorí chcú tieto veci obhajovať, tento dokument je plný takých neuveriteľných absurdností, až sa človeku zastáva rozum. Len preto, aby obhájili prijatie takéhoto vlastizradného paktu, hovoria, že je nezáväzný. Ale aká je to argumentácia, keď niekto argumentuje prijatím určitého dokumentu tým, že tento dokument je v skutočnosti nezáväzný. Potom načo je celý tento dokument potrebný, keď je nezáväzný, a hlavne prečo tak vehementne pán Lajčák argumentuje za prijatie toho dokumentu, ak je nezáväzný? A ešte väčšia a dôležitejšia vec, keby ten dokument bol v skutočnosti dobrý, tak pán Lajčák ani nepípne o tom, že je nezáväzný, ale argumentuje jeho obsahom a zdôrazňuje to, aký je v skutočnosti dobrý. Ale to, že sa chytá takej barličky, že je nezáväzný, v skutočnosti iba dokladuje jasný, zreteľný fakt toho, že tento dokument je síce nie právne, ale politicky záväzný. A politický záväzok je v mnohých prípadoch nesmierne dôležitý.
Budem pokračovať. Problémom je to, že tento globálny kompakt o imigrácii hovorí už vo svojom úvode v čl. 8, že imigrácia je zdrojom prosperity, inovácií a udržateľného rozvoja v globalizovanom svete. To znamená, nemôžu existovať nijaké pochybnosti o tom, že imigrácia je týmto globálnym kompaktom vnímaná ako pozitívny, dôležitý jav, ako zdroj prosperity doslova, a Slovenská republika by sa takýmto politickým záväzkom zaviazala rešpektovať takéto state.
V čl. 32, čo je podľa mňa jedna z najdôležitejších vecí a kľúčových vecí v tomto globálnom kompakte, sa hovorí, že štáty sa zaväzujú implementovať najlepšie známe postupy v oblasti integračných politík, programov a aktivít vrátane spôsobov, ako posilniť akceptovanie diverzity a sociálnej kohézie a inklúzie. To znamená, opätovne, akceptuje sa akási diverzita, to znamená multikulturalizmus, tá tzv. rozmanitosť, rôzne kultúry, rasy, náboženstvá, etnicity, čokoľvek na jednom mieste spolu žijú, ako čosi dobré.
Ja som navštívil v júli tohto roku Švédsko, Dánsko, Nemecko, bol som v západnom Berlíne, navštívil som Kreuzberg, navštívil som Hermanstrasse, videl som, že to už nie je Nemecko, že je to Turecko. Bol som vo Švédsku, navštívil som
Rosengard v Malmö, to je arabská zóna, to vôbec nie je Švédsko. Bol som v Helsingborgu, v jeho južnej časti, na južnom námestí, to je turecko-arabská zóna, tam môžete snívať o nejakých Švédoch, ísť tam večer - podľa môjho názoru čistá samovražda. Bol som v Dánsku, v Norrebro, Osterbro, ešte dva roky dozadu tam fungovali šaría hliadky, ktoré na uliciach dávali pozor, či náhodou nejaká tá zlá, nezahalená dánska blondína nechodí bez tej šatky. Výsledky multikulturalizmu.
A navrhujem všetkým, ktorí blúznia o podpore takýchto nezmyslov, ísť si tieto zóny normálne v skutočnosti pozrieť. A priamo pánovi ministrovi Lajčákovi navrhujem, aby svoje deti ubytoval do takýchto oblastí, ak tieto veci takto otvorene podporuje, pretože to je jediný recept, ktorý na týchto multikulturári..., multikulturálnych fanatikov, ktorí chcú tieto veci presadiť na Slovensku, môžu zabrať.
Ja som vedel, že je to v tých štátoch, ktoré akceptujú týchto imigrantov, zlé, ale keď som tam bol a videl som to na vlastné oči, tak som pochopil, že je to tragické, že je to koniec. Keď sme vošli šiesti v Helsingborgu na námestie v tom južnej, v tej južnej časti a ocitli sme sa tam medzi stovkami ľudí a zistili sme, že sme tam v podstate jediní bieli a že všetci na nás zazerajú s takým divným pohľadom, že čo tu vlastne chcete, že nám dávajú jasne najavo svojou mimikou, že nie ste tu vítaní, že začali vychádzať z tých obchodov, lebo tam majú všetky obchody arabské nápisy, nie švédske, to už nie je Švédsko, a stoja vonku na uliciach a dávajú nám najavo, že čo tu vy chcete, Švédi tu nie sú, to je naša zóna, naša oblasť, tak som pochopil, že tá imigrácia, ten multikulturalizmus vedie doslova k záhube tých domovských krajín. A ja potom nedokážem pochopiť, ako sa môže slovenský minister zahraničných vecí nominovaný politickou stranou, ktorá údajne bojuje proti imigrácii, podpísať alebo byť spoluautorom takýchto nezmyslov.
Ďalej v čl. 32 sa uvádza, že sa štáty zaväzujú podporovať multikultúrne aktivity v športoch, v hudbe, umení, kulinárskych festivaloch - úžasné, dobrovoľníctve a iných spoločenských udalostiach. Ako si to v praxi chceme predstaviť? Ja neviem. Bude futbalový tím musieť byť zložený z polky bielych, z polky čiernych alebo to budeme nejak kombinovať, keď budeme podporovať multikultúrne aktivity v športe? V hudbe, v umení - už bude musieť, nebudú môcť byť obraz s nejakými tromi bielymi postavami, budú musieť byť všetky rozmanité, farebné, v kulinárskych festivaloch - to je úžasné, to jednoducho, to si neviem predstaviť. Ďakujem, pán Poliačik, že ma necháte dohovoriť v pokoji, v kľude, potom môžte reagovať faktickou.
Ďalej. V čl. 32 sa tiež uvádza, že sa štáty zaväzujú zvyšovať dôveru verejnosti v politiky a inštitúcie týkajúce sa migrácie - to znamená v preklade jasne, zreteľne: vymývať ľuďom mozog. Pravdu odsunieme, fikciu posunieme na realitu a vy to musíte akceptovať. A pod toto sa podpíše minister zahraničných vecí Slovenskej republiky.
No a rovnako sa tu uvádza, že štáty sa zaväzujú podporiť ašpirácie detí imigrantov posilňovaním vzťahov v rámci školskej komunity a pre školy s vysokou koncentráciou detí imigrantov, vyhradiť cielené prostriedky na integračné aktivity, na podporovanie rešpektu pre diverzitu a inklúziu a na zabránenie všetkých foriem diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, intolerancie a iných všetkých nezmyslov, ktoré tieto mimovládky a podobné inštitúcie šíria, to znamená v preklade ešte viac naliať peňazí už nielen do našich marginalizovaných komunít, ktorých máme problém prispôsobiť, teraz budeme nalievať peniaze ešte aj do škôl pre imigrantov, aby náhodou, chudáčikovia, neboli obeťami rasizmu, intolerancie, xenofóbie, ale len tí blbí bieli Slováci, ale aj tí slušní cigáni, ktorí na Slovensku vytvárajú hodnoty, Maďari, proste všetci slušní ľudia za toto budú musieť platiť a môžu sa tešiť, že pre ich deti tu nebude vyčlenené nič, žiadny program, žiadna pomoc. Všetko musí ísť na takýchto ľudí. A potom si hovoríme, že toto má byť pre nás prínosom.
Ale čo je podľa mňa najdôležitejší a najnebezpečnejší fakt v tomto dokumente, pretože sa tam uvádza, že sa štáty zaväzujú prestať podporovať médiá, ktoré systematicky hlásia intoleranciu, xenofóbiu, rasizmus a iné formy diskriminácie, pri plnom rešpekte k zachovaniu slobody prejavu. Štáty sa teda zaväzujú podporovať kampane, informujúce o pozitívnych dopadoch bezpečnej, riadenej a legálnej imigrácii a, samozrejme, kampani proti rasizmu a xenofóbii.
A ja sa pýtam, kto bude ten cenzor, ten orwellovský minister pravdy, ktorý bude posudzovať, ktoré médium šíri systematicky intoleranciu a diskrimináciu a ktoré médium je to správne, ktoré šíri tie správne, fakticky založené pohľady na imigračnú tematiku. Kto to určí? Kto bude rozhodovať o tom, kto má pravdu a kto nemá pravdu, kto šíri bludy, kto šíri rasizmus a kto šíri pravdu a toleranciu ku všetkým bez rozdielu. Musí tam byť predsa niekto, kto o týchto veciach bude rozhodovať. A kto nevidí, že tento článok ide priamo do konfliktu s Ústavou Slovenskej republiky, a preto je pre nás už len z tohto dôvodu nemysliteľné, aby sme takýto kompakt prijali, tak je jednoducho slepý, alebo v skutočnosti sa hrá na demokrata, hrá sa na progresívca, ale svojou dušou, celým telom, celou bytosťou je boľševik, ktorému vyhovuje iba ten jeden názor, jedna pravda, jeden fakt, a každý, kto si myslí iné, pošleme ho do gulagu, lebo ten je nepohodlný.
To znamená, prijať takýto dokument je jednoducho pre Slovensko obrovskou hrozbou, je to neakceptovateľné. Je to neuveriteľná vec, že vôbec toto riešime. A hlavne, čo mňa úplne že zaráža, predovšetkým kvôli strane SMER – sociálna demokracia, keď sa tvári ako protiimigračná strana, ako je možné, že minister zahraničných vecí sa postaví pred médiá, pred celé Slovensko a povie, že on nebude zastupovať takúto xenofóbnu, rasistickú krajinu, keď parlament rozhodne o tom, že takýto dokument nemáme prijať? On normálne vám povie otvorene, že on nebude zastupovať vôľu občanov, keď si povedia niečo, s čím on, chudáčik, nesúhlasí a čo je v rozpore s jeho karieristickými záujmami a cieľmi. On teda normálne, otvorene povie, že keď parlament niečo navrhne, niečo prijme, o niečom rozhodne, tak preňho to je xenofóbne, rasistické.
A ja sa pýtam pána Lajčáka, čo povie Čechom, Rakúšanom, Maďarom, Američanom, Poliakom, pobaltským krajinám, čo povie Austrálii, hlavne čo povie Izraelu, lebo to sú, len tak z hlavy, čo som povedal, štáty, ktoré od tohto paktu odstúpili. Čo im povie? To sú xenofóbne, rasistické, fašistické, nenávistné krajiny? Lebo keď Slovensko odmieta túto vec, keď parlament rozhodne o tom, že by tam nemal ísť a že by nemal o týchto veciach vôbec ani len rokovať, tak sme extrémisti, xenofóbovia podľa ministra nominovaného stranou SMER - sociálna demokracia? Ale keď to isté urobia Poliaci, Maďari, Česi, Rakúšania, Spojené štáty americké, tak je to v poriadku. To mi chce pán Lajčák povedať, že Benjamin Netanjahu, premiér či prezident, neviem už teraz presne, Izraela, je rasista, xenofób, fašista, extrémista? Takto pán Lajčák uvažuje?
Ja rozumiem tej jednej veci, prečo toto pán Lajčák hovorí a prečo ráta s tým, že slovenskí občania sú tak strašne blbí, že si neuvedomujú kontext jeho vyjadrení, že keď hovorí o Slovensku ako o xenofóbnej krajine, že občanom nedopne, ale veď od toho odstúpili aj Česi, aj Rakúšania, on ráta s tým, že ľuďom to nedopne a že budú hltať tie jeho nezmyselné slová. Ale na to sme tu my, aby sme to ľuďom vysvetlili, pretože on je jednoducho demagóg. Jemu ide o jeho karieristické ciele. Je predsa preňho neprijateľné, aby on ako spoluautor, ako neviem, či bol predseda Valného zhromaždenia OSN, ako človek, ktorý s týmto celým prišiel, nakoniec reprezentoval krajinu, štát, ktorý to nechce prijať. Veď to by preňho bola neuveriteľne ponižujúca vec. Preto si povedal, že radšej odstúpi, a preto povedal, že príde s nejakým iným, vlastným návrhom uznesenia, aby tam, chudáčik, mohol ísť, on tam vznesie nejaké nezmyselné námietky a potom to podpíše. A budeme hovoriť, áno, my sme to síce prijali, ale my sme mali námietky. Len tie námietky nebudú vôbec nikoho zaujímať a je otázne, čo tie námietky vlastne budú predstavovať. To znamená, naša pozícia je jednoznačná, je jasná, je faktická.
Do Marrákešu zo Slovenska nikto ani len nesmie ísť, tam sa nesmie nikto tohto nezmyslu zúčastniť a minister Lajčák, keď už povedal, že po tom, čo parlament schváli takéto uznesenie, odstúpi, tak nech to urobí. Nech to urobí, lebo to bude ten najlepší krok, ktorý on zo svojej pozície pre Slovensko môže urobiť. A keď nie, tak, opakujem znovu, nech on presťahuje svoje vlastné deti do Rosengardu, do Norrebro, Osterbro, do Kodane, do Malmö, do Helsinborgu, a potom nech nám mudruje o tom, aký je multikulturalizmus krásny a prospešný. Potom môže hovoriť niečo o tom, ako my máme prijímať imigrantov, keď on bude žiť niekde v luxusnej komunite za zavretou bránou so svojou vlastnou ochrankou. Nech nenúti Slovákov prijímať to isté a tie isté chyby, ktoré urobili západné štáty a ktoré dnes stoja životy desiatok a stoviek ľudí, stoja bezpečnosť celých miest, celých štátov a hlavne už stáli životy desiatok tisíc ľudí.
Ďakujem.