Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, cieľom nášho návrhu zákona je skutočne zverejniť poradovníky čakateľov na umiestnenie do zariadení sociálnych služieb. Ja vysvetlím v krátkosti, ako to v súčasnosti funguje s týmito zariadeniami.
Zariadenia sociálnych služieb sú rôzne, sú to rôzne domovy – či už dôchodcov, alebo domovy pre postihnuté deti, alebo dospelých ľudí, či už mentálne, alebo fyzicky, pre matky s deťmi a tak ďalej a tak ďalej. Tieto zariadenia spravuje buď samotný štát, alebo ich spravujú mestá, obce alebo samosprávne kraje podľa toho, o aké zariadenia sa jedná. V súčasnosti to funguje tak, že človek, ktorý chce byť umiestnený do takéhoto zariadenia, sa, samozrejme, musí zapísať do nejakého poradovníka čakateľov a na základe toho, v akom poradí sa nachádza, tak na základe toho bude aj adekvátne umiestnený. Niektorí ľudia, niektorí čakatelia sú umiestnení okamžite, iní musia čakať na umiestnenie týždne, mesiace, niektorí aj roky. V niektorých prípadoch musia vyslovene čakať na to, kým niekto iný v tom zariadení doslova nezomrie, aby sa tam uvoľnilo nejaké miesto a mohli nastúpiť oni.
Väčšina zariadení, bohužiaľ, tieto poradovníky nezverejňuje, necháva si ich skryté pre seba a ľudia, ktorí sú zapísaní v tomto poradovníku čakateľov, alebo ľudia, ktorých rodičia, starí rodičia sú zapísaní v poradovníku čakateľov, sú jednoducho odkázaní na nekonečné čakanie, nevedia, na čom sú, a ak chcú zistiť, v akom sa nachádzajú poradí, tak musia, musia sa aktívne zaujímať a požiadať ten daný domov alebo dané zariadenie sociálnych služieb o to, aby im sprístupnilo tento poradovník, ale netušia, čo sa deje medzitým, ako im ich aktuálne poradie sprístupnili. Nevedia, či sa medzičasom niekto prednostne neumiestnil, či niekto nedostal nejakú výnimku, alebo či niekto niekoho nepodplatil, alebo sa tam nedostal po známosti.
My preto navrhujeme tieto poradovníky čakateľov povinne zverejniť na všetkých úrovniach vo všetkých zariadeniach sociálnych služieb tak, aby boli zverejnené, samozrejme, na samotných webstránkach daných zariadení a potom centrálne na internetovej stránke vyššieho územného celku. Vďaka tomu, že by každý videl, v akom poradí sa nachádza, samozrejme, na to, aby bol zverejnený, tak by musel podpísať súhlas so spracovaním osobných údajov ten čakateľ, každý by videl, v akom poradí sa nachádza, to znamená, že ľudia by mali garanciu, istotu, bezpečnosť, že nikto ich neprávom nepredbehol, či už kvôli nejakej známosti, korupcii, nejakému úplatku.
Veľmi dôležitý problém je takisto zneužívanie možnosti udeľovania výnimiek napríklad predsedami samosprávnych krajov. Marian Kotleba, keď bol predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja, tak neudelil ani jednu výnimku na prednostné umiestnenie nejakého čakateľa do akéhokoľvek zariadenia sociálnych služieb, kdežto súčasný župan, súčasný župan Lunter tieto výnimky udeľuje prakticky masovo, či už na základe možno známostí, alebo sympatií, alebo možno nejakej inej motivácie; šušká sa všeličo, ale teda zatiaľ nič nebolo dokázané. Ale jednoducho ich udeľuje masovo a ľudia, ktorí trpezlivo a poctivo čakajú v tých poradovníkoch, nemajú inú možnosť, len môžu sa sťažovať akurát tak na lampárni a so slzami v očiach čakať, kým sa ten ich starý otec alebo stará mať, alebo oni sami dostanú v podstate na rad, kým tam budú umiestnení.
Čiže jedná sa o, vyslovene o praktický návrh zákona, ktorý by mnohým ľuďom pomohol. Nikomu okrem kšeftárov by v podstate neublížil a zaviedol by výraznú transparentnosť do celkového sociálneho systému Slovenskej republiky.
Ja som sa pokúšal takéto uznesenie presadiť aj na úrovni Nitrianskeho samosprávneho kraja, kde to neprešlo kvôli tomu, že ostatní poslanci, a teda najmä vedenie kraja na čele so županom Belicom mali obavy, že by to mohlo byť posudzované ako porušovanie tej smernice GDPR alebo ochrany osobných údajov, že v tom poradovníku by boli zverejnené mená čakateľov. Tak, samozrejme, ja som navrhoval aj alternatívu, že by boli zverejnené nejaké kódy alebo nejaké čísla žiadostí, o ktorých by vedeli len samotní čakatelia; skrátka aj tak by vedeli, že či sa posúvajú v poradí právom, alebo či ich niekto nepreskakuje. Čiže na úrovni samosprávneho kraja sa mi to nepodarilo presadiť, preto sme aj s kolegami prišli s myšlienkou, že keď sa kraje z nejakých dôvodov – neviem akých – tomu bránia a bránia sa zavedeniu tejto transparentnosti, tak to treba spraviť direktívne z pozície Národnej rady Slovenskej republiky, z pozície zákona.
Čiže ja vás prosím o podporu, prípadne o osvojenie si tohto návrhu, aby sa to do budúcna zaviedlo do praxe na celom Slovensku. Ďakujem pekne.
