Videokanál klubu

Pani poslankyňa Milanová, keď ste tak začali tým, že ak o vás budú médiá písať tak škaredo, že ste pánovi Dankovi nepodali ruku, tak vám babka nenapečie bábovku, tak som začal uvažovať nad tým, že vy asi sa idete vyjadrovať v prospech tohto zákona, že asi vlastne sama uvádzate príklady na to, že v takýchto prípadoch by ste napr. mali mať právo na odpoveď a povedať nie, šírite klamstvo. Ale nie. Vy ste potom pomaly plynule prešli k tomu, že takýto návrh zákona nepotrebujeme, že politici nepotrebujú právo na obhajobu, lebo aj ako povedali ďalší poslanci, oni sa môžu vyjadriť na facebooku, na youtube, na twiteri, neviem kde všade.
Ale skúste si porovnať, keď hovoríte o tých možnostiach politikov vyjadrovať sa, keď o vás všetky médiá systematicky, celá tá skupina, či už je to verejnoprávne médium alebo súkromné médiá, účelovo šíria lži, klamú, osočujú vás, nenapíšu o vás jednu jedinú ani len nielenže pozitívnu, ani len neutrálnu správu a vy, následne sa môžete vyjadriť na facebooku alebo na youtube. Porovnajte si, akú úroveň informácie, alebo akú úroveň dosahu má táto informácia, keď ju poviete niekde na youtube a keď ju odvysielajú všetkým domácnostiam v televíznych novinách, všetky televízie. Veď to je predsa nepredstaviteľné a neporovnateľné a zároveň je to trápne, proste také niečo hovoriť.
Pani poslankyňa, ja viem, že možno vy máte rovnaký názor ako vaša kolegyňa, ktorá dlhodobo mudruje o demokracii, a potom povie, vy si nezaslúžite právo hovoriť veci, lebo vy ste fašista. Ja si o vás myslím, že ste liberálni protislovenskí agenti, ale to mi nedáva právo povedať vám, že nemáte právo vystupovať napr. vo verejnoprávnych médiách, alebo že na vás môžu médiá kydať, čo sa im len zachce, bez toho, aby ste sa k tomu mohli normálne, konštruktívne brániť. Vy máte od demokratov veľmi, veľmi ďaleko.
A toto, čo tu predvádzate, že sa zastávate médií iba preto, lebo ste ich miláčikmi, 0ĽANO, SaS, vás milujú.

Ďakujem za slovo. Pani Milanová, no-no-no, toto tu ešte nebolo. Vaše prirovnanie médií s reštauráciou bolo úplne scestné. Viete prečo? Predsa nemôžete ovplyvňovanie mysle stotožňovať s plnením hrubého čreva a žalúdka a vylučovaním. Aj keď musím uznať, že existujú také indivíduá, ktorým je to jedno. Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Vážená pani, povedali ste, že toto je slobodná krajina. No ja si myslím, že toto je poriadne zošnurovaná sloboda, Žitňanskej náhubkový zákon, ďalšia náhubková novela Andreja Danka a tak ďalej a tak ďalej. Takto vyzerá zošnurovaná sloboda pre bežných ľudí. Nezošnurovaná sloboda je len pre liberál-fašistov a ďalej predvádzajúcich sa úchylných bláznov na Dúhovom PRIDE pred americkou ambasádou.
Čo by som vám ešte k tomu dodal? Typický príklad, ako sa správajú médiá, je príklad, ktorý spomínal môj kolega Milan Mazurek. Už ho roky osočujú médiá, že hádzal kamene, ktoré vôbec nehádzal, či dlažobné kocky. Rád by som videl vaše liberálne denníky, ako bičujú, aj ostatné médiá, ako bičujú vášho ideologického súputníka pána Osuského, ktorý dal facku človeku na ulici počas demonštrácie. Keby Mazurek alebo Mizík dali facku svojmu názorovému oponentovi počas demonštrácie, to by ste videli to rošambó. Videli by ste, čo by sa dialo. Takže to je ten dvojitý meter médií. Ďakujem za slovo.

Pani poslankyňa, úplne zbytočné vystúpenie, plné nárekov, ktoré nemajú žiadne opodstatnenie v realite. Ale ja sa vám ani nedivím. Byť taký veľký miláčik médií, ako ste vy sama, tak tiež tu chodím a ospevujem jedno médium za druhým, jakí to sú úžasní, veľkí, hrdí bojovníci za demokraciu, práva všetkých ľudí bez rozdielu. A ak ďalej a tak ďalej.
Hovorili ste napríklad o tom, že ak dôjde k nejakému konfliktu politika s novinármi, tak je chyba väčšinou na oboch stranách. A ja sa vás chcem opýtať, akú chybu robím ja, že médiá neodvysielajú to, čo im hovorím, aj keď im hovorím opakovane, že klamú. Akú chybu som v tomto prípade zrobil, hej? Znovu sa vrátim k tomu príkladu: "Mazurek hádzal dlažobné kocky." Koľkokrát ste to čítali? Možnože ste to aj vy sama povedali, vy sami povedali, a opakovane xy-krát do médií odpoveď: klamete, nie je to pravda, ospravedlňte sa mi, jednoducho šírite bludy. Akú chybu robím ja? Neviem. Ale dobre, v pohode.
Hovoríte, že v legislatíve sú dostatočné nástroje na to, aby sa politik bránil. Viete, koľko žalôb som už podal na naše slávne médiá? Naše v úvodzovkách. Trvá to minimálne rok, kým sa súd vôbec rozhýbe, kým vám, kým vás vyzve, aby ste zaplatili nejaký správny poplatok, potom jedna výzva, druhá výzva, ten sa môže vyjadriť, henten sa môže vyjadriť, prejde pokojne dva-tri roky, odkiaľ, odkedy sa vec stala. A čo potom politik už môže po tých dvoch-troch rokoch robiť, keď dávno kauza je zabudnutá a už sa nemôže brániť?
Úplne fantastický príklad: Marian Kotleba býva v dome, ktorý mu kúpila strana. Vedeli novinári, že klamú. Vedeli, že to nemajú ako dokázať, ale bez hanby to pustíme úplne všade. Potom sa dokázala pravda po roku a pol. Po roku a pol museli priznať, ale rok a pol bola celá slovenská verejnosť zavádzaná a novinári neurobili nič pre to, aby napravili tieto lži, ktoré šírili. A hovoríte, že nie je nič ľahšie ako otvorene povedať pravdu a vyvrátiť tieto klamstvá. Tak sa skúste zamyslieť nad tým, akú má Ľudová strana Naše Slovensko pozíciu na to, aby otvorene niečo povedala, keď nás nepozývajú vôbec nikde, lebo sú to obyčajné novinárske hyeny.

Vážené kolegyne a kolegovia, na stole máme zákon týkajúci sa médií. Dlhú dobu badať neuveriteľný posun vo fenoméne nazývanom periodická tlač a agentúrne spravodajstvo. Prapôvodný zmysel novín a ďalších médií bol poskytovať informácie. No mediálne prostredie sa radikálne zmenilo. Reči o nezávislých novinách sú iba utópiou. Nezávislé noviny sú príliš závislé na určitých finančných skupinách. Nezávislí novinári sú až príliš závislí na finančných skupinách. No kde je problém? No už som ho menoval. Finančné skupiny v pozadí všetkých médií.
Obrovský kapitál našich finančných skupín či korporácií zo zahraničia isto nebol vrazený do ovládnutia mediálneho trhu Slovenska kvôli objektívnemu informovaniu. Oligarchovia potrebujú médiá na svoje presadzovanie tzv. svojich ekonomických záujmov, ktoré presadzujú cez svoju ideologickú líniu. Čo je tragédia na Slovensku, scénu ovládlo zopár skupín rovnakého razenia. Hry na pravých, ľavých, liberálno-pravých, liberálno-ľavých, modrých, žltých, bielych, sú len hrou, je to len jedna Rubikova kocka.
Ja sa chcem zaoberať v tejto rozprave ideologickou líniou, ktorá slúži na odstránenie ideových nepriateľov, ktorí majú potenciál, možný potenciál ohroziť ich bezostyšné hrabanie a hrabanie, hromaždenie a hromaždenie majetku. Aj keď je taká jediná istota, vďakabohu, že skončia buď v hline, alebo v urne, alebo buď v nebi, alebo buď v pekle, to všetci máme rovnako. Práve toto hrabanie stojí v pozadí nebezpečnej neférovosti niektorých médií, špiny, ohovárania. Ako sa dehonestujú v médiách, ako sa dehonestuje v médiách a človek nemá možnosť obrany. Aj keď teoreticky má, je to prakticky nemožné, tak to vám predvediem. Začnem príkladom zo zajtrajška. Je to príklad z parlamentu, nie z médií, ale podobne to chodí aj v médiách.
Včera som povedal neodškriepiteľný fakt, a to, že Kiska sa bratríčkuje s Porošenkom, ktorý podporuje neonacistické batalióny. Je to fakt. Je to holý fakt. Nemeniteľný fakt. Fakt neodškriepiteľný. Odpoveďou mi bolo, že žijem v bubline, ktorá je úplne obludná a je plná nenávisti a zvrátenosti. Fakt je zvrátenosť. Ďakujem.
Čo sa stáva? Reálne pomenúvate fakty a čo sa nestane? Ste extrémista, ste pravicový radikál, ste fašista. Nuž, ako sa môžte brániť? Pomenujete asociálov, ste extrémista, rieši vás súd. Pomenujete zločiny migrantov a uvediete aj konkrétne prípady, ste extrémista a fašista a konšpirátor. Toto je veľmi zaujímavé. Poviete to isté, čo povedali Nelson Mandela a Desmond Tutu, obidvaja černosi, obidvaja nositelia Nobelovej ceny, a tu na Slovensku dostanete tisíc eura pokutu a médiá vás osočia, že ste extrémista a že ste sa neospravedlnil za svoje neľudské extrémistické výroky, že ste bol arogantný a tak ďalej a tak ďalej. Aby som bol úplne konkrétny, jeden príklad z novín. Portál Aktuality, autor Ladislav Bariak mladší, "Kotlebovci dostali pokutu za rasistické reči". Ďakujem pekne. Teda aj Nelson Mandela je rasista, keď to isté povedal, čo Kotleba, čo Kotlebovci.
Vytvorila sa situácia podobná situácii v 50. rokoch minulého storočia. V periodickej tlači, v novinách bol vytvorený triedny nepriateľ systému. Dostal meno diverzant, kulak, spiatočník, tmár a sionista. V súčasnosti je vytvorený tiež nepriateľ systému. Dostal meno extrémista, fašista, konšpirátor a antisemita. V 50. rokoch v novinách tzv. pracovné kolektívy a jedinci žiadali odsúdenie triedneho nepriateľa, spiatočníka, ktorý nechcel nasledovať svetlé zajtrajšky pod vedením robotníckej triedy hrdinského Sovietskeho zväzu a socialistického tábora. V súčasnosti v novinách a v agentúrnych správach žiadajú kolektívy, teraz zamaskované pod pláštikom takých či onakých neziskoviek, mimovládok, inštitútov a jednotlivcov a potom tzv. užitočných idiotov tiež odsúdenie a potrestanie tzv. extrémistov a konšpirátorov, ktorí nechcú nasledovať svetlé zajtrajšky Európskej únie, európskeho jadra a hrdinského Bruselu a Európskej únie pod vedením hrdinskej Merkelovej a hrdinsky bojujúceho Jeana-Claude Junckera, ktorý bojuje ťažký boj so všetkým alkoholom sveta, ktorý chce zničiť osobne.
V 50. rokoch bol v novinách vychvaľovaný sovietsky úderník, robotník a kolchozník a ich prínos pre výstavbu socializmu, čo bola hlúposť, ale bola to norma. V súčasnosti v novinách sú vychvaľovaní prišelci z Afriky a Blízkeho východu, to znamená, diplomovaní inžinieri, lekári a jadroví fyzici ako prínos pre rozvoj starnúcej populácie Európy a oživenie ekonomiky, čo je tiež hlúposť, ale keď to človek pomenuje, dostane titul fašista a extrémista.
Tak v 50. rokoch, ako aj v súčasnosti sa vytvorí ideológia, vytvoria sa vnútorní nepriatelia, sú prenasledovaní, špinení a súdení. A kto je tá ruka, čo spúšťa mechanizmus? No predsa v minulosti pero a v súčasnosti klávesnica počítača novinára. Vtedy aj dnes mal a má novinár dve možnosti. Mal a má dve možnosti: nebyť indoktrinovaným alebo samoscenzurovaným otrokom vládcu. Ešte raz pripomeniem meno Bariak mladší a jeho výrok, potom Arpád Soltész, ktorý hovorí o bielej spodine. Cíti sa niekto z vás ako biela spodina?
Ďalej v tejto rozprave zazneli slová ako náhubkový zákon. Preboha, kde to žijete, páni poslanci a pani poslankyňa zo SAS-ky?! Náhubkový zákon zaviedla Žitňanská, vy ste zaň hlasovali.
Pán Osuský vo svojej diskusii povedal, že noviny Republika zdochla. Bolo to nepekné vyjadrenie. Ja som mečiarovskú Republiku nečítal, možnože dvakrát, aby som sa priznal. Ja som čítal druhú Republiku. To boli noviny Miroslava Sládka.
A teraz, prečo zdochla Republika a prečo nezdochli iné noviny, súčasné, protežované? Tak spolumajiteľ ESET-u daroval 1,2 milióna eur Denníku N. Anton Zajac sa volal, tuším. Prispel i na Progresívne Slovensko, tú správnu, vyvolenú stranu.
A na záver by som chcel povedať, ešte raz, prečo som napríklad nezažaloval toho Ladislava Bariaka mladšieho? Je to také úsmevné, v obci, kde som učil, jeden taký dosť smiešny asociál mal prezývku Bariak. Keď sa prišiel hádať do školy alebo za rodičmi alebo za mnou, v zime prišiel, na jednej nohe čižma a na druhej šľapka s dajakým vtáčikom alebo s čím.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Pán Farkašovský, to, čo ste spomínali, že sa už píše čokoľvek, špiní sa ktokoľvek, svedčí podľa mňa o tom, že mnohí novinári sa častokrát, a to musím zájsť do mytológie, lebo ináč sa to nedá nazvať, správajú ako hydry. To bolo zviera s hlavou leva, telom kozy a zadkom draka. Samozrejme, nie všetci. Nepaušalizujem. A rozšíril by som vašu reč. Nielen špinia slovami, to je taký úsmevnejší zážitok, ale už majú aj podpásové ťahy. Keď ma raz obkľúčili a nedovolili mi aj napriek slušným prosbám, viacnásobným, prejsť ku dverám, tak jedna novinárka držala moju asistentku za nohu, aby mi nemohla otvoriť dvere. To už čo bolo? Lesbický harašment, či čo? Ďakujem za slovo.

Pán Farkašovský, dovoľte mi oceniť váš naozaj konštruktívny prístup k tejto téme. Ja by som bol veľmi rád, kedy ste aj takto konštruktívne pracovali. To znamená, keby ste si zobrali príklad, napríklad od nás, že keď napríklad Slovenská národná strana príde s nápadom, ako je tento, to znamená, s návrhom zákona o tom, aby mali politici právo na odpoveď, keď naozaj súčasné novinárske hyeny, lebo nazvať ich inak ani nemôžem, kydajú, klamú, predstierajú a vymýšľajú si nezmysly na ľudí, ako sa im len zachce, budú mať títo politici právo na odpoveď, tak my ako Ľudová strana Naše Slovensko nemáme problém tento návrh zákona podporiť, pretože je dobrý. A bolo by dobré tak, ako konštruktívne vystupujete, aj konštruktívne pracovať. To znamená, činy sú viac než len slová.
Čo sa týka samotného návrhu zákona a toho práva na odpoveď, ja som si plne vedomý toho, prečo napríklad taká SaS, OĽANO budú vehementne obhajovať to, aby sa takýto návrh zákona neprijal, pretože oni sami sú doslova na piedestále pre tieto slovenské, tzv. slovenské médiá. Neustále, keď ich vidíte vonku robiť tlačovky, čokoľvek, stačí, že ktokoľvek z OĽANO alebo SaS-ky zdvihne telefón, okamžite má okolo seba celé stádo novinárov, ktorí im dávajú príjemné otázky, zverejňujú príjemné reportáže, ku všetkým sa im dovolia vyjadriť. Neraz som zažil, keď som odchádzal z výboru, keď novinári čakali a čakali na tých správnych politikov, ktorí sa môžu vyjadriť k tej téme. A tí správni sú vždy zo SaS-ky alebo OĽANO. A keď sa im tu podarí dostať aj Progresívne Slovensko a podobné strany, tak potom budú mať ešte viac tých správnych politikov, aby mohli práve im dávať otázky a práve ich velebiť v médiách. A kto to nevidí, je jednoducho slepý.
A ja to poviem z mojej vlastnej skúsenosti. Opakovane tri roky intenzívne na mňa médiá kydajú, že som vraj hádzal nejaké kamene. Opakovanie xy-krát som do kamier, do mailov, kdekoľvek sa ma na to pýtali, túto informáciu vyvrátil. A ani raz to neodvysielali. To znamená právo na odpoveď je pri súčasnom stave médií na Slovensku nutnosťou.

Ďakujem za slovo. Pani Kaščáková, že vraj slobodné šírenie informácií, ja však aj na vlastnej koži a aj po skúsenostiach obrovského množstva ľudí môžem potvrdiť, že častokrát je to iba slobodné šírenie urážok, klamstiev a poloklamstiev. Ako povedal jeden predrečník, majú predovšetkým, médiá majú predovšetkým informovať. V súčasnosti však začína prevažovať tupá ideologická masáž v medziach ich svetonázorového presvedčenia, dokonca kombinovaného s ich ekonomickými záujmami.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Prečo sa sťažujete na pokuty pre poslancov pre vaše takzvané drobné, neškodné, formálne omeškania? Však tak isto za drobné omeškania platia pokuty aj bežní ľudia, bežní občania tohto štátu. Čo sme my poslanci niečo viac? To isté, čo pre nás, aj pre ľudí. Takže rovnakým metrom a nesťažujte sa na nejaké formálne omeškania. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pani Gaborčáková, keďže ste povedali taký literárny obraz, že naučiť ich chytiť si rybku, tak aj ja použijem také literárne obrazy. Spomenuli ste zvláštny paradox. Škaredá bosorka kríza a krásna víla prosperita majú jednu skutočnosť spoločnú, to je približne rovnaký počet ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi.
Dovolím si povedať len to, čo tvrdím stále. Obrovské množstvo ľudí v hmotnej núdzi je tam preto, lebo je im tak dobre. Samozrejme, že to nie sú všetci. Ja osobne poznám mnoho takých. Im sa tá rybka nechce chytať, ryba nechce chytať. Im stačí malá rybka spustená rovno do úst v podobe aktivačných prác či krátkodobých projektov, ktoré ste spomínali. Táto situácia sa presekne len tvrdým sekom štátu.
A keďže ste hovorila o tej rybe, tak to opäť dám do vašej roviny. Dajme mu udicu. Chytaj, a keď sa ti nechce chytať, zjedz udicu a nič nežiadaj.
Sociálne cítenie je chvályhodná vec. Aj ja ho mám. Tí, čo ma poznajú, vedia, koľko mesačne dám z môjho príjmu sociálne slabým. Ale sú aj ľudia neprevychovateľní a tu poviem ešte raz, čo som povedal, tvrdý sek štátu.
A o tých odchovancoch z detských domov ste povedali B, ale nepovedali ste A. Deti z detských domovov majú vzdelanie, majú nasporené. Keď sa však po skončení štúdií a pobytu v detskom domove vrátia do svojho pôvodného prostredia a prehajdákajú nasporené, tak sa, samozrejme, zacyklia do toho biedneho stavu.
Ďakujem za slovo.