Videokanál klubu

Pani kolegynka, s myšlienkou sa v princípe dá súhlasiť. Technické detaily vášho návrhu si naštudujeme a keď tam nebude nič také, s čím by sme mali problém, tak to podporíme, lebo myšlienka je dobrá.
Len mám na vás jednu otázku ako na predkladateľa a asi aj nejakého spoluautora toho návrhu, že a čo s tými deťmi neočkovanými? Že či teda to, čo rozprávate, sa týka aj tých detí, ktorých rodičia ich nedajú očkovať, lebo nás zaujíma váš postoj k tejto veci, keďže vy ste hlasovali za to, aby neočkované deti nemohli ísť do materských škôlok, a ak by prešla táto vec, tak potom aj ony by mali mať garantované to právo na umiestnenie do materskej školy, čo je naozaj dobrá myšlienka, len keby ste mi to mohli naozaj konštruktívne vysvetliť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, jedného dňa príde čas, keď občania Slovenska budú ľutovať každý hektár znehodnotenej a zastavenej poľnohospodárskej pôdy. Na rozpútanie potravinovej krízy a hladomoru napríklad v arabskom svete stačí jedno úporné sucho a následná neúroda v Spojených štátoch, Číne či v Európe. Veda, klimatológia ani metrológia nedokážu predvídať, kedy k takémuto suchu dôjde. Môže to byť o rok, ale možno k nemu nedôjde ďalších desať rokov. Raz to s istotou príde. Naposledy katastrofálna neúroda hrozila hladom Slovensku v roku 1947.
Toto je len jeden z dôvodov, prečo je potrebný takýto návrh zákona. V princípe preto zákon predovšetkým rieši ochranu súkromného vlastníctva, ktorá by mala byť jedným z výdobytkov zmeny v novembri 1989. A ako vidíme v roku 2019, z novembra 1989 toho zostáva stále menej a menej. Postupne mizne tak sloboda slova, ako aj právo vlastniť a obhospodarovať vlastný majetok.
Je tu ešte iný aspekt, nemenej významný. Štát v zákone č. 220/2004 Z. z. v § 3 ods. 1 výslovne ukladá každému vlastníkovi poľnohospodárskej pôdy starostlivosť riadneho hospodára. Zákon doslovne vyžaduje, citujem:
"a) vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a na ochranu pred jej poškodením a degradáciou,
b) predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch,
c) zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia, aby bola zachovaná funkčná spätosť prírodných procesov v krajinnom prostredí,
d) usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri."
V súčasnosti v platnom zákone sú § 25 a 26, ktoré sankcionujú porušenie § 3 pokutami, ktorých výška nie je malá a v prípade právnických osôb je horná hranica až likvidačná. Ale ako si má bez súčinnosti polície pomôcť vlastník poľnohospodárskej pôdy v prípade, že mu nehnuteľnosť alebo pôdu obsadia asociálni spoluobčania, ktorí spomínaný § 3 zákona 220/2004 plne ignorujú, takisto ako aj ignorujú vlastnícke práva.
Dnes je s činnosťou Policajného zboru v problémových lokalitách veľký problém. Na Slovensku je Policajný zbor pod obrovským tlakom mimovládnych organizácií a progresívnych politikov, v dôsledku čoho v mnohých prípadoch rezignoval na vynucovanie práva a zákonnosti z dôvodu, aby neboli príslušníci Policajného zboru označovaní za rasistov alebo iných -istov. Je to práve Policajný zbor, ktorý v prípade § 7, pardon, § 3 zákona č. 220/2004 potrebuje podporu, potrebuje jednoznačnú zákonnú povinnosť, na základe ktorej musí konať tak, aby si vlastník poľnohospodárskej pôdy mohol plniť povinnosti, ktoré mu ukladá zákon. Je veľmi nespravodlivé, ak zákon občanovi hrozí sankciou za neplnenie uložených povinností, pričom občan si tie povinnosti nemôže splniť práve pre nečinnosť orgánov štátu, čím štát dostáva občana do zúfalej, bezvýchodiskovej situácie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vlastnícke právo a právo vlastniť majetok je v intenciách moderných dejín proklamované ako základné ľudské právo. Toto základné a nescudziteľné ľudské právo je obsiahnuté v mnohých medzinárodných dokumentoch, rovnako je zakotvené priamo v Ústave Slovenskej republiky, a to v druhej hlave v čl. 20, ktorý stanovuje nasledovné: „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva.“
Odvolávajúc sa na judikatúru EĽSP, Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že každý zásah do práva na pokojné užívanie majetku musí byť sprevádzaný procedurálnymi garanciami umožňujúcimi jednotlivcom rozumnú možnosť predložiť ich vec pred orgán verejnej moci pre účely efektívneho domáhania sa preskúmania zásahu. Napriek tomu, že právny poriadok Slovenskej republiky priznáva právo svoj majetok držať, užívať a požívať jeho plody a úžitky, právo vecou disponovať a rovnako tak právo na ochranu proti akémukoľvek neoprávnenému zásahu do jeho vlastníckeho práva, v mnohých prípadoch tieto ústavné práva nie sú rešpektované.
Aj napriek existencii vlastníckych práv občanov Slovenskej republiky k pozemkom pod nelegálne postavenými čiernymi stavbami nemajú ich majitelia dodnes možnosť svoj majetok držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a týmto vlastníkom je takisto mnohokrát odopreté právo na ochranu proti neoprávnenému zásahu do ich vlastníckych práv.
Netreba zabúdať na to, že majiteľom pozemkov vyplýva z právneho poriadku Slovenskej republiky ďalší rad povinností. Zo zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vyplýva vlastníkovi povinnosť platiť pravidelne miestnu daň z nehnuteľnosti. Ďalej zo zákona vyplýva, že ten, kto má v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt alebo užíva nehnuteľnosť, je povinný platiť miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Vlastník pozemku je navyše za svoju nehnuteľnosť zodpovedný, to znamená, že v prípade ohrozenia ľudského života, zdravia či majetku iných by si poškodená osoba mohla voči vlastníkovi uplatniť nárok na náhradu spôsobenej škody. Do úvahy prichádza aj vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči vlastníkovi nehnuteľnosti.
Prípadov, kedy je občanom Slovenskej republiky odopretý výkon svojho práva vlastniť majetok, je mnoho. Jedná sa najmä o regióny, v ktorých je zastúpenie asociálnej časti obyvateľov najväčšia. Disproporčne vysoká pôrodnosť asociálov v porovnaní so slušným obyvateľstvom indikuje predpoklad neustáleho sa rozširovania osád na ďalšie pozemky, a teda vznik podobných problémov s vymožiteľnosťou vlastníckeho práva majiteľov ďalších, teda okupovaných parciel. Postup štátnych orgánov jasne v prípade ochrany vlastníkov pozemkov pod nelegálnymi stavbami poukazuje na nedostatočnú legislatívnu oporu, ktorú majitelia pozemkov okupovaných asociálmi v snahe o pokojný a bezpečný výkon svojich vlastníckych práv potrebujú. Súčasná legislatíva totiž v praxi neumožňuje majiteľom pozemkov odstrániť zo svojich parciel čierne stavby, ktoré stoja najčastejšie na poľnohospodárskej pôde, a zosúladiť tak tieto pozemky s ich evidenciou na katastri nehnuteľností. Aj napriek tomu, že majitelia za tieto pozemky musia platiť dane, nemôžu využívať svoje ústavné práva iba preto, že si asociáli postavili svoje čierne stavby na ich pozemkoch.
V mnohých obciach východného a stredného Slovenska už dnes asociáli tvoria väčšinu obyvateľstva, čo z nich v komunálnych voľbách robí najdôležitejšiu voličskú skupinu. Starostovia vedení obavami zo straty potenciálnych voličských hlasov tak častokrát nepovoľujú takéto likvidácie čiernych stavieb a majitelia pozemkov nemajú reálne možnosti, ako sa domôcť svojich vlastníckych práv. V horšom prípade dokonca starosta pochádza práve z radov asociálnych obyvateľov obce a koná úmyselne proti majiteľom takýchto pozemkov v prospech ostatných asociálov.
Aj napriek tomu, že vláda v minulom volebnom období prijala novelu stavebného zákona, ktorá mala vyriešiť problém s čiernymi stavbami, v skutočnosti sa situácia opäť len zhoršila. Od uvedenia novely do platnosti sa počet nelegálnych osád asociálov a protiprávne okupovaných parciel iba zvýšil.
V predkladanom zákone proti čiernym stavbám preto zavádzame povinnosť Policajného zboru Slovenskej republiky poskytnúť efektívnu súčinnosť vlastníkovi pozemku pri odstraňovaní nelegálnej stavby v rámci plnenia jeho zákonnej povinnosti, čiže usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri, ak o to Policajný zbor vopred písomne požiada. Odstraňovanie nelegálnych stavieb na pozemkoch nachádzajúcich sa pod osadami asociálnym obyvateľom totiž častokrát súvisí s ohrozením zdravia alebo života majiteľov takýchto parciel. Mnohé prípady ukázali, že snaha o zosúladenie vecného stavu pozemkov s údajmi zapísanými v katastri nehnuteľností vyvoláva u asociálov agresívne správanie, vyhrážanie sa a fyzické útoky. Policajný zbor teda v rámci svojej asistencie zabezpečí pokojný priebeh takejto likvidácie a zamedzí možným trestným činom asociálov v snahe o zabránenie odstránenia nelegálnej stavby alebo stavieb.
Sme presvedčení, že aplikácia nami predkladaného zákona proti čiernym stavbám pomôže zlepšiť lepšiu ochranu ústavných práv občanov Slovenskej republiky, ako aj zároveň vymožiteľnosti práva a navrátenie princípov právneho štátu v otázkach nelegálnych stavieb budovaných aj asociálnymi obyvateľmi. Zákon rovnako pomôže zmierňovať sociálne napätie medzi majoritným slušným obyvateľstvom a asociálmi, vychádzajúce z nerovnakého prístupu štátnych orgánov k zákonným povinnostiam asociálnej časti obyvateľstva.
Ďakujem, skončil som.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Milan Mazurek, Stanislav Drobný a Ján Kecskés predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
Toľko na začiatok, skončil som a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

Ďakujem za reakcie. Pán kolega Pčolinský, už keď si chcete takýto dôvod nájsť na kritiku, tak ja sa vám trošku čudujem, pretože práve ten návrh, o ktorom ste hovorili, že tu naši poslanci neboli ako predkladatelia, ste stiahli, ste stiahli z rokovania Národnej rady, takže neviem, neviem prečo, neviem, prečo týmto argumentujete, ale to je už, nechajte ma dohovoriť, nevykrikujte tu proste, to už, to už je pre vás také príznačné. (Zaznievanie gongu.)
Pán kolega Kollár, samozrejme, ďakujem za podporu, ja si tiež myslím, že keď je, keď je dobrý nápad, tak by sa malo hlasovať za to, o čom ten návrh je, či to pomôže Slovensku, či to zlepší nejaké nastavenie legislatívne alebo jednoducho spoločenské v konkrétnej veci, a nepozerať na to, kto to predkladá, takisto ako my hlasujeme za všetky dobré návrhy. Takže vážim si podporu z vašej strany a uvidíme, uvidíme, koľko aj koaličných poslancov sa k tomuto pridá, lebo verím aj vnútorne som presvedčený o tom, že aj medzi nimi je veľmi veľká časť tých, ktorí nesúhlasia s takýmto bezbrehým financovaním týchto zahraničných agentov namiesto potrieb našich vlastných obyvateľov. A bude teda zrkadlo a bude možnosť, aby sa každý ukázal a prejavil aj tým, aký gombíček pri tom svojom hlasovaní stlačí.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ktorí ste si našli čas sem za tú skromnú výplatu prísť takto zrána, je nás tu plný parlament, ako vidím. Dovoľte mi pár slov k zahraničným agentom, mimovládkam.
Kolega Schlosár tu už, si myslím, povedal všetko potrebné, len niekoľko myšlienok, ktoré možno zazneli aj v jeho podaní, by som si dovolil zdôrazniť, aby tí, ktorí to počúvajú len tak na jedno ucho, možno v aute, možno niekde v práci, mnohí tí ľudia, ktorí možno od piatej už robia a do tej práce na rozdiel od poslancov prísť musia, lebo keby dnes videli, že v Národnej rade sedí dva, štyri, šesť, osem, desať, dvanásť, štrnásť, do dvadsať poslancov, z toho väčšina z našej strany, tak asi by sa začali pýtať, načo je taká Národná rada, načo je taký parlament a načo sa tu hráme na parlamentnú demokraciu, ak o zákonoch, ktoré majú byť prijaté a kde v rámci toho, že chceme veriť tomu, že či zákon bude schválený alebo nebude, sa rozhoduje práve pri rozprave tu v pléne, kde poslanci majú možnosť si vypočuť argumenty predkladateľov a potom sa rozhodnú, či budú hlasovať za alebo nie, tak pri takomto nastavení parlamentu teda aby počuli tie skutočné argumenty, ktoré v tejto téme majú byť zdôraznené.
Mimovládne organizácie slúžiace záujmom zahraničia. Niekto to pokladá za bezproblémovú vec, my s tým osobne problém máme, žiadame aj teda, aby zákonom to bolo upravené tak, že všetky tieto subjekty budú označené ako zahraničný agent. Ale čo je na tej téme možno ešte zaujímavejšie ako pôsobenie toho, že vôbec sú tu nejaké zahraničné entity, tomu sa asi v dnešnej modernej dobe nedá celkom vyhnúť, je to, že napriek tomu, že tieto organizácie samy seba označujú ako mimovládne, tak im z princípu absolútne nesmrdia vládne peniaze. Veď keď niekedy dávno začal tento koncept mimovládnych organizácií, stredoškoláci o tom robia referáty, tak myšlienka bola založená práve na tom, že tu budú organizácie, ktoré budú financované občanmi, možno aj nejakými podnikateľmi, ktorí chcú za to, že tie organizácie robia nejakú prospešnú činnosť, im svoju podporu vyjadriť tým, že sa im budú nejako skladať na ich financovanie. A vidíme od toho ´93. roku v Slovenskej republike, kam sme sa posunuli, kam sme sa posunuli. Mimovládne organizácie zahraničné, ale aj tie slovenské nemajú problém si zobrať vládne peniaze.
A ja sa teraz chcem spýtať, kolega Schlosár to tu spomenul, ale ja sa chcem úplne na rovinu, ako sa len dá na pôde Národnej rady, spýtať ministeriek, ministrov a hlavne pána premiéra, predsedu vlády Pellegriniho otázku, ktorú sa nás pýtajú občania.
My ako poslanci Národnej rady nie sme nič viac ako zvolení zástupcovia ľudí tu v parlamente, v pléne a je úplne legitímne a malo by to byť našou úlohou a mali by sme si ju plniť, aby sme otázky ľudí, otázky voličov, otázky občanov a daňových poplatníkov prenášali prostredníctvom týchto našich možností na vládu a na všetky ostatné orgány. A preto sa pýtam otázku, ktorú sa nás pýtajú títo občania, a síce, prečo vláda Slovenskej republiky všetkými svojimi ministerstvami, všetkými svojimi organizáciami vo svojej pôsobnosti tak štedro financuje a podporuje tieto pochybné mimovládne organizácie riadené a kontrolované zo zahraničia. Prečo?
Pán premiér Pellegrini, prečo je to tak? Prečo vláda, ktorá rozpráva, čo všetko by chcela spraviť, ale nie sú peniaze na to, na to, na to, vieme, ako dlho je sľubovaná ľuďom diaľnica Zvolen, Lučenec, Košice. Mnohé iné veci, chátrajúce nemocnice, sanitky bez lekárov, chýbajúci pediatri, čokoľvek, čokoľvek by sme mohli spomenúť, úplne chýbajúce a zdevastované internáty pre stredoškolákov, ale aj vysokoškolákov, no čokoľvek, tak na toto všetko peniaze nie sú, ale na to, aby ste každý rok mohli milióny eur, milióny eur rozdať mimovládnym organizáciám, a to aj, žiaľ, mimovládnym organizáciám zahraničným, zahraničným, cudzím agentom, na to peniaze sú.
A preto sa pýtam, pán predseda vlády Pellegrini, ako zástupca občanov, ako volený zástupca občanov, ktorých to zaujíma, prečo vláda Slovenskej republiky dáva týmto zahraničným agentom toľké milióny. Aká je v tom motivácia? Prečo jednoducho, a ešte k tomu keď predstaviteľ vládnej koalície, najmä predstavitelia SMER-u, kritizujete tieto mimovládky, prečo ich jednoducho od týchto peňazí neodstrihnete? Dá sa to spraviť dnes, dá sa to spraviť zajtra, dá sa to spraviť každý týždeň, každý mesiac. Prečo radšej tieto milióny nedáte slovenským organizáciám, ktoré by ich naozaj využili v prospech ľudí, v prospech národa, v prospech Slovenskej republiky? Prečo radšej, keď už neviete, kde tieto peniaze dať a chcete ich dať na nejakú takúto činnosť, prečo ich radšej nezoberiete tým zahraničným cudzím mimovládkam a nedáte ich Matici slovenskej napríklad, nedáte ich mládežníckym športovým klubom, nedáte ich ochotníckym divadlám, prečo to neurobíte, pán predseda vlády? Prečo to neurobíte, ministri, ministerky? V čom je problém, čo vás núti, čo vás núti dávať tie milióny proste takým, takým pochybným organizáciám, ako je Open Society alebo rôzne inštitúty pochybné, proste ktoré na Slovenskú republiku jedno pekné slovo nenapíšu, jedno pekné slovo nevyslovia a pre ktorých ste aj vy predstavitelia vlády iba ľudia, ktorých neznášajú, nenávidia. A napriek tomu, napriek tomu im proste tie obrovské peniaze dávate.
A viete, mne v tom chýba, mne v tom chýba logika. Na jednej strane kritizujem, sú to hadi, sú to protislovenskí potkani, a na druhej strane, druhou rukou im dávam milióny eur, milióny eur. Potom počúvame, chýbajú peniaze aj na ten mládežnícky šport, na čokoľvek. Hľadáme zdroje, nemáme zdroje, ale pre týchto zahraničných likvidátorov slovenskej štátnosti peniaze máme.
A ja sa naozaj pýtam, aj vás SNS sa pýtam, ako s tým môžte súhlasiť. Prečo proti tomu nič neurobíte? Vari je nejaká koaličná zmluva nad slovenskú štátnosť? Je koaličná zmluva nad záujem podporovať radšej Maticu, radšej slovenské tie športové kluby, čokoľvek, nebudem to opakovať, a je koaličná zmluva viac ako proste možnosť zobrať týmto zahraničným agentom peniaze a dať to našim deťom? Slovákom, Slovenkám, ale aj menšinám, však všetkým občanom Slovenskej republiky, no veď toto je nepochopiteľné. Ja som tu preto možno v takej trošku emócii, lebo ľudia sa nás na to dlhodobo pýtajú a hľadajú odpovede a tie odpovede nedostávajú. Iba počúvajú, koľko peňazí zase ktorá mimovládka a ktorí nejakí pochybní tí aktivisti dostali od vlády. Mimovládka od vlády.
Nie som naivný a neverím, že po tomto mojom vystúpení padnú odpovede zo strany predstaviteľov vládnej koalície, najmä však teda pána predsedu vlády Pellegriniho. Ale musíme o tom aspoň rozprávať a musíme a hovorím vám teraz do očí, aj čo je tu pár vládnych poslancov, možno sedem, zaujímajte sa o to, pýtajte sa aj vy, ako je to možné. Prečo to ministerstvo vnútra nekúpi radšej hasičom novú cisternu, alebo ja neviem, čo potrebujú, ale dá 80-tisíc eur nejakým psychopatom? Prečo radšej konečne nezrekonštruujú hasičskú stanicu v Banskej Bystrici, kde stále vytápa kanalizáciu, ale proste nejakým, nejakým mimovládkam, pisálkom, tým peniaze dáte?
Ja to neviem pochopiť, pretože ak by na tých miestach, ktorí o tom rozhodujú, sedeli nominanti Ľudovej strany Naše Slovensko, zajtra, zajtra týmto pochybným zo zahraničia riadeným mimovládkam vyschnú všetky vládne toky peňazí. Zajtra by to bolo. Nemáme nad čím váhať, nemáme nad čím rozmýšľať, veď čo je zhnité, treba odťať. A veľmi dobre viete, však ste tu mnohí rozumní ľudia aj z tej vládnej koalície a viete, že tie peniaze naozaj by sa dali lepšie použiť. A prečo to neurobíte? Čo vás k tomu viaže, čo vás drží, čo vás proste núti dávať peniaze tým, ktorí si to vôbec nezaslúžia, a odoberať ich tým, ktorí na ne majú aj nárok a ktorým by to naozaj spravilo omnoho väčší osoh a úžitok aj v rámci Slovenskej republiky?
Prosím vás, zamyslite sa nad tým, je už len päť mesiacov do volieb, ale aj za tých päť mesiacov sa dá veľa peňazí ušetriť tým, že to zoberiete tým hadom a dáte to tým, ktorí to potrebujú. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, radoví občania Slovenska už veľmi dobre vedia, že nik z tých hore im nedá peniaze len tak pre pekné oči. Ak na Slovensko niekto zo zahraničia euro pošle, tak neskôr chce oveľa viac ako len to euro späť. Tak to proste chodí všade vo svete.
Mimovládne neziskové organizácie politického charakteru sa snažia ovplyvniť, ba až ovládnuť politický život na Slovensku. Svojou propagačnou a agitačnou činnosťou na území Slovenskej republiky podporujú skorumpovaných politikov im poplatných. Dehonestujú, miestami až spoločensky likvidujú politikov im nepohodlných, ktorí nie sú v područí politických mimovládnych neziskových organizácií, a to všetko za podpory s nimi spriaznených médií a dokonca aj štátnych inštitúcií. Svoju skúsenosť s tým má nejeden poslanec Národnej rady. Tým nemyslím len nás poslancov za Ľudovú stranu Naše Slovensko. Len my – na rozdiel od iných strán – sme sa nikdy nepohrávali s myšlienkou, že sa dá s mimovládnymi neziskovými organizáciami politického charakteru dohodnúť alebo spolupracovať.
Dnes má nie jeden poslanec z tohto pléna osobnú skúsenosť s tým, ako mimovládne neziskové organizácie fungujú v politickej sfére. Politické mimovládne neziskové organizácie nikdy nebudú hájiť záujmy slovenských občanov, lebo sú financované zahraničnými oligarchami, sponzormi alebo zahraničnými ambasádami, čo znamená, že musia tancovať tak, ako píska ten, kto ich financuje.
Uvediem príklad, v súčasnosti veľmi aktuálny. Ak je v záujme zahraničného sponzora mať na Slovensku čo najviac ľudí z Afriky, čo v mnohých prípadoch tak iste je, potom spolupráca medzi politikom a danou politickou mimovládnou neziskovou organizáciou je možná len dovtedy, kým ten politik poslúcha a podporuje migračný tok. V opačnom prípade sa politik stáva nepohodlný, koleduje si o mediálny lynč a rýchly koniec politickej kariéry. Tam nie je veľa možností lavírovať. Buď sa politik stane nepriateľom svojich občanov, voličov, alebo bude nepriateľom politických mimovládnych neziskových organizácií financovaných zo zahraničia. Tu sa na dvoch stoličkách nedá sedieť.
Takéto problémy sa netýkajú len Slovenska. V susednom Maďarsku reagovali na tento vývoj sériou zákonov, ktoré činnosť mimovládnych organizácií politického charakteru upravili. Dnes vidíme, ako vyzerá spoločenská situácia v Maďarsku, a vidíme, ako to vyzerá u nás. Tu naozaj nejde o to, že by sme chceli zakázať niekomu vykonávať politickú propagačnú a agitačnú činnosť, ide o inú vec. Chceme len, aby verejnosť vedela a bola oboznámená, koho záujmy dotyčná mimovládna nezisková organizácia presadzuje a odkiaľ je financovaná.
Máme detailné zákony, ktoré upravujú, aké údaje musia byť na obale potravinárskeho výrobku. Ako tam musí byť uvedený výrobca alebo distribútor, aké informácie musia byť spotrebiteľovi prístupné pri kúpe výrobku. Tento návrh zákona zavádza niečo tomu podobné do činnosti mimovládnych neziskových organizácií financovaných zo zahraničia. Tak ako sa občan nevyhne používaniu potravinárskych výrobkov, rovnako dnes ťažko unikne rôznym kampaniam a aktivitám politicky angažovaných mimovládnych organizácií. V oboch prípadoch má občan Slovenska prirodzené právo vedieť, čo v sebe obal skrýva a odkiaľ pochádza.
Plne chápem, že hlasovanie o tomto návrhu zákona u mnohých nie je o tom, či ho pokladajú za správny či nesprávny. Bude o tom, či nájdu odvahu za takýto návrh zákona vôbec zahlasovať. Prajem preto veľa odvahy.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Ďakujem za slovo. Ďakujem ti, pán kolega, veľmi dobre si to, veľmi výstižne si to povedal a naozaj považujem za strašnú katastrofu, že náš štát, že naša vláda podporuje obrovskými čiastkami organizácie, ktoré sa snažia demontovať náš štát, ktorí sa snažia zničiť Slovensko. To považujem za jednu veľkú katastrofu a za možno unikát v celom svete.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, na úvod len toľko, že naozaj ma veľmi mrzí, že jeden z pôvodných predkladateľov tohto nášho návrhu zákona tu už dnes nie je s nami, dnes už bývalý poslanec Milan Mazurek, lebo určite by mal čo k tejto téme povedať. Bohužiaľ, máme nastavené zákony tak, že za verejné vyjadrenie názoru môže poslanec prísť o mandát a tým pádom mu je zabránené tomu, aby vystupoval k návrhom zákona, ktorý sám podpísal a ktorý predkladám.
Začnem tým, že bolo by naozaj veľmi naivné, boli by sme veľmi naivní, keby sme si mysleli, že dianie na Slovensku ovplyvňujeme a riadime len my poslanci Národnej rady ako zákonodarcovia alebo že ho riadia predstavitelia vlády či súdnej moci. Existujú tu ešte dve veľké sily, dve veľké mocnosti, ktoré hoci neboli nikým zvolené, napriek tomu zásadným spôsobom zasahujú do nášho politického a spoločenského života a to predovšetkým tým, že formujú verejnú mienku a predstavujú nátlakový nástroj na politikov. Ich činnosť by sme mohli zdokumentovať na príklade mnohých štátov, kde prebehli rôzne tzv. farebné revolúcie a kde, ktoré dokazujú, že môžu padnúť mocní a vplyvní politici takpovediac zo dňa na deň a na druhej strane ich takisto zo dňa na deň môžu nahradiť iné osoby, o ktorých ste dovtedy nikdy nepočuli, ktorí dovtedy nič neznamenali. Hovorím tu o moci a vplyve médií, no predovšetkým o moci a vplyve najrôznejších mimovládnych organizácií. Keby sa tieto organizácie venovali výlučne charite, kultúre, športu, ekológii alebo iným vskutku verejnoprospešným aktivitám, tak asi nikto z nás by nemal voči nim žiadne výhrady.
Výhrady ale musíme mať vtedy, keď tieto mimovládky častokrát práve pod rúškom rôznych verejnoprospešných aktivít zasahujú priamo do politického života, keď sa pod rúškom demokracie a ochrany ľudských práv snažia v našom štáte presadzovať politiku, ktorá rozvracia tradičné národné a kresťanské hodnoty, ktorá útočí na naše rodiny, či dokonca priamo ohrozuje bezpečnosť našich obyvateľov. Áno, hovorím tu konkrétne o zvrátenej LGBTI agende, o gender ideológii, hovorím o podpore príchodu nebezpečných imigrantov na Slovensko, hovorím presne o tej agende, ktorú mnohé mimovládky u nás presadzujú.
Túto svoju rozvratnú agendu by ale nemohli nikdy presadzovať bez peňazí od svojich bohatých sponzorov. A keď sa pozrieme na štruktúru týchto sponzorov, tak zistíme, že ju z veľkej časti tvoria práve sponzori zo zahraničia, inými slovami, tieto mimovládky len presadzujú cudzie zahraničné záujmy na Slovensku, záujmy ľudí, ktorí so Slovenskom nemajú vôbec nič spoločné, ktorí k nemu nemajú žiaden vzťah. Ak možno predsa len nejaký vzťah k nemu majú, tak len taký, aký je vzťah medzi pánom a otrokom. Sú to, jednoducho povedané, len zahraniční agenti na Slovensku. Túto skutočnosť, ale, žiaľ, mnohí ľudia nevedia a to veľakrát ani tí, čo im v dobrej viere pomáhajú.
A práve preto navrhujeme, aby každá nezisková organizácia, ktorá je organizačne podriadená zahraničnému subjektu – či už fyzickej, alebo právnickej osobe, alebo ktorej aktivity sú riadené alebo financované zahraničným subjektom, alebo ktorá koná na základe rozkazu, požiadavky pod vplyvom alebo pod kontrolou zahraničného subjektu, aby bola považovaná za zahraničného agenta. A rovnako tak každá nezisková organizácia, ktorá je organizačne alebo finančne naviazaná na iného zahraničného agenta.
Každý zahraničný agent by sa musel povinne registrovať v osobitnom ústrednom registri zahraničných agentov vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Ministerstvo by túto registráciu odmietlo tým zahraničným agentom, ktorí preukázateľne konajú proti záujmom Slovenskej republiky alebo ktorých ciele nie sú v súlade s právnym poriadkom nášho štátu. V takom prípade by boli títo nebezpeční zahraniční agenti jednoducho zrušení.
Na tomto mieste treba povedať, že vytvorenie ústredného registra zahraničných agentov jednoznačne pomôže sprehľadniť financovanie a činnosť neziskových organizácií presadzujúcich záujmy zahraničných subjektov a zároveň sprísniť dohľad nad ich pôsobením, keďže neumožní fungovať tým neziskovkám, ktoré sledujú protiprávne ciele alebo ohrozujú záujmy nášho štátu. Kedykoľvek v budúcnosti bude môcť byť ktorýkoľvek zahraničný agent súdom vyhlásený za nežiaduceho a zrušený, ak súd dospeje k záveru, že predstavuje buď hrozbu pre ústavný poriadok Slovenskej republiky, alebo pre jeho obranu, alebo bezpečnosť.
Všetci zahraniční agenti budú zároveň musieť v každej propagačnej aktivite pri názve svojej organizácie uviesť aj zreteľný dodatok "Pozor! Zahraničný agent." Táto povinnosť sa týka tak tlačených propagačných materiálov, ako aj internetových stránok, videí, reklám, verejných vystúpení a akýchkoľvek iných aktivít.
Cieľom tohto konkrétneho opatrenia je ochrániť verejnosť pred systematickým posilňovaním vplyvu cudzích záujmov a ideológií v našom štáte. Toto opatrenie pomôže tiež názornejšie odčleniť a identifikovať tie myšlienkové a ideologické prúdy, ktoré na Slovensku presadzujú zástupcovia zahraničných subjektov, teda cudzinci.
Náš návrh zákona je každopádne len prvým krokom k tomu, aby sme demaskovali nebezpečnú činnosť mimovládiek financovaných zo zahraničia a rozvracajúcich za peniaze od cudzincov našu spoločnosť a štát. V tomto návrhu sme sa zamerali konkrétne na neziskové organizácie. Pôsobenie zahraničných agentov, ktorí na území Slovenskej republiky majú iné formy, napríklad občianske združenia či nadácie, bude predmetom ďalšej právnej úpravy.
Pre toho, kto by v našom zákone videl niečo neštandardné, niečo neobvyklé, tak len pripomínam, že naša novela vychádza z legislatívy, ktorá tu už takmer, ktorá už takmer 80 rokov ochraňuje nezávislosť a demokraciu Spojených štátov amerických, ide o tzv. zákon FARA, a kde je v súčasnosti evidovaných až 380 zahraničných agentov. No a podobný zákon je v súčasnosti platný aj v Ruskej federácii, kde je tzv. federálny zákon o neziskových organizáciách, a dokonca aj v štáte Izrael.
Čo teda dodať k téme zahraničných agentov na záver. Viete, čo ma najviac udivuje a zaráža? Nie to, že títo zahraniční agenti majú svojich priaznivcov, bohužiaľ, aj v tomto parlamente. Mňa najviac zaráža pokrytectvo a pretvárka zo strany poslancov vládnej koalície alebo politikov vládnej koalície, ktorej predstavitelia na jednej strane kritizujú činnosť takýchto mimovládiek, dokonca spomínajú Sorosa, na druhej strane tie isté mimovládky finančne podporujú. Uvediem len jeden jediný, ale aj veľmi výstižný príklad. Viete, kto je druhým najväčším donorom, druhým najväčším financovateľom Sorosovej Nadácie otvorenej spoločnosti na Slovensku? Podľa výročnej správy tejto nadácie z roku 2018 to nie je nikto iný ako samotné Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré na jej činnosť prispelo sumou 70-tisíc eur. A ďalších 13 200 eur na jej činnosť prispela IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže, teda organizácia, ktorá je priamo podriadená ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu, ktoré je pod vedením nominantky SNS Martiny Lubyovej.
Poviem to inak. Štátne orgány pod vedením nominantov SMER-u a SNS, teda strán, ktoré sa tvária, že im prekáža činnosť niektorých mimovládiek, ktoré sa tvária, že im vadí Soros, tak tieto orgány, tieto strany prostredníctvom svojich ministrov z našich daní finančne podporili zahraničného agenta, ktorý sa nijako netají tým, že financuje LGBTI agendu, tzv. dúhové pochody exhibicionistov a iné podobné zvrátenosti na Slovensku.
Takže, páni z vládnej koalície, ktorých tu, bohužiaľ, dneska je veľmi málo, ak vám skutočne vadí činnosť zahraničných agentov na Slovensku, ak vám skutočne vadí Sorosova či iné jej podobné mimovládky, dokážte to nie slovami, ale činmi. Zastavte ich financovanie a podporte náš návrh zákona, ktorý je prvým krokom na to, aby sme zlomili moc organizácií, ktoré, ktorým nikto v žiadnych demokratických voľbách nedal mandát na to, aby u nás robili politiku.
Ďakujem.