Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, ja som pôvodne chcel prečítať našu dôvodovú správu, ale bude tu ešte priestor na to a myslím si, že sú aj možno dôležitejšie veci, ktoré by som mal, a teda aj musím povedať v tejto chvíli k tomu nášmu návrhu zákona na sprísnenie toho zákona o potratoch.
Stojím tu už ako predkladateľ návrhu na sprísnenie liberálneho potratového zákona tretíkrát. Viete veľmi dobre, akú to malo históriu. Ako prví sme to podali v tomto volebnom období, kde sme veľmi jasne obmedzili tie potraty na želanie a nechali sme tam len tie tri výnimky, znásilnenie, veľmi vážne genetické poškodenie alebo teda ohrozenie života matky. Žiaľ, prvýkrát bol náš návrh stiahnutý na návrh, na podnet poslanca Blanára zo SMER-u. Neviem, načo cítil potrebu sa do toho montovať a silou-mocou to jednoducho zastaviť, aj tú debatu, aj celú tú tému. Ak mal vtedy cieľ to nejako celé zastaviť, tak vidíme teraz, že mu to nevyšlo. Skôr naopak, ešte väčší, ešte väčší nejaký politický život to nabralo.
Druhýkrát, keď sme predložili tento istý návrh zákona s tými istými parametrami, veľmi výraznými, tak sme ho stiahli sami, pretože nám bolo sľúbené, že ak ho stiahneme, tak aj poslanci vládnej koalície podporia návrh pána kolegu Vašečku, ktorý nebol taký, povedal by som, úplne detailný ako ten náš v tom čase, ale ak by bol schválený, bol by obrovským pokrokom proti tomu, čo dnes máme. Žiaľ, boli sme úplne nechutne a, dá sa povedať, tak primitívne oklamaní, ale naozaj sme to spravili vtedy v dobrej veci, len sme sa poučili, že netreba veriť, netreba veriť sľubom, netreba veriť ani v takejto vážnej otázke jednoducho nejakým koaličným výmyslom.
To vidíme aj dnes, keď tu sme v podstate sami opoziční poslanci a máme tu štyri návrhy na riešenie, riešenie interrupcií na Slovensku, pričom sme naozaj do začiatku letných prázdnin počúvali o tom, ako vládna koalícia prichystá nejaký komplexný návrh, ktorý to bude komplexne upravovať, túto problematiku, spolu s ďalšími nejakými súvisiacimi témami. A raz sa o tom vyjadroval SMER, potom sa o tom vyjadrovala SNS a naozaj sme oprávnene čakali, že také niečo príde a že to budeme môcť podporiť svojimi hlasmi a nech to je koaličné, nech to je vládne, nech si na tom robia body, ale dôjde k obmedzeniu potratov, k zníženiu počtu zabitých detí a bude to určite pokrok k lepšiemu. Vidíme sami, nestalo sa tak.
Preto tu dnes stojíme aj my s naším tretím návrhom, ktorý ale je odlišný od tých predošlých dvoch a zďaleka tak hlboko neupravuje tú problematiku. A vysvetlím, prečo to tak je. Je to tak preto, lebo jednoducho sme si povedali, že ak chceme tú úroveň ochrany nenarodených detí posunúť aspoň o trošku na vyššiu úroveň, povedzme aj pri tomto rokovaní alebo ešte v tomto volebnom období, tak nebudeme dávať ten istý návrh, ktorý už dvakrát nenašiel podporu v Národnej rade a ktorý sa možno na 20 % líšil od v súčasnosti predloženého návrhu kolegu Vašečku, ale spravíme to inak. Ak neprejde návrh kolegu Vašečku, lebo sa mnohým bude zdať, že je príliš radikálny, že je príliš sprísňujúci povedzme – aj keď nám sa tak určite nezdá, nám sa zdá, že je dosť taký slobodný –, tak je tu k dispozícii náš návrh, ktorý naozaj je prijateľný aj pre úplných liberálov. Je aj prijateľný pre úplných liberálov, ktorí ale majú aspoň trošku v sebe tú úctu k tomu ľudskému životu a ktorí pochopia aj to, že nedá sa na jednej strane rozprávať o ľudských právach a ja neviem multi-kulti spoločnosti a na druhej strane zabíjať nenarodené deti, ako keby to boli nejaké veci.
A preto v tomto našom návrhu upravujeme len dve, dva parametre tohto zákona. Jeden je ten, že teda znižujeme tú možnosť, ten časový interval na vykonanie toho potratu na žiadosť matky, toho svojvoľného potratu, z 12 na 8 týždňov, čiže o tretinu. A druhá vec je, že rušíme úplne túto, túto voľnú časť potratu, teda ničím nevynútený na vlastnú žiadosť vykonaný potrat pre cudzinky. Nevidíme totiž žiadny dôvod. A to nemôže ani najväčšie feministky na Slovensku vzrušovať, že zrušíme možnosť vykonávať potraty u cudziniek. Nevidím dôvod na to, aby Slovensko si ničilo svoj duchovný obraz ešte tým, že tu budeme zabíjať ešte aj deti cudziniek, ktoré sem chodia preto, lebo nemôžu si dať legálne zabiť svoje dieťa vo svojej vlastnej krajine. A toto ak naozaj trápi feministky, tak to musia byť len nejaké už psychicky, psychicky narušené osoby, lebo toto sa nijakým spôsobom netýka slovenskej populácie.
Takže tento doslova voľný, voľný zákon, ktorý tu dnes ponúkame, dávame preto, aby sme ako keby vyplnili miesto na tej šachovnici tých návrhov, a dávame ho s tým vedomím a svedomím, že my síce odmietame potraty úplne a to by bol, samozrejme, aj ideálny stav, keby sa potraty na Slovensku nevykonávali vôbec, ale ak sú poslanci, sú poslankyne, ktoré cítia, že by sa to malo trošku upraviť, ale zdá sa im ten, zdá sa im ten povedzme aj Vašečkov alebo tie iné návrhy buď prísne, alebo nedostatočné, alebo z nejakého dôvodu majú výhrady voči nim, tak sa môžu pozrieť na ďalší návrh a rozhodnúť sa tak, aby uľavili svojmu svedomiu a zároveň nijako výrazne neovplyvnili tie moderné trendy a všetky tie ľudské práva a všetky tie hodnoty, o ktorých tí odporcovia sprísňovania tejto legislatívy tak radi a často rozprávajú.
Naozaj nebude dôvod na paniku, pretože v tom našom návrhu zostáva aj tá možnosť na ten nešťastný svojvoľný potrat, taký ten na požiadanie, len sa jednoducho skráti tá lehota a tá žena sa bude musieť vedieť rozhodnúť, či chce alebo nechce ísť na ten potrat, do toho ôsmeho týždňa.
Prečo sme dali ôsmy týždeň? Ôsmy týždeň bol stanovený na návrh našich odborných spolupracovníkov, gynekológov, pôrodníkov, ktorí povedali, že ak zhruba od šiesteho týždňa vieme jednoznačne stanoviť to tehotenstvo aj u tých žien, ktoré majú tie hormonálne hladiny nižšie a tak ďalej, ja tomu nie celkom rozumiem, samozrejme, nie som lekár, tak od šiesteho do ôsmeho týždňa je tam dva týždne priestor na to, aby každá tá mamička si upratala v hlave a rozhodla sa, čo so sebou vlastne chce. Akú budúcnosť chce pre seba, akú budúcnosť chce pre to svoje dieťatko, či teda naozaj je pre ňu najlepšie riešenie ísť na ten potrat.
Takže neuberáme tu, neuberáme tu nikomu možnosť tej voľby a zároveň, a to znova zopakujem, odmietame krvaviť Slovensko tým, že sa tu budú zabíjať ešte aj deti cudziniek. A túto možnosť teda v tom zákone úplne vypúšťame a keď také dievčatá, ženy chcú svoje deti zabíjať, nech chodia niekde inde, ale nie na Slovensko.
Takže aby som veľmi nenaťahoval čas, sú tu mnohí ďalší rečníci. Je to mozaika naozaj, ja ďakujem všetkým ostatným kolegom zo všetkých strán a skupín, ktoré ste to podali dnes na túto schôdzu alebo na túto schôdzu všeobecne, pretože sme vytvorili takú mozaiku tých návrhov, že len skutočne veľký fanatik do zabíjania detí si povie, že ani jeden z tých návrhov mu nevyhovuje. My podporíme všetky štyri. A veríme a dúfame, že aspoň jeden z nich získa aj pár koaličných hlasov na to, aby mohol byť posunutý do druhého čítania. A bolo by to veľké víťazstvo pre Slovensko bez ohľadu na to, ktorý z tých návrhov by prešiel.
Čiže ja vás chcem poprosiť, priatelia, hlasujme všetci za všetky návrhy. Hlasujme všetci za všetky návrhy, nech sa koaliční ukážu, že ako to mysleli s tými veľkými vyhláseniami, ako to mysleli aj s pochodom, s účasťou na pochode za život a nech pretavia svoje, nech pretavia svoje činy, svoje vyhlásenia do reálnych skutkov. Veď je to také jednoduché, stlačiť za ten zákon. Však za tie návrhy je za ochranu nenarodených detí.
Ďakujem pekne.
