Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Tak už týmto ste to úplne, pani Petríková, zabili. To, čo ste povedali. Tak my tu budeme robiť normy, koľko má byť žien a koľko má byť mužov? Veď to je choré! Prosím vás pekne, spamätajte sa. Ja neviem, či ste, či naozaj ste chudobná duchom, alebo či ste tak nevzdelaná, alebo či naozaj tak klamete, alebo ste taký demagóg. To by som chcela, a to je jednoducho, no to je absurdita. (Reakcie z pléna.) Ale tak to je absurdné. (Reakcie z pléna.) Vy, vy na mňa neziapte. My sme sa... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, kľud v rokovacej sále.

Grausová, Natália, poslankyňa NR SR
Súdruh Poliačik, my sme spolu husi nepásli, tak s tým, neopovažujte, nedovoľte si do mňa (reakcia z pléna), ja si od vás vyp... (Reakcie z pléna.) Prosím vás... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, páni poslanci, upokojte sa!

Grausová, Natália, poslankyňa NR SR
Pán predsedajúci, prosím vás, umravnite pána Poliačika... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás.

Grausová, Natália, poslankyňa NR SR
... nech nevyziapuje na mňa.

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, pokračujte v téme interrupcií, prosím vás.

Grausová, Natália, poslankyňa NR SR
Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne.
Tak ešte raz k tým telám. Naozaj, žena má právo rozhodovať o svojom tele. To znamená, keď ju bolí zub, má právo si ho vytrhnúť, dať vytrhnúť. Keď ju bolí, ja neviem čo, má právo si dať zoperovať, vyoperovať slepé črevo. Dieťa je človek. Je to vedecky dokázané. Ak pani Petríková nemá na to, aby to pochopila, tak je mi ľúto.
Povedali ste, že žena, že dieťa bez ženy, bez pobytu v mater..., teda bez existencie v maternici nemôže žiť. Do určitej miery, v určitých situáciách nemôže ani porodené dieťa žiť bez inkubátora. To znamená, keďže je toto dieťa neschopné života bez inkubátora, máme právo takéto dieťa zabiť, pretože ono nevyžije bez cudzej pomoci? Lebo vlastne, tým vlastne hovoríte toto, len je to staršie dieťa. Tak ako dieťa nevyžije bez inku; keď nevyžije bez inkubátora, my predsa nemáme právo takéto dieťa zabiť a vyhovárať sa, že veď ono samo nevyžije. Veď dokonca aj novorodenec, keď ho porodíte a keď ho necháte na ulici vonku, keď ho matka niekde podhodí do kontajnera, tak takisto nevyžije. Takže máme právo zabiť aj novorodenca?
Ďakujem.

Pani poslankyňa Petrík, vy ste vo svojom vystúpení povedali takú myšlienku alebo teda prezentovali ste to ako nejaké tvrdenie, ako nejaký fakt, že zákaz interrupcií počet interrupcií nijako nezníži, že je tu teda to obmedzovanie zbytočné, ako keby tá legislatívna úprava nemala nijaký vplyv na to, koľko žien chodí na interrupcie. Vám musím povedať, že je to, neviem, či ste to vedome klamali alebo si to neuvedomujete, lebo keď si pozriete oficiálnu štatistiku, tak potom, čo bol prijatý súčasný interrupčný zákon, ten z roku 1986, tak odvtedy sa zvýšil alebo hneď potom, čo bol prijatý, narástol počet interrupcií podľa oficiálnych štatistík o nejakých 20 percent. Čiže čím liberálnejší zákon prijmeme, tým je väčší počet interrupcií. Čím prísnejší zákon prijmeme, tým je ten počet interrupcií menší. To sú jednoducho fakty. Takže nabudúce by som bol rád, keby ste si tieto veci buď naštudovali, alebo neklamali ostatných poslancov.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pani Petríková, nie som ten trol, ale chcem vám povedať, že zavádzate alebo úmyselne klamete, pretože hovoríte o obmedzovaní práva ženy rozhodovať o svojom tele. Akonáhle žena počala dieťa, to dieťa je iný človek, má inú DNA, ak ste vôbec, ak ste vzdelaná, ak ste, máte nejakú inteligenciu, tak asi to pochopíte, keď si to prečítate niekde, kde je napísané, že dieťa má svoju DNA. Iné odtlačky prstov, inú krvnú skupinu a tak ďalej. Čiže to nie je ani nádor, ani boľavý zub, ani slepé črevo. To je dieťa. A žena môže rozhodovať o svojom tele. Môže si dať vyoperovať maternicu, môže si dať vypichnúť oko, keď chce, môže to byť jej slobodná vôľa. Ale zabiť dieťa, potrat, je zabitie nového človeka. Čiže to nie je jej telo. To, čo povedal aj pán Vašečka.

Pani kolegyňka, ja budem len takto, lebo aby ste neobvinili, že ja som ten trol z internetu, keby som vám skomolil priezvisko náhodou. Mňa jedna vec dosť prekvapila v tom vašom príspevku, že vy možnosť vykonať potraty nazvete starostlivosť o reprodukčné zdravie ženy. Ale veď to je masaker. To je masaker, čo ste predviedli, v priamom prenose. A po tomto by ste si tú skratku PS mali zmeniť na potratové Slovensko. Lebo nemôžte predsa možnosť zabíjať deti v lone ženy nazývať starostlivosť o reprodukčné zdravie. To sa proste nedá. To je moja výčitka.
A jednu otázku mám na vás. Začali ste tým, že nerovnosť medzi mužmi a ženami. Ja to počúvam v tomto parlamente, viackrát som to počul a ja som sa s tým nestretol, ani keď som robil učiteľa, a nestretávam sa s tým ani teraz. Povedzte mi, v čom sme tu ako poslanci muži zvýhodnení oproti vám ako poslankyniam ženám? To nerozumiem, kde stále vidíte tú nerovnosť, v čom je strašne Slovensko tak zaostalé a tak vás diskriminuje. A viete, lebo vy to takto poviete, ako keby to bola pravda, naozaj, že ženy sú tu diskriminované a my sme tu nejakí mačovia a iba sa po vás vozíme.
Ďakujem pekne.

Ja by som chcela len pána kolegu doplniť, že to srdiečko bije už od 21. dňa života. Ale bližšie uvediem v rozprave. Ďakujem.

Áno, ďakujem. Ja by som sa vás chcela, pani Verešová, taká vzorná kresťanka, spýtať jednu otázku. Ako ste hlasovali v roku 2018, keď sme podali my ako naša strana Ľudová strana Naše Slovensko, prvýkrát keď sme podali zákon o potratoch? Túto jednu otázku, ako ste hlasovali?
Ďakujem.

Pani poslankyňa Verešová, no, mrzí ma, že ste svojím vystúpením trošku zdegradovali dnešnú skutočne vecnú, slušnú, kultivovanú debatu na túto tému. Mohli ste si to odpustiť, asi vás ženie nejaká vnútorná sila, s ktorou nie ste vysporiadaná. Ale aby som vás uspokojil a boli by ste kľudná, pokojná a neodchádzali s nejakým strachom vo vašom vnútri, my nemáme, poviem vám to do očí a zapíšte si to, prosím vás, niekde, kde to budete stále vidieť, aby ste sa na to už nemuseli pýtať, buď na papierik, do telefónu, na ruku, kde chcete, my nemáme so žiadnym nacizmom nič spoločné a sme za ochranu všetkých detí bez akýchkoľvek rozdielov, pani Verešová. Pozerám sa vám do očí, aby ste to chápali, aby ste sa už takéto hlúpe otázky nepýtali a aby ste v tom mali jasno a zbytočne neznižovali úroveň tejto debaty.
Ďakujem.

Stano, dve poznámky k tvojmu vystúpeniu. Prvá, keď si hovoril o tom socializme, ja by som to upresnil, že ani tak nejde o ten socializmus ako taký, ale o bezbrehý liberalizmus, pred ktorým nás varoval už aj Ľudovít Štúr ako pred totálnou skazou najmä slovanského sveta. To musíme mať stále na pamäti a jednoducho je to aktuálny odkaz a hlavne keď dnes vidíme, čo sa dejú za kadejaké politické výrastky, tak nič, nič nie je aktuálnejšie ako slová Ľudovíta Štúra a aj dnes v tejto téme.
A druhá vec, veľmi zaujímavú vec si povedal, ktorá tu možno uniká; na zdravie; rok výroby, rok výroby toho zákona súčasného. 86. Veď z osemdesiateho šiesteho, kolegyňa, kolegovia, dnes už nie sú dobré ani emisné normy pre autá, nieže z osemdesiateho šiesteho, ani z dvetisícšestnásteho dnes auto nemôžte nové kúpiť s emisnou normou z dvetisícšestnásteho roku. Ale norma na ochranu nenarodených detí z osemdesiateho šiesteho vlastne nám v pohode vyhovuje a nechceme ju ani meniť. Veď sa už musíme zobudiť, veď, veď to je naozaj; nie my, čo sme tu, my sme možno tí zobudení, ale národ a hlavne poslancov musíme zobudiť, hlavne tých koaličných, čo mali tie veľké, silné reči, ako to oni idú na jeseň predkladať, a povedať im, že keď im tak záleží na tom modernom a na tom dynamickom rozvoji, tak si porovnajme deti a emisné normy pre autá.
Je to možno hlúpe porovnanie, ale veľmi jasne ukazuje, ako ďaleko sme zaostali s tým, že v takejto citlivej a vážnej otázke sa riadime podľa normy z roku ´86.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, jedným z najtragickejších javov v súčasnosti je legalizácia umelého prerušenia tehotenstva. Toto je styčný bod, kde ľavicový socializmus sa nachádza v dojemnej zhode s pravicovým liberalizmom. Každým rokom pribúda štátov, ktoré sa spreneverujú svojmu prvotnému poslaniu, ktorým je ochrana ľudského života od jeho počatia až po prirodzenú smrť.
V dnešnej dobe je vo viacerých oblastiach vedy zaužívaný a prijatý termín umelé prerušenie tehotenstva napriek tomu, že daný termín je nepravdivý, zavádzajúci a sugestívny. Z rozličných vedeckých zorných uhlov je zrejmé, že tehotenstvo nie je možné prerušiť a potom v tom pokračovať, ako sa to sugestívne tvrdí, ale je pravdou, ale pravda je taká, že tehotenstvo možno umelo ukončiť z rozličných dôvodov a nemožno v ňom neskôr zase pokračovať.
Umelé ukončenie tehotenstva nie je ničím novým. Zo sebeckých a materialistických dôvodov sa to vyskytuje v dejinách ľudstva od nepamäti. V poslednom storočí však táto prax dosiahla nevídaných rozmerov, stala sa sociálne prijateľnou, legálne dovolenou a v mnohých prípadoch dokonca oficiálne propagovanou a šírenou.
Chcem poukázať na absurditu platnej legislatívy ohľadom umelého ukončenia tehotenstva. Momentálne platná legislatíva umožňuje vykonanie interrupcie vlastne na požiadanie, bez udania dôvodu, v zmysle zákona č. 73/1986, čiže reálne v praxi je samotná ochrana ľudského života pred narodením mizivá až nulová. A to aj napriek tomu, že Ústava Slovenskej republiky, čl. 15 ods. 1 znie: "Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením."
Pri tejto príležitosti spomeniem piate Božie prikázanie – nezabiješ, ktoré by malo byť pre každého slušného človeka a praktizujúceho kresťana záväzné. Ako je potom možné, že za tie roky tzv. demokracie nedokážeme tu v Národnej rade jeden zákon z obdobia predošlého, tzv. nedemokratického režimu zosúladiť so súčasne platnou Ústavou Slovenskej republiky? Pýtam sa, prečo nedokážeme schváliť ochranu ľudského života pred narodením, čo nám v tom bráni? Pod koho vplyvom sme, keď sa tu nevieme dohodnúť na veciach, ktoré by mali byť pre ľudskú bytosť a dôstojnosť samozrejmé? Nie sme náhodou aj my pod vplyvom propagandy propotratových skupín, ktoré aj za cenu medializovaných klamstiev a podvodov vytvárajú v spoločnosti civilizáciu smrti?
V dnešnej dobe dochádza k absurdným situáciám ukončenia tehotenstva z dôvodov ekonomicko-sociálnych, ktoré sú motívom už počatého dieťaťa, paradoxne, v mene jeho budúceho dobra. Praktický materializmus a egoizmus a s ním spojená konzumná mentalita často sugestívne tlačí rodičov k rozhodnutiu neumožniť narodenie dieťaťa, lebo je lepšie neporodiť dieťa, ako ho priviesť na svet a tým ho odsúdiť na núdzu a neistú budúcnosť. Akokoľvek deklarácie tohto druhu znejú triviálne a tragicky, používajú ich často ľudia, ktorí majú dostatok prostriedkov na chov milovaných drahých exotických zvierat, psov a mačiek.
Na druhej strane je faktom existencia skutočných ekonomicko-sociálnych ťažkostí vo veľa rodinách, ale tieto ťažkosti sú často výsledkom antirodinnej, antipôrodnej politiky štátu. Je však preukázateľným faktorom, že umelé ukončenie tehotenstva z týchto dôvodov sa reálnejšie, častejšie u ekonomicky a sociálne lepšie postavených ľudí ako u ľudí chudobných.
Ľudský život je v súčasnosti konfrontovaný s kultúrou smrti, ktorá je popretím úcty voči ľudskému životu, pričom táto kultúra smrti nie je úplne totožná s hmotnou a duchovnou núdzou mnohých národov, hladom, endemickými chorobami alebo násilím rôzneho charakteru. V roku 1936 vyšlo objemné dielo profesora Alojza Churu s titulom Slovensko bez dorastu? V ňom autor upozorňuje na vážny pokles pôrodnosti na Slovensku a na sociálne následky tohto znepokojujúceho stavu. V tom čase bol počet detí na jednu rodinu 3,6. Pri dnešnom rozvrate rodinného života by bol počet detí na jednu rodinu prakticky nezistiteľný.
Mierou natality je pomer počtu novonarodených detí k ženám v plodnom veku od 15 rokov do 48. roku života. Kým v roku 1960 na Slovensku bol index 3,1, v roku 2016 bol už iba 1,4. Nad takýmto stavom by sa profesor Alojz Chura musel rozplakať. Skrátka, dostali sme sa pod úroveň jednoduchej reprodukcie.
Je ešte iný rozmer ochrany života pred narodením, a to rozmer národný. Je tu číslo, ktoré má dramatickú výpovednú hodnotu. Za 52 rokov, od roku 1967 do roku 2019, stratilo šancu sa narodiť milión 250-tisíc občanov Slovenska. Tí ľudia Slovensku chýbajú.
Médiá zverejňujú progresívne postoje, že je treba mať menej detí, lebo planéta je preľudnená. Bývalý austrálsky premiér Tony Abbott nedávno na vedeckej konferencii o demografii v Budapešti vyslovil vetu, s ktorou sa plne stotožňujem: "Mať menej detí v západných krajinách ťažko zlepší klímu, keď sa rodí toľko detí inde na svete."
Nie je náhodou, že takáto konferencia bola práve v Maďarsku. Maďarské vedenie štátu je vlastenecky orientované na rozdiel od slovenských, tzv. politických elít. Tie nevedia Slovensku prísť ani na meno, ani len nenazvú Slovensko Slovenskom, hovoria o tejto krajine, absolvujú v nej vnútrokrajinné cesty. Niet, tak niet divu, že viac než pôrodnosť a podpora rodičovstva na Slovensku im na srdci leží úspešnosť migračného toku z Afriky.
Maďarsko je iný príbeh. Predseda maďarského parlamentu László Kövér povedal, že mať deti nie je súkromná, ale verejná záležitosť. Vystihol to veľmi dobre, lebo nejde len o radosť, ktorú deti do rodiny prinášajú, deti sú podmienkou prežitia národa. Svébovia, Ostrogóti, Longobardi, Gepidi a ďalšie národy pobývali pred vekmi na území dnešného Slovenska. Dnes už nestretneme nikoho z nich, tie národy zanikli pod tlakom migračných tokov vtedajších čias. A v akej miere sa na tom podieľal demografický vývoj, to teda netuším. Slovenský národ dnes stojí pred podobnými rizikami, aké svojho času nezvládli oni. A my dnes vieme, že práve demografický vývoj môže byť tým faktorom, čo rozhodne o samotnej existencii slovenského národa.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán podpredseda. Ja som len nestihol s faktickou, tak by som sa takto chcel spýtať, využiť právo predkladateľa a spýtať sa pána poslanca Suchánka ako lekára teda, lebo nebolo mi jasné z tohto jeho vystúpenia, že či on na základe toho, čo povedal, s tým sprísnením tých potratov súhlasí alebo či s tým nesúhlasí. Lebo neviem sa z toho nejako vyčítať.
Takže, pán doktor, poprosil by som vás, ak sa dá, ak nie, však hlasovanie bude verejné, ale aby ste povedali svoj názor teda, že či aj ako lekár, ktorý teraz povedal tú definíciu, takže či teda ste za to, aby tie deti sme chránili viac, alebo či teda si myslíte, že súčasná legislatíva je dostatočná.
A využijem ešte priestor a poviem, že mne sa nezdá celkom, že vy ste mali pravdu v tom, že je to nejaká právna definícia toho, že ako môžme rozprávať o momente, keď vznikne život, hej? O; medicínsky, to sa s vami nehádam, to môžte tu s kolegynkou Grausovou viesť vaše lekárske debaty, ale právne to naozaj nikde definované nie je, že by život začínal tým, že krv začína prúdiť cez mozog. Veď predsa máme tu všetky zákony, máme tu ústavu a nikde to tak napísané nie je. Ak je to v nejakom zákone tak napísané, tak by som vás poprosil, keby ste ma opravili, rád si to doštudujem, rozšírim si obzory, ale do dnešného dňa som to nikde nevidel, nepočul, nikto z kolegov ani v tých predošlých debatách to nikde nepovedali. Príde mi to také trošku nepresné alebo možno zavádzajúce. Čiže z mojej strany len toľko, berte to naozaj konštruktívne aj tie otázky a všetko, lebo mám záujem, mám záujem spoznať váš názor.
Ďakujem pekne.